My Book .: , Koniec .

Hello my love!

Konečne mám notebook, takže môžem písať, písať, písať!!!

Ani neviete, aká som z toho rada a ako mi písanie tie dva týždne čo tu bol bratranec chýbalo J

Asi by ste tu radšej chceli vidieť Troubles, ale ako som už spomínala, toto som mala rozpísané, tak som to dokončila J

Nie je to dlhé, ale chcela som dať taký koniec, aký som aj dala...Viete, nech je to také...I dont know :P

Večer budem písať Troubles, tak sa môžete tešiť na novú kapitolu :)

Anne vstala od stola predtým, ako sa uistila, že to tu Elizabeth na chvíľku zvládne bez jej prítomnosti. Pobrala sa k baru, s plánom objednať im ďalší pohár Martini a následne sa oprela o hranu barového pultu.

Niall si všimol, že Annina kamarátka zostala sama, a tak vycítil príležitosť zoznámiť sa s ňou. Vykročil priamo ku nej, no cestu mu zastal usmiaty Zayn, ktorý si k telu tisol peknú blondínku.

,,Rozbalili sme to tu, čo?“ Poznamenal hlasom plným nadšenia a Niall akoby si až teraz uvedomil koľko ľudí sa tu zišlo iba kvôli ich koncertu. Nechcel byť nezdvorilý, ale naozaj sa túžil zoznámiť s neznámym dievčaťom, ktoré sedelo tak blízko nich a predsa mu prišlo mysľou na kilometre vzdialené od tohto miesta. Mýlil sa však, Elizabeth si rukami podopierala bradu, cez slamku do seba sŕkala jahodový džús a so zatvorenými očami prijímala atmosféru tohto jedinečného miesta. Pod bruškami prstov citlivých na dotyk pociťovala brnenie, ako ich mala pokojne položené na doske malého stolíka. Celým srdcom milovala hudbu a oddávala sa hre na klavír už od mala. Pretože keď prstami behala po klávesoch, akoby tým vyjadrovala myšlienky, ktoré nevedela sformulovať do slov.

Zatúžila vstať, vyjsť na pódium a pridať sa ku skupine, ktorá hrala naozaj výborne.

V tom momente sa Niall dokázal slušne zbaviť Zayna a azda mu k tomu dopomohla aj blondínka, ktorá si získala dosť pozornosti od čiernovlasého chlapca v koženej bunde. Usmial sa a sebavedome sa posadil na stoličku oproti neznámej slečne.

,,Anjelská krása. Chvíľu som mal pocit, že som v nebi.“ Prehovorí, ale hnedovlasé dievča mu nevenuje toľko pozornosti, akú by si predstavoval. Zaváhal, možno boli jeho slová nemiestne a možno... ona bola iná a nereagovala na lichôtky tohto typu.

,,Prosím?“ Elizabeth bola zmätená, nevedela, či sa dotyčný prihovára jej, alebo niekomu inému v jej okolí. Zatúžila po Anninej spoločnosti.

,,Ehm...Chcel som tým iba povedať, že si naozaj veľmi krásna a moju pozornosť si si získala od momentu, čo si sem vošla. Prepáč, možno to bolo nemiestne.“ Dotkol sa jej ruky. Elizabeth pochopila, že sa prihovára práve jej a svoje ruky rázne zastrčila pod stôl. Mierne sa zamračila a rozhodla sa odignorovať prítomnosť neznámeho. Nialla to zaskočilo, nebol pripravený na také rázne odmietnutie. Ale čo mal robiť? Odsunul sa na stoličke a vstal. Fajn, tento krát ti to nevyšlo, pomyslel si.

Ubehla jedna pesnička, kým sa Anne vrátila k svojej kamarátke, v ktorej každou ďalšou minútou narastala panika. Pohárik Martini položila priamo pred ňu.

,,Anne?“ Vyľakane sa pomrvila na stoličke.

,,Hej, to som ja. Prepáč, bolo tam veľa ľudí a barman akosi nestíhal. Všetko v pohode?“

,,Všetko v pohode.“ Usmiala sa a z neznámeho dôvodu sa rozhodla mlčať o neznámom chlapcovi, ktorý sa pri nej za ten čas ako bola preč, pristavil. Chudými prstami nahmatala pohár a pritiahla si ho bližšie k sebe.

,,Nehľadal ma tu Harry?“ Anne sa rozhliadla po klube a snažila sa medzi všetkými tými ľuďmi nájsť svalnatú postavu jej kamaráta. Elizabeth preletelo hlavou, že možno bol neznámym chlapcom Harry, no potom ,ani nevie prečo, to poprela. A tak záporne pokrútila hlavou pohmkávajúc si melódiu piesne, ktorá sa niesla priestormi.

Rip the earth in two with your mind

Seal the urge which ensues with brass wires

I never meant you any harm

But your tears feel warm as the fall on my forearm...

,,Harold, necháš ma tu takto čakať?“ Elizabeth sa mykla pod silným hlasom svojej kamarátky, no napokon sa sama nad sebou zasmiala. Bola až natoľko ponorená do tónov hudby, že zabudla na všetko ostatné okolo nej. Siahla po ráme slnečných okuliarov a trochu hanblivo si ich zastokla do vlasov. Predstavila si, aké by to bolo predstierať, že je úplne normálny teenager zbláznený do 3o Seconds To Mars a tvrdiť, že na facebooku netrávi skoro žiaden čas aj keď by to nebola pravda. Ale nemohla. Pretože ona je iná.

Harry sa usmial, v lícach sa mu objavili rozkošné jamky, ktoré na sebe tak neznášal. Spomenul si na tetu Grace, ktorá mu zvykla naťahovať líca zo strany na stranu vždy, keď ho stretla. Vždy mal za to plno rečí a líca ho ešte niekoľko sekúnd potom pálili, no na jej pohrebe plakal ako malý chlapec. Ale to teenageri robia, nie? Prekrúcajú očami a vyhýbajú sa maminým dotykom, pretože je to trápne. Harry by si nikdy nepriznal, že niekedy sa zvalí do postele k svojej matke a zoberie ju do náručia, ako to kedysi zvykla robiť ona. Lenže teraz už vyrástol z toho malého chlapca, ktorý sa kedysi hrával v dome na strome. Zmužnel, opeknel. Jeho matka Anne sa pri ňom strácala a uvedomovala si, že jej malý chlapček dávno vyrástol a je na ceste plniť si sny.

,,Niekto nám tu vyrástol.“ Zasmial sa, keď odsunul stoličku vedľa krásnej Anne a rozstrapatil jej čierne havranie vlasy. Zazrela naňho, päsťou mu mužne buchla do ramena. Harry sa zatváril dotknuto, ale potom len pokrútil hlavou. Možno sú ešte stále tými malými deťmi.

,,Harry, toto je moja kamoška Elizabeth.“ Ukázala na svoju priateľku, ktorá zvedavo načúvala ich slovám. Uvedomovala si jeho príťažlivý hlas a v mysli si predstavovala jeho modré oči a čierne vlasy, hoci v skutočnosti vyzeral úplne inak.

,,Oh, ahoj.“ Spamätala sa a uprela na neho jej oči. Harry od šoku pootvoril ústa, keď sa pozrel do jej tváre. Nikdy predtým nevidel také nádherné oči, boli tak bledé, až mu pripomínali oceán zmiešaný s pieskom. Takmer na pokožke pocítil chladný vánok. Ryšavé vlasy jej lemovali tvár, ktorá bola posiata pehami. Neodmysliteľne k nej patrili. Anne ho drgla do pleca a on dezorientovane pokrútil hlavou.

,,A-Ahoj, veľmi ma teší.“ Vystrel k nej jeho silnú ruku, no zostala nepovšimnute stáť vo vzduchu.

,,Eh...Ona...ona nevidí, Harry.“ Annine pery sa jemne obtreli o jeho ucho, keď mu pošepla tieto slová. Nechápavo pozrel pred seba, pričom sa mu hlavou prehnalo hneď niekoľko otázok. Chcel sa spýtať, ako sa jej to stalo, no zbadal varovný pohľad jeho dlhoročnej priateľky, a tak nepovedal nič. Elizabeth sa usmievala, no bola smutná. Takto to chodí vždy. Anne jej niekoho predstaví a ako náhle sa ten niekto dozvie, že je slepá, zavládne trápne ticho a potom sa ten niekto nejako šikovne vymotá z jej blízkosti. Avšak, priala by si vidieť Harryho tvár, hoci by to bolo podľa možností ešte trápnejšie, ako teraz.

,,Užívaš si koncert, Elizabeth?“ To ako vyslovil jej meno v nej vzbudilo dojem. Povedal to s takou šarmantnosťou, akoby znamenalo niečo vznešené a nie to, že je slepá. Usmiala sa a končekmi prstov prešla po krehkom skle pohára.

,,Hej, ujde to.“ V skutočnosti si ho užívala až príliš, ale to nemohla vyzradiť. Nie jemu.

,,Čo povieš na našu kapelu? Raz budeme slávni, stavíš sa?“ Harry sa oprel o opierku stoličky a pobavene pozrel na krásne dievča pred sebou. Anne ho kopla do nohy, mal to byť zrejme varovný signál, aby skludnil hormón. Elizabeth sa zasmiala nad jeho sebavedomým prejavom a poklopkala po stole.

,,To si vraví asi každá kapela tu, nie? Ale na hudobnej scéne nie je dosť miesta pre všetkých.“

,,Ale my sme najlepší.“ Odpovedal v sekunde bez jediného zaváhania. A naozaj to bolo tak, veril v to, že práve ich skupina je najlepšia.

,,Je dobre, že si to myslíš.“ Odbila ho.

,,Je dobre, že ma v tom podporuješ.“ Vrátil jej úder. Bolo to však priateľské, žiadny boj o pravdu. Doberali sa.

,,Dosť už, vy dvaja.“ Anne položila ruku na Harryho hruď a s malým úškrnom pozrela na svoju priateľku. Vedela, že v nej zanechal dojem. Vlastne ako u všetkých dievčat, s ktorými sa Harry pustí do reči. Nakoniec z jeho hrdla vyšiel hlasný smiech a s iskričkami v očiach pozrel na Elizabeth.

,,Bolo pekné stretnúť ťa, Elizabeth.“ S hrmotom sa odsunul od stola a priateľsky sa usmial na Anne. Potom vážnym pohľadom zastal na jedinečnom dievčati a dotkol sa jej ruky. Elizabeth zalapala po dychu, bol nesmierne smelý. Jeho dotyk náhle zmizol a ona ostala opäť stratená v čiernej prázdnote.

,,Ach ten Harold.“ Anne sa zasmiala, zatiaľ čo sledovala, ako sa jeho chrbtové svaly pod čiernym tričkom napli, keď vyskočil na pódium a následne sa stratil v zákulisí.

,,Je...iný.“ Elizabeth nevedela nájsť presné slovo, ktoré by ho vystihovalo. A tak povedala, že je iný.

Harry vbehol do zákulisia, kde na jednej z bední sedel Niall a v ruke držal program dnešného večera. Zamieril rovno k nemu a pritiahol si stoličku, aby nemusel stáť.

,,Kde sú ostatní?“ Obzrel sa okolo seba, hľadajúc niekoho z ich kapely. Niall mykol plecami a odtrhol pohľad od bieleho obchytaného papiera.

,,Niall, ja ti musím niekoho predstaviť! Bude sa ti páčiť!“ Harry mu vytrhne papier a odhodí ho na zem, za čo si zaslúži jeho mrzutý pohľad.

,,Ak myslíš to dievča čo sedí vedľa Anne, tak vďaka, nemám záujem.“ Niall videl, ako sa neznáme dievča smeje Harryho rečiam a ak by si mal priznať sám pred sebou, áno...žiarlil. Unavovala ho skutočnosť, že kučeravému chlapcovi ležia pri nohách všetky dievčatá len pre jeho prázdne reči a pre jeho peknú tvár. On môže mať každú, nie je fér, že mu ukradol práve ju! Práve to dievča, ktoré ho tak odbilo. Harry sa hrdelne zasmial. Domyslel si, že u Elizabeth nezabodoval.

,,Mal by si za ňou ísť znovu.“ Potriasol hlavou, snažil sa zakryť jeho neposlušný úsmev.

,,Nie. Je protivná.“ Zamračil sa a tvrdohlavo sa zohol po program ležiaci na podlahe.

,,To teda je.“ Znovu sa zasmial a potom si vybavil jej krásne oči. ,,Ale skôr by som povedal, že nie je ľahké získať ju.“

,,Veď vravím, je protivná.“ Niall pretočil očami. Presne vedel, čo teraz bude nasledovať. Harry za ňou bude chodiť ako poslušný psík až dovtedy, kým mu nepodľahne a potom...Potom sa zameria na niekoho iného. To dievča znamenalo pre Harryho výzvu, zvýšilo mu adrenalín. Niall nevedel prečo, ale nechcel, aby to dievča zostalo so zlomeným srdcom.

,,Harry...“ ,vzdychol a pozrel mu do očí ,,Ja viem, čo teraz bude nasledovať. A ty to vieš tiež. Len mi dovoľ pripomenúť ti jednu maličkosť, nepodstatný detail tvojho života. Máš dievča. Ak by si zabudol, jej meno je Bella. A máš ju rád, spomínaš?“ Harryho to zaskočilo. Nepomyslel na Elizabeth v tomto smere. Myslel si, že život jej podkopol nohy hneď niekoľko krát a teda on nepotrebuje byť ďalšou puklinou v jej srdci. Nepotrebuje a nechce byť.

,,Niall...Ona je slepá. Zamiloval by si sa snáď do slepého dievčaťa?“