Troubles.-21.kapitola

Sooo girls :) Včera sa mi nepodarilo pridať novú časť,lebo som o tretej poobede zaspala a zobudila sa až večer a strašne ma bolela hlava...
Páči sa vám nová poviedka Save Her Life? Neviem,či mám písať ďaľší diel,alebo čo…Aj tak,je tam zatiaľ iba 7 komentárov,pritom 100 zobrazení,takže neviem,či je to až taký problém okomentovať.
Skúste sa k tomu vyjadriť :)
10+ KOMENTÁROV AK CHCETE ĎAĽŠIU KAPITOLU
,,Takže...Vidíme sa zajtra v škole?"moja ruka spočinula na kľučke od dverí nášho domu.Louis si zahryzol do spodnej pery a potichu prikývol.Obzrel sa za seba a zistil tak,že Joe už sedí na sedadle spolujazdca v aute Louisovho otca a usmial sa.
,,Už ma od seba neodháňaš?"
,,Sama neviem,čo vlastne robím."odvrkla som podráždene a zamračila sa nad týmto pravdivým faktom.Je možné,že so mnou manipuluje?

Meeting 1D v Bratislave :)

Ahojte :)
Včera mi Greeny poslala email,kde ma prosila,či by som meeting,ktorý usporadúva aj s kamarátkami,nedala do pozornosti :)
Takže,koná sa to v Bratislave,čo môžte vytušiť aj z názvu a je to VŠETKO ZADARMO :)
Viac info nájdete tu... INFO O MEETINGU 1D

(Dnes bude Troubles. :) )
A ak chcete ďaľšiu kapitolu Save Her Life,tak komentujte,lebo si nie som istá,či ju chcete :)

Save Her Life- "Dear Friend" (1.)

Prekvapenie! :) 

Dlho som mala v hlave dobrý napad na poviedku,tak som sa rozhodla,že budem písať dve poviedky naraz :) Uvidím,ako to postíham :/ 

Želám Vám všetkým krásne sviatky a zároveň Vám ďakujem za každé zobrazenie blogu,(Za chvíľu už 5o.ooo!!!..WOW ) za každý komentár a za to,že (veľmi dúfam ) ma neopustíte ani po novom roku :)** 

A na záver ešte dúfam,že nová poviedka sa vám bude páčiť :)

Troubles. sa pokúsim pridať zajtra :D

-10 Komentárov a bude ďaľšia?Ak teda ďaľšiu chcete... :)

Save Her Life: "Dear Friend" (1.)

Klopkavý zvuk opätkov sa rozlieha po okolí.Neskôr sa k tomuto zvuku pridáva smiech a nadávky.No keď tu človek býva celý jeho zasraný život,zvykne si.Nič iné mi totižto nezostáva.Prehliadam tabuľu s červeným nápisom:

Save Her Life - Trailer

Coming Soon Babes ;)

Troubles.-20.kapitola

Ahojte :) Konečne pridávam novú časť,ktorá je v podstate o ničom,ale včera som sa vrátila k prológu tejto poviedky a zrodili sa mi v hlave také plány,že sa pokakáte :D Ak si prológ nepamätáte,skúste si ho prečítať ešte raz a zistíte,že sa k nej Louis správa oveľa horšie,ako v týchto častiach :D Muhahaaaaah...v ďalšej časti sa moje plány pomaly rozbehnú :D už aj prekvapenie vianočné je hotové...
Mimochodom!Ľúbim Vás za tie komentáte k predošlej časti :3
Komentujte aj teraz,nech viem,čo si o tom myslíte :)

10+ Komentárov


Vo vzduchu bola cítiť Louisova voňavka,no som si istá,že toto je Angelina izba.Aj keď tu je viac Louisových vecí,ako Angeliních.Na stole stála zarámovaná fotka,na ktorej bolo usmievavé blonďavé dievča.Zobrala som ju do ruky,aby som sa prizrela lepšie.Bola to Angela.Presne taká,akú som kedysi zvykla vídavať v obchode,či už v škole.Pousmiala som sa.Louis ju musel mať veľmi rád.
,,Čo tu robíš?!"nadskočila som a sklenený rám s fotkou pustila z ruky a vzápätí dopadol na zem,kde sa roztrieštil na tisícky malých kúskov.Zrazu ma zdrapil za ruku a odsotil do rohu izby.
,,P-prepáč ja...ja som nechcela."pípla som a v obavách sa prikrčila.
,,Ty-ty tu nemáš čo robiť!Mala si počkať v izbe!"jeho hlasný krik sa ozýval celou miestnosťou.Srdce mi bilo ako o život a dych sa mi zrýchlil,keď ku mne pristúpil dvomi dlhými krokmi.Otvoril ústa a ja som bola pripravená na ďaľší krik.No namiesto toho ich iba opäť zavrel a vydýchol,akoby chcel svôj hnev ovládnuť.Odstúpil odo mňa a zhlboka dýchal,prechádzajúc ku balkónu izby.Naozaj som musela byť hlúpa ako dievčatá v hororoch,ktoré vchádzajú do tmavých pivníc aj cez to,že celé ich vnútro kričí nechoď tam!Presne tak som sa cítila,keď som vstupovala do tejto izby.Louis odhrnul závesy a do izby následne preniklo veľké množstvo slnečných lúčov.Hneď to tu pôsobilo živšie.Uf,dobre...slovo živšie asi nie je veľmi výstižné.
Prerušila som tok mojich myšlienok a padla na kolená,holými rukami zbierajúc črepy.
,,Čo to robíš,Sophie?Poraníš sa."konečne prehovoril a pozrel na moje prsty,ktoré sa obtáčali okolo rozbitého skla.
,,Ja...snažím sa to napraviť."vykoktala som a následne sykla od bolesti,keď sa mi niekoľko črepov zabodlo do dlane.,,Dokelu..."zamrmlala som a vytiahla ich,zanechávajúc po mojej pokožke stekať krv.
,,Tým,že sa tu dorežeš na skle to rozhodne nenapravíš."pristúpil ku mne a pomohol mi vstať.Jeho dotyk rúk okolo môjho pása mi vyvolával zimomriavky po celom tele,no tento zvláštny pocit som potlačila do úzadia mysle.Zamračil sa a pozorne si prezrel rez,ktorý mi zanechal úlomok skla.
,,Nič to nie je."chystala som sa moju ruku vymotať z tej jeho,no on zrejme odhalil moje plány a pevne ju oblapil svojimi prstami.Zmätene som na neho pozrela,no to už ma ťahal von z izby.
,,Poď do kuchyne...mala by tam byť lekárnička."povedal prísne a ja som si musela silno zahryznúť do vnútornej strany líca,aby som sa nezačala hlasno smiať.
,,Lekárnička?Louis,to naozaj nie je potrebné.Je to len malý škrabanček."protestovala som,ale on ako vždy,nepočúval a viedol ma dole schodmi.
,,Škrabanček?Pozrela si sa vôbec na to?"vysmial ma a popohnal do kuchyne.
,,Neznášam pohľad na krv...Býva mi z toho naozaj nanič."priznala som a odignorovala Louisov tichý smiech.V kútiku duše som však bola rada,že už na mňa nekričí.
,,Ach Sophie..."odmlčal sa,povzdychol a z poličky vybral bielu krabičku označenú červeným krížom.,,...si naozaj taká zraniteľná,ako som si myslel."Pozrela som na neho a chcela sa ozvať na protest,no vedela som,že má pravdu a že taká naozaj som.
,,Prečo strácaš vôbec svoj čas s niekým takým,ako som ja?Som nudná perfekcionalista s výborným priemerom v škole.A ty?Ty si presný opak."po prvýkrát som vyslovila túto otázku,čo sa mi v hlave prehnala vždy,keď sa ma dotkol,keď sa mi vysmieval,či už keď ma urážal.Predtým som chcela,aby ma nechal napokoji,nechal ma ísť svojou vlastnou cestou.Ale teraz?...Bojím sa ho,no niečo v mojom srdci mi vraví,že toto nie je ten Louis,ktorý sa usmieva na odstrihnutej fotke v kuchyni.A teraz,keď som videla,aký šťastný môže byť na tej fotke...chcem ho tak vidieť aj v reálnom živote.Chcem odhaliť všetky skryté informácie,ktoré by mi prezradili,prečo sa tak strašne zmenil.No zároveň...chcem pred nimi uniknúť a kráčať po vlastnej ceste sama.
Chvíľku sa zamyslel nad mojou otázkou a lekárničku položil na vrch stola.
,,Ja som oheň a ty si voda.Ja potrebujem trochu schladiť a ty zas potrebuješ iskru do života...povedzme,trochu vášne.Sme protiklady,ktoré sa navzájom priťahujú.No v tom našom prípade som protiklad iba ja,ktorý priťahuje teba a ty predo mnou utekáš.Ako magnety s rovnakými pólmi."
,,Wau,najskôr znieš,akoby si citoval Rómiea a Júliu a potom to skazíš teóriou o fyzike.Musím však povedať,že sa v rozvinutých vetách zlepšuješ."pousmiala som sa a usadila sa na stoličku.
,,Sophie?"šepol a posadil sa na stoličku oproti mne.
,,Hm?"
,,Už...nikdy nechoď do...tej izby."vyslovil malú prosbu a keď som pozrela do jeho očí,a videla v nich toľko bolesti,pomaly som prikývla.
,,Prepáč.Naozaj som nechcela rozbiť Angelinu fotku..."sklopila som zrak a cítila som vinu,ktorá sa mi pomaly usádzala na pleciach.V tej izbe som naozaj nemala čo robiť.
,,Ja viem...vystrašil som ťa."z lekárničky vybral obväz a ja som sa vzápätí pousmiala na tom,ako nešikovne ho rozbalil.
,,Naozaj si nemyslím,že potrebujem obväz."postavila som sa a zamierila k vodovodnému kohútiku,aby som si ranu mohla poriadne umyť.Dlaň som otočila smerom k sebe a s nechuťou pozrela na krv,ktorá sa po nej rozmazávala.Dobre,priznávam,že som sa porezala viac,ako sa mi zdalo.Nadskočila som,keď sa Louisove ruky obtočili okolo môjho pása a hlavu naklonil cez moje rameno,aby sa na ranu pozrel tiež.Jeho pravidelný dych ma šteklil na krku a z miesta,kde sa ma dotýkal rukami mi prúdilo napätie,ktoré sa rýchlo šírilo po celom tele.
,,Sophie,nemáš šancu čo i len protestovať."potichu sa zasmial a ruku mi strčil pod studený prúd vody.Nadskočila som zároveň od ľaku a od toho,ako ma voda na poranených miestach zaštípala.
,,Au...štípe to."sykla som a ruku rýchlosťou svetla vytiahla zpod prúdu vody.
,,Keby si nezbierala rozbitý rámik,neštípalo by to."pretočil očami.
,,Keby si ma nevyľakal,nerozbila by som ho."protestovala som s povytiahnutým obočím.
,,Keby si tam nešla,nevyľakal by som ťa."zastavil vodu a biely obväz priložil na ranu.Obtočil mi ho okolo ruky a mne bolo hneď jasné,že o obväzoch a ranách nevie nič.
,,Čo sa usmievaš?"palcom ma šťuchol do pleca a dva rozdvojené konce zaviazal do mašličky.Pozrela som najskôr na neho a potom na komicky obviazanú ruku a vybuchla som do smiechu.Louis na mňa pozeral raz zmetene a raz nechápavo.Nakoniec len ohrnul spodnú peru a zamračil sa.
,,Prepáč,ale v role zdravotníka si strašne smiešny."ušknula som sa a opäť pohadom pristála na obväze.
,,Snažil som sa..."odpovedal bez náznaku úsmevu,z linky schmatol zväzok kľúčov a voľnou rukou ma chytil za zápästie,mieriac so mnou do predsiene.Žeby bol Tomlinson urážlivý,alebo snáď citlivý?Nemohla som si pomôcť,ale nad predstavou citlivého Louisa som sa potichu zasmiala.
,,Odveziem ťa domov."zavelil a obul si jeho polorozpadnuté vansky.
,,Bývam na konci ulice,Louis."nechápavo som na neho pozrela a obliekla si bundu.
,,Proste ťa zaveziem,dobre?"hoci to vyznelo ako otázka,vedela som,že to mám brať ako rozkaz.A taktiež,povedal to trochu podráždene.Rozhodla som sa prikývnuť na súhlas,aby mal aspoň pre tentokrát citlivý Louis srdiečko na mieste.Prehodil si cez seba čierny kabát a prstami si prehrabol vlasy odstávajúce na všetky strany.Otvorila som dvere od domu a podišla až k autu,ktoré následne zapípalo na znak,že Louis stlačil na diaľkovom kľúči odomknutie dverí.Nasadla som na sedadlo spolujazdca a kabelku si položila na kolená,načahujúc sa po bezpečnostnom páse.O pár sekúnd si Louis sadol za volant,zapásal sa a naštartoval.Za necelých tridsať sekúnd už zabrzdil pred mojim domom a ja som v duchu pretočila očami,že trval na tom,že ma odvezie.Tentokrát som sa nezabudla odpásať a vystúpila som z auta.Prekvapilo ma,keď Louis vystúpil tiež a prešiel popri mne až ku dverám.
,,Už...môžeš ísť."povedala som zmetene a načiahla sa po kľučke.
,,Idem s tebou...Chcem sa porozprávať s Anne."objasnil mi a ja skm na neho pozrela prísnym pohľadom.
,,Prosím,nevolaj ju Anne.Strašne ma to hnevá."objasnila som mu a otvorila dvere.
,,Mami,som doma!"zakričala som do útrob domu a siahla po zipse na bunde,no Louis ma zastavil jeho dotykom a prstom mi naznačil,aby som sa ešte nevyzliekala.
,,Ahoj,Sophie...akurát som na odchode,volali ma,aby som sa dostavila do prá-... Oh,ahoj Lou."moja mama sa zjavila v predsieni a prekvapene pozrela na Louisa stojaceho vedľa mňa.
,,Ahoj Anne, "pri vyslovovaní mena mojej mami mi venoval víťazoslávny úsmev a pokračoval, ,,chcel som Sophie vziať na tréning a taktiež som prišiel po Joe...Alebo už išiel svojím autom?"
,,Oh,nie...Nie,Joe je ešte doma.Idem hk zavolať a samozrejme,že ak Phi chce,môže ísť s vami.Verím ,že popri tvojom boku sa jej nič nestane."zasmiala sa a ja som mala chuť histericky sa pridať k jej smiechu.Naozaj je jej predstava o Louisovi takáto?Čo netuší,že Louis je nebezpečenstvo už same o sebe?A na ten nudný tréning ísť nechcem.
,,Nebojte sa,dám vám na ňu pozor."uistil ju a ruku obtočil okolo mojich pliec.Mamin pohľad spočinul na obviazanej ruke a už-už sa chystala niečo povedať,keď v tom do predsirne vbehol môj brat a hlučne hodil tréningovú tašku na zem.
,,Čau,Louis a...Phi,ty ideš tiež?"prekvapene nadvihol obočie a ja som len nevediacky mykla plecami.

Troubles.-19.kapitola

Ahojte! :) Tak som zbúchala novú časť na novom telefóne a len dúfam,že sa vám bude páčiť :P Nie,ten koniec som si nemohla odpustiť :D

10+ komentárov a bude ďalšia ;)

Nechty som pevne zarývala do koženého sedadla v aute.Louis sa pokojne opieral lakťom o okno a končekmi prstov poklepkával po volante.Sústredene pozeral na cestu pred sebou a pohmkával si do rytmu pesničky,ktorá hrala na nejakej rockovej stanici.Pomaly som vydýchla,keď zaparkoval vo dvore na vydlaždenom priestore pred domom.Spokojne sa pousmial a odopol si bezpečnostný pás.
,,Uvoľni sa,Sophie.Neuhryznem ťa."Zasmial sa a vystúpil z auta.Možno sa zdalo,že sa obávam zbytočne,no nemohla som si pomôcť,mám zlé tušenie,že sa dnes stane niečo,čo by sa stať rozhodne nemalo.Otvoril dvere na strane spolujazdca a mňa vzápätí ovanul chladný vietor.
,,No...teda možno ťa neuhryznem.To záleží od teba."Neodpustil si a jazykom si oblízol pery.Samozrejme,hruď sa mu zatriasla pod náporom prichádzajúceho smiechu.Pretočila som očami nad jeho rečami a rukou si prehrabla postrapatené vlasy.Zhlboka som sa nadýchla a pohla sa k Louisovi,keď ma zrazu niečo surovo stiahlo späť na sedadlo.Zmätene som pozrela okolo seba a snažila sa zistiť,odkiaľ pochádza tá neznáma sila,čo ma zastavila v pohybe.Okolím sa ozval Louisov hlasný smiech a následne sa nahol až príliž blízko ku mne,neodpustiac si pohľad do môjho výstrihu.Až teraz,keď bol natesnaný na mne,mi prišlo toto auto akosi malé.Opäť sa potichu zasmial a autom sa ozvalo malé cinknutie,keď mi odopol bezpečnostný pás.
,,Zlato,zabudla si sa odpásať."povedal a ustúpil odo mňa.Sklonila som hlavu a zamračila sa nad mojou hlúposťou,ktorou som mu dokonale poskytla urobiť si zo mňa srandu.Naozaj som až taká blbá?!Sophie preber sa!V duchu som si dala poriadnu facku a roztrasenými nohami sa nejako vymotala z auta.Louis ma chytil za ruku a viedol ku vchodovým dverám.Kým z vrecka na čiernych ošúchaných ďžínach,ktoré neodmysliteľne patrili k jeho výzoru, vyťahoval zväzok kľúčov,pohľadom som dôkladne preskúmala ozdobu na dverách domu.Malé vianočné svetielka blikali v pravidelných intervaloch a na dverách visel veľký ozdobený veniec.Načiahla som k nemu ruku,v snahe dotknúť sa ho,no Louis akurát v tej chvíli otvoril dvere a moja ruka tak iba prešla vzduchom.Louis mi jemne priložil jeho veľkú dlaň na kríže a zaviedol ma dnu.Keď za nami zavrel dvere a v miestnosti zostalo šero,znovu som sa vrátila k mojim predstavám,čo všetko by sa tu mohlo prihodiť.Prekvapene som zažmurkala,keď mi Louis odrazu rozopol bundu,čím zároveň aj prerušil tok mojich myšlienok,ktorý sa mi neustále prehnával hlavou.Bundu zavesil na vešiak a oprel sa o bledozelenú stenu,ktorá vo mne vyvolávala príjemné pocity.Vyzula som si topánky a pedantne ich uložila vedľa Louisových čiernych vansiek,ktoré boli naopak rozhodené každá na inú stranu.Keď zbadal,že som vyzutá,pousmial sa a pokynul mi,aby som ho následovala do kuchyne.
,,Dáš si niečo na pitie,alebo tak?"Nerozumiem,prečo sa vôbec pýta,keď už ananásový džús bral do ruky.Zo slušnosti som prikývla a oprela sa o kuchynskú linku.Pohľadom som prechádzala po krémovej stene,na ktorej viseli zarámované fotografie Louisa a jeho rodiny.Všimla som si,že na jednej sa nachádza Louis sám,ako stojí na malom vysvietenom námestí.Na tvári sa mu pohráva láskavý úsmev,čo spôsobuje jeho malé vrásky okolo očí.Polovica fotografie je však odstrihnutá,a tak polovica jeho ruky odchádza z fotografie.Pozrela som na Louisa,ako sústredene nalieva džús do dvoch sklenených pohárov a potom sa moja pozornosť opäť vrátila k fotke.Obraz fotografie sa mi detailne vrýval do pamäti a ja som si chcela Louisa zapamätať presne takto.Pery roztiahnute do úprimného úsmevu,žiadne stopy po jeho arogantnom drzom úsmeve.Oči odrážajú farebné svetielka obmotané okolo stlpov a nie ten chlad,ktorý sa v jeho očiach nachádza práve teraz.Sneh v pozadí fotky pôsobí kontrastujúco s jeho čiernym kabátom a vanskami,zrejme mu nevadí,že vonku je sneh.Aspoň že to sa nezmenilo.
,,Nad čím premýšľaš?"poskočila som,keď sa zrazu jeho tichý hlas ozval blízko za mojím chrbtom.Bola som taká zabraná do myšlienok,ktoré mi bezcieľne blúdili hlavou,že som si nevšimla,ako uprene ma ticho pozoruje.
,,To je jedno..."pokrútila som hlavou a pousmiala sa v snahe odviesť tak od jeho otázky pozornosť.On však iba nadvihol obočie a čakal,či neprehovorím.
,,Povedz mi."chytil ma za ruku,no tentokrát jeho stisk nebol bolestivý.Očami sa vpyl do tých mojich a ja som si zarzu pripadala taká bezvýznamná,popri jeho boku.Uhla som pohľadom,ale Louis sa nedal odbiť.Bradu mi chytil medzi palec a ukazovák a hlavu mi otočil tak,aby som sa dívala rovno do jeho súmernej a nepopierateľne krásnej tváre,ktorá však bola v tejto chvíli zamračená.
,,Nie."šepla som a pomaly privrela oči.Louis vzdychol a pustil mi ruku aj tvár.Odstúpil odo mňa a napil sa z pohára.Zmätene som zaklipkala mihalnicami,zároveň aj prekvapená,ako rýchlo sa dokázal vzdať dostať odpoveď na jeho otázku.
,,Pozerala si na tú fotku...mám pravdu?"ozval sa po chvíli ticha,ktoré bolo prerušované len tichým poklepkávaním jeho prstov o kuchynskú linku.Zvažujúc,či mu povedať pravdu,alebo jeho správny odhad len poprieť,som siahla po pohári s džúsom.
,,Máš pravdu."nakoniec som sa rozhodla pre možnosť číslo jedna- povedať mu pravdu.So sklopeným pohľadom som všetku pozornosť venovala štruktúre podlahy a s obavami vyčkávala na jeho nepredvídateľnú reakciu.No žiadna jeho reakcia sa nedostavila.
,,Je odstrihnutá..."ozvala som sa tichým hlasom a konečne sa odvážila pozrieť na neho.
,,Do toho ťa nič."Au.
,,Ty si chcel vedieť-..."
,,Hovorme už o niečom inom,prosím."prerušil ma a z ruky mi vytrhol pohár s pitím.Hlasno ho položil na linku a zdrapil ma za ruku.Sykla som od ostrej bolesti,ktorá sa prehnala mojím zápästím a trhla sebou,aby jeho silný stisk povolil.V hlave som si urobila poznámku : Nehovoriť o jeho rodine a fotkách.

Rýchlym krokom ma ťahal za sebou hore schodmi,typujem,že máme namierené do jeho izby.Predtým,ako otvoril dvere,som si jeho izbu predstavila v totálnom neporiadku a pôsobiacky nejako...ja neviem...depresívne?Na moje prekvapenue však izba bola zladená do tyrkisovej farby a na stene pri posteli bolo polepených mnoho a mnoho fotiek.Prakticky nimi bola zaprataná jediná biela stena v tejto izbe.Vládol tu obrovský poriadok,akoby túto izbu ani nevyužíval.Jedine rozostlané periny svečili o používaní tejto peknej izby.Na písacom stole,ktorý bol umiestnený pri okne,boli usporiadané karis bloky a čisté kancelárske papiere.Na svetlej plávajúcej podlahe ležal skrkvaný obal od cigariet,ktorý Louis následne odsunul chodidlom.Keď povolil svôj silný stisk,ktorý mi spôsoboval bolesť,na ruke mi ostal biely otlačok jeho prstov,postupne sa prekrvujúc a meniaci sa na ružovú farbu.
,,Prepáč."ospravedlňujúco pozrel na moju ruku a opäť mi ju jemne chytil medzi prsty.Jeho dotyk mi spôsobil husiu kožu na celom tele.Nasmeroval ma ku stolu,čím som pochopila,že chce,aby som si naň sadla.Radšej som urobila tak,ako povedal a vyhupla sa naň.
,,O čom si sa dnes rozprávala s Niallom?Vyzeralo to tak,že sa bavíš."kolená mi odtiahol od seba a panvou sa oprel o stôl tak,že sa bokami dotýkal vnútra mojich stehien.Nervózne som sa zamrvila.
,,Bavila som sa."povedala som pevným hlasom a dlaňami sa oprela o vrchnú dosku stola.Z jeho úst vyšiel pobavený smiech a vzápätí sa zatváril vážne.
,,Myslím si,že on sa baví zo všetkých najviac."jeho ruky premiestnil na moje stehná a pomaly nimi postupoval nahor.Kŕčovito som jeho pohyb zastavila rukami,na čom sa potichu zachichotal.
,,Nech sa baví aj naďalej,ak tým myslíš jeho flirtovanie so mnou.Niall je presne ten typ chlapca,ktorý sa mi-..."
,,Nepokračuj!"zahrmel a rukami ma zúrivo posunul bližšie k nemu,takže sme sa úplne dotýkali spodnými časťami tela.Nebolo mi to vemi príjemné,no bála som sa až príliž na to,aby som bola schopná sebamenšieho pohybu.,,Len nepokračuj..."dodal už miernejším tónom hlasu a odstúpil odo mňa o dva kroky dozadu,akoby si len teraz uvedomil,ako blízko sa pri mne nachádzal.Nevedela som,čo by som mu na to mala odpovedať,alebo či by som mala vôbec nejako prehovoriť.Vo vrecku mu zazvonil mobil,zachraňujúc ma z tejto nepríjemnej situácie.
,,Počkaj tu,toto musím vybaviť."povedal hneď,ako si prečítal meno volajúceho a vyšiel z izby.Vzdychla som a postavila sa na nohy spamätávajúc sa zo všetkého,čo sa tu práve odohralo.Tá jeho prílišná blízkosť a zrazu...hrubosť a hnev,ktoré ovládali každú jednu bunku v jeho tele.Mala by som ísť skrátka domov.Áno,pôjdem ho nájsť a oznámim mu,že už idem a vyhovorím sa na učenie.To by malk zabrať.
Vyšla som z izby,postupujúc po dlhej chodbe vedúcej na schodisko.Zdola bolo počuť jeho hlas,a tak som jednou nohou stúpila na schod,ktorý tíško zavrzgal.Bola som odhodlaná zísť dole,keď som v tom zbadala pootvorené dvere na druhom konci chodby.Louis je dole a telefonuje,zatiaľ čo ja som tu sama.Otočila som sa a rýchlym,no tichým krokom zamierila k tým dverám.Otvorila som ich dokorán a vstúpila dnu.A v tej chvíli som vedela,kde sa nachádzam.Krv mi zamrzla v žilách a ja som len nemo hľadela na rozostlatú posteľ,veci pohádzané po zemi a závesy na oknách dôkladne zatiahnuté.Angelina izba.



Ako veľmi chcete ďaľšiu časť?Ukážte mi ;)

Vykecávačka :P

Ahojte lásky moje :)
Majte so mnou trochu strpenia,čo sa týka novej časti,lebo mám nový windows phone a ešte s ním nevein vôbec narábať :D aby ste vedeli,tento príspevok píšem vo worde! :D Na písaní novej časti začnem teraz,len si ešte musím prepísať nepublikované tajné jednodielovky a veci,ktoré vám zatiaľ nemôžem prezradiť :P Takže zatiaľ ešte poprípade komentujte a čakajte :D Musím sa s týmto telefónom sžiť...neviem ako sa to slovo píše ak vôbec existuje :D
Okey,končím lebo sa musím učiť chémiu ._. Nechce sa mi :D radšej by som písala nové časti...A aj tak tam mám z chémie samé jednotky.Život je sviňa,čo už.
Love Ya.....

Troubles.-18.kapitola

Ahojte :) Mrzí ma,že ju pridávam tak neskoro,pretože som ju mala napísanú už v stredu.Ale strašne dlho vám trvalo,kým ste splnili podmienku 10+ . Vaše komentáre ma ale veľmi potešili :) Úplne ma nakopli k ďaľšiemu dielu :)
A Viky,ja som si myslela,že tento blog už dávno nečítaš :) Prekvapila si ma tvojím komentárom,naozaj :) Na komentáre by som vám chcela aj odpisovať,ale poväčšine nie som na notebooku a cez mobil by mi to trvalo dlho :)
Stále táto poviedka nie je podľa mojich predstáv,ale nevadí,ak sa to vám páči budem ju písať :) Na Vianoce už mám pre vás prichystaný darček :P Tešííng? :D

10+ KOMENTÁROV

Drž sa od neho ďalej...Jeho slová sa mi prehrávali v hlave stále dokola a dokola,ako som sedela na štadióne a pozorovala Nialla,ako prechádza cez celený futbalový trávnik.Na bielom tričku,ktoré perfektne zvýrazňovalo obrysy jeho svalov,mal prehodený čierny sveter cez hlavu a rukávy prevesené na jeho ramenách.V ruke držal čierne vrecko s logom futbalového klubu a cez krk mal prehodené kopačky,zaviazané navzájom šnúrkami.Kráčal pomalým krokom a rozcuchané vlasy mu pridávali na výzore rebelanta.Možno vycítil,že ho uprene pozorujem,keď sa otočil mojím smerom a ja som tak mohla vidieť okuliare s čiernymi sklami,ktoré mu zakrývali nádherné modré oči.Jeden kútik úst podvyhol nahor a zamával mi.
Nie je ten,za ktorého ho máš.Drž sa od neho ďalej...
Louisove slová som zahnala niekam do úzadia a postavila sa zo sedačky,mávajúc mu naspäť.Zastavil sa a čakal,až k nemu neprídem.Schody vedúce na tribúnu som zbehla po dvoch a poklusom sa dostala k nemu.Roztvoril náruč a objal ma.Nos som zaborila do jeho svalnatej hrude a vdýchla tak jeho príťažlivú vôňu.

,,Ahoj,Phi."usmiala som sa.Keď ma nazval takto,určite bolo po včerajšom incidente všetko v poriadku.

,,Ako ti je?"spýtala som sa ho namiesto pozdravu a zdvyhla k nemu ruku.Skôr akoby ma stihol zastaviť,som mu sňala okuliare a zamračila sa,keď som videla jeho krvou podliate oko a rozbitú peru.

,,Je mi fajn."vytrhol mi okuliare a znovu si ich nasadil na nos.

,,Vážne?Nevyzerá to,akoby ti bolo fajn."založila som si ruky v bok a neveriacky na neho pozrela.Prečo sa vždy muži musia tváriť nedobitne a akoby....akoby nemali city?Akoby pre nich slzy bolesti,či už ľútosti nikdy neexistovali.Niall vzdychol,no vzápätí sa zasmial a bezmocne nado mnou pokrútil hlavou.

,,Vy ženy vždy preháňate."ukazovákom ma šťuchol do bedra.Pousmial sa,keď som sa strhla a zistil tak,že ma to zašteklilo.Jeho pohyb zopakoval a ja som sa hlasno zasmiala.

,,Mala by si sa smiať častejšie.Nepristane ti,keď sa mračíš."zahryzol si do spodnej pery a prameň vlasov,ktorý mi padol do tváre,opatrne zastrčil za ucho.Zahanbene som sklopila zrak a potichu odpovedala.

,,Ani tebe to nepristane."

,,Ako to ide s Alice a Lee?"spýtal sa,čím na mojej tväri vyvolal vrásky z chvíľkového zamračenia sa.

,,Myslím,že nijako."zamyslene prikývol a vrecko si prehodil do druhej ruky.

,,Myslím si,že si neurobila nič zlé..."povedal a pomalým krokom zamieril ku štadiónu.Potichu som vzdychla a následovala ho.

,,Urobila,Niall.Klamala som im.A myslím,že mi už neveria."hlesla som a kútikom oka naňho pozrela.Díval sa do zeme a hrýzol si do vnútornej strany líca.

,,Možno by som vedel,ako to napraviť."nakoniec sa víťazoslávne usmial a ja som nadvihla obočie.

,,Ako?"vyhŕkla som,pripravená dostať odpoveď.

,,Na to musíš príjsť sama."potichu sa zasmial,keď som nad ním pretočila očami.Zastala som a mávla Niallovi,ktorý s úškrnom vstúpil do budovy so šatňami a telocvičňami.Bundu som si pritiahla tesnejšie k telu a z úst vydýchla obláčik pary,strácajúci sa v chladnom vzduchu.Nadvihla som hlavu a zbadala Louisa,kráčajúceho oproti mne.Zúfalo som sa obzrela,ak by som náhodou zazrela nejaký iný východ,aby som nemusela prechádzať okolo neho.Naozaj teraz nemám náladu čeliť mu.A hlavne teraz,keď vidím jeho zamračenú tvár a ani ten najmenší náznak drzého úsmevu.

,,Neposlúchaš ma,Sophie."zavrčal a prebodol ma pohľadom.

,,Nebudem ťa poslúchať."povedala som pevným hlasom.Louis je naozaj ten posledný,ktorého by som išla poslúchať.

,,Sophie ty nevieš..."odmlčal sa a pokrútil hlavou.Pozrel do zeme a poškrabal sa na zátylku.Následne opäť pozrel na mňa a povedal: ,,Po škole ma čakaj na parkovisku,odveziem ťa domov."
Skôr ako som stihla niečo odvrknúť,alebo rázne odmietnuť,prehrabol si vlasy a obchádzajúc ma vošiel do šatní.Zamračene som za ním pozrela a vydala sa na odchod.Obedná prestávka končí tak za desať minút,takže to by mi malo stačiť na to,aby som si cestou do triedy zopakovala chémiu.Zatiaľ čo som kráčala do budovy školy,z tašky prevesenej cez rameno som sa snažila vybrať tú správnu knihu.Keď som ju konečne našla,zbadala som Nicka,ako sa opiera o stĺp vedľa vchodových dverí.

,,Ahoj."usmial sa a chrbtom sa odlepil od stĺpa pripravený kráčať popri mne.

,,Ahoj Nick.Počúvaj...píšeme z chémie dnes,alebo spomínala,že až v pondelok?"spýtala som sa zmätene,na čo sa pobavene uškrnul.

,,Vždy si mala prehľad o písomkách ty.Čože sa stalo?"Pretočila som očami.

,,Prosím ťa Nick,netráp ma.Neviem ani kde mi hlava stojí."

,,Na krku."pobavene odpovedal a ja som ho vzápätí buchla do ramena.Zatváril sa,že ho to bolí a sprisahanecky na mňa pozrel.Rozosmiala som sa.

,,Ozaj,takmer som ti zabudol odkázať od Alice a Lee,že máš zajtra večer prísť tam kde vždy a vydiskutujete si to medzi sebou.Už na teba nie sú veľmi nahnevané."pousmial sa a ja som na neho prekvapene pozrela.

,,Naozaj?Už som si začínala myslieť,že mi to nikdy neodpustia."V hrudi som pocítila neuveriteľné šťastie,až som mala chuť rozbehnúť sa a nikdy sa nezastaviť.Naozaj mi teraz Nick zlepšil náladu a pomaly som zabudla na Nialla aj Louisa,ktorý sa rozhodli komplikovať mi život.Vošli sme do triedy a usadili sa ako vždy do prvej lavice.Profesorka už bola v triede a na papier písala predom pripravené príklady.

,,A Nick,neodpovedal si mi na otázku.Kedy teda píšeme?"otočila som sa na neho,no on len pokrčil plecami.

,,Spoliehal som sa,že ty už dátum písomky budeš mať načarbaný v diáriku."objasnil a kútiky úst sa mu roztiahli do úsmevu.Hlasno som vzdychla a zrak upriamila do knihy s nezrozumiteľnými poučkami a vzorcami.Do triedy postupne poprichádzali študenti a hneď ako zazvonilo,sa učiteľka pustila do vysvetľovania nového učiva.

×××

Do skrinky som odložila všetky nepotrebné knihy a vybrala tie,čo budem pravdepodobne potrebovať zajtra.Môj odchod domov som odďalovala čo najviac,ako to len bolo možné.Nebolo mi príjemné sedieť v zamknutom aute práve s Louisom.A takiež si myslím,že má niečo zaľubom.Nemohla som však pri skrinke stáť večne,a tak som ju zamračene zamkla.Knihy na zajtra som popchala do tašky a vydala sa ku východu školy.Otvorila som biele plastové dvere a zbadala Louisa opierať sa o čierny Range Rover,ktorý patril jeho otcovi.Odceňujem,že sa nerozhodol zabiť ma na motorke a požičal si otcovo auto.

,,Už som si myslel,že pri tých skrinkách aj prespíš."usmial sa drzým úsmevom a ja som v tom momente vedela,že predo mnou stojí ten "dostanem všetko čo chcem" Louis.

,,Sleduješ ma?"odbila som ho a neochotne nasadla na sedadlo spolujazdca.

,,Zatiaľ nie."žmurkol a sebavedomo obišiel auto,aby si sadol za volant.Potlačila som nutkanie pretočiť očami a radšej som si zapla bezpečnostný pás.Autom sa ozval zvuk,ktorý značil,že Louis zamkol auto,čo bo mne vyvolalo len nepríjemný pocit klaustrofóbie.Pomrvila som sa a lakťom sa oprela o dvere.

,,Rozhodol som sa,že ťa dnes zoberiem ku mne domov."povedal,keď naštartoval a vycúval z parkoviska trúbiac na futbalistov,ktorí mu následne odkývali.

,,Chcem ísť domov."odvrkla som.Vedela som však,že moje protesty sú zbytočné.Hrdelne sa zasmial a pridal na rýchlosti.Želala som si,aby som mohla vyskočiť za jazdy.

-Komentujte :)

Troubles.-17.kapitola

TOTO je asi najhoršia poviedka,akú som kedy napísala -___- ABSOLÚTNE s ňou nie som spokojná a rozmýšľam,že ju vymažem a rovno začnem pridávať novú.Ja neviem...príde mi to úplne o ničom a zbytočne prehnané ._. Čo si myslíte vy?Čo navrhujete?Mala by som to jednoducho vymazať?VYJADRITE SA!

10+ KOMENTÁROV

Ospalo som vypla hulákajúci budík a po pár sekundách sa pomaly posadila.Nazula som si papuče a presunula sa k šatníku,odkiaľ som vybrala čierne nohavice a krémový sveter.Vybrané oblečenie som rozprestrela na postel a zamierila som do kúpeľne.Tvár som si opláchla studenou vodou a následne na tvár naniesla jemnú vrstvu mejkapu.Vlasy som si prečesala hrebeňom a nechala ich voľne dopadať na plecia.Následne som sa prezliekla do vybraných vecí a celkom spokojná s mojim výzorom som si cez plece prehodila tašku a zišla dolu schodmi.Vošla som do kuchyne a zbadala moju mamu sedieť pri stole so šálkou kávy v ruke.Vedľa nej sa na stoličke pohojdával Joe a jedol cereálie s mliekom.

,,Dobré ráno."pozdravila som ich ešte stále rozospatým hlasom a postavila som vodu na kávu.

,,Dobré ráno,srdiečko.Ako si sa vyspala?"mama mi venovala úprimný úsmev a odpila si z kávy.

,,Celkom fajn."mykla som plecom a keď voda kávu po niekoľkých minútach ticha zovrela,do hrnčeka som nasypala dve lyžičky kávy a lyžičku cukru.

,,Keď káva,tak bez cukru."okomentovala moja mama,no ja som nad tým len pretočila očami a doliala do nej mlieko.,,A bez mlieka."zašomrala,čo spôsobilo môj jemný úsmev na tváry.Nepochopím,ako môže piť kávu bez ničoho.Dobre,je to síce káva,ale mlieko a cukor u mňa nemôžu chýbať.Nie je potom tak silná.Domom sa ozval zvuk zvončeka a keďže som bola najbližšie pri dverách,s povzdychom som sa vybrala otvoriť dvere.Prekvapene som zostala stáť na prahu dverí,keď som predo mnou zbadala stáť Louisa iba v čiernej rozopnutej mikine.Biele tričko mu voľne viselo na tele,čím odhalovalo aj jeho tetovanie na hrudi.Čierna čiapka mu zakrývala trištvrtinu vlasov a čierne obtiahnuté jeany ako vždy ladili s jeho vanskami.

,,Čo tu robíš?"snažila som sa o neutrálny tón hlasu a prestúpila som z nohy na nohu.

,,Idem za Joeom,nefandi si."schladil ma nepriateľským pohľadom a jemne ma dlaňami odstrčil z cesty predtým,ako sa prešmykol okolo mňa do vnútra domu.Pretočila som očami a zabuchla hlavné dvere od domu.Z kuchyne som počula mamin priateľský hlas a aj to,ako jej Louis vraví: ,,Dobré ráno,Anne." Nepáči sa mi,akým spôsobom mi kradne mamu.Budem si s ňou musieť pohovoriť a objasniť jej,aký ten jej "Lou" naozaj je.

,,Ale samozrejme,Lou...To je výborný nápad.Som si istá,že bude nadšená."opäť sa ozvalo z kuchyne a niečo mi vraví,že tým bude nadšená myslia mňa.Rezkým krokom som vošla do kuchyne a psychicky sa pripravila na niečo,čo určite nebude výborný nápad.Zaliala som si kávu,kým som čakala na niekoho,kto začne hovoriť.

,,Louis ti zaviezol auto do servisu."nadšeným tónom hlasu sa rozhodla ozvať moja mama.

,,Čože?!Ako sa opovažuješ vôbec-"

,,Sophie!Nebuď nevďačná."moja mama prerušila môj začínajúci monológ plný hnevu a pobúrenia.Kam až ďaleko chce takýmto panovačným prístupom zájsť?!Viem,čo chce dosiahnuť a ja mu mám byť vďačná?!Pohár s kávou som prudko tresla na linku a odkráčala z kuchyne.Nemá to význam,keď je moja mama na jeho strane.Zhrabla som tašku a v rýchlosti si zaviazala šnúrky na vysokých hnedých kožených topánkach.Okolo krku som si omotala pletený šál a obliekla na seba zelenú bundu.

,,Počkaj,Lou ťa odvezie."pohyb mojej ruky,ktorý smeroval na kľučku dverí bol zastavený hlasom monej mami.

,,Tak za prvé,je to Louis,nie Lou.A za druhé,radšej pôjdem peši ako s ním v jednom aute."odvrkla som a znovu sa chystala otvoriť dvere a výjsť do zimy.

,,Nebojte sa,Anne.Pôjde so mnou."oznámil jej Louis,ktorý sa zrazu zjavil za mojou mamou,akoby to bola samozrejmosť,že ma odvezie.Nečakal na môj protest,chytil ma za lakeť a vyviedol von.

,,Čo máš za problém?!"na hrudi som si prekrížila ruky a zamračene na neho pozrela.Myslím,že nikto ho nikdy nedokáže pochopiť.Ani nie tak pochopiť,ako porozumieť jeho správaniu.Raz na mňa kričí a je na mňa hrubý.A na ďaľší deň sa tvári,akoby sme boli priatelia.Je s ním niečo zle?

,,Dopekla,len nastúp."predsedil pomedzi zuby a otvoril dvere od auta na strane spolujazdca.Zaťato som zostala stáť a dívať sa na neho upreným pohľadom plným nenávisti.Naštvane vzdychol a doslova ma strčil do auta,nasilu mi zapínajúc bezpečnostný pás.Keď som proti mojej vôli sedela bezpečne zapásaná,zabuchol dvere a obišiel auto.Sadol si za volant a naštartoval.Načiahla som sa po kľučke,no so strachom zistila,že auto zamkol predtým,ako naštartoval.

,,Zamkol si ma v aute?!Fakt?"Neveriacky som nad ním pokrútila hlavou a zúfalo sa oprela o sedadlo s koženými poťahmi.

,,Inak by to nešlo.Vieš,že nie."povedal a vycúval z parkovacieho miesta.

,,Samozrejme,že to viem."odvrkla som a nezaujato pozrela na domy,ktoré sme v rýchlosti míňali.

,,Včera...naozaj si to chcela urobiť,Sophie?"zase načrel do včerajšieho incidentu,no tentokrát som absolútne nevedela,čo myslí tým,čo som chcela urobiť.

,,Chcela urobiť čo?"podozieravo som nadvihla obočie a pozrela na jeho zamračenú tvár.Sústredene pozeral pred seba a zabáčal do ulíc.

,,Pobozkať ho."

,,Panebože,Louis!Naozaj tak veľmi túžiš po mojej odpovedi?Divím sa,že sa ti o tom aj nesnívalo."trpko som sa zasmiala a dodala: ,,A vôbec.Ty sa do toho nemáš čo starať."

,,Tak to sa mýliš.Odpovedz mi,prosím."zastali sme na semafóre a otočil sa ku mne.Pretočila som očami a hlasno vzdychla dávajúc mu tak najavo to,že ma jeho vyzvedanie otravuje.

,,Chcela som ho pobozkať.Naozajsom chcela.Spokojný?"rozhodila som rukami a z tašky vybrala hrubú knihu z literatúri.Louis zaťal sánku a hánky mu obeleli so silného stisku volanta.Bol nahnevaný?

,,Sophie...On nie je ten,za ktorého ho máš.Drž sa od neho ďalej.Prosím."Načiahla som k nemu ruku a jemne sa dotkla jeho ramena.Ticho vydýchol a povolil stisk na volante.Svoju ruku som vzápätí stiahla a odvrátila od neho zrak.

,,Kto teda je?"šepla som a v mysli si položila otázku: A kto si ty?

,,Na tom nezáleží...Len sa proste...od neho drž ďalej."riekol prosebným tónom hlasu a zaparkoval na parkovisku pred školou.Odopla som si bezpečnostný pás a do ruky zobrala tašku s knihou.

,,Nič ti nesľubujem."vystúpila som z auta a zabuchla dvere.Otočila som sa a zbadala ďalej odo mňa stáť Alice s Nickom a Lee.

Z pohľadu Louisa:

,,Nič ti nesľubujem."vydýchla a vystúpila z auta.Potichu som zanadával a udrel do volantu.Sophie nepoznám dobre,no po pár minútach strávených s ňou som zistil jednu vec.Je neskutočne tvrdohlavá.
Horan sa okolo nej motá stále viac a ja teraz neviem,či preto,že ma chce nasrať,alebo preto,že tentokrát je pre neho korisťou Sophie.S Niallom som si nikdy nerozumel a nebolo to preto,že som randil s Jesamine,jeho sestrou.Medzi nami boli nezhody už dávno predtým.

FLASHBACK:

Predieral som sa pomedzi opitých teenagerov a hľadal tmavovlasé dievča menom Cath,ktorá patrila do našej partie.Pohľadom som prechádzal okolo stolov,pretože väčšinou sa zvykla opitá zvŕtať na stole okolo nejakého chlapa.Nikde som ju však nevidel.Zakotvil som na barovú stoličku a objednal si pár silných tequíl.Stále som čakal,že príde.

,,Louis,nevidel si Cath?"blízko môjho ucha sa ozval Claudin hlas,snažiaci sa prekričať hlasnú hudbu.Pokrútil som hlavou na znak,že som ju nevidel a ona so zamysleným výrazom zmyzla za rohom baru.Po chvíle váhania som sa postavil od barového pulta a pobehol za ňou.Zabočila na menej osvetlenú chodbu,kde sa nachádzali záchody a aj cez to,že som muž,som bez váhania vkročil na dievčenské záchody.Jej kabelka ležala na studenej dlážke,no Cath nebola ani tu.

,,Choď sa pozrieť,či náhodou nie je von."Prikývol som a opustil dámske záchody.Kráčal som pomedzi ľudí a odstrčoval poldecáky,ktoré ma zasypávali zkaždej strany.A zrazu som ju zbadal.Opierala sa o stenu,oči pevne zavreté a nedúhlasne krútila hlavou.Na nej bol nalepený blonďavý chalan,odhadoval som mu toľko isto rokov ako mne.Rukou jej zašiel pod šaty,neberúc ohľad na to,že nie je v miestnosti iba on a ona.Cath nesúhlasne vykríkla,no jej ústa boli zakryté jeho veľkou dlaňou.Zamračil som sa a podišiel ku nim.Od zlosti vo mne vrela krv a následne som ho od nej surovo odtrhol.Uprel na mňa azúrovo modré oči,ktoré následne privrel od hnevu,ktorý prišiel,pretože som ho zbavil zábavky.Ruku som opásal okolo Cath a predsedil pomedzi zuby,aby odišiel.Až neskôr som zistil,že to bol Niall.

Nikdy predtým som necítil niečo,čo ma presviedčalo o tom,že ju musím chrániť.Chránit pred ním.Alebo pred sebou?Predsa som horší ako bol on.Oveľa horší.

,,Hej kámo,ideš,alebo si dáš v tom aute šlofíka?"Ian mi zaklopkal na okno auta a ja som pretočil očami predtým,ako som vystúpil a následoval ho do šatne.

Viem...o ničom a totálne na P-diel ._. Som zo seba sklamaná.
Vaše názory?

Troubles.-16.kapitola

Štve ma,že je tak neskoro a taká krátka,ale som fakt unavená a povedzme...prepracovaná.Zatiaľ som sa ešte poriadne nevyspala od piatka :/ Ďalujem za komentáre :) Veľmi ma potešili :)

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Bola to pre neho hra.Vždy to bola len hra.A on bol víťaz.Vždy bol len víťaz...

,,Sophie,stoj!Musíš zastať!"kričal na mňa a ja som si až teraz uvedomila,že je čoraz bližšie ku mne.Nemohla som zastať.Z časti preto,lebo som zrazu nevedela ako a z časti preto,lebo Louis je stále bližšie a bližšie.Potrebovala som sa ho striasť...ale ako?Dopekla,asi prídem o život pri takomto tempe.Vybehla som z chodníka a preskočila krajnicu cesty.Hnala som sa dole kopcom pomedzi stromy a pokúšala sa ignorovať konáre,ktoré mi švihali do tváre.

,,Kurva,Sophie!"počula som pukanie vetvičiek a šuchotanie lístia,ktoré spôsobovali jeho rýchle kroky.Parkrát som sa zapotácala predtým,ako som konečne vyšla na piesok,ktorý sa nachádzal pri jazere.Rozbehla som sa po móle,ktoré už trochu nestabilne stálo pre potrebu rybárov.Louis už nebežal.Vedel,že som v slepej uličke a už nemám kam újsť.Jedine ak by som...

,,Sophie!"skríkol a strhol zo seba šaty,keď uvidel,ako som bez najmenšieho strachu skočila do ľadovej vody.Moje zmysly však zaplavil chlad,ktorý bol všade okolo mňa.Voda v ktorej sa nachádzam pôsobila až príliž nepriateľsky.Zadržiavala som dych a plávala pod vodou ďalej od móla,aby nemal možnosť vidieť ma.Rukami aj nohami som vykonávala čo najrýchlejšie pohyby,no moja vyčerpanosť z behu bola očividná.Vynorila som sa a pohľadom hľadala Louisa,ktorého oblečenie ležalo na móle.Nikde som ho však nevidela,a tak som sa bez rozmyslu hnala hlbšie do vody.Potrebovala som preplávať na druhý breh.

,,Sophie?!Sophie,kde si?"dopekla.Celá som sa ponorila pod vodu a plávala ďalej a ďalej.Pomaly som prestávala cítiť celé telo,takže som bola nútená vynoriť sa.Zbadala som Louisa,ktorý sa odo mňa nachádzal zhruba päť metrov a nanešťastie sa nám stretli pohľady.Nezaváhal a začal plávať priamo ku mne.Spamätala som sa a prinútila svoje končatiny k pohybu.Nešlo mi to však tak dobre,ako Louisovi.Na hladinu jazera začali dopadať kvapky dažďa,čo značilo,že sa čo chvíľu spustí typický anglický lejak.Zanariekala som,otočila sa na druhú stranu jazera a nechcene vrazila do Louisovej nahej hrudi.Zamračil sa a schmatol ma za ruku.

,,Pusti ma!"skríkla som a vytrhla sa mu.

,,Sophie,prosím ťa,poď von z tej ľadovej vody.Si celá fialová."

,,Nie!Nikam s tebou nejdem."odsekla som a otočila sa mu chrbtom.

,,V tom prípade nemáš na výber."pevne ma zdrapil za zápästie a teoreticky ma vliekol za sebou.Pri každom náprahu sa mu napli svaly na chrbte,no polemizácie o jeho tele som sa rozhodla odložiť bokom.Mala som dosť práce s vlastným telom.Keď už sme boli späť pri rybárskom móle,jeho ruky pristáli na mojich bokoch a poľahky ma vydvyhol nahor.Zvalila som sa na nestabilné dosky prepojené navzájom klincami a lapala som po dychu.Louis sa podoprel na rukách a vyšvihol sa nahor.Kvapky vody mu stekali po nahej pokožke a mne až teraz došlo,že predo mnou stojí len v premočených boxerkách a dážď mu taktiež poklepkával po pokožke.Naštvane na mňa pozrel a vtedy ma napadlo len jediné.Uteč!
Prevalila som sa na brucho a zaprela sa rukami,no opäť som len vyčerpane dopadla na mólo.

,,Ani-sa-o-to-nepokúšaj."predsedil pomedzi zuby a schmatol už aj tak mokré tričko a nohavice.Zachvela som sa a rukami si objala kolená,ktoré som pritisla k brade.Každú jednu kvapku dažďa,čo na mňa dopadla,som cítila ako ostrie noža zarývajúc sa pod moju kožu.Nikdy som necítila väčší chlad,ako teraz.A vlastne je to aj pochopiteľné,keďže ležím celá mokrá vonku,kde sú štyri stupne nad nulou a padá silný dážď.Zavrela som oči a poriadne si zahryzla so spodnej pery,aby mi tak hlasno nedrgotali zuby a súčastne aj preto,aby som sa nerozplakala.Od chladu a od strachu z neho.

,,Keby si ma počúvala,nemusela si teraz tak dopadnúť."vyčítal mi a vytiahol ma na nohy.Stále sa mi triasli kolená a tak som musela vynaložiť všetku silu na to,aby som sa udržala na nohách.Louis si to musel všimnúť,pretože ku mne načiahol obe ruky a aj keď som ustúpila,hravo ma dolapil a vydvyhol na ruky.

,,Keby som ťa počúvala,dopadla by som horšie."zamračila som sa a pohľad zabodla do jeho hrude.Nepozriem sa mu do očí.

,,Vážne?Vďaka tebe teraz budeme obaja chorí."vyčítal mi a pomaly sa pohol smerom k lesu.

,,Vďaka mne?Si neskutočný!Ty si za mnou bežal.Keby si mi dal konečne pokoj,nič z tohto by sa nestalo!"buchla som ho do hrude,no on ani nemrkol.Mokré oblečenie sa mi nepríjemne lepilo na telo a srdce mi splašene bilo,keď som si uvedomila,v akej situácii sa nachádzam.

,,Keby sa okolo teba nemotal Horan,nešiel by som za tebou."odsekol a nahnevane ma položil na zem.Zdrapil ma za ruku a hlava-nehlava sa prebíjal lesom so mnou v pätách.

,,Keby si nebol idiot,mohol si sa okolo mňa motať ty."len tak-tak som sa vyhla vetve stromu.

,,Ja?To určite.Si otravná a malá...-"

,,Dobre si rozmysli,čo povieš."prerušila som ho a potkýnajúc sa vliekla za ním.

,,Fajn.Radšej budem ticho,ako by som mal použiť nadávku."ironicky sa usmial a surovo ma potiahol za sebou,čím spôsobil,že som dopadla na kolená.Venovala som mu nenávistný pohľad a postavila sa.Ďalej sme kráčali mlčky,až sme sa nakoniec dostali na cestu.Musel na nás byť vážne komický pohľad.Dvaja na kosť premočený teenageri vychádzajúci z lesa.Konečne sme kráčali po chodníku,každý zabraný do vlastných myšlienok.

,,Prečo si zbil Nialla?"otočila som sa k nemu a čakala,čo mi na to odpovie.Pretočil očami a mykol plecom.

,,Stál mi v ceste."

,,Nenapadlo ti,že...Že možno prerušíš to,na čo som čakala celý život?!Naozaj ho mám rada,Louis!"najradšej by som ho zbila tak,ako on zbil Louisa.

,,Nie,Sophie.Rozhodne som neprerušil niečo,na čo si čakala celý život.Stálo by to za hovno,ver mi."povedal posmešne a zabočil na ulicu,kde sa nachádzali oba naše domy.

,,Mám ti veriť?To by bola tá najväčšia chyba,akej by som sa mohla dopustiť v mojom živote."odvrkla som a prebehla cez cestu na druhú stranu.Louis sa zamračil,no nenásledoval ma.Naštvane som zatínala zuby a zastala pred domom.Otvorila som dvere a vošla dovnútra.Vyzula som si mokré tenisky a položila ich pod radiátor.Vedela som,že mama spí a otec ešte zrejme nie je doma,čo bola pre mňa len výhoda.Aspoň som nemusela vysvetľovať,prečo som celá premočená.Potichu som prešla popri kuchyni a hore schodmi.Narazila som na Joea,ako sa chystá zaklopať na dvere od mojej izby.Páni,neznamená to pre mňa nič dobré,keď sa obťažuje s klopaním.Určite bude o niečo prosiť.

,,Čo budeš odo mňa chcieť tentokrát?"ozvala som sa za jeho chrbtom a on od ľaku mierne poskoč.Nervózne si prehrabol vlasy a vzápätí na mňa nechápavo pozrel,keď zbadal,že zo mňa kvapká voda.

,,Ja...ehm..Nechceš sa najskôr osprchovať horúcou vodou?"navrhol a vošiel do mojej izby.Pretočila som očami a mokrú bundu prevesila na šnúru visiacou nad vaňou.Joe si zatiaľ trpezlivo sadol na postel a čakal,kým sa neosprchujem a neprezlečiem do suchého oblečenia.

×××

Zababušila som sa do mäkkučkého župana a prisadla si k nemu na postel.

,,Takže?Čo si chcel?"tázavo som na neho pozrela a oprela sa o vankúš.

,,Potrebujem,aby mi si mi napísala esej na angličtinu.Aspoň začiatok."prosebne na mňa pozrel a ja som začala uvažovať.

,,A zaslúžiš si to?"

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Tak čo? :) Časť sa páčila? Som zvedavá ako zareagujete na isté okolnosti,ktoré sa udejú v ďaľšej kapitole 3:) muhahaaah :D

Troubles.-15.kapitola

Chcela som ju pridať už včera,ale no....nevyšlo :) Ak uvidím veľa komentárov,už čoskoro bude ďaľšia časť :)
Milujem Vás

10+ KOMENTÁROV

Keď som konečne bola v izbe,vyčerpane som zo seba zhodila oblečenie a pobrala sa do kúpeľne,kde bola ešte stále cítiť Louisova vôňa.Zamračila som sa, načiahla sa po antiperspirante a nasprejovala celú kúpeľňu.Sladká vôňa,ktorú inokedy nemôžem ani cítiť mi bola tentokrát príjemná.Zamkla som za sebou a úhladne poskladané pyžamo som položila na kôš so špinavým prádlom.Vlasy som si vypla do strapatého drdolu a vliezla do sprchy.Horúca sprcha je vždy to,čo ma dokáže upokojiť a hoci to znie morbídne,ako smrť by som si rozhodne vybrala utopenie sa.Voda je predsa taká nevinná a čistá,no možno je to len obal,za ktorým sa ukrýva,aby nikto nespoznal jej smrtiace účinky.Aj u ľudí to tak je...
Pokrútila som hlavou,v snahe zbaviť sa takýchto myšlienok a otočila kohútikom,aby som zastavila prúd teplej vody.Na dlaň som vytlačila kokosový sprchový gél a následne ním potrela celú pokožku.Započula som,ako nejaký predmet v mojej izbe dopadol na zem a vzápätí tiché kroky,ktoré zrejme smerovali k spadnutému predmetu.Rýchlo som zo seba zmyla sprchový gél a utrela sa do froté uteráka.V rýchlosti som na seba natiahla pyžamo,mokrý uterák prehodila cez radiátor a odomkla dvere.Naskytol sa mi pohľad na chlapčenskú postavu,ktorá ku mne bola otočená chrbtom a na stôl pokladal trofej,ktorú pravdepodobne sám zhodil.Na hlave mal šiltovku s logom futbalového klubu a keď počul,ako som za sebou zavrela dvere od kúpeľne,otočil sa ku mne.Bol to Niall.

,,Ahoj Sophie...nechcel som ťa takto prepadnúť,ale tvoja matka trvala na tom,aby som šiel ďalej,keď ma videla stáť pred vašimi dverami."pousmial sa a s hanblivým úsmevom pozrel na moje pyžamo so snehuliakmi.

,,Oh,ahoj...čo si robil pred našimi dverami?"cítim sa trápne,keď tu pred ním stojím v detskom pyžame a s rozcuchanými vlasmi,no myslím,že on sa cíti podobne nepríjemne.

,,Prišiel som ťa pozvať na večeru do Mexica Food."oprel sa o stôl.Páči sa mi,že Niall sa ma príde opýtať,či by som išla a nie ako Louis,ktorý mi to prikazuje a ja nemám na výber.Už len preto som prikývla na súhlas.

,,Len ty a ja?"nadvyhla som obočie a otvorila šatník.

,,Vlastne...V aute na nás čaká aj Jesa.Veľmi ťa chce spoznať."Pozrel na mňa s obavami v očiach a obe ruky si strčil do vrecka na jeansoch.

,,Tak dobre...Len sa prezlečiem do niečoho..."odmlčala som sa a pozrela na moje pyžamo.,,Do niečoho spoločenskejšieho."Niall sa spokojne usmial a pohol sa ku dverám.Toto by Louis opäť nespravil.Títo dvaja chlapci sú taký odlišní a zároveň v sebe majú niečo...niečo spoločné.Možno na mňa obaja pôsobia tajuplne.Akoby niečo skrývali...akoby nikdy nehovorili celú pravdu.

,,Počkám ťa v aute."povedal a vyšiel z izby.Chvíľu som za ním zostala pozerať a keď zašiel za roh,podišla som k šatníku.V hlave som si premietla mexickú reštauráciu,kam sa práve chystáme,a až tak zo skrine vytiahla úzke jeany,biele tričko s modrými rukávmi a na nohy našuchla čierne nike tenisky.Z vešiaka som zvesila čiernu bundu a takisto čierny štrikovaný šál,ktorý som si obmotala okolo krku.Rozpustila som si vlasy a iba som si ich prehrabla prstami.Na pery som si naniesla balzam,zhrabla kabelku,ktorú som si prehodila cez plece a vybehla z izby.Zastala som pri kuchyni a medzi dvere strčila hlavu.

,,Mami,idem-"

,,Ja viem,Niall ma už informoval.Dávaj na seba pozor a nepríď neskoro.Zajtra je škola."usmiala sa a odpila si z čaju.

,,Neboj sa mami,nebudem dlho."usmiala som sa späť a cez predsieň vyšla von.Po tele mi hneď naskočili zimomriavky,a tak som sa rýchlym krokom vydala k čiernemu Nissanu,ktorý stál zaparkovaný pri krajnici cesty.Vkĺzla som na zadné sedadlo a usmiala sa na Nialla do spätného zrkadla.

,,Oh,Niall...tak už nás konečne predstav."Jesamine sa otočila tvárou ku mne a doširoka sa usmiala.Veľké modré oči bolo práve to,čo mali Jesamine a Niall spoločné.Tmavohnedé vlasy jej dopadali na plecia v jemných kučerách a na krku sa jej pohojdával strieborný náhrdelník s príveskom kríža.Bola naozaj úchvatná.Jej úsmev vyžaroval lásku a radosť zo života.Už teraz mi bola veľmi sympatická.

,,Jesamine,toto je Sophie.Sophie-Jesamine."ozval sa Niall,no stavím sa,že ona ho prestala vnímať od momentu,kedy vyslovil moje meno.

,,Kľudne mi hovor Jesa."žiarivo sa usmiala a ja som taktiež s úsmevom prikývla.

,,Naozaj ťa rada spoznávam."prehodila som a Niall vzápätí naštartoval.

,,Takže do Mexica Food..."skonštatoval a zabočil do prava.Niall s Jesou sa o niečom dohadovali,zatiaľ čo ja som počúvala rádio,ktoré potichu hralo.O niekoľko minút sme už parkovali pred vysvietenou reštauráciou zvanou Mexica Food.Pred vstupom sa nachádzali dve umelé postavičky v typických mexických klobúkoch a v rukách držali tabuľu,kde bolo úhladným písmom napísané dnešné menu.Niall nám podržal dvere a spolu s Jesou sme vošli dovnútra.Stoly sa nachádzali po obvode reštaurácie a boli od seba dosť vzdialené na to,aby mali ľudia súkromie.Na každom stole sa nachádzal čierny obrus s pestrofarebnými vzormi a pripravené taniere s príborom.Sadla som si naproti Jese a Niall sa posadil vedľa mňa.Vyzliekla som si bundu a prevesila ju cez operadlo tak,ako aj Niall s Jesamine.

,,Idem na záchod."Jesamine vstala od stola a prešla popri barovom pulte na malú chodbičku,kde sa nachádzali toalety.

Poobzerala som sa vôkol seba a zbadala tak niekoľko známych ľudí zo školy.Pohľadom som prechádzala od stola k stolu,až som sa nakoniec zastavila pri stole úplne v rohu podniku.Na perách mi zamrzol úsmev a keď sa jeho pohľad stretol s mojím,odvrátila som zrak.

,,Phi?Stalo sa niečo?"Niall sa zamračil a pozrel ku stolu,kde som predtým pozerala ja.

,,Prečo je Doncaster tak malé mesto..."zašomrala som a načiahla sa po bundu.

,,Počkať...čo robíš?Snáď nechceš odísť kvôli nemu."chytil ma za ruku a otočil k nemu.,,Vieš čo by to znamenalo,Sophie?Jeho pocit víťaztva."

,,Je mi jedno,čo by to znamenalo.Nechcem byť v jeho prítomnosti.Už z predstavy,že by ma donútil byť s ním,je mi zle."odsekla som.Prečo musia mať všetci chlapi takú nenormálnu hrdosť?

,,Sedí predsa o niekoľko stolov ďalej ako my.A je tam s Ameliou.Nie s tebou,Phi."Mal pravdu.Amelia sa opierala o jeho svalnaté rameno a pozerala si menu.Louis naopak pozeral rovno na mňa.Na jeho tvári sa zjavil malý úsmev a dominantnosť v jeho očiach.

,,Nepozeraj sa tam,Phi."šepol a svojou veľkou dlaňou prekryl moju ruku,ktorá bola položená na stole.Môj pohľad spočinul na našich rukách a potom som hanblivo pozrela na Nialla,ktorý sa mi díval rovno do očí a nakláňal sa bližšie ku mňe.Rozbúšilo sa mi srdce a moju ruku som otočila tak,aby som si preplietla prsty s tými jeho.

,,Phi..."zrazu boli jeho pery vzdialené od tých mojich necelé dva centimetre.Bola som pripravená pobozkať ho a túžila som prerušiť medzeru,ktorá bola medzi nami.Avšak,nestalo sa tak.

Z Louisovho pohľadu:

Amelia bola otravná.Smiala sa na všetkom,čo som povedal a často rukou zablúdila k môjmu rozkroku.Potreboval som však sex a ona bola tou,ktorá mi moje potreby splní.Nahol som sa k nej a  prstami jej silno stlačil strhno,až sykla od bolesti.

,,Prečo rovno nejdeme k tebe,zlato?"šepla a rukou mi zašla do vlasov.Usmial som sa nad tým,ako ju mám pod kontrolou,ako urobí všetko,o čo ju požiadam.

,,Nemôžme odísť,keď už sme si objednali.Nebuď nedočkavá,Lia."povedal som a odtlačil som ju odo mňa.Preročila očami a zo stola uchopila menu,ktoré si začala čítať.

,,Ako to chceš dneska?"šepla a hlavu si oprela o moje rameno.Zahryzol som si do spodnej pery a odvetil: ,,To sa ešte uvidí."

,,Chcem ťa."zaklipkala mihalnicami a nahla sa ku mňe pre bozk.Keď som k nej však neotočil hlavu,pobozkala ma na čelusť a končekmi prstov mi prešla po hrudi.

,,Bože...Prišla Joeova sestra a ten nový."zamračila sa a dodala:,,Prestáva ma to tu baviť."Vyhľadal som ju pohľadom a pozrel jej rovno do očí.Zamračila sa a niečo povedala Niallovi,ktorý sedel blízko nej.Zazrel som na neho a ovládol neuveriteľnú chuť zabiť mu jednu.Sophie je moja,tak nech sa okolo nej láskavo nemotá.Amelia sa pritisla bližšie ku mne a ja som uvažoval nad tým,že ju zhodím na zem a pôjdem za Sophie.Amelia bola pre mňa ľahkou korisťou.Ale Sophie...
Znovu sa na mňa pozrela a v tom jej Niall chytil ruku a uprene jej pozrel do očí.Niečo,čomu som nerozumel,jej pošepkal a naklonil sa ku nej.Zaťal som ruky do pästí a postavil sa.Ten idiot ju chce pobozkať!Ale to by som mal urobiť ja.Zrejme stále nechápe,že sa má od nej držať ďalej.Podišiel som k nemu a pozrel na Sophie,ktorá mala privreté oči a to ma ešte viac rozzúrilo.Schmatol som ho za tričko a vytiahol na nohy.Nechápavo na mňa pozrel,no ja som nezaváhal,rukou urobil poriadny náprah a päsťou mu trafil rovno do nosa.Prekvapený dopadol na zem a ja som sa zohol k nemu a začal ho zúrivo mlátiť do tváre.Ona je moja!

Zo Sophienho pohľadu:

Zhrozením som vykríkla a pribehla k Niallovi,ktorý ležal na zemi so zakrvavenou tvárou.Louis do neho stále mlátil a v očiach mal hnev taký,aký som u nikoho predtým nevidela.Naháňal mi strach a totálne sa mi po tomto hnusil.

,,Louis,prestaň!"zavesila som sa mu na plecia a zúfalo sa pokúšala odtiahnuť ho od Nialla,ktorý už strácal vedomie.S Louisom to však ani nehlo.

,,Louis,zabiješ ho!"na lícach som pocítila teplé slzy,ako pomaly stekajú dole tvárou.Zrazu prestal a pozrel na mňa.Pootvoril ústa,akoby chcel niečo povedať,no nakoniec len sklonil hlavu a pozrel sa na Nialla,ktorý si rukami zakrýval tvár.Prekvapene zamrkal,akoby bol doteraz v nejakom tranze a pohľad mu padol na jeho zakrvavené hánky.Odstrčila som ho a klakla si k Niallovi.Myslím,že Louisa vyhodili z reštaurácie a vyhrozovali mu,že ak neodíde,zavolajú políciu,no to ma v tomto momente nezaujímalo.

,,Niall.."šepla som a odhrnula mu zakrvavené vlasy z tváre.Zažmurkal a keď zbadal moju tvár,pousmial sa.

,,Čo sa to stalo?!"zdvyhla som hlavu a zbadala Jesamine,ako sa náhli ku nám a vzápätí padá na kolená k Niallovi.

,,Všetko ti potom vysvetlím."Z kabelky trasúcimi sa rukami vytiahla vreckovky a nejaká čašníčka nám doniesla vodu.

,,Mali by sme ho posadiť."povedala a ja som prikývla.Opatrne som ho zdvyhla s pomocou Jesamine zo zeme a posadili ho na stoličku.Podala som mu vodu a on sa bez menšieho frflania napil.Jesa pribehla s namočenými vreckovkami a následne Niallovi utrela tvár od krvi.Sykol od bolesti,keď mu prešla po rozbitej pere a ja som mala veľkú chuť pobozkať ho na ňu.Jemne som ho pohladila po líci a prehrabla mu vlasy.Teraz už vyzeral omnoho lepšie.

,,Ako sa cítiš?"spýtala som sa a čakala na jeho odpoveď.

,,Fajn...Nič to nebolo."pokúsil sa o úsmev,no nakoniec len sykol od bolesti.Pretočila som očami a pomyslela si,že sme mali odísť už vtedy.Postavila som sa zo stoličky a obliekla si bundu.

,,Kam ideš?Ešte sme nejedli."ozvala sa Jesamine a do ruky zobrala menu,akoby sa ani nebolo nič stalo.

,,Nejako ma prešla chuť do jedla,prepáčte.Som...proste v šoku a potrebujem sa len vyspať."ospravedlnila som sa a cez rameno prevesila kabelku.

,,Tak ideme aj my."povedala a chystala sa postaviť.

,,Nie,nie.Nechcem vám skaziť večer tým,že budete musieť byť nútení ísť so mnou.Kľudne ostante."usmiala som sa a napokon Jesa aj Niall prikývli.Objala som ich na rozlúčku a vyšla z reštaurácie.Utrela som si zaslzenú tvár a pozrela pred seba.Zamrzla som a zostala pozerať na Louisa,ktorý kráčal naproti mne.Cítila som strach a zároveň niečo,čo mi vravelo,aby som sa otočila a začala utekať.A tak som aj spravila.Za sebou som započula jeho smiech a vzápätí rýchle kroky,ktoré sa hnali za mnou.

TRAMTADADAAAA :D Niekto chcel akčnejšie časti,tak nech sa páči :D
Vaše pocity?
Budem rada,ak okomentujú všetci...prosím,nezabije vás to a mňa to len nakopne k písaniu novej časti.

Troubles.-14.kapitola

S touto časťou nie som ani prinajmenšom spokojná :/ ale budem dúfať,že vám sa bude páčiť aspoň trochu :) Už mám mobil! :D To znamená,že pridávanie častí sa vracia do normálu :3 KOMENTUJTE

11+ Komentárov.

,,Kam ideš?"Louis ma zdrapil za ruku a potiahol tvárou k nemu.

,,Neviem,možno si zabudol,ale v triede prebieha hodina literatúry a my tam chýbame.Sme na záchode,spomínaš?"vytrhla som si ruku z jeho silného stisku a otvorila dvere na triede.Louis otrávene pretočil očami,no rozhodol sa následovať ma do poslednej lavice.Znudene si rukami podoprel hlavu a drzo ma pozoroval.Prinútila som sa jeho provokatívne gestá ignorovať a čítať povinnú literatúru.Zazvonilo na koniec hodiny a Louis bol v tom momente na nohách,zbalený a pripravený ako prvý opustiť triedu.

,,Ideš?"zvolal a prešiel pomedzi lavice až ku dverám.Postavila som sa,pozatvárala som učebnicu a knihu,ktoré som následne hodila do tašky a vykročila smerom k nemu.Až keď som prechádzala popri Alisoninej lavici,zistila som že to nekričal na mňa,ale na Ashley,ktorá so strojeným úsmevom prichádzala rovno k nemu.Aha.Zarazene som zastala a Louis mi venoval nechápavý pohľad.Sklonila som hlavu a vyšla z triedy.Zamierila som ku skrinkám v pláne zobrať rozvrh a zistiť,akú máme hodinu.Literatúru som položila na hromadu kníh a zhrabla malý papier s rozvrhom hodín.Nasledujúcu hodinu ma čaká chémia.

×××

Otvorila som dvere od domu a potichu vkĺzla dnu.Z obývačky sa ozýval chlapčenský smiech,no na počudovanie mi to tentokrát neprekážalo.Možno sila zvyku...
Vošla som do kuchyne a do skleneného pohára naliala vodu,ktorú som následne po dúškoch pomaly pila.Z chladničky som vybrala jogurt a s taškou na pleci vyšla z kuchyne.Mlčky som prešla cez obývačku a zistila tak,že dnes im robí spoločnosť Ashley s Ameliou.Nikdy ich asi nepochopím.Ako sa môže olizovať s Louisom a potom čeliť rôznym urážkam,ktorými ju obsypávajú študenti?Azda len nemá dosť rozumu.

,,Neprisadneš si,Sophie?"Louis potlapkal na miesto vedľa neho a s očakávaním na mňa pozrel.Trpko som sa zasmiala nad jeho hlúpim nápadom a pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.Louis na mňa škaredo pozrel,no ja som len pokračovala v ceste do mojej izby.Zabuchla som za sebou dvere a unavene sa rozvalila na posteli.Zavrela som oči a ponorila sa do úvah o Alice a Lee.Mala by som ísť za nimi a vymyslieť si niečo?Nie...nemôžem im už zase klamať.Nikdy som nikomu neklamala,pretože som na to skrátka nemala dôvod.Vždy som všetko spravila tak,ako sa odo mňa očakávalo.Počula som,ako sa na mojej izbe otvorili dvere,a tak som bola nútená otvoriť oči a pozrieť tým smerom.

,,Louis?Čo tu robíš?"posadila som sa a zostala na neho nechápavo hľadieť.

,,Idem na záchod."ukázal na biele dvere,ktoré viedli do mojej kúpeľne a následne ich otvoril.

,,Ako keby nikde inde záchod nebol."zamrmlala som a postavila sa z postele.Louis sa šibalsky usmial a vstúpil do kúpeľne.Počula som ako si rozopína opasok,no dvere za sebou nezavrel.

,,Keď už ideš na ten záchod,aspoň za sebou zavri dvere."zvolala som a posadila sa na stoličku k písaciemu stolu.Z tašky som vybrala matiku a v učebnici si nalistovala učivo,ktoré dnes preberali na hodine s tým,že do zajtra sa to musím naučiť.

,,Nehanbím sa pred tebou,Sophie.Kľudne vojdi ďalej a môžme spolu niečo podniknúť."len čo to dopovedal,vyprskol do smiechu a spláchol po sebe.Ja som nad ním iba hlasno vzdychla a začala čítať poučku z matematiky.Na pleciach som zrazu pocítila jeho dotyk horúcich rúk a v tom ma niečo napadlo.

,,Umyl si si ruky?!"prudko som sa otočila smerom k nemu a zhodila zo mňa jeho ruky.Louis na mňa pozrel vážnym pohľadom,no nedalo sa prehliadnuť,ako mu trhalo kútikmi úst.Vzápätí to nevydržal a vybuchol do smiechu.

,,Sophie,ty si strašný prípad.."smial sa a sadol si na postel.

,,Nie,myslím to vážne.Chytal si...no veď ty vieš čo a potom si chytil mňa."odvetila som s vážnym výrazom tváre,čo Louisa ešte viac pobavilo.

,,Môžeš byť pokojná,Sophie.Umyl som si ruky."uistil ma a postavil sa z postele.

,,Oh a mal som ti povedať,že už prišla tvoja mama.Čierne šaty,čo má dnes na sebe sú neskutočne sexy."žmurkol na mňa a otvoril dvere od mojej izby.

,,Ako môžeš byť taký nechutný,Louis?"vzdychla som a zdvyhla som sa zo stoličky,aby som mohla ísť privítať mamu.Spolu s Louisom sme zišli dole schodmi a zamierili do kuchyne,kde teraz sedel iba Joe a moja mama.Zrejme sa už všetci ostatní pobrali domov.

,,Ahoj mami."usmiala som sa a dala jej pusu na líce.Oprela som sa o kuchynskú linku a pozorovala ju,ako valká cesto.

,,Ahoj,Sophie.Aký bol deň?"opätovala mi srdečný úsmev a rozvalkané cesto položila na plech.

,,Celkom...fajn."zaklamala som a varovne pozrela na Louisa,aby zostal aspoň raz v živote ticho.

,,Fajn?To že sa s tebou Alice a Lee nebavia pokladáš za fajn ?"ozval sa Louis,čo spôsobilo šokovaný výraz na tvári mojej mami.Zabijem ho!

,,Čo sa stalo,srdiečko?"mama sa otočila tvárou ku mne,zabúdajúc na plech s cestom.Joe pretočil očami a z košíka na stole si zobral dobre vyzerajúce jablko.

,,Nič vážne,mami.Naozaj."prinútila som sa usmiať,čo ju aspoň trochu upokojilo.Patrične som zazrela na Louisa a posadila sa ku stolu.Louis nevinne pokrčil plecom a pousmial sa.

,,Pani Cluscherová,chcel som zobrať Sophie na menšiu prechádzku,aby sa trochu odreagovala."znovu sa ozval Louis a ja som mala čo robiť,aby som nespadla zo stoličky.Prosebne som pozrela na mamu a perami naznačila:nie.Ona ma však úplne odignorovala,na tvári vyčarovala úsmev od ucha k uchu a riekla: ,,Samozrejme,že môžeš Louis.A už minule som ti povedala,aby si mi tikal."Z tejto konverzácie sa mi dvýhal žalúdok.

,,Ďakujem,Anne."žeby ten šarm pôsobil aj na moju mamu?

,,Prepáč Louis,ale som unavená.Pôjdem si ľahnúť."

,,Unavená?Ale veď je iba päť hodín poobede,Phi."mama si ma podozieravo premerala.

,,Tak fajn...malá prechádzka po čerstvom vzduchu mi zrejme neuškodí."vzdychla som a otrávene sa postavila od stola.Louis ma s úsmevom následoval do predsiene,kde si v tichosti našuchol vansy a cez plecia prehodil kabát.Taktiež som sa obula a zips na bunde potiahla až ku krku.Vyšli sme na chladný vzduch a len čo sa za nami zabuchli dvere,sykla som: ,,Čo to malo znamenať?!"

,,Vôbec nič,Sophie..."zasmial sa a z vrecka na kabáte vytiahol cigarety spolu so zapalovačom.,,To ťa nemôžem len tak pozvať na cigaretu?"

,,Vieš,že nefajčím."schladila som ho mojim nadurdeným výrazom a nedobrovoľne som sa potkýnala za ním.Neodpovedal,len si cigaretu vložil medzi pery a malý plamienok priložil k jej koncu.Otočil hlavu tak,aby na mňa nefúkal dym.Aspoň v tomto smere bol trochu ohľaduplný.

,,A ocenila by som,keby si prestal opantávať moju mamu sladkými úsmevmi a rečičkami."Louis roztiahol pery do pobaveného úsmevu a odklepal si z cigarety.

,,Vieš,potom sa myľne domnieva,že si dobrý chlapec a podporuje ťa vo všetkom,čo robíš."dodala som,keď nič nehovoril.

,,A nie som?"zastal a sadol si na studenú lavičku.Z mojich úst sa vydral tichý povzdych,keď ma donútil odpovedať na jeho otázku.Sadla som si vedľa neho a na hrudi si prekrížila ruky,aspoň mi tak nebola veľká zima.

,,Myslím si,že ty sám o sebe nie si zlý.Len chceš,aby ťa tak všetci vnímali."povedala som mu presne to,čo si myslím.

,,Ver mi,je lepšie každého odstrkovať,ako naviazať sa na neho.Je to ako druh nejakej strategickej hry."pery stisol do rovnej čiary a kútikom oka na mňa pozrel.

,,Vždy si v nej víťazom ty,však?"

,,Ako sa to vezme..."mykol plecom a premrznuté ruky si strčil do vrecka.Vedela som,že táto odpoveď mi musí stačiť.

,,Môžem ešte jednu otázku?"s očakávaním som na neho pozrela.Odpoveďou mi bolo nesúhlasné kývnutie hlavy.

,,Si príliž zvedavá."zasmial sa a ohorok odhodil na chodník.Mala som chuť vynadať mu za to,no rozumnejšie mi prišlo mlčať a zostať sedieť na mieste.

,,A ty nie si?Nie si zvedavý,akú otázku by som ti položila?"zamrvila som sa a pozrela na jeho súmernú tvár,ktorá bola osvetlená len svetlom z pouličnej lampy.

,,Nie."odpovedal pokojne a hlavu otočil smerom ku mne.

,,Ale prečo nie?"moja zvedavosť prekračovala hranice zvedavosti.Priznávam.

,,Viem,že by to bola hlúpa otázka."pery sa mu roztiahli do drzého úsmevu a pohľadom skúmal každý detail na mojej tvári.

,,Alebo sa len bojíš odpovedať na moje otázky."víťazoslávne som sa usmiala a on napokon tiež.

,,Alebo."zahryzol si do spodnej pery a postavil sa z lavičky.Načiahol ku mne ruku a ja som trochu zaváhala predtým,ako som mu podala tú moju.Zrazu mi moja dlaň pripadala útla,keď sa takmer strácala v tej jeho.Končekmi prstov mi prešla triaška,ktorá prechádzala celým telom.Hneď som mu teda ruku pustila a strčila ju do vrecka na zelenej bunde.Louis sa na mojom čine potichu zasmial a krabičku od cigariet vhodil späť do vrecka na kabáte.Pomalým krokom sme sa mlčky vracali ku mne domov a ja som si bola vedomá toho,že Louis ma na polceste opustí.

,,Mal by som ísť domov."zastal pri odbočke na ulicu,kde sa nachádza jeho dom.Prikývla som a povedala: ,,Tak zatiaľ sa maj..."určite sa vidíme zajtra...

-Vaše pocity z časti?Okomentujte prosím všstci,ktorí to čítate :)

Dnes večer,alebo zajtra ráno tu máte novú kapitolu Troubles. :) Sorry,že mi to tak trvá,ale nechcem to odfláknuť :) 

<---Tu je obrázok hlavnej postavy novej poviedky Save Her Life,ktorá tu bude už čoskoro :) Máte sa na čo tešiť ;) <3

Už z tohto obrázku môžte vyčítať,ako sa bude správať hlavná hrdinka ;)

Tešíte sa? :3 Ja veľmi!

Hey girls! :)
Viem,už dlhšie som sa neozvala,ale nemám čas .___. Už mi prišiel mobil s papierom,že sa nedá opraviť (Feeling so gooood right now :D ) takže,neviem ako to bude ďalej.Na počítači sa mi nedá sústrediť ._.
Takže plán je takýto:

Dnes večer sa vidám na misiu,ukradnem môj rozbitý mobil,napíšem na ňom časť,publikujem ju a mobil vrátim späť do krabice :D Nie je to rafinované? Inak už mám skoro celý trailler k novej poviedke,len som tak nad ňou dnes rozmýšľala a rozhodla som sa zmeniť ju :) Neskôr uvidíte prečo :)

Love ya <3

Troubles.-13.kapitola

Takže, tu je nová kapitola J Dúfam, že sa vám bude páčiť a chcem ešte niečo dodať k tomu novému príbehu SAVE HER LIFE.Nebude to dlhá poviedka,možno len takých 10 kapitol,možno aj menej. Rozhodla som sa však k nej urobiť aj trailer, takže chvíľu potrvá, kým ju sem pridám J

KOMENTUJTE AK CHCETE ĎAĽŠIU ČASŤ!!!

11 KOMENTÁROV + ( Dokážte mi,že vás príbeh naozaj baví...)

,,Nick?“ ustúpila som od neho o dva kroky, keď som si uvedomila tú malú vzdialenosť medzi nami.

,,Alice s Lee sú na teba naštvané.“ Pousmial sa a pristúpil k nástenke ,na ktorej visel zoznam chýbajúcich učiteľov. Prstom prešiel po riadku s biológiou a potešil sa, keď zbadal krížik a nenapísané zastupovanie. Aj pre neho to teda znamenalo, že má voľnú hodinu.

,,Nezačínaj s tým už aj ty ,prosím.“ Vzdychla som a utrápene na neho pozrela. Čoraz viac ma hnevalo, že som sa s nimi pohádala iba kvôli tomu, aby som “ochránila“ Louisovu zlú povesť. Možno mal Niall pravdu a som až príliš dobrá.

„Neboj sa, nebudú na teba nahnevané dlho. Maximálne tak dva-tri týždne.“ Zaškeril sa a kamarátsky ma šťuchol do pleca.

,,No super...ty teda vieš povzbudiť.“ Pretočila som očami a spolu s Nickom sa vybrala po dlhej chodbe, ktorá bola o tomto čase preplnená študentmi.

,,Poď von...“ stiahol ma za lakeť k hlavnému vchodu a následne otvoril biele plastové dvere. Posadila som sa na lavičku vedľa neho a uvedomila si, že takto sama som s ním nebola už dávno. Potichu som vydýchla a chrbtom sa oprela o operadlo lavičky.

,,Nick?Čo máš s Lee?“ prerušila som ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Prekvapene nadvihol obočie a nervózne si zahryzol do spodnej pery. Hneď som oľutovala, že som mu položila práve túto otázku. Keby o tom chcel hovoriť, povedal by mi to, ako to zvykol vždy. Ale keď sa na to pozerám teraz spätne, možno ho nahradili v mojom živote Alice s Lee...

,,Asi nič...“mykol plecom, akoby sa ho tá otázka nijako netýkala, no ja viem, čo som včera videla. Vyzerali spolu šťastne, ale prečo ani jeden nič nepovedal? Chcú to snáď držať v tajnosti?

,,Asi?“ zamračila som sa a potichu dodala: ,,Včera som videla...asi to, čo som nemala vidieť.“

,,Nie, to je v poriadku, Phi. Lee sa mi páči už dlhšie...Lenže, keď som ju pobozkal, spravil som chybu. Patrí medzi moje najlepšie kamarátky a aj keď ja cítim niečo viac, z jej strany to nie je presne to, čo cítim ja. Ona ma berie za najlepšieho kamaráta, ktorému si vždy môže vyliať srdce. Vždy som tu bol pre ňu a nechce pokaziť to priateľstvo, ktoré je medzi nami. Vraj by to nebolo také, ako predtým.“ Vydýchol a uprene sa zapozeral na jeho biele plátené tenisky.

,,Ale čo ak medzi vami proste priateľstvo nie je? Čo ak je to niečo viac, Nick? Poznáš Lee, vieš aká je...Možno sa iba bojí zmien. No nechcem ti radiť, pretože ako sám vieš, ja nemám žiadne skúsenosti s opačným pohlavím, takže nemám právo rozdávať rady.“ Usmiala som sa a on mi úsmev vzápätí opätoval. Napokon opatrne prikývol a zamyslene sa zadíval pred seba.

,,S kým ideš na vianočný ples?“ pozrel na mňa a skúmavo si ma premeral. Musím priznať, že touto otázkou ma naozaj prekvapil. Samozrejme, nechystám sa ísť.

,,S nikým. Preferujem šálku horúcej čokolády, zabalenie sa do deky a ľahnúť si do postele s dobrou knihou.“ Zasmial sa, no vedel, že to myslím vážne. Pozná ma...

,,Len mi teraz nepovedz, že nemáš s kým ísť. Už viem o troch nádejných mužoch, ktorí sa chystajú skúsiť u teba šťastie. Vieš, vedia, že nerandíš. Si vlastne dokonalá lámačka sŕdc.“ Zasmial sa na mojom šokovanom výraze a postrapatil mi vlasy. Pripomenulo mi to detstvo, ako sme vysedávali na záhrade a hádali sa o meč, ktorý bol vystrúhaný z dreva. Nick je správny chlapec a určite si ho nezaslúži len tak hocijaké dievča.

,,Vážne? Prezradíš mi, komu zlomím srdce pre tento krát?“ Ironicky som sa usmiala a beznádejne nad ním pokrútila hlavou. Ja sa naozaj nemôžem radiť medzi “lámačov sŕdc“. Rozosmiala som sa.

,,Žiaľ Sophie, to ti nemôžem prezradiť.“ Chytil sa za srdce a hodil na mňa skormútený výraz.

,,Tak fajn, pán tajomný. Najskôr mi prezradíš takú pikošku, za ktorú by Alice trhala vlasy a potom mi ju nedopovieš? Toto sa nerobí.“ Prižmúrila som oči, a tak vykúzlila úsmev na jeho tvári.

,,Dozvieš sa, kto chce ísť s tebou na ples. Možnože s jedným z nich pôjdeš. Ale nemala by si ich všetkých odmietnuť.“ Pousmiala som sa a z tašky vytiahla rozvrh hodín na dnešný deň.

,,Argh...literatúra...“ Zanariekala som a vzápätí sa postavila z lavičky. ,,Musím ísť. Cestou chcem ešte skočiť do knižnice a požičať si knihu, ktorú máme na povinné čítanie.“ Vysvetlila som a s kývnutím rezkým krokom vkročila do budovy školy. Z peňaženky som vylovila preukaz o návšteve tejto školy a poponáhľala sa ku knižnici. Možno budem mať šťastie a nebude tam veľa ľudí.

***

,,Vďaka.“ Do ruky som uchopila knihu a pobrala sa do triedy, kde sa má konať literatúra. Nálada mi klesla o 180 stupňov, keď som v zadnej lavici zbadala sedieť Louisa a rozpráva sa s Ameliou.

,,Môžem?“ Zastala som vedľa nej a čakala, kým sa odprace z môjho miesta, ktoré sa však nachádzalo hneď vedľa Louisa. Knihu v koženom obale som položila na lavicu a kabelku hodila na zem k mojim nohám.

,,Takže sa tam vidíme.“ Žmurkla na neho a odkráčala z triedy.

,,Už som si myslel, že neprídeš. Počul som, že si chýbala na matike.“ Zaškeril sa a s odporom pozrel na knihu, ktorú som si požičala z knižnice. ,,Začínaš nám nejako vystrkovať rožky, drahá Sophie.“

,,Trhni si.“ Odvrkla som a otvorila na prvej strane knihy. Najlepšie bude, ak začnem čítať už teraz a potom nebudem musieť strácať čas s povinným čítaním doma.

,,Niekto tu dneska  vstal z postele zlou nohou....“zamrmlal a pohybom ruky zhodil knihu, ktorú som sa chystala čítať. Fakt ma štve.

,,Možno som len vstala z postele s tebou.“ Otočila som sa na neho a snažila sa ovládnuť sa a nevlepiť mu facku. Potichu sa zasmial na mojej reakcii a zdvihol palec nahor.

,,Vieš, že si prudko sexy, keď sa hneváš?“ zahryzol si do spodnej pery a nohou prisunul moju stoličku bližšie k nemu. Mala som pocit, akoby všetky pohľady spočínali na nás.

,,To už si vravel. Teraz zdvihni tú knihu a daj mi pokoj.“ Odsunula som sa od neho, no on sa len opäť zasmial.

,,V žiadnom prípade ti nedám pokoj, Sophie. Vieš, že dostanem všetko, čo si zaumienim, však?“ dlaňami si podoprel hlavu a sledoval ma, ako som sa zohla po knihu a otvorila ju znovu na prvej kapitole. Tak dobre. Nebudem si ho všímať. Do triedy vošiel profesor a sadol si za katedru. Zapísal chýbajúcich a na tabulu napísal názov knihy, ktorú máme do konca mesiaca prečítať. Louis zanadával a mrmlal si popod nos, že on nič čítať nebude. Pretočila som nad ním očami. Očami som prešla po prvom riadku knihy, keď som na stehne pocítila Louisovu teplú dlaň. Prudko som sa odsunula z lavice, čo spôsobilo hlasný vrzgot stoličky. Profesor na mňa karhavo pozrel a Louis sa snažil zakryť jeho smiech kašľom. Prisunula som sa naspäť a venovala mu zabijácky pohľad.

,,Vždy som mal literatúru rád. Ale s tebou je to ešte zábavnejšie.“ Pošepkal a prisunul sa ku mne.

,,Vypadni odo mňa, Louis.“ Sykla som a posunula sa na samý okraj stoličky.

,,Okrem toho, že si nevinná ,nedostupná a sexy si ešte aj dokonca vtipná. Ale vieš... tou nedostupnosťou ma burcuješ. A keby si len tak ležala v mojej posteli...hm...dal by som si povedať.“ Zašepkal mi do ucha a ja som v tom momente očervenela po korienky vlasov. Koncom nosa sa obtrel o môj rozhorúčený krk a ja som vyskočila z miesta a stolička s rachotom dopadla na zem.

,,Musím ísť na záchod.“ Vydýchla som a rýchlym krokom prešla popri laviciach ostatných študentov. Z poslednej lavice som počula Louisov hlasný smiech a pochytilo ma otočiť sa a tresnúť mu hrubou knihou po hlave.

,,Pán profesor? Aj ja musím ísť na záchod.“ Vstal a s drzým úsmevom ma následoval z triedy. Dopekla. Rozhodla som sa pre útek. Prikázala som svojim nohám, aby začali utekať a rozbehla sa k bielym dverám s panáčikom v šatách. Na dievčenskú toaletu. Možnože bude mať aspoň trocha sebaúcty a nevtrhne sem. Stuhla som, keď som za chrbtom započula tiché kroky a doznievajúci tichý smiech Louisa.

,,Čo chceš?! Louis nechaj ma na pokoji, lebo...!“otočila som sa k nemu a on zavrel dvere na záchodoch.

,,Lebo čo?...Sophie, ani nevieš, aká je to sranda rozčuľovať ťa.“ Opäť sa rozosmial. Rozzúrene som vbehla do kabínky a z tresnutím za sebou zabuchla dvere. Uistila som sa, že sú zamknuté na dva západy a s povzdychom si sadla na sklopenú záchodovú dosku.

,,No tak...poď von, už budem dobrý.“ Z jeho tónu hlasu som rozpoznala, že sa usmieva a že možno to teraz myslí naozaj vážne. Ostala som však ticho sedieť a pozerať na štruktúru drevených dverí natretých na bielo. ,,Sophie...prepáč.“ znovu sa ozval jeho hlas a ja som prekvapene vstala.

,,Čo si to povedal?“ Otvorila som dvere a pozerala na neho s nadvihnutým obočím.

,,Povedal som......prepáč.... Ja proste nie som zvyknutý, že mi niektorá odporuje. Proste ma to stále ťahá bližšie k tebe...A...no je sranda, keď ťa môžem nahnevať.“ Lišiacky sa usmial a s očakávaním na mňa pozrel.

,,Prečo proste nemôžeš byť taký, aký si bol včera večer?“ Vzdychla som a pomalým krokom sa pobrala na odchod zo záchodov, spolu s ním.

,,Pretože....pretože sa tak cítim...slabý.“

*Vaše pocity? J Do komentára poprosím J *
A určite začnite čítať poviedku od môjho Poníka :)* Back in time...úplne som z toho v riti :D !!! Najlepšia poviedka :3 TU