Troubles.-16.kapitola

Štve ma,že je tak neskoro a taká krátka,ale som fakt unavená a povedzme...prepracovaná.Zatiaľ som sa ešte poriadne nevyspala od piatka :/ Ďalujem za komentáre :) Veľmi ma potešili :)

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Bola to pre neho hra.Vždy to bola len hra.A on bol víťaz.Vždy bol len víťaz...

,,Sophie,stoj!Musíš zastať!"kričal na mňa a ja som si až teraz uvedomila,že je čoraz bližšie ku mne.Nemohla som zastať.Z časti preto,lebo som zrazu nevedela ako a z časti preto,lebo Louis je stále bližšie a bližšie.Potrebovala som sa ho striasť...ale ako?Dopekla,asi prídem o život pri takomto tempe.Vybehla som z chodníka a preskočila krajnicu cesty.Hnala som sa dole kopcom pomedzi stromy a pokúšala sa ignorovať konáre,ktoré mi švihali do tváre.

,,Kurva,Sophie!"počula som pukanie vetvičiek a šuchotanie lístia,ktoré spôsobovali jeho rýchle kroky.Parkrát som sa zapotácala predtým,ako som konečne vyšla na piesok,ktorý sa nachádzal pri jazere.Rozbehla som sa po móle,ktoré už trochu nestabilne stálo pre potrebu rybárov.Louis už nebežal.Vedel,že som v slepej uličke a už nemám kam újsť.Jedine ak by som...

,,Sophie!"skríkol a strhol zo seba šaty,keď uvidel,ako som bez najmenšieho strachu skočila do ľadovej vody.Moje zmysly však zaplavil chlad,ktorý bol všade okolo mňa.Voda v ktorej sa nachádzam pôsobila až príliž nepriateľsky.Zadržiavala som dych a plávala pod vodou ďalej od móla,aby nemal možnosť vidieť ma.Rukami aj nohami som vykonávala čo najrýchlejšie pohyby,no moja vyčerpanosť z behu bola očividná.Vynorila som sa a pohľadom hľadala Louisa,ktorého oblečenie ležalo na móle.Nikde som ho však nevidela,a tak som sa bez rozmyslu hnala hlbšie do vody.Potrebovala som preplávať na druhý breh.

,,Sophie?!Sophie,kde si?"dopekla.Celá som sa ponorila pod vodu a plávala ďalej a ďalej.Pomaly som prestávala cítiť celé telo,takže som bola nútená vynoriť sa.Zbadala som Louisa,ktorý sa odo mňa nachádzal zhruba päť metrov a nanešťastie sa nám stretli pohľady.Nezaváhal a začal plávať priamo ku mne.Spamätala som sa a prinútila svoje končatiny k pohybu.Nešlo mi to však tak dobre,ako Louisovi.Na hladinu jazera začali dopadať kvapky dažďa,čo značilo,že sa čo chvíľu spustí typický anglický lejak.Zanariekala som,otočila sa na druhú stranu jazera a nechcene vrazila do Louisovej nahej hrudi.Zamračil sa a schmatol ma za ruku.

,,Pusti ma!"skríkla som a vytrhla sa mu.

,,Sophie,prosím ťa,poď von z tej ľadovej vody.Si celá fialová."

,,Nie!Nikam s tebou nejdem."odsekla som a otočila sa mu chrbtom.

,,V tom prípade nemáš na výber."pevne ma zdrapil za zápästie a teoreticky ma vliekol za sebou.Pri každom náprahu sa mu napli svaly na chrbte,no polemizácie o jeho tele som sa rozhodla odložiť bokom.Mala som dosť práce s vlastným telom.Keď už sme boli späť pri rybárskom móle,jeho ruky pristáli na mojich bokoch a poľahky ma vydvyhol nahor.Zvalila som sa na nestabilné dosky prepojené navzájom klincami a lapala som po dychu.Louis sa podoprel na rukách a vyšvihol sa nahor.Kvapky vody mu stekali po nahej pokožke a mne až teraz došlo,že predo mnou stojí len v premočených boxerkách a dážď mu taktiež poklepkával po pokožke.Naštvane na mňa pozrel a vtedy ma napadlo len jediné.Uteč!
Prevalila som sa na brucho a zaprela sa rukami,no opäť som len vyčerpane dopadla na mólo.

,,Ani-sa-o-to-nepokúšaj."predsedil pomedzi zuby a schmatol už aj tak mokré tričko a nohavice.Zachvela som sa a rukami si objala kolená,ktoré som pritisla k brade.Každú jednu kvapku dažďa,čo na mňa dopadla,som cítila ako ostrie noža zarývajúc sa pod moju kožu.Nikdy som necítila väčší chlad,ako teraz.A vlastne je to aj pochopiteľné,keďže ležím celá mokrá vonku,kde sú štyri stupne nad nulou a padá silný dážď.Zavrela som oči a poriadne si zahryzla so spodnej pery,aby mi tak hlasno nedrgotali zuby a súčastne aj preto,aby som sa nerozplakala.Od chladu a od strachu z neho.

,,Keby si ma počúvala,nemusela si teraz tak dopadnúť."vyčítal mi a vytiahol ma na nohy.Stále sa mi triasli kolená a tak som musela vynaložiť všetku silu na to,aby som sa udržala na nohách.Louis si to musel všimnúť,pretože ku mne načiahol obe ruky a aj keď som ustúpila,hravo ma dolapil a vydvyhol na ruky.

,,Keby som ťa počúvala,dopadla by som horšie."zamračila som sa a pohľad zabodla do jeho hrude.Nepozriem sa mu do očí.

,,Vážne?Vďaka tebe teraz budeme obaja chorí."vyčítal mi a pomaly sa pohol smerom k lesu.

,,Vďaka mne?Si neskutočný!Ty si za mnou bežal.Keby si mi dal konečne pokoj,nič z tohto by sa nestalo!"buchla som ho do hrude,no on ani nemrkol.Mokré oblečenie sa mi nepríjemne lepilo na telo a srdce mi splašene bilo,keď som si uvedomila,v akej situácii sa nachádzam.

,,Keby sa okolo teba nemotal Horan,nešiel by som za tebou."odsekol a nahnevane ma položil na zem.Zdrapil ma za ruku a hlava-nehlava sa prebíjal lesom so mnou v pätách.

,,Keby si nebol idiot,mohol si sa okolo mňa motať ty."len tak-tak som sa vyhla vetve stromu.

,,Ja?To určite.Si otravná a malá...-"

,,Dobre si rozmysli,čo povieš."prerušila som ho a potkýnajúc sa vliekla za ním.

,,Fajn.Radšej budem ticho,ako by som mal použiť nadávku."ironicky sa usmial a surovo ma potiahol za sebou,čím spôsobil,že som dopadla na kolená.Venovala som mu nenávistný pohľad a postavila sa.Ďalej sme kráčali mlčky,až sme sa nakoniec dostali na cestu.Musel na nás byť vážne komický pohľad.Dvaja na kosť premočený teenageri vychádzajúci z lesa.Konečne sme kráčali po chodníku,každý zabraný do vlastných myšlienok.

,,Prečo si zbil Nialla?"otočila som sa k nemu a čakala,čo mi na to odpovie.Pretočil očami a mykol plecom.

,,Stál mi v ceste."

,,Nenapadlo ti,že...Že možno prerušíš to,na čo som čakala celý život?!Naozaj ho mám rada,Louis!"najradšej by som ho zbila tak,ako on zbil Louisa.

,,Nie,Sophie.Rozhodne som neprerušil niečo,na čo si čakala celý život.Stálo by to za hovno,ver mi."povedal posmešne a zabočil na ulicu,kde sa nachádzali oba naše domy.

,,Mám ti veriť?To by bola tá najväčšia chyba,akej by som sa mohla dopustiť v mojom živote."odvrkla som a prebehla cez cestu na druhú stranu.Louis sa zamračil,no nenásledoval ma.Naštvane som zatínala zuby a zastala pred domom.Otvorila som dvere a vošla dovnútra.Vyzula som si mokré tenisky a položila ich pod radiátor.Vedela som,že mama spí a otec ešte zrejme nie je doma,čo bola pre mňa len výhoda.Aspoň som nemusela vysvetľovať,prečo som celá premočená.Potichu som prešla popri kuchyni a hore schodmi.Narazila som na Joea,ako sa chystá zaklopať na dvere od mojej izby.Páni,neznamená to pre mňa nič dobré,keď sa obťažuje s klopaním.Určite bude o niečo prosiť.

,,Čo budeš odo mňa chcieť tentokrát?"ozvala som sa za jeho chrbtom a on od ľaku mierne poskoč.Nervózne si prehrabol vlasy a vzápätí na mňa nechápavo pozrel,keď zbadal,že zo mňa kvapká voda.

,,Ja...ehm..Nechceš sa najskôr osprchovať horúcou vodou?"navrhol a vošiel do mojej izby.Pretočila som očami a mokrú bundu prevesila na šnúru visiacou nad vaňou.Joe si zatiaľ trpezlivo sadol na postel a čakal,kým sa neosprchujem a neprezlečiem do suchého oblečenia.

×××

Zababušila som sa do mäkkučkého župana a prisadla si k nemu na postel.

,,Takže?Čo si chcel?"tázavo som na neho pozrela a oprela sa o vankúš.

,,Potrebujem,aby mi si mi napísala esej na angličtinu.Aspoň začiatok."prosebne na mňa pozrel a ja som začala uvažovať.

,,A zaslúžiš si to?"

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Tak čo? :) Časť sa páčila? Som zvedavá ako zareagujete na isté okolnosti,ktoré sa udejú v ďaľšej kapitole 3:) muhahaaah :D