Troubles.-55.kapitola

Prstami sa trochu bojazlivo dotknem chladnej kovovej kľučky a zatlačím smerom nadol. Dvere však nepovolia a kovová časť vyskočí opäť nahor, na svoje pôvodné miesto. Sú zamknuté. Odstúpim odo dverí o niekoľko krokov a postavím sa na špičky v snahe dovidieť do svetlom vysvietenej izby. Avšak je mi to nič platné. Jediné čo vidím vo vnútri domu, sú horné časti krémovej steny a luster visiaci zo stropu.

Ah, dopekla. Čo to tu stváram? Louis si predsa môže byť kde sa mu len zachce, mne to môže byť jedno. Ale nie je.

, Koniec . - Kapitola 2.

Hello my love!

Konečne mám notebook, takže môžem písať, písať, písať!!!

Ani neviete, aká som z toho rada a ako mi písanie tie dva týždne čo tu bol bratranec chýbalo J

Asi by ste tu radšej chceli vidieť Troubles, ale ako som už spomínala, toto som mala rozpísané, tak som to dokončila J

Nie je to dlhé, ale chcela som dať taký koniec, aký som aj dala...Viete, nech je to také...I dont know :P

Večer budem písať Troubles, tak sa môžete tešiť na novú kapitolu :)

Anne vstala od stola predtým, ako sa uistila, že to tu Elizabeth na chvíľku zvládne bez jej prítomnosti. Pobrala sa k baru, s plánom objednať im ďalší pohár Martini a následne sa oprela o hranu barového pultu.

Troubles.-54.kapitola

,,Čo ti ten hajzel urobil?" Rýchlo si rukami pretriem uslzenú tvár, no aj tak si Louis všimne moje slzy.
     ,,Ale nič, Louis." Pokrútim hlavou a vstanem z mokrej lavičky. Keby tak vedel, že Zayn nemá s mojimi slzami toľko spoločného ako práve on.
     ,,Čo nič? Asi neroníš slzy len tak pre nič za nič." Zamračí sa, silou mocou chce odo mňa dostať vysvetlenie.

Troubles.-53.kapitola

V tejto kapitole sa tie pohľady striedajú, tak snáď vám to nevadí :)

Z Louisovho pohľadu

 Potiahnem si z cigarety a z vrecka vyberiem mobil. Prejdem do kontaktov, pričom palcom zastavím nad Ameliinim číslom. Zamračím sa, z pľúc vylučujúc dym.

            ,,Ako môžeš byť taký pokojný?“ Natasha si sadne na kameň oproti mne a zaslzenú vreckovku vopchá do bočného vrecka na kabelke.

, Koniec . - Kapitola 1.

Uf baby...

Neviem čo sa so mnou stalo, ale písať Troubles mi robí nenormálne problémy. Absolútne sa do toho neviem vžiť a ak sa mám priznať, robím to len akoby...z povinnosti k vám. Musím sa do toho nútiť, čo ma strašne štve.

Troubles.-52.kapitola

 Na tanier naložím porciu špagiet a otočím sa k Joeovi, ktorý sedí za stolom a pozerá na mňa hladnými očami. Usmejem sa a položím ho rovno pred neho.

            ,,Som rada, že si opäť doma, Joe.“ Sadnem si oproti nemu a ruky si preložím cez seba. Váhavo pozdvihne kútiky úst.

            ,,Aj ja..asi.“ Asi? Snažím sa nedať najavo sklamanie, ktoré mi prebehne telom ako mrazivá vlna.

Troubles.-51.kapitola

„Sophie... Soph...“

    „Aaargh...“ Z pľúc vydýchnem vzduch a prevalím sa na druhý bok, zatiaľ čo matrac podo mnou sa prehne pod váhou ďalšej osoby. Ruku načiahnem za vankúšom, o ktorom predpokladám, že je niekde v blízkosti mojej hlavy, no pod bruškami prstov pocítim niečo mäkké. Izbu naplní tichý chlapčenský smiech a ja v priebehu niekoľkých sekúnd dobre viem, komu patrí. Prstami poklepe po mojej pokožke na ruke, čím ma donúti otvoriť oči. Teda, ak by som mala byť presná, donútil ma otvoriť len jedno oko. Druhé privreté viečko tisnem k pokrčenej obliečke periny.

Oznam

Hey guys! :)

Ospravedlňujem sa, že ešte nie je časť...Mám už zapísané tri strany vo worde, ale zatiaľ je to o ničom a nechcem pridávať o ničom krátku časť, preto to chcem rozpísať tak na 6-8 strán, aby top nebolo nudné :)

Chcela som to dopísať už včera, ale prišla ku mne kamarátka a nakoniec sme skončili pri filme až do deviatej večera, takže som nestihla napísať ani mäkké F.

Teraz idem do mesta povybavovať si ešte nejaké veci, neviem kedy sa vrátim, ale chcela by som tú časť pridať ešte dnes :)

Tak prosím buďte trpezlivé :))
Love ya! :)