Troubles.-16.kapitola

Štve ma,že je tak neskoro a taká krátka,ale som fakt unavená a povedzme...prepracovaná.Zatiaľ som sa ešte poriadne nevyspala od piatka :/ Ďalujem za komentáre :) Veľmi ma potešili :)

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Bola to pre neho hra.Vždy to bola len hra.A on bol víťaz.Vždy bol len víťaz...

,,Sophie,stoj!Musíš zastať!"kričal na mňa a ja som si až teraz uvedomila,že je čoraz bližšie ku mne.Nemohla som zastať.Z časti preto,lebo som zrazu nevedela ako a z časti preto,lebo Louis je stále bližšie a bližšie.Potrebovala som sa ho striasť...ale ako?Dopekla,asi prídem o život pri takomto tempe.Vybehla som z chodníka a preskočila krajnicu cesty.Hnala som sa dole kopcom pomedzi stromy a pokúšala sa ignorovať konáre,ktoré mi švihali do tváre.

,,Kurva,Sophie!"počula som pukanie vetvičiek a šuchotanie lístia,ktoré spôsobovali jeho rýchle kroky.Parkrát som sa zapotácala predtým,ako som konečne vyšla na piesok,ktorý sa nachádzal pri jazere.Rozbehla som sa po móle,ktoré už trochu nestabilne stálo pre potrebu rybárov.Louis už nebežal.Vedel,že som v slepej uličke a už nemám kam újsť.Jedine ak by som...

,,Sophie!"skríkol a strhol zo seba šaty,keď uvidel,ako som bez najmenšieho strachu skočila do ľadovej vody.Moje zmysly však zaplavil chlad,ktorý bol všade okolo mňa.Voda v ktorej sa nachádzam pôsobila až príliž nepriateľsky.Zadržiavala som dych a plávala pod vodou ďalej od móla,aby nemal možnosť vidieť ma.Rukami aj nohami som vykonávala čo najrýchlejšie pohyby,no moja vyčerpanosť z behu bola očividná.Vynorila som sa a pohľadom hľadala Louisa,ktorého oblečenie ležalo na móle.Nikde som ho však nevidela,a tak som sa bez rozmyslu hnala hlbšie do vody.Potrebovala som preplávať na druhý breh.

,,Sophie?!Sophie,kde si?"dopekla.Celá som sa ponorila pod vodu a plávala ďalej a ďalej.Pomaly som prestávala cítiť celé telo,takže som bola nútená vynoriť sa.Zbadala som Louisa,ktorý sa odo mňa nachádzal zhruba päť metrov a nanešťastie sa nám stretli pohľady.Nezaváhal a začal plávať priamo ku mne.Spamätala som sa a prinútila svoje končatiny k pohybu.Nešlo mi to však tak dobre,ako Louisovi.Na hladinu jazera začali dopadať kvapky dažďa,čo značilo,že sa čo chvíľu spustí typický anglický lejak.Zanariekala som,otočila sa na druhú stranu jazera a nechcene vrazila do Louisovej nahej hrudi.Zamračil sa a schmatol ma za ruku.

,,Pusti ma!"skríkla som a vytrhla sa mu.

,,Sophie,prosím ťa,poď von z tej ľadovej vody.Si celá fialová."

,,Nie!Nikam s tebou nejdem."odsekla som a otočila sa mu chrbtom.

,,V tom prípade nemáš na výber."pevne ma zdrapil za zápästie a teoreticky ma vliekol za sebou.Pri každom náprahu sa mu napli svaly na chrbte,no polemizácie o jeho tele som sa rozhodla odložiť bokom.Mala som dosť práce s vlastným telom.Keď už sme boli späť pri rybárskom móle,jeho ruky pristáli na mojich bokoch a poľahky ma vydvyhol nahor.Zvalila som sa na nestabilné dosky prepojené navzájom klincami a lapala som po dychu.Louis sa podoprel na rukách a vyšvihol sa nahor.Kvapky vody mu stekali po nahej pokožke a mne až teraz došlo,že predo mnou stojí len v premočených boxerkách a dážď mu taktiež poklepkával po pokožke.Naštvane na mňa pozrel a vtedy ma napadlo len jediné.Uteč!
Prevalila som sa na brucho a zaprela sa rukami,no opäť som len vyčerpane dopadla na mólo.

,,Ani-sa-o-to-nepokúšaj."predsedil pomedzi zuby a schmatol už aj tak mokré tričko a nohavice.Zachvela som sa a rukami si objala kolená,ktoré som pritisla k brade.Každú jednu kvapku dažďa,čo na mňa dopadla,som cítila ako ostrie noža zarývajúc sa pod moju kožu.Nikdy som necítila väčší chlad,ako teraz.A vlastne je to aj pochopiteľné,keďže ležím celá mokrá vonku,kde sú štyri stupne nad nulou a padá silný dážď.Zavrela som oči a poriadne si zahryzla so spodnej pery,aby mi tak hlasno nedrgotali zuby a súčastne aj preto,aby som sa nerozplakala.Od chladu a od strachu z neho.

,,Keby si ma počúvala,nemusela si teraz tak dopadnúť."vyčítal mi a vytiahol ma na nohy.Stále sa mi triasli kolená a tak som musela vynaložiť všetku silu na to,aby som sa udržala na nohách.Louis si to musel všimnúť,pretože ku mne načiahol obe ruky a aj keď som ustúpila,hravo ma dolapil a vydvyhol na ruky.

,,Keby som ťa počúvala,dopadla by som horšie."zamračila som sa a pohľad zabodla do jeho hrude.Nepozriem sa mu do očí.

,,Vážne?Vďaka tebe teraz budeme obaja chorí."vyčítal mi a pomaly sa pohol smerom k lesu.

,,Vďaka mne?Si neskutočný!Ty si za mnou bežal.Keby si mi dal konečne pokoj,nič z tohto by sa nestalo!"buchla som ho do hrude,no on ani nemrkol.Mokré oblečenie sa mi nepríjemne lepilo na telo a srdce mi splašene bilo,keď som si uvedomila,v akej situácii sa nachádzam.

,,Keby sa okolo teba nemotal Horan,nešiel by som za tebou."odsekol a nahnevane ma položil na zem.Zdrapil ma za ruku a hlava-nehlava sa prebíjal lesom so mnou v pätách.

,,Keby si nebol idiot,mohol si sa okolo mňa motať ty."len tak-tak som sa vyhla vetve stromu.

,,Ja?To určite.Si otravná a malá...-"

,,Dobre si rozmysli,čo povieš."prerušila som ho a potkýnajúc sa vliekla za ním.

,,Fajn.Radšej budem ticho,ako by som mal použiť nadávku."ironicky sa usmial a surovo ma potiahol za sebou,čím spôsobil,že som dopadla na kolená.Venovala som mu nenávistný pohľad a postavila sa.Ďalej sme kráčali mlčky,až sme sa nakoniec dostali na cestu.Musel na nás byť vážne komický pohľad.Dvaja na kosť premočený teenageri vychádzajúci z lesa.Konečne sme kráčali po chodníku,každý zabraný do vlastných myšlienok.

,,Prečo si zbil Nialla?"otočila som sa k nemu a čakala,čo mi na to odpovie.Pretočil očami a mykol plecom.

,,Stál mi v ceste."

,,Nenapadlo ti,že...Že možno prerušíš to,na čo som čakala celý život?!Naozaj ho mám rada,Louis!"najradšej by som ho zbila tak,ako on zbil Louisa.

,,Nie,Sophie.Rozhodne som neprerušil niečo,na čo si čakala celý život.Stálo by to za hovno,ver mi."povedal posmešne a zabočil na ulicu,kde sa nachádzali oba naše domy.

,,Mám ti veriť?To by bola tá najväčšia chyba,akej by som sa mohla dopustiť v mojom živote."odvrkla som a prebehla cez cestu na druhú stranu.Louis sa zamračil,no nenásledoval ma.Naštvane som zatínala zuby a zastala pred domom.Otvorila som dvere a vošla dovnútra.Vyzula som si mokré tenisky a položila ich pod radiátor.Vedela som,že mama spí a otec ešte zrejme nie je doma,čo bola pre mňa len výhoda.Aspoň som nemusela vysvetľovať,prečo som celá premočená.Potichu som prešla popri kuchyni a hore schodmi.Narazila som na Joea,ako sa chystá zaklopať na dvere od mojej izby.Páni,neznamená to pre mňa nič dobré,keď sa obťažuje s klopaním.Určite bude o niečo prosiť.

,,Čo budeš odo mňa chcieť tentokrát?"ozvala som sa za jeho chrbtom a on od ľaku mierne poskoč.Nervózne si prehrabol vlasy a vzápätí na mňa nechápavo pozrel,keď zbadal,že zo mňa kvapká voda.

,,Ja...ehm..Nechceš sa najskôr osprchovať horúcou vodou?"navrhol a vošiel do mojej izby.Pretočila som očami a mokrú bundu prevesila na šnúru visiacou nad vaňou.Joe si zatiaľ trpezlivo sadol na postel a čakal,kým sa neosprchujem a neprezlečiem do suchého oblečenia.

×××

Zababušila som sa do mäkkučkého župana a prisadla si k nemu na postel.

,,Takže?Čo si chcel?"tázavo som na neho pozrela a oprela sa o vankúš.

,,Potrebujem,aby mi si mi napísala esej na angličtinu.Aspoň začiatok."prosebne na mňa pozrel a ja som začala uvažovať.

,,A zaslúžiš si to?"

10+KOMENTÁROV A BUDE ĎAĽŠIA

Tak čo? :) Časť sa páčila? Som zvedavá ako zareagujete na isté okolnosti,ktoré sa udejú v ďaľšej kapitole 3:) muhahaaah :D

Troubles.-15.kapitola

Chcela som ju pridať už včera,ale no....nevyšlo :) Ak uvidím veľa komentárov,už čoskoro bude ďaľšia časť :)
Milujem Vás

10+ KOMENTÁROV

Keď som konečne bola v izbe,vyčerpane som zo seba zhodila oblečenie a pobrala sa do kúpeľne,kde bola ešte stále cítiť Louisova vôňa.Zamračila som sa, načiahla sa po antiperspirante a nasprejovala celú kúpeľňu.Sladká vôňa,ktorú inokedy nemôžem ani cítiť mi bola tentokrát príjemná.Zamkla som za sebou a úhladne poskladané pyžamo som položila na kôš so špinavým prádlom.Vlasy som si vypla do strapatého drdolu a vliezla do sprchy.Horúca sprcha je vždy to,čo ma dokáže upokojiť a hoci to znie morbídne,ako smrť by som si rozhodne vybrala utopenie sa.Voda je predsa taká nevinná a čistá,no možno je to len obal,za ktorým sa ukrýva,aby nikto nespoznal jej smrtiace účinky.Aj u ľudí to tak je...
Pokrútila som hlavou,v snahe zbaviť sa takýchto myšlienok a otočila kohútikom,aby som zastavila prúd teplej vody.Na dlaň som vytlačila kokosový sprchový gél a následne ním potrela celú pokožku.Započula som,ako nejaký predmet v mojej izbe dopadol na zem a vzápätí tiché kroky,ktoré zrejme smerovali k spadnutému predmetu.Rýchlo som zo seba zmyla sprchový gél a utrela sa do froté uteráka.V rýchlosti som na seba natiahla pyžamo,mokrý uterák prehodila cez radiátor a odomkla dvere.Naskytol sa mi pohľad na chlapčenskú postavu,ktorá ku mne bola otočená chrbtom a na stôl pokladal trofej,ktorú pravdepodobne sám zhodil.Na hlave mal šiltovku s logom futbalového klubu a keď počul,ako som za sebou zavrela dvere od kúpeľne,otočil sa ku mne.Bol to Niall.

,,Ahoj Sophie...nechcel som ťa takto prepadnúť,ale tvoja matka trvala na tom,aby som šiel ďalej,keď ma videla stáť pred vašimi dverami."pousmial sa a s hanblivým úsmevom pozrel na moje pyžamo so snehuliakmi.

,,Oh,ahoj...čo si robil pred našimi dverami?"cítim sa trápne,keď tu pred ním stojím v detskom pyžame a s rozcuchanými vlasmi,no myslím,že on sa cíti podobne nepríjemne.

,,Prišiel som ťa pozvať na večeru do Mexica Food."oprel sa o stôl.Páči sa mi,že Niall sa ma príde opýtať,či by som išla a nie ako Louis,ktorý mi to prikazuje a ja nemám na výber.Už len preto som prikývla na súhlas.

,,Len ty a ja?"nadvyhla som obočie a otvorila šatník.

,,Vlastne...V aute na nás čaká aj Jesa.Veľmi ťa chce spoznať."Pozrel na mňa s obavami v očiach a obe ruky si strčil do vrecka na jeansoch.

,,Tak dobre...Len sa prezlečiem do niečoho..."odmlčala som sa a pozrela na moje pyžamo.,,Do niečoho spoločenskejšieho."Niall sa spokojne usmial a pohol sa ku dverám.Toto by Louis opäť nespravil.Títo dvaja chlapci sú taký odlišní a zároveň v sebe majú niečo...niečo spoločné.Možno na mňa obaja pôsobia tajuplne.Akoby niečo skrývali...akoby nikdy nehovorili celú pravdu.

,,Počkám ťa v aute."povedal a vyšiel z izby.Chvíľu som za ním zostala pozerať a keď zašiel za roh,podišla som k šatníku.V hlave som si premietla mexickú reštauráciu,kam sa práve chystáme,a až tak zo skrine vytiahla úzke jeany,biele tričko s modrými rukávmi a na nohy našuchla čierne nike tenisky.Z vešiaka som zvesila čiernu bundu a takisto čierny štrikovaný šál,ktorý som si obmotala okolo krku.Rozpustila som si vlasy a iba som si ich prehrabla prstami.Na pery som si naniesla balzam,zhrabla kabelku,ktorú som si prehodila cez plece a vybehla z izby.Zastala som pri kuchyni a medzi dvere strčila hlavu.

,,Mami,idem-"

,,Ja viem,Niall ma už informoval.Dávaj na seba pozor a nepríď neskoro.Zajtra je škola."usmiala sa a odpila si z čaju.

,,Neboj sa mami,nebudem dlho."usmiala som sa späť a cez predsieň vyšla von.Po tele mi hneď naskočili zimomriavky,a tak som sa rýchlym krokom vydala k čiernemu Nissanu,ktorý stál zaparkovaný pri krajnici cesty.Vkĺzla som na zadné sedadlo a usmiala sa na Nialla do spätného zrkadla.

,,Oh,Niall...tak už nás konečne predstav."Jesamine sa otočila tvárou ku mne a doširoka sa usmiala.Veľké modré oči bolo práve to,čo mali Jesamine a Niall spoločné.Tmavohnedé vlasy jej dopadali na plecia v jemných kučerách a na krku sa jej pohojdával strieborný náhrdelník s príveskom kríža.Bola naozaj úchvatná.Jej úsmev vyžaroval lásku a radosť zo života.Už teraz mi bola veľmi sympatická.

,,Jesamine,toto je Sophie.Sophie-Jesamine."ozval sa Niall,no stavím sa,že ona ho prestala vnímať od momentu,kedy vyslovil moje meno.

,,Kľudne mi hovor Jesa."žiarivo sa usmiala a ja som taktiež s úsmevom prikývla.

,,Naozaj ťa rada spoznávam."prehodila som a Niall vzápätí naštartoval.

,,Takže do Mexica Food..."skonštatoval a zabočil do prava.Niall s Jesou sa o niečom dohadovali,zatiaľ čo ja som počúvala rádio,ktoré potichu hralo.O niekoľko minút sme už parkovali pred vysvietenou reštauráciou zvanou Mexica Food.Pred vstupom sa nachádzali dve umelé postavičky v typických mexických klobúkoch a v rukách držali tabuľu,kde bolo úhladným písmom napísané dnešné menu.Niall nám podržal dvere a spolu s Jesou sme vošli dovnútra.Stoly sa nachádzali po obvode reštaurácie a boli od seba dosť vzdialené na to,aby mali ľudia súkromie.Na každom stole sa nachádzal čierny obrus s pestrofarebnými vzormi a pripravené taniere s príborom.Sadla som si naproti Jese a Niall sa posadil vedľa mňa.Vyzliekla som si bundu a prevesila ju cez operadlo tak,ako aj Niall s Jesamine.

,,Idem na záchod."Jesamine vstala od stola a prešla popri barovom pulte na malú chodbičku,kde sa nachádzali toalety.

Poobzerala som sa vôkol seba a zbadala tak niekoľko známych ľudí zo školy.Pohľadom som prechádzala od stola k stolu,až som sa nakoniec zastavila pri stole úplne v rohu podniku.Na perách mi zamrzol úsmev a keď sa jeho pohľad stretol s mojím,odvrátila som zrak.

,,Phi?Stalo sa niečo?"Niall sa zamračil a pozrel ku stolu,kde som predtým pozerala ja.

,,Prečo je Doncaster tak malé mesto..."zašomrala som a načiahla sa po bundu.

,,Počkať...čo robíš?Snáď nechceš odísť kvôli nemu."chytil ma za ruku a otočil k nemu.,,Vieš čo by to znamenalo,Sophie?Jeho pocit víťaztva."

,,Je mi jedno,čo by to znamenalo.Nechcem byť v jeho prítomnosti.Už z predstavy,že by ma donútil byť s ním,je mi zle."odsekla som.Prečo musia mať všetci chlapi takú nenormálnu hrdosť?

,,Sedí predsa o niekoľko stolov ďalej ako my.A je tam s Ameliou.Nie s tebou,Phi."Mal pravdu.Amelia sa opierala o jeho svalnaté rameno a pozerala si menu.Louis naopak pozeral rovno na mňa.Na jeho tvári sa zjavil malý úsmev a dominantnosť v jeho očiach.

,,Nepozeraj sa tam,Phi."šepol a svojou veľkou dlaňou prekryl moju ruku,ktorá bola položená na stole.Môj pohľad spočinul na našich rukách a potom som hanblivo pozrela na Nialla,ktorý sa mi díval rovno do očí a nakláňal sa bližšie ku mňe.Rozbúšilo sa mi srdce a moju ruku som otočila tak,aby som si preplietla prsty s tými jeho.

,,Phi..."zrazu boli jeho pery vzdialené od tých mojich necelé dva centimetre.Bola som pripravená pobozkať ho a túžila som prerušiť medzeru,ktorá bola medzi nami.Avšak,nestalo sa tak.

Z Louisovho pohľadu:

Amelia bola otravná.Smiala sa na všetkom,čo som povedal a často rukou zablúdila k môjmu rozkroku.Potreboval som však sex a ona bola tou,ktorá mi moje potreby splní.Nahol som sa k nej a  prstami jej silno stlačil strhno,až sykla od bolesti.

,,Prečo rovno nejdeme k tebe,zlato?"šepla a rukou mi zašla do vlasov.Usmial som sa nad tým,ako ju mám pod kontrolou,ako urobí všetko,o čo ju požiadam.

,,Nemôžme odísť,keď už sme si objednali.Nebuď nedočkavá,Lia."povedal som a odtlačil som ju odo mňa.Preročila očami a zo stola uchopila menu,ktoré si začala čítať.

,,Ako to chceš dneska?"šepla a hlavu si oprela o moje rameno.Zahryzol som si do spodnej pery a odvetil: ,,To sa ešte uvidí."

,,Chcem ťa."zaklipkala mihalnicami a nahla sa ku mňe pre bozk.Keď som k nej však neotočil hlavu,pobozkala ma na čelusť a končekmi prstov mi prešla po hrudi.

,,Bože...Prišla Joeova sestra a ten nový."zamračila sa a dodala:,,Prestáva ma to tu baviť."Vyhľadal som ju pohľadom a pozrel jej rovno do očí.Zamračila sa a niečo povedala Niallovi,ktorý sedel blízko nej.Zazrel som na neho a ovládol neuveriteľnú chuť zabiť mu jednu.Sophie je moja,tak nech sa okolo nej láskavo nemotá.Amelia sa pritisla bližšie ku mne a ja som uvažoval nad tým,že ju zhodím na zem a pôjdem za Sophie.Amelia bola pre mňa ľahkou korisťou.Ale Sophie...
Znovu sa na mňa pozrela a v tom jej Niall chytil ruku a uprene jej pozrel do očí.Niečo,čomu som nerozumel,jej pošepkal a naklonil sa ku nej.Zaťal som ruky do pästí a postavil sa.Ten idiot ju chce pobozkať!Ale to by som mal urobiť ja.Zrejme stále nechápe,že sa má od nej držať ďalej.Podišiel som k nemu a pozrel na Sophie,ktorá mala privreté oči a to ma ešte viac rozzúrilo.Schmatol som ho za tričko a vytiahol na nohy.Nechápavo na mňa pozrel,no ja som nezaváhal,rukou urobil poriadny náprah a päsťou mu trafil rovno do nosa.Prekvapený dopadol na zem a ja som sa zohol k nemu a začal ho zúrivo mlátiť do tváre.Ona je moja!

Zo Sophienho pohľadu:

Zhrozením som vykríkla a pribehla k Niallovi,ktorý ležal na zemi so zakrvavenou tvárou.Louis do neho stále mlátil a v očiach mal hnev taký,aký som u nikoho predtým nevidela.Naháňal mi strach a totálne sa mi po tomto hnusil.

,,Louis,prestaň!"zavesila som sa mu na plecia a zúfalo sa pokúšala odtiahnuť ho od Nialla,ktorý už strácal vedomie.S Louisom to však ani nehlo.

,,Louis,zabiješ ho!"na lícach som pocítila teplé slzy,ako pomaly stekajú dole tvárou.Zrazu prestal a pozrel na mňa.Pootvoril ústa,akoby chcel niečo povedať,no nakoniec len sklonil hlavu a pozrel sa na Nialla,ktorý si rukami zakrýval tvár.Prekvapene zamrkal,akoby bol doteraz v nejakom tranze a pohľad mu padol na jeho zakrvavené hánky.Odstrčila som ho a klakla si k Niallovi.Myslím,že Louisa vyhodili z reštaurácie a vyhrozovali mu,že ak neodíde,zavolajú políciu,no to ma v tomto momente nezaujímalo.

,,Niall.."šepla som a odhrnula mu zakrvavené vlasy z tváre.Zažmurkal a keď zbadal moju tvár,pousmial sa.

,,Čo sa to stalo?!"zdvyhla som hlavu a zbadala Jesamine,ako sa náhli ku nám a vzápätí padá na kolená k Niallovi.

,,Všetko ti potom vysvetlím."Z kabelky trasúcimi sa rukami vytiahla vreckovky a nejaká čašníčka nám doniesla vodu.

,,Mali by sme ho posadiť."povedala a ja som prikývla.Opatrne som ho zdvyhla s pomocou Jesamine zo zeme a posadili ho na stoličku.Podala som mu vodu a on sa bez menšieho frflania napil.Jesa pribehla s namočenými vreckovkami a následne Niallovi utrela tvár od krvi.Sykol od bolesti,keď mu prešla po rozbitej pere a ja som mala veľkú chuť pobozkať ho na ňu.Jemne som ho pohladila po líci a prehrabla mu vlasy.Teraz už vyzeral omnoho lepšie.

,,Ako sa cítiš?"spýtala som sa a čakala na jeho odpoveď.

,,Fajn...Nič to nebolo."pokúsil sa o úsmev,no nakoniec len sykol od bolesti.Pretočila som očami a pomyslela si,že sme mali odísť už vtedy.Postavila som sa zo stoličky a obliekla si bundu.

,,Kam ideš?Ešte sme nejedli."ozvala sa Jesamine a do ruky zobrala menu,akoby sa ani nebolo nič stalo.

,,Nejako ma prešla chuť do jedla,prepáčte.Som...proste v šoku a potrebujem sa len vyspať."ospravedlnila som sa a cez rameno prevesila kabelku.

,,Tak ideme aj my."povedala a chystala sa postaviť.

,,Nie,nie.Nechcem vám skaziť večer tým,že budete musieť byť nútení ísť so mnou.Kľudne ostante."usmiala som sa a napokon Jesa aj Niall prikývli.Objala som ich na rozlúčku a vyšla z reštaurácie.Utrela som si zaslzenú tvár a pozrela pred seba.Zamrzla som a zostala pozerať na Louisa,ktorý kráčal naproti mne.Cítila som strach a zároveň niečo,čo mi vravelo,aby som sa otočila a začala utekať.A tak som aj spravila.Za sebou som započula jeho smiech a vzápätí rýchle kroky,ktoré sa hnali za mnou.

TRAMTADADAAAA :D Niekto chcel akčnejšie časti,tak nech sa páči :D
Vaše pocity?
Budem rada,ak okomentujú všetci...prosím,nezabije vás to a mňa to len nakopne k písaniu novej časti.

Troubles.-14.kapitola

S touto časťou nie som ani prinajmenšom spokojná :/ ale budem dúfať,že vám sa bude páčiť aspoň trochu :) Už mám mobil! :D To znamená,že pridávanie častí sa vracia do normálu :3 KOMENTUJTE

11+ Komentárov.

,,Kam ideš?"Louis ma zdrapil za ruku a potiahol tvárou k nemu.

,,Neviem,možno si zabudol,ale v triede prebieha hodina literatúry a my tam chýbame.Sme na záchode,spomínaš?"vytrhla som si ruku z jeho silného stisku a otvorila dvere na triede.Louis otrávene pretočil očami,no rozhodol sa následovať ma do poslednej lavice.Znudene si rukami podoprel hlavu a drzo ma pozoroval.Prinútila som sa jeho provokatívne gestá ignorovať a čítať povinnú literatúru.Zazvonilo na koniec hodiny a Louis bol v tom momente na nohách,zbalený a pripravený ako prvý opustiť triedu.

,,Ideš?"zvolal a prešiel pomedzi lavice až ku dverám.Postavila som sa,pozatvárala som učebnicu a knihu,ktoré som následne hodila do tašky a vykročila smerom k nemu.Až keď som prechádzala popri Alisoninej lavici,zistila som že to nekričal na mňa,ale na Ashley,ktorá so strojeným úsmevom prichádzala rovno k nemu.Aha.Zarazene som zastala a Louis mi venoval nechápavý pohľad.Sklonila som hlavu a vyšla z triedy.Zamierila som ku skrinkám v pláne zobrať rozvrh a zistiť,akú máme hodinu.Literatúru som položila na hromadu kníh a zhrabla malý papier s rozvrhom hodín.Nasledujúcu hodinu ma čaká chémia.

×××

Otvorila som dvere od domu a potichu vkĺzla dnu.Z obývačky sa ozýval chlapčenský smiech,no na počudovanie mi to tentokrát neprekážalo.Možno sila zvyku...
Vošla som do kuchyne a do skleneného pohára naliala vodu,ktorú som následne po dúškoch pomaly pila.Z chladničky som vybrala jogurt a s taškou na pleci vyšla z kuchyne.Mlčky som prešla cez obývačku a zistila tak,že dnes im robí spoločnosť Ashley s Ameliou.Nikdy ich asi nepochopím.Ako sa môže olizovať s Louisom a potom čeliť rôznym urážkam,ktorými ju obsypávajú študenti?Azda len nemá dosť rozumu.

,,Neprisadneš si,Sophie?"Louis potlapkal na miesto vedľa neho a s očakávaním na mňa pozrel.Trpko som sa zasmiala nad jeho hlúpim nápadom a pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.Louis na mňa škaredo pozrel,no ja som len pokračovala v ceste do mojej izby.Zabuchla som za sebou dvere a unavene sa rozvalila na posteli.Zavrela som oči a ponorila sa do úvah o Alice a Lee.Mala by som ísť za nimi a vymyslieť si niečo?Nie...nemôžem im už zase klamať.Nikdy som nikomu neklamala,pretože som na to skrátka nemala dôvod.Vždy som všetko spravila tak,ako sa odo mňa očakávalo.Počula som,ako sa na mojej izbe otvorili dvere,a tak som bola nútená otvoriť oči a pozrieť tým smerom.

,,Louis?Čo tu robíš?"posadila som sa a zostala na neho nechápavo hľadieť.

,,Idem na záchod."ukázal na biele dvere,ktoré viedli do mojej kúpeľne a následne ich otvoril.

,,Ako keby nikde inde záchod nebol."zamrmlala som a postavila sa z postele.Louis sa šibalsky usmial a vstúpil do kúpeľne.Počula som ako si rozopína opasok,no dvere za sebou nezavrel.

,,Keď už ideš na ten záchod,aspoň za sebou zavri dvere."zvolala som a posadila sa na stoličku k písaciemu stolu.Z tašky som vybrala matiku a v učebnici si nalistovala učivo,ktoré dnes preberali na hodine s tým,že do zajtra sa to musím naučiť.

,,Nehanbím sa pred tebou,Sophie.Kľudne vojdi ďalej a môžme spolu niečo podniknúť."len čo to dopovedal,vyprskol do smiechu a spláchol po sebe.Ja som nad ním iba hlasno vzdychla a začala čítať poučku z matematiky.Na pleciach som zrazu pocítila jeho dotyk horúcich rúk a v tom ma niečo napadlo.

,,Umyl si si ruky?!"prudko som sa otočila smerom k nemu a zhodila zo mňa jeho ruky.Louis na mňa pozrel vážnym pohľadom,no nedalo sa prehliadnuť,ako mu trhalo kútikmi úst.Vzápätí to nevydržal a vybuchol do smiechu.

,,Sophie,ty si strašný prípad.."smial sa a sadol si na postel.

,,Nie,myslím to vážne.Chytal si...no veď ty vieš čo a potom si chytil mňa."odvetila som s vážnym výrazom tváre,čo Louisa ešte viac pobavilo.

,,Môžeš byť pokojná,Sophie.Umyl som si ruky."uistil ma a postavil sa z postele.

,,Oh a mal som ti povedať,že už prišla tvoja mama.Čierne šaty,čo má dnes na sebe sú neskutočne sexy."žmurkol na mňa a otvoril dvere od mojej izby.

,,Ako môžeš byť taký nechutný,Louis?"vzdychla som a zdvyhla som sa zo stoličky,aby som mohla ísť privítať mamu.Spolu s Louisom sme zišli dole schodmi a zamierili do kuchyne,kde teraz sedel iba Joe a moja mama.Zrejme sa už všetci ostatní pobrali domov.

,,Ahoj mami."usmiala som sa a dala jej pusu na líce.Oprela som sa o kuchynskú linku a pozorovala ju,ako valká cesto.

,,Ahoj,Sophie.Aký bol deň?"opätovala mi srdečný úsmev a rozvalkané cesto položila na plech.

,,Celkom...fajn."zaklamala som a varovne pozrela na Louisa,aby zostal aspoň raz v živote ticho.

,,Fajn?To že sa s tebou Alice a Lee nebavia pokladáš za fajn ?"ozval sa Louis,čo spôsobilo šokovaný výraz na tvári mojej mami.Zabijem ho!

,,Čo sa stalo,srdiečko?"mama sa otočila tvárou ku mne,zabúdajúc na plech s cestom.Joe pretočil očami a z košíka na stole si zobral dobre vyzerajúce jablko.

,,Nič vážne,mami.Naozaj."prinútila som sa usmiať,čo ju aspoň trochu upokojilo.Patrične som zazrela na Louisa a posadila sa ku stolu.Louis nevinne pokrčil plecom a pousmial sa.

,,Pani Cluscherová,chcel som zobrať Sophie na menšiu prechádzku,aby sa trochu odreagovala."znovu sa ozval Louis a ja som mala čo robiť,aby som nespadla zo stoličky.Prosebne som pozrela na mamu a perami naznačila:nie.Ona ma však úplne odignorovala,na tvári vyčarovala úsmev od ucha k uchu a riekla: ,,Samozrejme,že môžeš Louis.A už minule som ti povedala,aby si mi tikal."Z tejto konverzácie sa mi dvýhal žalúdok.

,,Ďakujem,Anne."žeby ten šarm pôsobil aj na moju mamu?

,,Prepáč Louis,ale som unavená.Pôjdem si ľahnúť."

,,Unavená?Ale veď je iba päť hodín poobede,Phi."mama si ma podozieravo premerala.

,,Tak fajn...malá prechádzka po čerstvom vzduchu mi zrejme neuškodí."vzdychla som a otrávene sa postavila od stola.Louis ma s úsmevom následoval do predsiene,kde si v tichosti našuchol vansy a cez plecia prehodil kabát.Taktiež som sa obula a zips na bunde potiahla až ku krku.Vyšli sme na chladný vzduch a len čo sa za nami zabuchli dvere,sykla som: ,,Čo to malo znamenať?!"

,,Vôbec nič,Sophie..."zasmial sa a z vrecka na kabáte vytiahol cigarety spolu so zapalovačom.,,To ťa nemôžem len tak pozvať na cigaretu?"

,,Vieš,že nefajčím."schladila som ho mojim nadurdeným výrazom a nedobrovoľne som sa potkýnala za ním.Neodpovedal,len si cigaretu vložil medzi pery a malý plamienok priložil k jej koncu.Otočil hlavu tak,aby na mňa nefúkal dym.Aspoň v tomto smere bol trochu ohľaduplný.

,,A ocenila by som,keby si prestal opantávať moju mamu sladkými úsmevmi a rečičkami."Louis roztiahol pery do pobaveného úsmevu a odklepal si z cigarety.

,,Vieš,potom sa myľne domnieva,že si dobrý chlapec a podporuje ťa vo všetkom,čo robíš."dodala som,keď nič nehovoril.

,,A nie som?"zastal a sadol si na studenú lavičku.Z mojich úst sa vydral tichý povzdych,keď ma donútil odpovedať na jeho otázku.Sadla som si vedľa neho a na hrudi si prekrížila ruky,aspoň mi tak nebola veľká zima.

,,Myslím si,že ty sám o sebe nie si zlý.Len chceš,aby ťa tak všetci vnímali."povedala som mu presne to,čo si myslím.

,,Ver mi,je lepšie každého odstrkovať,ako naviazať sa na neho.Je to ako druh nejakej strategickej hry."pery stisol do rovnej čiary a kútikom oka na mňa pozrel.

,,Vždy si v nej víťazom ty,však?"

,,Ako sa to vezme..."mykol plecom a premrznuté ruky si strčil do vrecka.Vedela som,že táto odpoveď mi musí stačiť.

,,Môžem ešte jednu otázku?"s očakávaním som na neho pozrela.Odpoveďou mi bolo nesúhlasné kývnutie hlavy.

,,Si príliž zvedavá."zasmial sa a ohorok odhodil na chodník.Mala som chuť vynadať mu za to,no rozumnejšie mi prišlo mlčať a zostať sedieť na mieste.

,,A ty nie si?Nie si zvedavý,akú otázku by som ti položila?"zamrvila som sa a pozrela na jeho súmernú tvár,ktorá bola osvetlená len svetlom z pouličnej lampy.

,,Nie."odpovedal pokojne a hlavu otočil smerom ku mne.

,,Ale prečo nie?"moja zvedavosť prekračovala hranice zvedavosti.Priznávam.

,,Viem,že by to bola hlúpa otázka."pery sa mu roztiahli do drzého úsmevu a pohľadom skúmal každý detail na mojej tvári.

,,Alebo sa len bojíš odpovedať na moje otázky."víťazoslávne som sa usmiala a on napokon tiež.

,,Alebo."zahryzol si do spodnej pery a postavil sa z lavičky.Načiahol ku mne ruku a ja som trochu zaváhala predtým,ako som mu podala tú moju.Zrazu mi moja dlaň pripadala útla,keď sa takmer strácala v tej jeho.Končekmi prstov mi prešla triaška,ktorá prechádzala celým telom.Hneď som mu teda ruku pustila a strčila ju do vrecka na zelenej bunde.Louis sa na mojom čine potichu zasmial a krabičku od cigariet vhodil späť do vrecka na kabáte.Pomalým krokom sme sa mlčky vracali ku mne domov a ja som si bola vedomá toho,že Louis ma na polceste opustí.

,,Mal by som ísť domov."zastal pri odbočke na ulicu,kde sa nachádza jeho dom.Prikývla som a povedala: ,,Tak zatiaľ sa maj..."určite sa vidíme zajtra...

-Vaše pocity z časti?Okomentujte prosím všstci,ktorí to čítate :)

Dnes večer,alebo zajtra ráno tu máte novú kapitolu Troubles. :) Sorry,že mi to tak trvá,ale nechcem to odfláknuť :) 

<---Tu je obrázok hlavnej postavy novej poviedky Save Her Life,ktorá tu bude už čoskoro :) Máte sa na čo tešiť ;) <3

Už z tohto obrázku môžte vyčítať,ako sa bude správať hlavná hrdinka ;)

Tešíte sa? :3 Ja veľmi!

Hey girls! :)
Viem,už dlhšie som sa neozvala,ale nemám čas .___. Už mi prišiel mobil s papierom,že sa nedá opraviť (Feeling so gooood right now :D ) takže,neviem ako to bude ďalej.Na počítači sa mi nedá sústrediť ._.
Takže plán je takýto:

Dnes večer sa vidám na misiu,ukradnem môj rozbitý mobil,napíšem na ňom časť,publikujem ju a mobil vrátim späť do krabice :D Nie je to rafinované? Inak už mám skoro celý trailler k novej poviedke,len som tak nad ňou dnes rozmýšľala a rozhodla som sa zmeniť ju :) Neskôr uvidíte prečo :)

Love ya <3

Troubles.-13.kapitola

Takže, tu je nová kapitola J Dúfam, že sa vám bude páčiť a chcem ešte niečo dodať k tomu novému príbehu SAVE HER LIFE.Nebude to dlhá poviedka,možno len takých 10 kapitol,možno aj menej. Rozhodla som sa však k nej urobiť aj trailer, takže chvíľu potrvá, kým ju sem pridám J

KOMENTUJTE AK CHCETE ĎAĽŠIU ČASŤ!!!

11 KOMENTÁROV + ( Dokážte mi,že vás príbeh naozaj baví...)

,,Nick?“ ustúpila som od neho o dva kroky, keď som si uvedomila tú malú vzdialenosť medzi nami.

,,Alice s Lee sú na teba naštvané.“ Pousmial sa a pristúpil k nástenke ,na ktorej visel zoznam chýbajúcich učiteľov. Prstom prešiel po riadku s biológiou a potešil sa, keď zbadal krížik a nenapísané zastupovanie. Aj pre neho to teda znamenalo, že má voľnú hodinu.

,,Nezačínaj s tým už aj ty ,prosím.“ Vzdychla som a utrápene na neho pozrela. Čoraz viac ma hnevalo, že som sa s nimi pohádala iba kvôli tomu, aby som “ochránila“ Louisovu zlú povesť. Možno mal Niall pravdu a som až príliš dobrá.

„Neboj sa, nebudú na teba nahnevané dlho. Maximálne tak dva-tri týždne.“ Zaškeril sa a kamarátsky ma šťuchol do pleca.

,,No super...ty teda vieš povzbudiť.“ Pretočila som očami a spolu s Nickom sa vybrala po dlhej chodbe, ktorá bola o tomto čase preplnená študentmi.

,,Poď von...“ stiahol ma za lakeť k hlavnému vchodu a následne otvoril biele plastové dvere. Posadila som sa na lavičku vedľa neho a uvedomila si, že takto sama som s ním nebola už dávno. Potichu som vydýchla a chrbtom sa oprela o operadlo lavičky.

,,Nick?Čo máš s Lee?“ prerušila som ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Prekvapene nadvihol obočie a nervózne si zahryzol do spodnej pery. Hneď som oľutovala, že som mu položila práve túto otázku. Keby o tom chcel hovoriť, povedal by mi to, ako to zvykol vždy. Ale keď sa na to pozerám teraz spätne, možno ho nahradili v mojom živote Alice s Lee...

,,Asi nič...“mykol plecom, akoby sa ho tá otázka nijako netýkala, no ja viem, čo som včera videla. Vyzerali spolu šťastne, ale prečo ani jeden nič nepovedal? Chcú to snáď držať v tajnosti?

,,Asi?“ zamračila som sa a potichu dodala: ,,Včera som videla...asi to, čo som nemala vidieť.“

,,Nie, to je v poriadku, Phi. Lee sa mi páči už dlhšie...Lenže, keď som ju pobozkal, spravil som chybu. Patrí medzi moje najlepšie kamarátky a aj keď ja cítim niečo viac, z jej strany to nie je presne to, čo cítim ja. Ona ma berie za najlepšieho kamaráta, ktorému si vždy môže vyliať srdce. Vždy som tu bol pre ňu a nechce pokaziť to priateľstvo, ktoré je medzi nami. Vraj by to nebolo také, ako predtým.“ Vydýchol a uprene sa zapozeral na jeho biele plátené tenisky.

,,Ale čo ak medzi vami proste priateľstvo nie je? Čo ak je to niečo viac, Nick? Poznáš Lee, vieš aká je...Možno sa iba bojí zmien. No nechcem ti radiť, pretože ako sám vieš, ja nemám žiadne skúsenosti s opačným pohlavím, takže nemám právo rozdávať rady.“ Usmiala som sa a on mi úsmev vzápätí opätoval. Napokon opatrne prikývol a zamyslene sa zadíval pred seba.

,,S kým ideš na vianočný ples?“ pozrel na mňa a skúmavo si ma premeral. Musím priznať, že touto otázkou ma naozaj prekvapil. Samozrejme, nechystám sa ísť.

,,S nikým. Preferujem šálku horúcej čokolády, zabalenie sa do deky a ľahnúť si do postele s dobrou knihou.“ Zasmial sa, no vedel, že to myslím vážne. Pozná ma...

,,Len mi teraz nepovedz, že nemáš s kým ísť. Už viem o troch nádejných mužoch, ktorí sa chystajú skúsiť u teba šťastie. Vieš, vedia, že nerandíš. Si vlastne dokonalá lámačka sŕdc.“ Zasmial sa na mojom šokovanom výraze a postrapatil mi vlasy. Pripomenulo mi to detstvo, ako sme vysedávali na záhrade a hádali sa o meč, ktorý bol vystrúhaný z dreva. Nick je správny chlapec a určite si ho nezaslúži len tak hocijaké dievča.

,,Vážne? Prezradíš mi, komu zlomím srdce pre tento krát?“ Ironicky som sa usmiala a beznádejne nad ním pokrútila hlavou. Ja sa naozaj nemôžem radiť medzi “lámačov sŕdc“. Rozosmiala som sa.

,,Žiaľ Sophie, to ti nemôžem prezradiť.“ Chytil sa za srdce a hodil na mňa skormútený výraz.

,,Tak fajn, pán tajomný. Najskôr mi prezradíš takú pikošku, za ktorú by Alice trhala vlasy a potom mi ju nedopovieš? Toto sa nerobí.“ Prižmúrila som oči, a tak vykúzlila úsmev na jeho tvári.

,,Dozvieš sa, kto chce ísť s tebou na ples. Možnože s jedným z nich pôjdeš. Ale nemala by si ich všetkých odmietnuť.“ Pousmiala som sa a z tašky vytiahla rozvrh hodín na dnešný deň.

,,Argh...literatúra...“ Zanariekala som a vzápätí sa postavila z lavičky. ,,Musím ísť. Cestou chcem ešte skočiť do knižnice a požičať si knihu, ktorú máme na povinné čítanie.“ Vysvetlila som a s kývnutím rezkým krokom vkročila do budovy školy. Z peňaženky som vylovila preukaz o návšteve tejto školy a poponáhľala sa ku knižnici. Možno budem mať šťastie a nebude tam veľa ľudí.

***

,,Vďaka.“ Do ruky som uchopila knihu a pobrala sa do triedy, kde sa má konať literatúra. Nálada mi klesla o 180 stupňov, keď som v zadnej lavici zbadala sedieť Louisa a rozpráva sa s Ameliou.

,,Môžem?“ Zastala som vedľa nej a čakala, kým sa odprace z môjho miesta, ktoré sa však nachádzalo hneď vedľa Louisa. Knihu v koženom obale som položila na lavicu a kabelku hodila na zem k mojim nohám.

,,Takže sa tam vidíme.“ Žmurkla na neho a odkráčala z triedy.

,,Už som si myslel, že neprídeš. Počul som, že si chýbala na matike.“ Zaškeril sa a s odporom pozrel na knihu, ktorú som si požičala z knižnice. ,,Začínaš nám nejako vystrkovať rožky, drahá Sophie.“

,,Trhni si.“ Odvrkla som a otvorila na prvej strane knihy. Najlepšie bude, ak začnem čítať už teraz a potom nebudem musieť strácať čas s povinným čítaním doma.

,,Niekto tu dneska  vstal z postele zlou nohou....“zamrmlal a pohybom ruky zhodil knihu, ktorú som sa chystala čítať. Fakt ma štve.

,,Možno som len vstala z postele s tebou.“ Otočila som sa na neho a snažila sa ovládnuť sa a nevlepiť mu facku. Potichu sa zasmial na mojej reakcii a zdvihol palec nahor.

,,Vieš, že si prudko sexy, keď sa hneváš?“ zahryzol si do spodnej pery a nohou prisunul moju stoličku bližšie k nemu. Mala som pocit, akoby všetky pohľady spočínali na nás.

,,To už si vravel. Teraz zdvihni tú knihu a daj mi pokoj.“ Odsunula som sa od neho, no on sa len opäť zasmial.

,,V žiadnom prípade ti nedám pokoj, Sophie. Vieš, že dostanem všetko, čo si zaumienim, však?“ dlaňami si podoprel hlavu a sledoval ma, ako som sa zohla po knihu a otvorila ju znovu na prvej kapitole. Tak dobre. Nebudem si ho všímať. Do triedy vošiel profesor a sadol si za katedru. Zapísal chýbajúcich a na tabulu napísal názov knihy, ktorú máme do konca mesiaca prečítať. Louis zanadával a mrmlal si popod nos, že on nič čítať nebude. Pretočila som nad ním očami. Očami som prešla po prvom riadku knihy, keď som na stehne pocítila Louisovu teplú dlaň. Prudko som sa odsunula z lavice, čo spôsobilo hlasný vrzgot stoličky. Profesor na mňa karhavo pozrel a Louis sa snažil zakryť jeho smiech kašľom. Prisunula som sa naspäť a venovala mu zabijácky pohľad.

,,Vždy som mal literatúru rád. Ale s tebou je to ešte zábavnejšie.“ Pošepkal a prisunul sa ku mne.

,,Vypadni odo mňa, Louis.“ Sykla som a posunula sa na samý okraj stoličky.

,,Okrem toho, že si nevinná ,nedostupná a sexy si ešte aj dokonca vtipná. Ale vieš... tou nedostupnosťou ma burcuješ. A keby si len tak ležala v mojej posteli...hm...dal by som si povedať.“ Zašepkal mi do ucha a ja som v tom momente očervenela po korienky vlasov. Koncom nosa sa obtrel o môj rozhorúčený krk a ja som vyskočila z miesta a stolička s rachotom dopadla na zem.

,,Musím ísť na záchod.“ Vydýchla som a rýchlym krokom prešla popri laviciach ostatných študentov. Z poslednej lavice som počula Louisov hlasný smiech a pochytilo ma otočiť sa a tresnúť mu hrubou knihou po hlave.

,,Pán profesor? Aj ja musím ísť na záchod.“ Vstal a s drzým úsmevom ma následoval z triedy. Dopekla. Rozhodla som sa pre útek. Prikázala som svojim nohám, aby začali utekať a rozbehla sa k bielym dverám s panáčikom v šatách. Na dievčenskú toaletu. Možnože bude mať aspoň trocha sebaúcty a nevtrhne sem. Stuhla som, keď som za chrbtom započula tiché kroky a doznievajúci tichý smiech Louisa.

,,Čo chceš?! Louis nechaj ma na pokoji, lebo...!“otočila som sa k nemu a on zavrel dvere na záchodoch.

,,Lebo čo?...Sophie, ani nevieš, aká je to sranda rozčuľovať ťa.“ Opäť sa rozosmial. Rozzúrene som vbehla do kabínky a z tresnutím za sebou zabuchla dvere. Uistila som sa, že sú zamknuté na dva západy a s povzdychom si sadla na sklopenú záchodovú dosku.

,,No tak...poď von, už budem dobrý.“ Z jeho tónu hlasu som rozpoznala, že sa usmieva a že možno to teraz myslí naozaj vážne. Ostala som však ticho sedieť a pozerať na štruktúru drevených dverí natretých na bielo. ,,Sophie...prepáč.“ znovu sa ozval jeho hlas a ja som prekvapene vstala.

,,Čo si to povedal?“ Otvorila som dvere a pozerala na neho s nadvihnutým obočím.

,,Povedal som......prepáč.... Ja proste nie som zvyknutý, že mi niektorá odporuje. Proste ma to stále ťahá bližšie k tebe...A...no je sranda, keď ťa môžem nahnevať.“ Lišiacky sa usmial a s očakávaním na mňa pozrel.

,,Prečo proste nemôžeš byť taký, aký si bol včera večer?“ Vzdychla som a pomalým krokom sa pobrala na odchod zo záchodov, spolu s ním.

,,Pretože....pretože sa tak cítim...slabý.“

*Vaše pocity? J Do komentára poprosím J *
A určite začnite čítať poviedku od môjho Poníka :)* Back in time...úplne som z toho v riti :D !!! Najlepšia poviedka :3 TU

Informácie

Ahojte...
Na novej časti sa už pracuje,ale je to celkom zložité .. :/ Možno sa mi podarí pridať ju zajtra,no nič nesľubujem.Vedela som,že keď časť nepribudne počas niekoľko dní,opustíte ma...Oh yeah,mala som pravdu.Zatiaľ 76 zobrazení blogu dnes...No nič.Premýšľam,fakt veľmi premýšľam,či to má ešte vôbec nejaký význam.Má?..Ja neviem.Pre mňa asi áno.Proste ma to baví a asi by som sa s tým nedokázala rozlúčiť...A k minulej časti Troubles. neviem,možno som čakala viac komentárov za ten čas :/...Ale aj tak ďakujem,naozaj si to vážim :) Dúfam,že nepôsobím nevďačne,preboha! :) Len mám zlú náladu...Neberte vážne všetko,čo tu teraz vykecávam.

Možno zajtra pridám nový príbeh Save Her Life.Ale musím nad tým popremýšľať!

Chcete?
Neviem...
Možno...

-See ya later.

Troubles.-12.kapitola

Prepáčte,prepáčte,že je taká krátka :///
MÁM PROBLÉM! ROZBILA SOM SI MOBIL A TAK JE TERAZ V OPRAVE...NO A JA NEMÁM NA ČOM PÍSAŤ POVIEDKY...EHM....TO JE CELKOM NA NIČ.TAKŽE SA POKÚSIM PRIDÁVAŤ ČO NAJČASTEJŠIE AKO TO LEN POJDE... :/ PROSÍM NEOPUSTITE MA :) ZA TAKÉ 2-3 TÝŽDNE SA TO DÁ DO PORIADKU!

10 KOMENTÁROV +

,,Čo to bolo?"Lee sa pozerala za Louisom a Alice ma prepaľovala zabijáckym pohľadom.Nick iba pretočil očami,oznámil nám,že sa stretneme na chémii a odišiel.

,,Sophie,nechceš nám niečo vysvetliť?"Lee si prekrížila ruky na hrudi a očakávala moju odpoveď.

,,Ja by som mala byť tá posledná,ktorá by mala niečo vysvetľovať."odvrkla som a veľavýznamne zazrela na Lee.Ona je predsa tou,ktorá tají vzťah s Nickom!

,,O čom to hovoríš?Myslela som si,že najlepšie kamarátky by si mali hovoriť všetko."Alice zvýšila hlas a neveriacky na mňa pozrela.

,,No,to som si myslela aj ja..."šepla som a odkráčala ku hlavnému vchodu.V očiach ma zaštípali slzy,a tak som rýchlo žmurkala,aby som ich zahnala.Školou sa ozvalo nepríjemné cinknutie,ktoré oznamovalo začiatok hodiny.Ignorovala som ho a otvorila moju skrinku.Skleslo som si sadla na lavičku a rukou si podoprela hlavu.Naozaj som sa práve pohádala s Alice a Lee,len kvôli tomu,aby som nemusela vysvetľovať,prečo Louis spal u mňa?Možno že...som nechcela popisovať,ako smutne sedel v noci na lavičke pred potravinami namiesto toho,aby sa bavil na párty.Nemohla som ho zradiť a povedať to Alice a Lee,aj keď je na mňa Louis hnusný.Sakra,nezaslúži si to.

,,Ulievaš sa?"prudko som sa otočila za hlasom a zbadala Nialla opierať sa o jednu zo skriniek.Pretočila som očami a postavila sa z lavičky,prstami si prehrabávajúc vlasy.

,,Neprovokuj,Niall.Mohlo by sa ti to stať osudným."zamračila som sa,no Niall sa naopak schuti rozosmial.

,,Dobre.Nebudem pokúšať šťastenu."odvetil so stálym úsmevom.

,,To by som ti radila."povedala som vážnym tónom hlasu a celú tašku som hodila do skrinky.Niall nadvyhol prekvapivo obočie a spýtavo na mňa pozrel.

,,Ty sa nechystáš na prvú hodinu?"

,,Nie.Matika je to posledné,čo by som práve chcela absolvovať."Naozaj nemám chuť rátať zložité príklady,ktoré vymyslí pán Smith.Niall si vzdychol a pevne ma chytil za ruku.Vyšiel zo šatní,ťahajúc ma za sebou.

,,Kam ma to vlečieš?"bezúspešne som sa snažila vymaniť z jeho pevného zovretia.

,,Včera ,keď som blúdil po škole,som náhodou našiel dobré miesto na ulievanie.Chvem ti ho ukázať."usmial sa.Zaujalo ma to,a tak som sa prestala snažiť vytrhnúť sa mu.Práve naopak,kráčala som tesne za ním,takže nebolo potrebné,aby ma držal za ruku.Zjavne si to uvedomil aj on,no nepustil ma,iba zmiernil silu stisku.Prešli sme pod hlavné schodisko a následne okolo bufetu.Viedol ma dlhou klukatou chodbou bez okien,až sme nakoniec prišli k nejakému skladu,kde sa nachádzali pokazené lavice,či už stoličky.Myslím,že na týchto miestach som nikdy predtým nebola.Vošli sme do skladu a prešli až na koniec miestnosti,kde boli dvere na automatické uzatváranie a mojej pozornosti neunikol nápis na nich-ZÁKAZ VSTUPU-.Niall ich poľahky otvoril a vtiahol ma dnu.Opäť tu bolo schodisko,po ktorom sme vyšli na druhé podlažie.Je to tu tak zamotané,až nechápem,ako sem mohol zablúdiť.Všade popri zábradliu sú povysádzané kvety vo farebných kvetináčoch a zo strešných okien sem preniká veľké množstvo slnečných lúčov.V kúte miestnosti sa nachádzajú tmavohnedé žinienky,pokladané na seba.Na konci rozľahlej miestnosti sa rozprestiera priečka,za ktorou sa nachádza ešte vačšie množstvo žinienok naskladaných na seba.




,,Páni...Nikdy by som si nemyslela,že v tejto budove sa nachádza taká dobrá ulieváreň."zasmiala som sa a pozrela na Nialla,ktorý stál blízko za mojím chrbtom.

,,Nevadí ti,že zmeškáš prvú hodinu?"spýtal sa neistým hlasom a zvalil sa na žinienku.

,,Keby mi to vadilo,nebola by som tu."taktiež som sa posadila vedľa neho.Niall potichu prikývol a zahryzol si do spodnej peri.

,,Sophie...stalo sa niečo?Viem,že by si len tak pre nič za nič nevymeškala hodinu."

,,Máš pravdu...lenže čo ak už nechcem byť tou dokonalou dcérou doktorky Cluscherovej?Nikdy som nemala na výber,Niall.Moja budúcnosť bola dávno určená."povedala som možno o trochu hrubšie,ako som mala v pláne.Niall však iba prikývol a potichu vzdychol.

,,Sophie,ale to je predsa tvôj život.Nikto by ti do neho nemal čo rozprávať.Jeho slová mi dávali význam.Opäť mal pravdu.Mykla som plecom a zo sedu sa presunula do ľahu.Niall ma napodobnil a za hlavou si prekrížil ruky.

,,Ako bolo včera na párty?"zmenila som tému a periférne naňho pozrela.

,,No...celkom emotívna."zamračil sa a pokračoval.,,Bolo tam naozaj veľa ľudí.Niektorí sa prišli  zabaviť,no niektorí naozaj spomínali na Angelu.Prišlo mi divné,že som tam Louisa zazrel iba raz,a to na začiatku celej oslavy.Musel byť určite dosť opitý."pousmial sa.

,,Bol."vykĺzlo mi a nepomohlo ani následné pritlačenie dlane k mojim ústam.Toto som nemala hovoriť.

,,Takže preto boli Alice a Lee také napajedené."zasmial sa a šťuchol ma do rebra.Prekvapilo ma,že to vedel.Sťažovali sa mu?

,,Ako vieš,že boli?"prekvapene som na neho pozrela a prameň hnedých vlasov si zastrčila za ucho,aby mi neprekážal.

,,Takže mám pravdu."tromfne na mňa pozrel a ja som len pretočila očami.

,,Fajn,máš.Odpovieš mi na moju otázku?"spýtala som sa podráždedne.

,,Vieš,myslím že Louis ti nestojí za vymeškané hodiny.Možno od neho očakávaš viac,ale to by bola najväčšia chyba,akej by si sa mohla dopustiť.Viem o čom hovorím.Ešte dlho po Louisovom a Jesamineovom rozchode sa mi vyplakávala na ramene.Nechcem,aby si dopadla rovnako."

,,Ale JA neviem,o čom hovoríš.A odpovieš mi už konečne?"posadila som sa a zadívala sa na strešné okno.Do očí mi vbilo nepríjemné svetlo.

,,Och...Stretol som ich cestou ku skrinkám.Bolo na nich poriadne vidno,aké sú napajedené.A podľa mňa vieš veľmi dobre,o čom som práve hovoril."prebodol ma pohľadom.Zatvárila som sa,že som to nevidela.

,,Niall...medzi mnou a Louisom nič nie je,jasné?Včera som šla nakúpiť a videla som ho na lavičke pred obchodom.Bol opitý.Nemohla som ho tam nechať a navyše...Bol celkom milý.Počkaj,neprerušuj ma!"vystrela som pred jeho ústa ruku,keď sa nadychoval,aby mi skočil do reči.,,Samozrejme,vedela som,že o niekoľko hodín neskôr to bude zase ten idiot,ale...proste som ho tam nemohla nechať.Chápeš?Nemohla som."rozhodila som rukami.

,,Ja viem...Si až príliž dobrá.Len vravím,že on si ťa nezaslúži."pousmial sa a pohľadil ma po líci.Zarazene som na neho zostala pozerať a vzápätí odvrátila hlavu.,,Prepáč...nemohol som si pomôcť."šepol a zdvyhol sa zo žinienky.

,,Kam ideš?"spýtala som sa,keď zamieril ku schodišťu.

,,O niekoľko minút sa mi začína tréning.Nechcem meškať.A ty by si mala ísť na druhú hodinu.Nemala by si meškať."

,,Ty nechceš meškať a ja by som nemala...Ale môžem."zasmiala som sa a Niall skrivil pery do nazlostenej grimasy.

,,Neprovokuj,Sophie."potiahol ma za ruku,čím ma postavil na nohy.Nezostávala mi nič iné,ako následovať ho.Bola by som hlúpa,keby som začala odporovať silnému futbalistovi.Možno by som sa mala prihlásiť na hodiny boxu?To by nebol zlý nápad...

,,Inak...bola by som radšej,keby si ma volal Phi.Všetci mi tak hovoria,okrem Louisa a to ma znepokojuje,keď ma tak oslovuješ aj ty."zoskočila som z posledného schoda,na čo sa Niall potichu zasmial.

,,Som rád,že máš k nemu odpor,PHI."

,,Odpor?Hm...ani nie.Len ho neznášam.Chcela by som vedieť,prečo sa správa ako idiot.Vie sa správať aj inak."zamrmľala som a prešla popri bufete,rozmýšľajúc,či sa tam pristavím a niečo si kúpim.Moja lenivosť však vyhrala nad hľadom,a tak som zamávala Niallovi a vyšla po schodoch na druhé podlažie.S malou nádejou som podišla k informačnej tabuli pre študentov,ktorá sa nachádzala v priestoroch riaditeľne a pozrela som na zastupovanie,či už chýbajúcich profesorov.Takmer som zvískla od radosti,keď na tabuli bola vypísaná druhá vyučovacia hodina s chýbajúcim profesorom.To znamená,že ďaľšiu hodinu mám voľnú...Mala by som zájsť za pánom Smithom a ospravedľniť sa,že mi bolo nevoľno.Otočila som sa a vzápätí do niekoho vrazila.Au.

Jednodielovka-Vždy je tu nádej...

Jednodielovka pre Moju Úžasnú Čitateľku :) ...veď ty vieš :)
Nie je to podľa mojich predtsáv...ten koniec,ale nemala som čas dopísať to..tak aspoň takto :) Dúfam,že sa vám to bude aspoň trochu páčiť :) Poteší ma každý komentár :)

Každý pozná ten pocit...ten zdrvujúci pocit,keď vo svojom živote zrazu prídete o človeka,ktorý vás miloval a možno ešte včera vravel,že vás ľúbi.
Ale Niall predsa neodišiel navždy.Vráti sa!Ľúbi ma,viem to.
Že vás neopustí.
O chvíľku príde.Nikdy by ma nedokázal opustiť.Ľúbi ma.Aj ja ťa ľúbim,Niall.
Že zostane navždy s vami.
Vždy ostane...
No vy viete,že v niečon pravdu nemal.
Možno v niečom...
Niekedy sa to v živote stáva.
...som ešte vôbec nažive?
Vraj je to bolestivé.
Neviem... necítim vôbec nič.
Ako keby si ten určitý človek odniesol polovicu vášho srdca spolu s ním.
Odniesol však iba jednu polovicu.Druhá polovica-tá,ktorá zostala mne-ho bude vždy milovať.
A vy ho neviete nájsť,pretože tu už viac nie je.
Neviem,kam sa podel...Ale neopustil ma.Sľúbil mi,že zostane.
Kričíte jeho meno,no on sa neozýva.
Možno len nepočuje...
Neviete,čo sa okolo vás deje.
Kde som to?
Radšej...radšej to ani nechcete vedieť.
Tak dobre.Nechcem to vedieť.

,,Emily...zlatko,obleč si to,dobre?"v Zaynových očiach videla smútok.Nie,nie...bolo to niečo viac...Akoby sa išiel každú chvíľu bez varovania rozplakať.Možno to bolo zúfalstvo.Emily k nemu načiahla ruku a tak sa končekmi prstov dotkla jemnej saténovej látky čiernych šiat.Prečo by sa mala obliecť do čiernych šiat?Je to predsa také smutné.Roztvorila dlaň a nechala šaty prekĺznuť pomedzi prsty.Pôvabne dopadli na zem.

,,Zayn...čo sa to tu deje?Povedz mi..."takmer nespoznala jej vlastný hlas.Bolo to tak dávno,keď naposledy prehovorila.Keď kričala jeho meno...aby ju neopúšťal.Zdalo sa jej to ako večnosť,no stále presviedčala samu seba,že to bol iba sen a že potom...že potom dokáže dýchať.Ďalej žiť..Aspoň predstierať,že žije.Zayn zaklipkal viečkami,no jednej slze sa podarilo uniknúť a skotúľať sa po jeho líci.Emily k nemu načiahla ruku,aby mu tú slzu zotrela.Nesvedčila mu.No potom sa zháčila a vystrašene ustúpila o krok do zadu.Bála sa,že by prejavila nejaké ľudské city.Ona predsa už človek nie je.Skôr by sa prirovnala k telu bez duše,ktoré mechanicky vykonáva iba tie najpotrebnejšie ľudské potreby.Ľudské...aké zvláštne slovo.

,,Zayn?"nevydala zo seba ani hlások.To iba jej pery sa mierne pootvorili a chystali sa prehovoriť.Prekvapilo ju,že už ani nevie,ako funguje systém reči.Zayn zdvyhol svôj pohľad od jeho topánok a pozrel na Emily,ktorá pred ním stála s pootvorenými ústami a zvrašteným obočím.Nemohol si pomôcť,znovu sa rozvlykal.Čierne šaty ležali na podlahe,čakajúce len na Emilyno telo a dážď hlasno bubnoval na strechu domu.Rozhodol sa konať.Zohol sa pre šaty a Emily opatrne potiahol za ruku smerom k nemu.Bál sa,že by jej ublížil...No zároveň vedel,že nič už jej nemôže ublížiť väčšmi,ako realita jej života.Možno bolo predsa len lepšie,keď si utvorila vlastnú predstavu o svojom živote a každý večer vyčkávala Nialla pri stole s teplou večerou,ktorú varila s láskou iba pre neho.No keď neprišiel,povedala si,že sa asi niekde zdržal.Ráno,keď otvorila oči,prišla jej manželská postel,na ktorej spala,zrazu obrovská a prázdna.Rozhádzala periny na jeho strane postele a povedala si,že už odišiel do práce.Usmiala sa a zabalila sa do jeho perín.Predstavovala si jeho vôňu,ktorá kedysi zaplavovala všetky jej zmysly a oberala ju tak o zdravý rozum.Zatvorila oči a spomínala na jeho dotyky.Na jej rozpálenú pokožku,ktorú spôsoboval on vždy tým,keď sa jej dotkol...keď ju pohľadil.Na jeho mäkké pery,na jeho bozky,ktorých sa nikdy nenasýtila.Na jeho hlas.Na to,ako spoločne spievali ich pesničku.Ako sa Niall vždy smial a presviedčal ju,že vie spievať,hoci škriekala ako kocúr pani Fleytzovej.A potom...potom otvorila oči a miestnosť bola prázdna.Jeho vôňa dávno vyprchala a domom sa neozýval ich radostný spev.Už sa nemala na čom a ani s kým smiať.Všetko bolo zbytočné...Život bez neho,bol zbytočný.Ale on sa vráti...nie?
Zayn ju posadil do koženého kresla a opatrne jej navliekol čierne silónky.Následne si prehodil čierne šaty cez koleno a pozrel na ňu spýtavým pohľadom.

,,Smutná labuť..."šepla a pohľadom preskúmala šaty.Možno by v nich pôsobila pôvabne...Ale to vie posúdiť iba Niall.Zayn sa pokúsil usmiať,no jeho pery sa iba skrivyli do smutnej grimasy.

,,Niall...Chcem,aby mi obliekol šaty."S povzdychom jej dlhé šaty prešívané čiernymi kamienkami natiahol cez jej tenučké nohy,až jej napokon obopli úzky pás.Emily si založila ruky na prsiach,aby jej ich nenašuchol vyššie.To má predsa urobiť Niall.

,,Emily..."vzdychol Zayn a hlavou sa oprel o opierku kresla.Hľadal tie správne slová,ktoré by aspoň trocha vystihovali túto situáciu.Najvhodnejšie sa mu však videlo mlčať.Musel sa ale prinútiť,aby jej povedal pravdu.Zase.Zhlboka sa nadýchol a pokračoval.,,Pamätáš si na ten upršaný deň a na veľkú búrku,ktorá si podmanila celučičký Londýn?Bolo to pred týždňom."Emily ticho prikývla.Nevedela,kam tým smeruje.

,,Isto si potom spomínaš na...na nehodu,ktorá sa stala v ten deň.Dážď,búrka,šmyk,náraz."

,,Nie...Nie!Ty klameš!Klameš!On sa vráti!"zúrivo zo seba začala sťahovať silónky a strhávať šaty z nôh.Spomienky na tú noc boli príliž bolestivé.

,,Emily?Ideš sem na chvíľu?Chcem ti ukázať,čo som sa naučil!"Henry-Emilyn brat nadšene volal z vedľajšej izby.Pousmiala sa a urobila krok k obyvačke,keď v tom zazvonil zvonček.Potešila sa,že Niall ide skôr z práce.Aspoň mu nebude musieť zohrievať večeru.Natešená podišla k dverám a s úsmevom otvorila.Na prahu dverí však stáli dvaja policajti.Jeden muž a jedna žena.Boli celý premočení.Pod sebou vytvárali malé mláčky a kvapôčky vody im stále nezbedne stekali po uniformách.

,,Je nám to tak veľmi ľúto..."ozvala sa žena a sklonila hlavu.Nechcela sa prizerať na bolesť v Emilyných očiach.Emily nasucho prehltla a zostala nehybne stáť medzi dverami.
,,Ľúto čo?Čo vám je ľúto!“rozkričala sa.Mala chuť zdrapiť svalnatého policajta za golier a vymlátiť z neho dušu.Čo sa prihodilo?A prečo sa zdráhajú odpovedať jej?
,,Pán Horan..on...“
,,On čo?Povedzte mi,že je v poriadku!No tak,povedzte mi to!“padla na kolená a rozvzlykala sa.Nikdy nechcela prejavovať slabosť,no teraz...Nedokázala sa viac udržať na nohách.Vo svojom živote zažila až príliž veľa zlých vecí.Priala si jediné a to,aby sa za nimi objavil Niall,vtiahol ju do svojej náruče a ujistil ju,že je v poriadku.
,,Naozaj nás to mrzí...“šepla a zúfalo sa pozrela na svojho kolegu.Ale to už predsa vravela!Tak nech jej konečne povie,čo sa naozaj stalo!
Alebo nie....nech radšej mlčí.Mohla by zabuchnúť dvere a presvedčiť sa,že to bol omyl?Že možno myslela iného Nialla?Ľudí s takým istým menom je predsa veľa.Áno,mala by to spraviť hneď teraz!Postaví sa a potom....

,,Neplač...prosím,neplač Emily."Zayn ju zovrel v náruči a jemne ju hladkal po chrbáte.Hruď sa jej dvýhala pod náporom vzlykov a slzy jej stekali dolu tvárou.Všetko to zrazu na ňu doľahlo.Všetok ten smútok,čo toľké dni prehliadala...dúfala,že to všetko si len vymyslela...a že Niall sa vráti.Ale teraz?Dobre si uvedomovala vážnosť situácie.Henry je na vozíčku a Niall..Niall sa viac nevráti.Už nikdy.Ale predsa..mohla by mu dať posledné zbohom,aj keď jej srdce nebolo pripravené rozlúčiť sa s ním.

,,Emily?Ty nejdeš?..."Henry sa vynoril spoza rohu.Keď uvidel jej slzy stekajúce po tvári,odvrátil od Emily zrak.

,,Ja...idem.Idem,Henry,len neviem,či to zvládnem."snažila sa viac neplakať.Pre Henryho.Veď predsa on už nemá nikoho na svete,okrem nej.

,,Budem tam s tebou."pohol sa ku nej a pohľadil ju po líci.Na jeho vek bol až príliž múdry.Pousmiala sa a prikývla.

,,Tak dobre.Pomôžeš mi obliecť si tieto šaty?"Zayn sa na Henryho vďačne usmial,pretože on bol azda jediný,komu Emily ešte dokázala dôverovať.Komu bola ochotná pomôcť...

Troubles.-11.kapitola

Nejdem sa zbytočne vykecávať...Dúfam,že kapitola sa vám bude páčiť :)

10+ KOMENTÁROV

,,Už mám celkom triezvu myseľ...Nepotrebujem jesť tú suchú…vec."Prísne som na neho pozrela,a tak si Louis odhryzol zo suchej čerešnovej šatôčky a mrzuto na mňa zazrel za to,že som ho donútila vypiť to mlieko a teraz zjesť aj toto.Pretočila som očami a otvorila šatník,odkiaľ som vybrala čierne krátke šorty,ktoré mi slúžili ako pyžamo a veľké čierne tričko s potlačou oviec,taktiež.Potichu som sa zasmiala na Louisovom výraze,keď pohľadom skúmal dĺžku šortiek,ktoré som držala pevne v ruke.S roztrapatenými vlasmi,odutým výrazom a s pečivom v ruke,pôsobil komicky.Musela som sa silno uštipnúť,aby som nevybuchla do smiechu.Pyžamo som položila na stôl a trpko sa pousmiala.

,,Čo?"nadvyhol obočie a nedojedené pečivo položil na postel.Ak sa mi v noci nebude dať spať kvôli omrvinkám,zabijem ho.

,,Ale nič..."uhla som pohľadom a zadívala sa na stenu mojej izby.Nerozumela som ho.Asi za to môže ten alkohol,no správa sa inak.Možno...Možno by som takéhoto Louisa,ktorý mi nenadáva dokázala zniesť.

,,Idem sa prezliecť do pyžama a ty zatiaľ dojedz tú čerešňovú šatôčku."

,,Už som začínal dúfať,že sa budeš prezliekať tu."podpichol ma a medzi prsty uchopil šatôčku.Zdráhala som sa ho spýtať,či tu zostane na noc,alebo pôjde späť na párty.Radšej som teda zhrabla pyžamo a zavrela sa v kúpeľni.Predtým,ako som zo seba zhodila oblečenie,som sa uistila,že dvere sú zamknuté.Započula som Louisov tlmený chichot a dúfala,že zasa nevytiahol nejaké moje spodné prádlo.Pre istotu som si pre tentokrát nechala pod pyžamom aj podprsenku a nohavičky.Predsa len...V mojej izbe sedí opitý,vždy úchylný a zvodný futbalista Louis.Nemôžem si dovoliť riskovať to.V rýchlosti,no čo najpedantnejšie,som si umyla zuby a tvár si natrela nočným krémom.Oblečenie,ktoré som si pred chvíľkou vyzliekla,som hodila do prádelníka.Zhlboka som sa nadýchla a odomkla dvere na kúpeľni.Vykukla som von a zistila,že Louis pokojne sedí na posteli a v ruke nezviera žiadne moje spodné prádlo.Vydýchla som si.

,,Asi by som mal ísť..."prehodil a dlaňami zatlačil do matracu mojej postele.Postavil sa a ruku načiahol ku stoličke,kde mal prevesený čierny kabát.

,,Vieš,Louis...možno by si mal zostať."mojou vetou zostal asi rovnako zaskočený,ako ja sama.Zamračil sa a zahľadel sa na mňa šedomodrými očami.

,,Mal by som?...Prečo?"kabát nechal prekĺznuť pomedzi prsty a s tichým zašuchotaním dopadnúť na zem.Ruky som si založila za chrbtom a nervózne si o seba trela prsty.

,,Ja..."o krok som ustúpila a pohľad upriamila na zem. ,,...myslím,že by nebolo najrozumnejšie,keby si sa tam vrátil.Vieš...vravel si,že ťa spomienky na ňu ničia."môj hlas bol tichý a keď mi na to nič nepovedal,kútikom oka som naňho pozrela.Stál na mieste,bez akéhokoľvek pohybu.Silno zatínal päste a hruď sa mu nadvyhovala v nepravidelných intervaloch.Napadlo mi,že možno práve zvádza boj sám so sebou,či ostať,alebo odísť.Potichu vzdychol a uvoľnil sa.Zahryzol si do vnútornej strany líca a trochu zaváhal,než si sadol opäť na moju postel.

,,Dobre.Zostanem."Podišla som k nemu a opatrne si sadla na samý kraj postele.Louis sa zatiaľ natiahol na postel a posunul sa čo najviac ku stene,aby som mala na mojej malej posteli miesto.Neisto som naňho pozrela a hanblivo si ľahla vedľa neho.Vzdialenosť medzi našimi telami bola malá.Veľmi malá.Stuhla som,keď okolo mňa oblapil jeho svalnaté ruky a pritiahol si ma na jeho hruď.

,,Nevadí ti to?Vieš...možno sa mi takto nebude snívať o Angele."šepol a končekmi prstov zakrúžil po mojej pokožke na ramene,čo mi spôsobovalo zimomriavky.

,,Dobrú noc,Louis."perinu som si pritiahla tesnejšie k sebe.

,,Aj tebe."povedal slabým hlasom a trochu sa pomrvil predtým,ako zavrel oči.V izbe zavládlo ticho,ktoré bolo prerušované len našimi nádychmi a výdychmi.Do nosa mi bila Louisova vôňa,ktorá sa tentokrát prekrývala s vôňou alkoholu.

,,A Sophie?..."zamrmľal.

,,Hmm?"bola som príliž unavená na to,aby som sa zmohla na nejaké slovo.

,,Ďakujem."

×××

Keď som sa ráno zobudila,bála som sa otvoriť oči.Bála som sa,pretože som vedela,že vedľa mňa bude ležať znova ten Louis idiot a nie ten znesiteľný Louis.Ale raz som ich otvoriť musela.Louis ležal chrbtom ku stene a hruď sa mu nadvyhovala v pravidelných intervaloch.Spal.
Slnečné lúče sa prebíjali pomedzi maličké škály v žalúziách,čo značilo,že dnes bude chladný,no zato slnečný deň.Potichu,aby som ho nezobudila,som sa vyhrabala zpod periny a postavila sa bosými nohami na studenú podlahu.Prešla som k oknu a rozostrela žalúzie.V momente moju izbu zaplavilo slnečné svetlo,až som musela prižmúriť oči.Louis nespokojne zaúpel a perinu si natiahol až nad hlavu.So záujmom som pozrela na hodiny a zistila tak,že je štvrť na deväť.

,,Louis,vstávaj!"pribehla som k nemu a poriadne s ním zatriasla.Otvoril oči a keď s poľutovaním zistil,že som to iba ja,opäť ich zavrel.

,,Louis,ty idiot,vstávaj!Zmeškáme do školy!"strhla som z neho perinu a zaťahala za ruky,čo s  pochopiteľne ani nehlo.On sa len zasmial a rýchlym pohybom rúk ma stiahol na neho.Podoprela som sa na rukách a snažila sa vymotať z jeho prílišnej blízkosti.

,,Ach Sophie...Je to len škola.Svet sa nezrúti,ak ju raz vynecháš."pretočil očami a posadil sa.Vyskočila som z postele a pribehla k šatníku.Začala som odtiaľ vyťahovať tmavompdrý sveter s okrúhlym výstrihom a svetlé úzke jeany.

,,Čo keby si si obliekla tie šaty?"uškrnul sa a rukou si podoprel hlavu.Beznádejne som nad ním pokrútila hlavou a spolu s oblečením zmizla za dverami kúpeľne.Na sprchu som nemala čas,keďže prvá hodina sa mi začína o necelú polhodinu.Prezliekla som sa a rýchlo si umyla zuby.Následne som si na tvár naniesla najbledší odtien make upu,no aj tak bol o dosť tmavší ako moja porcelánovo biela pleť.Do ruky som chytila ceruzku na oči a trasľavo si namaľovala tenučkú linku.Pery som si pretrela rúžom,ktorý bol farby niečo medzi červenou a ružovou.S mojím jemným výzorom som bola vcelku spokojná,nerada vyčnievam z radu.Vlasy som si rýchlo prečesala  hrebeňom a len tak ich nechala v malých vlnách dopadať na chrbát.Pyžamo som nechala hodené na svetlomodrých kachličkách a vošla som späť do izby.Louis už stál na nohách a napravoval si pokrčené tričko.

,,Asi tu nemáš nejaké oblečenie pre mňa,čo?"prehrabol si strapaté vlasy a premeral si ma s drzým úsmevom na tvári.

,,Och...na to som nepomyslela."priznala som.

,,Vieš,asi by si o nás niečo pomysleli,keby som prišiel do školy v tom istom oblečení ako ty a vystúpili by sme z tvojho auta."mal pravdu.

,,Joe by mohol mať nejaké oblečenie."vybehla som z izby a bez zaklopania vošla do Joeovej izby.Louis ma pomalým krokom následoval.Uľavilo sa mi,že Joe bol už preč,a tak som mu nemusela nič vysvetľovať.No...teda,keď uvidí dnes Louisa vo svojom oblečení,kto vie čo si pomyslí.Louis roztvoril Joeovu skriňu a vytiahol odtiaľ obyčajné tmavomodré tričko.Všimla som si,že Louis nenosí žiadne tričká s nápismi,alebo s nejakými vzormi.Vždy iba nejaké obyčajné.Biele tričko,ktoré mal doteraz oblečené,s ľahkosťou pretiahol cez hlavu,čím odhalil jeho dych vyrážajúce telo.Svaly na chrbte sa mu mierne napli,ako bral do ruky tmavomodré tričko a následne si ho prevliekol cez hlavu.Potichu sa zasmial,čím mi dal vedieť,že moje zízanie na jeho telo nezostalo bez povšimnutia.Začervenala som sa a prinútila sa od neho odvrátiť zrak.

,,Môžem ešte použiť kúpeľňu?"spýtal sa,keď vyšiel z Joeovej izby a potichu za sebou zavrel drevené dvere.

,,Samozrejme."prikývla som a vošla do mojej izby,aby som si zobrala tašku do školy.Zakričala som,že ho počkám dole a zbehla som po schodoch.V kuchyni som zo skrinky zobrala sklenený pohár a napustila doň studenú vodu.Zatiaľ čo som prehĺtala dúšky osviežujúcej vody,napadlo ma,čo si asi tak pomyslia Alice s Lee,keď uvidia,ako s meškaním prichádzam na parkovisko a z môjho auta vystupuje Louis.Radšej som túto myšlienku hneď zahnala do úzadia.Louis zbehol po schodoch a rovno smeroval do predsiene,kde si na nohy našuchol čierne vansy.Taktiež som si nazula čierne vansy,no o pár čísel menšie.Prehodil cez seba čierny kabát a ja som z vešiaka zobrala čiernu šušťiakovú vetrovku.Otvorila som dvere a Louis s tichým smiechom vyšiel na vzduch.Gentleman.Pretočila som očami a zpod rohožky vytiahla kľúč,ktorým som následne zamkla dvere od domu.

,,Dnes sme sa fakt zladili."zasmial sa a -dnes už asi po desiaty raz- si ma premeral pohľadom.Prekvapene som pozrela na jeho svetlé jeansy,tmavomodré tričko,rovnaké vansy a čietny kabát.Pousmiala som sa a rozbehla sa k autu.Nemôžem si dovoliť strácať ešte viac času.Otvorila som dvere na strane šoféra a Louis si s nezrozumiteľným šomraním sadol na stranu spolujazdca.Naštartovala som a následne vycúvala z môjho obvyklého parkovacieho miesta.

,,Louis?Ty nepotrebuješ žiadne učebnice?"spýtala som sa,keď som si uvedomila,že vlastne nemá žiadnu tašku.

,,Jedna z výhod,prečo si nechávam učebnice v škole,babe."mrkol na mňa a zahryzol si do spodnej peri.

,,Z čoho sa potom učíš?"začudovala som sa a odbočila na križovatku,kde v tejto rannej hodine panovala menšia dopravná zápcha.Odpoveďou mi bol jeho pobavený smiech.Už zase ku mne začína byť hnusný…Rozhodla som sa preto mlčať po zvyšok cesty.On taktiež.
Zaparkovala som pri futbalovom štadióne,kde ma nanešťastie čakali Lee s Nickom a Alice.Potichu som vzdychla,no Louis to určite neprepočul,keďže na mňa spýtavo pozrel.Stretli sa nám spýtave pohľady.Obaja sme nechceli vystúpiť z auta.On preto,lebo bol so mnou a ja preto,lebo to bol proste Louis.Nakoniec som sa však premohla a otvorila dvere na mojom polorozpadnutom striebornom forde.Alice a Lee na mňa pozerali s otvorenými ústami a mne došlo,že tentokrát sa na literatúru zrejme nevyhovorím.Louis hlasno zabuchol dvere a odvrkol: ,,Vďaka za zvezenie."Neprekvapilo ma to.Dobre som vedela,že znesiteľný Louis sa vyparí v momente,ako z neho vyprchá alkohol.A mala som pravdu.

Vaše názory?Prosím,ohodnoťte a okomentujte kapitolu :) Trochu mi chýbajú časy,kedy ste boli schopné dať v pohode aj 15 komentárov :/ Je to divné,pretože zobrazenia blogu sa rozhodne zvýšili a komentárov je predsa stále menej a menej :/ neviem...myslím si,že táto poviedka asi nie je dosť dobrá.
Do ničho vás však nechcem nútiť.