Louanne - 1.Kapitola

Ako som sľúbila, prvá kapitola je na svete. Snáď sa bude páčiť a pevne verím, že ďalšiu pridám čo najskôr.

Rozhorúčené telo si priložila na studené zrkadlo, ktoré sa tiahlo pozdĺž celej chodby. Cítila jemné vibrácie spôsobené silnými basami a hlučnou hudbou. Zhlboka sa nadýchla a privrela oči. Z alkoholu jej bolo akosi nevoľno, pach cigaretového dymu to vôbec nezlepšoval. 

Lost - 4.Kapitola

       V tanečnom klube bolo plno. Jale sa mi stratila asi pred dvomi hodinami, keď ma poslala kúpiť jej vodku. Na pódium hral za pultom nejaký neznámy DJ, no musela som uznať, že svoju prácu vykonával naozaj dobre. Urban klub nebol až taký známy, väčšinou sem chodili...hm... ako by povedala moja mama, divní ľudia. Všade bola cítiť vôňa trávy a pár gramov ste tu mohli zohnať veľmi ľahko. Keby moja matka vedela, kde práve som, asi by ma zabila.

Lost - 3.Kapitola

Pustil moju ruku predtým, ako ju slabo stisol a usmial sa na matkiných priateľov. Pomaly som si prezerala ženu v strednom veku, ako jej blond pramienky vlasov padali z upraveného drdola a šaty lososovej farby jej sedeli až príliš perfektne. Pôsobila milo, no pohár so šampanským zvierala medzi prstami trochu kŕčovito. Po jej boku stál urastený muž, možno tak isto starý ako sympatická blondínka. Oblek šedej farby mu takisto sedel, ako keby bol ušitý na mieru. A pravdepodobne aj bol. Títo ľudia si to môžu dovoliť. Na jeho tvári ma ako prvé upútali prenikavé zelené oči. Následne sa usmial, keď zistil, že môj pohľad smeruje priamo naňho.

Lost - 2.Kapitola

S nádychom som sa odvážila otočiť hlavu jeho smerom. Stál odo mňa len niekoľko centimetrov, jeho telo si doslova žiadalo, aby som sa ho dotýkala. Prestaň! V duchu som si dala facku.
,,Nechceš sa obliecť? Rodičia prídu každú chvíľu." Ukázala som na jeho nahú vypracovanú hruď. Vždy chodieval ráno polonahý a ja som ho súrila, aby sa obliekol. Staré dobré časy. Dobre, možno nie až tak staré...

Lost- 1.Kapitola

Život bez lásky nemôže existovať. Pretože láska je všade, pomaly nás pohlcuje. Ale ja som sa ju rozhodla ignorovať. Zatvoriť jej dvere pred nosom, postaviť pevné nedobytné hradby. Zahrávanie sa s citmi nie je správne. Ľahko sa môžem popáliť.
Častokrát chutila trpko, možno ako pohár tvrdého alkoholu.

Okolo zápästia sa mi omotala ruka Jale a následne som pocítila trhnutie. Spomalene som sa na ňu otočila. Pár sekúnd som hľadela pred seba, až dokým som nezaostrila na jej červené oči. Na krku sa jej hompáľal štamprlík a v druhej ruke držala fľašu tequily.

Lost - Prológ

Ahojte baby,

Ani neviem či tento blog ešte niekto číta alebo ste už naň po takmer roku nečinnosti zabudli. Musím sa vám však priznať, že hoci s blogovaním som si dala pauzu, s písaním som neprestala nikdy. Dokonca vám neviem povedať, koľko príbehov mám uložených v notebooku, vždy keď ma niečo napadne, napíšem to.

Tento príbeh som začala písať tuším už niekedy v Máji a jeho písanie ma veľmi baví. Nie je to ten typ príbehu, aký som zvykla písať. Prečo?

Pretože poviedka Lost nie je fanfiction o One Direction.

Keďže toto je blog práve o poviedkach 1D a vy ho navštevujete (respektíve ste navštevovali) možno práve kvôli tomu, že v poviedkach boli hlavnými postavami chalani. Preto pochopím, ak sa vám do čítania tohto príbehu veľmi nechce, ale myslím, že za pokus nič nedáte, možno len pár minút. Samy uvidíte či vás príbeh zaujme alebo nie.

Zatiaľ mám predpísané len dve kapitoly, tak som sa rozhodla, že dnes pridám prológ a 1.kapitolu a presne o týždeň tu nájdete novú.

Pauza s blogom týmto dňom končí J Snáď vás to teší tak ako mňa.

Lost

Veľmi ľahko sa dalo stratiť v modrých očiach, ktoré často prezradili viac, ako ústa.

Nebola ten typ dievčaťa, ktoré chcelo byť silou mocou zaujímavé a nepochopené.

Hoci sama milovala predstavu, že je úplne odlišná od ostatných.

Často si predstavovala situácie, ktoré nikdy nenastali a samozrejme ani nemohli nastať.

Na čo by bolo snívanie, ak by realita bola taká, akú si vysnívame?

...A predsa chcela aby sa jej sny stali skutočnosťou, možno by bolo ľahšie prestať ustavične snívať.

Nikdy by mu to neprezradila, to že o ňom sníva častejšie ako by mala.

V jej predstavách bol on hlavný hrdina, ktorý ju chápe a ochráni ju pred všetkým zlým.

Chcela k nemu načiahnuť ruky, dotknúť sa jeho tváre.

Pod bruškami prstov cítiť jeho tlčúce srdce.

Len vedieť...

...Že naozaj existuje.

On, ktorý jej rozumie.

On, ktorý ju rozosmeje.

On, ktorý ju vie nahnevať, ako nikto iný.

On, ktorého by najradšej bila, ale súčasne bozkávala.

Chcela s ním robiť všetko.

Dokonca aj obyčajné nič nerobenie dávalo zmysel, ak sedel vedľa nej.

Problém bol v tom, že nemohol.

Nemohol, pretože to všetko bolo v jej predstavách a realita ju desila.

Nemohol, pretože ona pre neho nebola dosť dobrá.

Nemohol, pretože strach víťazil nad citmi.

Nemohol, pretože on nechcel.

Nechcel.

Láska pomaly umierala v jej srdci, oči neprezrádzali nič, ústa boli zavreté.

Mlčala.

Už viac nič nemalo zmysel, akoby bola stratená.

A nebol tu nikto, kto by ju znovu našiel.

24.1.2015

Baby?
Ak by som sa rozhodla opäť pridávať (netvrdím, že práve Troubles), čítali by ste ešte?
Samozrejme, na časť by ste museli čakať dlhšie, pretože nemám toľko času na písanie, ako kedysi..Ale chýba mi to :/
              -Andrea.

Koniec Blogu

Tento blog mi prirástol k srdcu a nie len on. Boli to aj vaše krásne komentáre, ktoré ma posúvali vpred, bola to láska k písaniu, ktorá nikdy neopadla. Ale myslím, že nastal čas dať tomuto blogerskému svetu koniec. Neviem či robím dobre, či mi to nebude chýbať... Takto to ale ďalej nejde, nikam by som sa neposunula, pretože som zostala stáť na jednom a tom istom mieste príliš dlho. V júni tak či tak odchádzam na tri mesiace do UK a nemala by som ani čas dopísať Troubles. Mrzí ma, že som to nedotiahla do konca a mrzí ma, že som sklamala hlavne Vás, moje najúžasnejšie čitateľky. Povedzme si však narovinu, blogy už nie sú to čo bývali...aspoň pre mňa nie. One Direction už nie je to čo bývalo...pre mňa nie. Viete, viac sa nenachádzam v tom svete, kde neexistujú žiadne problémy, kde odvšadiaľ znejú tóny pesničiek, kde ti vravia, že si krásna. To všetko bolo také pekné...Niekedy je možno lepšie rozlúčiť sa s niečím, čo bolo mojou súčasťou. A zostanú už len spomienky na krásne časy. Toľko vecí sa zmenilo. Všetko sa mení, aj keď nechcem aby sa to dialo.
Týmto príspevkom by som Vám chcela naozaj veľmi poďakovať za všetky vaše komentáre, za každé kliknutie na blog,za vašu podporu. Budem rada, ak sa na tento blog niekedy vrátite a zaspomínate na staré príbehy, na éru One Direction presne tak, ako to určite urobím ja. Aj keď Vás nepoznám, viem, že každá jedna je výnimočná osobnosť, ktorá to v živote dotiahne presne tam, kde chce. Z celého srdca Vám to želám, choďte si za svojimi snami. Aj ja si za nimi pôjdem a nezastaví ma nič v mojej ceste. Možno sa niekedy stretneme, svet je predsa malý :) .
Milujem Vás, patrí Vám jedno obrovské ďakujem a zároveň sa s Vami lúčim posledný krát. Prepáčte mi, ak som niekoho mojím rozhodnutím sklamala.
           Majte sa pekne :)
                     - Andrea.

Troubles.-65.kapitola

Kapitola venovaná Mišelke s odkazom : ,, Good times gonna come, don't worry! :)...A nehnevaj sa na mňa, prosím. Vieš, že ja niekedy poviem aj to, čo nechcem :D "

Hope u Like It! Xx

       ,,Rozbil by som mu hubu, keby som mohol." Joe sa zamračí. Pozorujem, ako sa jeho jazva na tvári krčí a na čele sa mu vytvoria chvíľkové vrásky. V tmavých očiach sa mu odráža svetlo lampy, pričom prstami prechádza po okraji mobilu, ktorý leží len tak pohodený na jeho stehne.
           ,,Tak nehovor, Joe." Pokrútim hlavou a vzdychnem, keď si spomeniem na Zaynove oči, ktoré sa do mňa zabodávali celý čas kým som poslušne sedela za barom. Pousmejem sa nad pomyslením, že sa o mňa Joe bál, keď som sa neukázala doma. Jeho pohľad sprísnie v sekunde, kedy zachytí môj úsmev.

"Ľadová princezná"

Posledná kapitola bola publikovaná presne pred tromi týždňami a mňa to ničí. Ach jaj :/ Snáď cez víkend už KONEČNE bude. Len, nemám čas...
Napísala som niečo takéto...Mala som takú náladu, vyliala som si moje srdce a teraz ho idem vyliať na papier v podobe kresby :). Možno sa vám to bude páčiť a možno nie.

Bol December, žiaden lásky čas
A ona sa vynorila nad hladinou mora, chcela ma zlákať. Prekliať, očariť...
Nebol to sen, azda prisnil sa mi nejeden krát. Bol ohromujúci. Bol.
Dotkla sa mojej ruky a mňa ovalil šok. Z jej krásy, z jej inteligencie a skrátka...Ona.
Dotyk bol ľadový, odrážal charakter jej srdca. Vraj ľadová princezná. Áno, presne to bola.
Nemala city, nechala ma trpieť.
Odišla, zostal som sám.
A vlastne ani nie.
Ona tu bola.
Ukrytá hlboko, hlboko.
V mojej mysli.
Odíď.
Nestojím viac o tvoje chladné srce, ktoré nie je schopné milovať.
Zmizni.
Nestojím viac o tvoj smiech, ktorý láme celok môjho srdca. A ty sa pritom bavíš.
Maj sa.
Neprajem ti nič zlé, láska.
Tak prepáč, ty za nič nemôžeš.
To len tvoje chladné srdce, ktoré nedokáže milovať.
Nikdy nemilovalo.
Tak nič...
Nič.

Sorry, sorry, sorry

Baby prepáčte, nestihla som to a kapitolu som nenapísala :/
Jednak preto, že som nemala vôbec toľko času, ako som si predstavovala a jednak preto, že som to vymazala a začala písať odznova lebo som s tým nebola spokojená.
Dúfam, že kapitola tu bude čoskoro :)

Ďakujem Vám za to, že ma podporujete :)
Ľúbim vááás :)

My Diary: ,,Maybe?"

Práve som si uškrabla jazyk nechtom. Au. (Dá sa to vôbec?) No neviem, ale to je nepodstatné :D.
Tak som si uvedomila, že už som dlhú dobu nepridala "My Diary" a chýbalo mi to. Stále je o čom písať, no mojou výhovorkou je, že nemám čas. V skutočnosti má čas každý, len si ho musí dopriať.
Chýbajúúú mi vaše komentáre úplne že najviac a taktiež mi chýbajú časy, kedy boli časti poviedok každý druhý deň! To boli dávne časy, že? :D ...Ale nie, teraz vážne. Chuť písať je tu vždy, no v poslednej dobe (veľmi dlhá doba) ma premáha únava viac ako tá chuť písať. Už asi dva týždne sa chcem prinútiť pridať kapitolu, ale nejde to! Chcela som si vstúpiť do svedomia (a aj som to urobila) a povedať si: ,,Krista Andrea, preber sa! Vschop sa a napíš tých pár riadkov! Oni na to čakajú!" Nuž, tak som si pekne krásne otvorila word, začala písať scénku Sophie s Jackom (prezrádzam vám, fuck -.- ) lenže, po chvíli ma začali od únavy štípať oči a v hlave sa mi začal ozývať hlások ,,Jeb na to (prepáčte za výraz, ale naozaj sa to v mojej hlave ozýva takto vulgárne :D ), napíšeš to zajtra. Proste odlož ten mobil, polož ho na zem, nastav si budík na zajtra a spi! Prosím choď spať, aj tak už nevnímaš!" No a asi nemusím hovoriť, ako to skončí. Áno, presne tak ako si myslíte :D.
Ale nechcela som, aby bol tento príspevok o mojich výhovorkách (ktoré vlastne ani nie sú výhovorky, ale čistá pravda) ,ale o tom, ako si nažívam :D.

Troubles.-64.kapitola

V aute vyhráva moje zvonenie už asi po tretí raz a taxikár na mňa pozerá v spätnom zrkadlieku, hypnotizujúc  mobil, ktorý zvieram medzi roztrasenými prstami. Na displeji svieti Jackove meno, no je mi blbé ten hovor prijať. Vlastne ani neviem prečo. Vedľa mňa sa tisne John a premeriava si ma opileckým výrazom. Najradšej by som sa od neho vzdialila, ale na to sú priestory modrého Fordu až príliš tesné. No, aspoň že tu nie je Louis. Ale je v aute s Natashou, - dodá moje otravné podvedomie a ja si vzápäti predstavým, ako jej hlava klesá na jeho svalnaté rameno. Mobil stisnem medzi prstami o čosi silnejšie.

Troubles.-63.kapitola

Z Louisovho pohľadu

           ,,Zdravím, Anne. Joe je doma?" Kde inde by asi tak kurva bol?! V duchu nad mojou otázkou pretočím očami. Niekedy viem byť vážne kokot.
           ,,Oh, Louis...ahoj. Teba som tu nečakala." Pani Cluscherová sa usmeje a práve ten nevinný úsmev mi pripomenie jej dcéru. ,,Áno, áno...je doma. Len poď ďalej." Odstúpi odo dverí, nechávajúc dostatok priestoru na to, aby som popri nej prešiel dovnútra. Z nôh skopnem zablatené vansky a šedý sveter cez hlavu si položím na botník, aby som ho nemusel navláčať po dome.
           ,,Akurát varím čaj! Dáš si?" Zvolá z kuchyne, no sprostý čaj je to posledné, na čo teraz myslím.

Troubles.-62.kapitola

,,Sklapni, Zayn.“ Ak by sa dalo zabíjať pohľadom, práve teraz by ležal na zemi v kaluži krvi. Uškrnie sa a hlavu nakloní mierne doprava, pozorne ma skenujúc hnedými očami čokoládovej farby. Jeho pohľad mi tento krát neprišiel úprimný ani trochu a pokožkou mi prechádzali vlny chladu. Nakoniec uprie zrak na káble v mojich rukách a z úst mu unikne akýsi posmešný smiech.

Očakávajte novú kapitolu :)

Hey girls! :) Ja len že...konečne som v sebe našla stratenú chuť písať, tak vám oznamujem, že kapitola bude tento víkend :) ...Aby som vás trochu navnadila, tak tu je malá ukážka :P

,,Ako keby si ma nepoznal dosť dlhú dobu na to, aby si to nemal možnosť vedieť,“ dodá a opäť pozrie mojim smerom. Mierne sa zamračí, vzápätí sa rozhodujúc, pristúpiť ku mne. Snažím sa pôsobiť vyrovnane, ale keď sa končekmi prstov nechtiac ( alebo to možno spravil náročky ) dotkne tých mojich, mám čo robiť, aby som sa znechutene neodtiahla. Spomeniem si na to, ako násilnícky bozkával moje ústa a krk a taktiež to, aké to bolo nepríjemné. A potom prišiel Louis, ktorý ma vytiahol z kaše... Asi to tak malo byť, asi ma mal zachrániť, ale bol to zlomový moment. Vtedy som si totižto uvedomila, že k nemu cítim čosi neopísateľné a zároveň tak silné....

....Pokračovanie nabudúce! :D

Aktuálna situácia

Ahojte :)

Viem, všetci čakáte na novú kapitolu...
fajn, priznám sa, že som rozmýšľala o konci blogu, pretože chuť písať ma akosi opustila. No, nie tak celkom. Začala som písať novú poviedku, ktorá ma napadla v sne, ale určite ju na blog dávať nebudem, lebo nechcem mať rozpísané tri poviedky naraz. Túto si proste píšem len vtedy, keď mám chuť a keď chcem vyjadriť svoje pocity a myšlienky...je to tak trochu osobné.
Čo sa týka Troubles...Novú kapitolu mám rozpísanú, ale neviem v sebe nájsť chuť dopísať ju a nechcem sa do toho nútiť. Ja neviem...Možno nastal čas prestať s blogovaním aj keď si neviem predstaviť, že to všetko by som mala len tak zahodiť za hlavu. Chce to kratučičkú pauzu. Naozaj krátku, možno týždeň a možno tu budete mať novú kapitolu už zajtra, kto vie...

Všetko je teraz komplikované, všetko sa akosi zvrtlo...myslím v mojom živote. Zrazu som sa dozvedela toľko vecí, ktoré ma ovplyvnili a...Hah...Celý jeden rok som popierala jednu vec a zrazu sa dozviem, že som celý ten rok nevedomky klamala...No, dobre...nenazvala by som to klamaním...Bola to len moja nevedomosť, hoci všetci okolo mňa sa ma pokúšali presvedčiť o opaku, ale ja som uch nechcela  počúvať. Pamätáte sa na My Diary "Majáles" ? ...Tak to má niečo s tým....Mám veľa myšlienok, preto možno znovu na blog pribudne My Diary...Pomáha mi to, keď sa z mojich myšlienok vypíšem a vždy si pri tom aj niečo uvedomím, takže tak... :)

Takže, ďalšie kapitoly budú, všetko bude... Len čakajte.

Love You! :)

Troubles.-61.kapitola

Z Louisovho pohľadu

Amelia pretočí očami, akonáhle otvorí dvere a zbadá ma stáť na ich prahu. Pousmejem sa a skôr, akoby ich stihla zabuchnúť rovno pred mojou tvárou, bez pozvania preklznem dovnútra jej bytu. Z kuchyne vykukne hlava jej otca.

Troubles.-60.kapitola

60.Kapitola a príbeh ani v polovici, but who cares! Milujem vás za to, že ste to vydržali čítať <3

Tupo hľadím na dve šálky čaju položené na stole predo mnou a sledujem paru, ako stúpa nahor stále vyššie, až sa postupne vytráca. Na tvári sa mi zrejme zračí zúfalý výraz, pretože Joe sa mračí viac, ako keď prehral jeho obľúbený futbalový tým.

,Koniec. - Kapitola 5.

Elizabeth nemohla zastaviť úsmev, ktorý sa jej pohrával na tvári, keď zastala pred Klubom77. Z budovy pred ňou sa niesla hudba, zatiaľ čo Anne stála vedľa nej a k telu si pritískala čierny sveter. Bolo niekoľko minút po desiatej, čo znamenalo, že Ethan meškal a nechal ju tu čakať na chladnom nočnom vzduchu. Elizabeth naopak chladný vzduch neprekážal. Vedela, že za chvíľu sa aj tak ocitne v zadymených priestoroch a von sa tak skoro nedostane. Hoci sa to snažila poprieť aj sama pred sebou, nemohla sa dočkať, kedy sa konečne ocitne dnu v klube, usadí sa na pohodlnú stoličku a bude načúvať hudbe po zvyšok večera. Cítila, že tam patrí.