Troubles.-12.kapitola

Prepáčte,prepáčte,že je taká krátka :///
MÁM PROBLÉM! ROZBILA SOM SI MOBIL A TAK JE TERAZ V OPRAVE...NO A JA NEMÁM NA ČOM PÍSAŤ POVIEDKY...EHM....TO JE CELKOM NA NIČ.TAKŽE SA POKÚSIM PRIDÁVAŤ ČO NAJČASTEJŠIE AKO TO LEN POJDE... :/ PROSÍM NEOPUSTITE MA :) ZA TAKÉ 2-3 TÝŽDNE SA TO DÁ DO PORIADKU!

10 KOMENTÁROV +

,,Čo to bolo?"Lee sa pozerala za Louisom a Alice ma prepaľovala zabijáckym pohľadom.Nick iba pretočil očami,oznámil nám,že sa stretneme na chémii a odišiel.

,,Sophie,nechceš nám niečo vysvetliť?"Lee si prekrížila ruky na hrudi a očakávala moju odpoveď.

,,Ja by som mala byť tá posledná,ktorá by mala niečo vysvetľovať."odvrkla som a veľavýznamne zazrela na Lee.Ona je predsa tou,ktorá tají vzťah s Nickom!

,,O čom to hovoríš?Myslela som si,že najlepšie kamarátky by si mali hovoriť všetko."Alice zvýšila hlas a neveriacky na mňa pozrela.

,,No,to som si myslela aj ja..."šepla som a odkráčala ku hlavnému vchodu.V očiach ma zaštípali slzy,a tak som rýchlo žmurkala,aby som ich zahnala.Školou sa ozvalo nepríjemné cinknutie,ktoré oznamovalo začiatok hodiny.Ignorovala som ho a otvorila moju skrinku.Skleslo som si sadla na lavičku a rukou si podoprela hlavu.Naozaj som sa práve pohádala s Alice a Lee,len kvôli tomu,aby som nemusela vysvetľovať,prečo Louis spal u mňa?Možno že...som nechcela popisovať,ako smutne sedel v noci na lavičke pred potravinami namiesto toho,aby sa bavil na párty.Nemohla som ho zradiť a povedať to Alice a Lee,aj keď je na mňa Louis hnusný.Sakra,nezaslúži si to.

,,Ulievaš sa?"prudko som sa otočila za hlasom a zbadala Nialla opierať sa o jednu zo skriniek.Pretočila som očami a postavila sa z lavičky,prstami si prehrabávajúc vlasy.

,,Neprovokuj,Niall.Mohlo by sa ti to stať osudným."zamračila som sa,no Niall sa naopak schuti rozosmial.

,,Dobre.Nebudem pokúšať šťastenu."odvetil so stálym úsmevom.

,,To by som ti radila."povedala som vážnym tónom hlasu a celú tašku som hodila do skrinky.Niall nadvyhol prekvapivo obočie a spýtavo na mňa pozrel.

,,Ty sa nechystáš na prvú hodinu?"

,,Nie.Matika je to posledné,čo by som práve chcela absolvovať."Naozaj nemám chuť rátať zložité príklady,ktoré vymyslí pán Smith.Niall si vzdychol a pevne ma chytil za ruku.Vyšiel zo šatní,ťahajúc ma za sebou.

,,Kam ma to vlečieš?"bezúspešne som sa snažila vymaniť z jeho pevného zovretia.

,,Včera ,keď som blúdil po škole,som náhodou našiel dobré miesto na ulievanie.Chvem ti ho ukázať."usmial sa.Zaujalo ma to,a tak som sa prestala snažiť vytrhnúť sa mu.Práve naopak,kráčala som tesne za ním,takže nebolo potrebné,aby ma držal za ruku.Zjavne si to uvedomil aj on,no nepustil ma,iba zmiernil silu stisku.Prešli sme pod hlavné schodisko a následne okolo bufetu.Viedol ma dlhou klukatou chodbou bez okien,až sme nakoniec prišli k nejakému skladu,kde sa nachádzali pokazené lavice,či už stoličky.Myslím,že na týchto miestach som nikdy predtým nebola.Vošli sme do skladu a prešli až na koniec miestnosti,kde boli dvere na automatické uzatváranie a mojej pozornosti neunikol nápis na nich-ZÁKAZ VSTUPU-.Niall ich poľahky otvoril a vtiahol ma dnu.Opäť tu bolo schodisko,po ktorom sme vyšli na druhé podlažie.Je to tu tak zamotané,až nechápem,ako sem mohol zablúdiť.Všade popri zábradliu sú povysádzané kvety vo farebných kvetináčoch a zo strešných okien sem preniká veľké množstvo slnečných lúčov.V kúte miestnosti sa nachádzajú tmavohnedé žinienky,pokladané na seba.Na konci rozľahlej miestnosti sa rozprestiera priečka,za ktorou sa nachádza ešte vačšie množstvo žinienok naskladaných na seba.




,,Páni...Nikdy by som si nemyslela,že v tejto budove sa nachádza taká dobrá ulieváreň."zasmiala som sa a pozrela na Nialla,ktorý stál blízko za mojím chrbtom.

,,Nevadí ti,že zmeškáš prvú hodinu?"spýtal sa neistým hlasom a zvalil sa na žinienku.

,,Keby mi to vadilo,nebola by som tu."taktiež som sa posadila vedľa neho.Niall potichu prikývol a zahryzol si do spodnej peri.

,,Sophie...stalo sa niečo?Viem,že by si len tak pre nič za nič nevymeškala hodinu."

,,Máš pravdu...lenže čo ak už nechcem byť tou dokonalou dcérou doktorky Cluscherovej?Nikdy som nemala na výber,Niall.Moja budúcnosť bola dávno určená."povedala som možno o trochu hrubšie,ako som mala v pláne.Niall však iba prikývol a potichu vzdychol.

,,Sophie,ale to je predsa tvôj život.Nikto by ti do neho nemal čo rozprávať.Jeho slová mi dávali význam.Opäť mal pravdu.Mykla som plecom a zo sedu sa presunula do ľahu.Niall ma napodobnil a za hlavou si prekrížil ruky.

,,Ako bolo včera na párty?"zmenila som tému a periférne naňho pozrela.

,,No...celkom emotívna."zamračil sa a pokračoval.,,Bolo tam naozaj veľa ľudí.Niektorí sa prišli  zabaviť,no niektorí naozaj spomínali na Angelu.Prišlo mi divné,že som tam Louisa zazrel iba raz,a to na začiatku celej oslavy.Musel byť určite dosť opitý."pousmial sa.

,,Bol."vykĺzlo mi a nepomohlo ani následné pritlačenie dlane k mojim ústam.Toto som nemala hovoriť.

,,Takže preto boli Alice a Lee také napajedené."zasmial sa a šťuchol ma do rebra.Prekvapilo ma,že to vedel.Sťažovali sa mu?

,,Ako vieš,že boli?"prekvapene som na neho pozrela a prameň hnedých vlasov si zastrčila za ucho,aby mi neprekážal.

,,Takže mám pravdu."tromfne na mňa pozrel a ja som len pretočila očami.

,,Fajn,máš.Odpovieš mi na moju otázku?"spýtala som sa podráždedne.

,,Vieš,myslím že Louis ti nestojí za vymeškané hodiny.Možno od neho očakávaš viac,ale to by bola najväčšia chyba,akej by si sa mohla dopustiť.Viem o čom hovorím.Ešte dlho po Louisovom a Jesamineovom rozchode sa mi vyplakávala na ramene.Nechcem,aby si dopadla rovnako."

,,Ale JA neviem,o čom hovoríš.A odpovieš mi už konečne?"posadila som sa a zadívala sa na strešné okno.Do očí mi vbilo nepríjemné svetlo.

,,Och...Stretol som ich cestou ku skrinkám.Bolo na nich poriadne vidno,aké sú napajedené.A podľa mňa vieš veľmi dobre,o čom som práve hovoril."prebodol ma pohľadom.Zatvárila som sa,že som to nevidela.

,,Niall...medzi mnou a Louisom nič nie je,jasné?Včera som šla nakúpiť a videla som ho na lavičke pred obchodom.Bol opitý.Nemohla som ho tam nechať a navyše...Bol celkom milý.Počkaj,neprerušuj ma!"vystrela som pred jeho ústa ruku,keď sa nadychoval,aby mi skočil do reči.,,Samozrejme,vedela som,že o niekoľko hodín neskôr to bude zase ten idiot,ale...proste som ho tam nemohla nechať.Chápeš?Nemohla som."rozhodila som rukami.

,,Ja viem...Si až príliž dobrá.Len vravím,že on si ťa nezaslúži."pousmial sa a pohľadil ma po líci.Zarazene som na neho zostala pozerať a vzápätí odvrátila hlavu.,,Prepáč...nemohol som si pomôcť."šepol a zdvyhol sa zo žinienky.

,,Kam ideš?"spýtala som sa,keď zamieril ku schodišťu.

,,O niekoľko minút sa mi začína tréning.Nechcem meškať.A ty by si mala ísť na druhú hodinu.Nemala by si meškať."

,,Ty nechceš meškať a ja by som nemala...Ale môžem."zasmiala som sa a Niall skrivil pery do nazlostenej grimasy.

,,Neprovokuj,Sophie."potiahol ma za ruku,čím ma postavil na nohy.Nezostávala mi nič iné,ako následovať ho.Bola by som hlúpa,keby som začala odporovať silnému futbalistovi.Možno by som sa mala prihlásiť na hodiny boxu?To by nebol zlý nápad...

,,Inak...bola by som radšej,keby si ma volal Phi.Všetci mi tak hovoria,okrem Louisa a to ma znepokojuje,keď ma tak oslovuješ aj ty."zoskočila som z posledného schoda,na čo sa Niall potichu zasmial.

,,Som rád,že máš k nemu odpor,PHI."

,,Odpor?Hm...ani nie.Len ho neznášam.Chcela by som vedieť,prečo sa správa ako idiot.Vie sa správať aj inak."zamrmľala som a prešla popri bufete,rozmýšľajúc,či sa tam pristavím a niečo si kúpim.Moja lenivosť však vyhrala nad hľadom,a tak som zamávala Niallovi a vyšla po schodoch na druhé podlažie.S malou nádejou som podišla k informačnej tabuli pre študentov,ktorá sa nachádzala v priestoroch riaditeľne a pozrela som na zastupovanie,či už chýbajúcich profesorov.Takmer som zvískla od radosti,keď na tabuli bola vypísaná druhá vyučovacia hodina s chýbajúcim profesorom.To znamená,že ďaľšiu hodinu mám voľnú...Mala by som zájsť za pánom Smithom a ospravedľniť sa,že mi bolo nevoľno.Otočila som sa a vzápätí do niekoho vrazila.Au.