Troubles.-13.kapitola

Takže, tu je nová kapitola J Dúfam, že sa vám bude páčiť a chcem ešte niečo dodať k tomu novému príbehu SAVE HER LIFE.Nebude to dlhá poviedka,možno len takých 10 kapitol,možno aj menej. Rozhodla som sa však k nej urobiť aj trailer, takže chvíľu potrvá, kým ju sem pridám J

KOMENTUJTE AK CHCETE ĎAĽŠIU ČASŤ!!!

11 KOMENTÁROV + ( Dokážte mi,že vás príbeh naozaj baví...)

,,Nick?“ ustúpila som od neho o dva kroky, keď som si uvedomila tú malú vzdialenosť medzi nami.

,,Alice s Lee sú na teba naštvané.“ Pousmial sa a pristúpil k nástenke ,na ktorej visel zoznam chýbajúcich učiteľov. Prstom prešiel po riadku s biológiou a potešil sa, keď zbadal krížik a nenapísané zastupovanie. Aj pre neho to teda znamenalo, že má voľnú hodinu.

,,Nezačínaj s tým už aj ty ,prosím.“ Vzdychla som a utrápene na neho pozrela. Čoraz viac ma hnevalo, že som sa s nimi pohádala iba kvôli tomu, aby som “ochránila“ Louisovu zlú povesť. Možno mal Niall pravdu a som až príliš dobrá.

„Neboj sa, nebudú na teba nahnevané dlho. Maximálne tak dva-tri týždne.“ Zaškeril sa a kamarátsky ma šťuchol do pleca.

,,No super...ty teda vieš povzbudiť.“ Pretočila som očami a spolu s Nickom sa vybrala po dlhej chodbe, ktorá bola o tomto čase preplnená študentmi.

,,Poď von...“ stiahol ma za lakeť k hlavnému vchodu a následne otvoril biele plastové dvere. Posadila som sa na lavičku vedľa neho a uvedomila si, že takto sama som s ním nebola už dávno. Potichu som vydýchla a chrbtom sa oprela o operadlo lavičky.

,,Nick?Čo máš s Lee?“ prerušila som ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Prekvapene nadvihol obočie a nervózne si zahryzol do spodnej pery. Hneď som oľutovala, že som mu položila práve túto otázku. Keby o tom chcel hovoriť, povedal by mi to, ako to zvykol vždy. Ale keď sa na to pozerám teraz spätne, možno ho nahradili v mojom živote Alice s Lee...

,,Asi nič...“mykol plecom, akoby sa ho tá otázka nijako netýkala, no ja viem, čo som včera videla. Vyzerali spolu šťastne, ale prečo ani jeden nič nepovedal? Chcú to snáď držať v tajnosti?

,,Asi?“ zamračila som sa a potichu dodala: ,,Včera som videla...asi to, čo som nemala vidieť.“

,,Nie, to je v poriadku, Phi. Lee sa mi páči už dlhšie...Lenže, keď som ju pobozkal, spravil som chybu. Patrí medzi moje najlepšie kamarátky a aj keď ja cítim niečo viac, z jej strany to nie je presne to, čo cítim ja. Ona ma berie za najlepšieho kamaráta, ktorému si vždy môže vyliať srdce. Vždy som tu bol pre ňu a nechce pokaziť to priateľstvo, ktoré je medzi nami. Vraj by to nebolo také, ako predtým.“ Vydýchol a uprene sa zapozeral na jeho biele plátené tenisky.

,,Ale čo ak medzi vami proste priateľstvo nie je? Čo ak je to niečo viac, Nick? Poznáš Lee, vieš aká je...Možno sa iba bojí zmien. No nechcem ti radiť, pretože ako sám vieš, ja nemám žiadne skúsenosti s opačným pohlavím, takže nemám právo rozdávať rady.“ Usmiala som sa a on mi úsmev vzápätí opätoval. Napokon opatrne prikývol a zamyslene sa zadíval pred seba.

,,S kým ideš na vianočný ples?“ pozrel na mňa a skúmavo si ma premeral. Musím priznať, že touto otázkou ma naozaj prekvapil. Samozrejme, nechystám sa ísť.

,,S nikým. Preferujem šálku horúcej čokolády, zabalenie sa do deky a ľahnúť si do postele s dobrou knihou.“ Zasmial sa, no vedel, že to myslím vážne. Pozná ma...

,,Len mi teraz nepovedz, že nemáš s kým ísť. Už viem o troch nádejných mužoch, ktorí sa chystajú skúsiť u teba šťastie. Vieš, vedia, že nerandíš. Si vlastne dokonalá lámačka sŕdc.“ Zasmial sa na mojom šokovanom výraze a postrapatil mi vlasy. Pripomenulo mi to detstvo, ako sme vysedávali na záhrade a hádali sa o meč, ktorý bol vystrúhaný z dreva. Nick je správny chlapec a určite si ho nezaslúži len tak hocijaké dievča.

,,Vážne? Prezradíš mi, komu zlomím srdce pre tento krát?“ Ironicky som sa usmiala a beznádejne nad ním pokrútila hlavou. Ja sa naozaj nemôžem radiť medzi “lámačov sŕdc“. Rozosmiala som sa.

,,Žiaľ Sophie, to ti nemôžem prezradiť.“ Chytil sa za srdce a hodil na mňa skormútený výraz.

,,Tak fajn, pán tajomný. Najskôr mi prezradíš takú pikošku, za ktorú by Alice trhala vlasy a potom mi ju nedopovieš? Toto sa nerobí.“ Prižmúrila som oči, a tak vykúzlila úsmev na jeho tvári.

,,Dozvieš sa, kto chce ísť s tebou na ples. Možnože s jedným z nich pôjdeš. Ale nemala by si ich všetkých odmietnuť.“ Pousmiala som sa a z tašky vytiahla rozvrh hodín na dnešný deň.

,,Argh...literatúra...“ Zanariekala som a vzápätí sa postavila z lavičky. ,,Musím ísť. Cestou chcem ešte skočiť do knižnice a požičať si knihu, ktorú máme na povinné čítanie.“ Vysvetlila som a s kývnutím rezkým krokom vkročila do budovy školy. Z peňaženky som vylovila preukaz o návšteve tejto školy a poponáhľala sa ku knižnici. Možno budem mať šťastie a nebude tam veľa ľudí.

***

,,Vďaka.“ Do ruky som uchopila knihu a pobrala sa do triedy, kde sa má konať literatúra. Nálada mi klesla o 180 stupňov, keď som v zadnej lavici zbadala sedieť Louisa a rozpráva sa s Ameliou.

,,Môžem?“ Zastala som vedľa nej a čakala, kým sa odprace z môjho miesta, ktoré sa však nachádzalo hneď vedľa Louisa. Knihu v koženom obale som položila na lavicu a kabelku hodila na zem k mojim nohám.

,,Takže sa tam vidíme.“ Žmurkla na neho a odkráčala z triedy.

,,Už som si myslel, že neprídeš. Počul som, že si chýbala na matike.“ Zaškeril sa a s odporom pozrel na knihu, ktorú som si požičala z knižnice. ,,Začínaš nám nejako vystrkovať rožky, drahá Sophie.“

,,Trhni si.“ Odvrkla som a otvorila na prvej strane knihy. Najlepšie bude, ak začnem čítať už teraz a potom nebudem musieť strácať čas s povinným čítaním doma.

,,Niekto tu dneska  vstal z postele zlou nohou....“zamrmlal a pohybom ruky zhodil knihu, ktorú som sa chystala čítať. Fakt ma štve.

,,Možno som len vstala z postele s tebou.“ Otočila som sa na neho a snažila sa ovládnuť sa a nevlepiť mu facku. Potichu sa zasmial na mojej reakcii a zdvihol palec nahor.

,,Vieš, že si prudko sexy, keď sa hneváš?“ zahryzol si do spodnej pery a nohou prisunul moju stoličku bližšie k nemu. Mala som pocit, akoby všetky pohľady spočínali na nás.

,,To už si vravel. Teraz zdvihni tú knihu a daj mi pokoj.“ Odsunula som sa od neho, no on sa len opäť zasmial.

,,V žiadnom prípade ti nedám pokoj, Sophie. Vieš, že dostanem všetko, čo si zaumienim, však?“ dlaňami si podoprel hlavu a sledoval ma, ako som sa zohla po knihu a otvorila ju znovu na prvej kapitole. Tak dobre. Nebudem si ho všímať. Do triedy vošiel profesor a sadol si za katedru. Zapísal chýbajúcich a na tabulu napísal názov knihy, ktorú máme do konca mesiaca prečítať. Louis zanadával a mrmlal si popod nos, že on nič čítať nebude. Pretočila som nad ním očami. Očami som prešla po prvom riadku knihy, keď som na stehne pocítila Louisovu teplú dlaň. Prudko som sa odsunula z lavice, čo spôsobilo hlasný vrzgot stoličky. Profesor na mňa karhavo pozrel a Louis sa snažil zakryť jeho smiech kašľom. Prisunula som sa naspäť a venovala mu zabijácky pohľad.

,,Vždy som mal literatúru rád. Ale s tebou je to ešte zábavnejšie.“ Pošepkal a prisunul sa ku mne.

,,Vypadni odo mňa, Louis.“ Sykla som a posunula sa na samý okraj stoličky.

,,Okrem toho, že si nevinná ,nedostupná a sexy si ešte aj dokonca vtipná. Ale vieš... tou nedostupnosťou ma burcuješ. A keby si len tak ležala v mojej posteli...hm...dal by som si povedať.“ Zašepkal mi do ucha a ja som v tom momente očervenela po korienky vlasov. Koncom nosa sa obtrel o môj rozhorúčený krk a ja som vyskočila z miesta a stolička s rachotom dopadla na zem.

,,Musím ísť na záchod.“ Vydýchla som a rýchlym krokom prešla popri laviciach ostatných študentov. Z poslednej lavice som počula Louisov hlasný smiech a pochytilo ma otočiť sa a tresnúť mu hrubou knihou po hlave.

,,Pán profesor? Aj ja musím ísť na záchod.“ Vstal a s drzým úsmevom ma následoval z triedy. Dopekla. Rozhodla som sa pre útek. Prikázala som svojim nohám, aby začali utekať a rozbehla sa k bielym dverám s panáčikom v šatách. Na dievčenskú toaletu. Možnože bude mať aspoň trocha sebaúcty a nevtrhne sem. Stuhla som, keď som za chrbtom započula tiché kroky a doznievajúci tichý smiech Louisa.

,,Čo chceš?! Louis nechaj ma na pokoji, lebo...!“otočila som sa k nemu a on zavrel dvere na záchodoch.

,,Lebo čo?...Sophie, ani nevieš, aká je to sranda rozčuľovať ťa.“ Opäť sa rozosmial. Rozzúrene som vbehla do kabínky a z tresnutím za sebou zabuchla dvere. Uistila som sa, že sú zamknuté na dva západy a s povzdychom si sadla na sklopenú záchodovú dosku.

,,No tak...poď von, už budem dobrý.“ Z jeho tónu hlasu som rozpoznala, že sa usmieva a že možno to teraz myslí naozaj vážne. Ostala som však ticho sedieť a pozerať na štruktúru drevených dverí natretých na bielo. ,,Sophie...prepáč.“ znovu sa ozval jeho hlas a ja som prekvapene vstala.

,,Čo si to povedal?“ Otvorila som dvere a pozerala na neho s nadvihnutým obočím.

,,Povedal som......prepáč.... Ja proste nie som zvyknutý, že mi niektorá odporuje. Proste ma to stále ťahá bližšie k tebe...A...no je sranda, keď ťa môžem nahnevať.“ Lišiacky sa usmial a s očakávaním na mňa pozrel.

,,Prečo proste nemôžeš byť taký, aký si bol včera večer?“ Vzdychla som a pomalým krokom sa pobrala na odchod zo záchodov, spolu s ním.

,,Pretože....pretože sa tak cítim...slabý.“

*Vaše pocity? J Do komentára poprosím J *
A určite začnite čítať poviedku od môjho Poníka :)* Back in time...úplne som z toho v riti :D !!! Najlepšia poviedka :3 TU