Troubles.-17.kapitola

TOTO je asi najhoršia poviedka,akú som kedy napísala -___- ABSOLÚTNE s ňou nie som spokojná a rozmýšľam,že ju vymažem a rovno začnem pridávať novú.Ja neviem...príde mi to úplne o ničom a zbytočne prehnané ._. Čo si myslíte vy?Čo navrhujete?Mala by som to jednoducho vymazať?VYJADRITE SA!

10+ KOMENTÁROV

Ospalo som vypla hulákajúci budík a po pár sekundách sa pomaly posadila.Nazula som si papuče a presunula sa k šatníku,odkiaľ som vybrala čierne nohavice a krémový sveter.Vybrané oblečenie som rozprestrela na postel a zamierila som do kúpeľne.Tvár som si opláchla studenou vodou a následne na tvár naniesla jemnú vrstvu mejkapu.Vlasy som si prečesala hrebeňom a nechala ich voľne dopadať na plecia.Následne som sa prezliekla do vybraných vecí a celkom spokojná s mojim výzorom som si cez plece prehodila tašku a zišla dolu schodmi.Vošla som do kuchyne a zbadala moju mamu sedieť pri stole so šálkou kávy v ruke.Vedľa nej sa na stoličke pohojdával Joe a jedol cereálie s mliekom.

,,Dobré ráno."pozdravila som ich ešte stále rozospatým hlasom a postavila som vodu na kávu.

,,Dobré ráno,srdiečko.Ako si sa vyspala?"mama mi venovala úprimný úsmev a odpila si z kávy.

,,Celkom fajn."mykla som plecom a keď voda kávu po niekoľkých minútach ticha zovrela,do hrnčeka som nasypala dve lyžičky kávy a lyžičku cukru.

,,Keď káva,tak bez cukru."okomentovala moja mama,no ja som nad tým len pretočila očami a doliala do nej mlieko.,,A bez mlieka."zašomrala,čo spôsobilo môj jemný úsmev na tváry.Nepochopím,ako môže piť kávu bez ničoho.Dobre,je to síce káva,ale mlieko a cukor u mňa nemôžu chýbať.Nie je potom tak silná.Domom sa ozval zvuk zvončeka a keďže som bola najbližšie pri dverách,s povzdychom som sa vybrala otvoriť dvere.Prekvapene som zostala stáť na prahu dverí,keď som predo mnou zbadala stáť Louisa iba v čiernej rozopnutej mikine.Biele tričko mu voľne viselo na tele,čím odhalovalo aj jeho tetovanie na hrudi.Čierna čiapka mu zakrývala trištvrtinu vlasov a čierne obtiahnuté jeany ako vždy ladili s jeho vanskami.

,,Čo tu robíš?"snažila som sa o neutrálny tón hlasu a prestúpila som z nohy na nohu.

,,Idem za Joeom,nefandi si."schladil ma nepriateľským pohľadom a jemne ma dlaňami odstrčil z cesty predtým,ako sa prešmykol okolo mňa do vnútra domu.Pretočila som očami a zabuchla hlavné dvere od domu.Z kuchyne som počula mamin priateľský hlas a aj to,ako jej Louis vraví: ,,Dobré ráno,Anne." Nepáči sa mi,akým spôsobom mi kradne mamu.Budem si s ňou musieť pohovoriť a objasniť jej,aký ten jej "Lou" naozaj je.

,,Ale samozrejme,Lou...To je výborný nápad.Som si istá,že bude nadšená."opäť sa ozvalo z kuchyne a niečo mi vraví,že tým bude nadšená myslia mňa.Rezkým krokom som vošla do kuchyne a psychicky sa pripravila na niečo,čo určite nebude výborný nápad.Zaliala som si kávu,kým som čakala na niekoho,kto začne hovoriť.

,,Louis ti zaviezol auto do servisu."nadšeným tónom hlasu sa rozhodla ozvať moja mama.

,,Čože?!Ako sa opovažuješ vôbec-"

,,Sophie!Nebuď nevďačná."moja mama prerušila môj začínajúci monológ plný hnevu a pobúrenia.Kam až ďaleko chce takýmto panovačným prístupom zájsť?!Viem,čo chce dosiahnuť a ja mu mám byť vďačná?!Pohár s kávou som prudko tresla na linku a odkráčala z kuchyne.Nemá to význam,keď je moja mama na jeho strane.Zhrabla som tašku a v rýchlosti si zaviazala šnúrky na vysokých hnedých kožených topánkach.Okolo krku som si omotala pletený šál a obliekla na seba zelenú bundu.

,,Počkaj,Lou ťa odvezie."pohyb mojej ruky,ktorý smeroval na kľučku dverí bol zastavený hlasom monej mami.

,,Tak za prvé,je to Louis,nie Lou.A za druhé,radšej pôjdem peši ako s ním v jednom aute."odvrkla som a znovu sa chystala otvoriť dvere a výjsť do zimy.

,,Nebojte sa,Anne.Pôjde so mnou."oznámil jej Louis,ktorý sa zrazu zjavil za mojou mamou,akoby to bola samozrejmosť,že ma odvezie.Nečakal na môj protest,chytil ma za lakeť a vyviedol von.

,,Čo máš za problém?!"na hrudi som si prekrížila ruky a zamračene na neho pozrela.Myslím,že nikto ho nikdy nedokáže pochopiť.Ani nie tak pochopiť,ako porozumieť jeho správaniu.Raz na mňa kričí a je na mňa hrubý.A na ďaľší deň sa tvári,akoby sme boli priatelia.Je s ním niečo zle?

,,Dopekla,len nastúp."predsedil pomedzi zuby a otvoril dvere od auta na strane spolujazdca.Zaťato som zostala stáť a dívať sa na neho upreným pohľadom plným nenávisti.Naštvane vzdychol a doslova ma strčil do auta,nasilu mi zapínajúc bezpečnostný pás.Keď som proti mojej vôli sedela bezpečne zapásaná,zabuchol dvere a obišiel auto.Sadol si za volant a naštartoval.Načiahla som sa po kľučke,no so strachom zistila,že auto zamkol predtým,ako naštartoval.

,,Zamkol si ma v aute?!Fakt?"Neveriacky som nad ním pokrútila hlavou a zúfalo sa oprela o sedadlo s koženými poťahmi.

,,Inak by to nešlo.Vieš,že nie."povedal a vycúval z parkovacieho miesta.

,,Samozrejme,že to viem."odvrkla som a nezaujato pozrela na domy,ktoré sme v rýchlosti míňali.

,,Včera...naozaj si to chcela urobiť,Sophie?"zase načrel do včerajšieho incidentu,no tentokrát som absolútne nevedela,čo myslí tým,čo som chcela urobiť.

,,Chcela urobiť čo?"podozieravo som nadvihla obočie a pozrela na jeho zamračenú tvár.Sústredene pozeral pred seba a zabáčal do ulíc.

,,Pobozkať ho."

,,Panebože,Louis!Naozaj tak veľmi túžiš po mojej odpovedi?Divím sa,že sa ti o tom aj nesnívalo."trpko som sa zasmiala a dodala: ,,A vôbec.Ty sa do toho nemáš čo starať."

,,Tak to sa mýliš.Odpovedz mi,prosím."zastali sme na semafóre a otočil sa ku mne.Pretočila som očami a hlasno vzdychla dávajúc mu tak najavo to,že ma jeho vyzvedanie otravuje.

,,Chcela som ho pobozkať.Naozajsom chcela.Spokojný?"rozhodila som rukami a z tašky vybrala hrubú knihu z literatúri.Louis zaťal sánku a hánky mu obeleli so silného stisku volanta.Bol nahnevaný?

,,Sophie...On nie je ten,za ktorého ho máš.Drž sa od neho ďalej.Prosím."Načiahla som k nemu ruku a jemne sa dotkla jeho ramena.Ticho vydýchol a povolil stisk na volante.Svoju ruku som vzápätí stiahla a odvrátila od neho zrak.

,,Kto teda je?"šepla som a v mysli si položila otázku: A kto si ty?

,,Na tom nezáleží...Len sa proste...od neho drž ďalej."riekol prosebným tónom hlasu a zaparkoval na parkovisku pred školou.Odopla som si bezpečnostný pás a do ruky zobrala tašku s knihou.

,,Nič ti nesľubujem."vystúpila som z auta a zabuchla dvere.Otočila som sa a zbadala ďalej odo mňa stáť Alice s Nickom a Lee.

Z pohľadu Louisa:

,,Nič ti nesľubujem."vydýchla a vystúpila z auta.Potichu som zanadával a udrel do volantu.Sophie nepoznám dobre,no po pár minútach strávených s ňou som zistil jednu vec.Je neskutočne tvrdohlavá.
Horan sa okolo nej motá stále viac a ja teraz neviem,či preto,že ma chce nasrať,alebo preto,že tentokrát je pre neho korisťou Sophie.S Niallom som si nikdy nerozumel a nebolo to preto,že som randil s Jesamine,jeho sestrou.Medzi nami boli nezhody už dávno predtým.

FLASHBACK:

Predieral som sa pomedzi opitých teenagerov a hľadal tmavovlasé dievča menom Cath,ktorá patrila do našej partie.Pohľadom som prechádzal okolo stolov,pretože väčšinou sa zvykla opitá zvŕtať na stole okolo nejakého chlapa.Nikde som ju však nevidel.Zakotvil som na barovú stoličku a objednal si pár silných tequíl.Stále som čakal,že príde.

,,Louis,nevidel si Cath?"blízko môjho ucha sa ozval Claudin hlas,snažiaci sa prekričať hlasnú hudbu.Pokrútil som hlavou na znak,že som ju nevidel a ona so zamysleným výrazom zmyzla za rohom baru.Po chvíle váhania som sa postavil od barového pulta a pobehol za ňou.Zabočila na menej osvetlenú chodbu,kde sa nachádzali záchody a aj cez to,že som muž,som bez váhania vkročil na dievčenské záchody.Jej kabelka ležala na studenej dlážke,no Cath nebola ani tu.

,,Choď sa pozrieť,či náhodou nie je von."Prikývol som a opustil dámske záchody.Kráčal som pomedzi ľudí a odstrčoval poldecáky,ktoré ma zasypávali zkaždej strany.A zrazu som ju zbadal.Opierala sa o stenu,oči pevne zavreté a nedúhlasne krútila hlavou.Na nej bol nalepený blonďavý chalan,odhadoval som mu toľko isto rokov ako mne.Rukou jej zašiel pod šaty,neberúc ohľad na to,že nie je v miestnosti iba on a ona.Cath nesúhlasne vykríkla,no jej ústa boli zakryté jeho veľkou dlaňou.Zamračil som sa a podišiel ku nim.Od zlosti vo mne vrela krv a následne som ho od nej surovo odtrhol.Uprel na mňa azúrovo modré oči,ktoré následne privrel od hnevu,ktorý prišiel,pretože som ho zbavil zábavky.Ruku som opásal okolo Cath a predsedil pomedzi zuby,aby odišiel.Až neskôr som zistil,že to bol Niall.

Nikdy predtým som necítil niečo,čo ma presviedčalo o tom,že ju musím chrániť.Chránit pred ním.Alebo pred sebou?Predsa som horší ako bol on.Oveľa horší.

,,Hej kámo,ideš,alebo si dáš v tom aute šlofíka?"Ian mi zaklopkal na okno auta a ja som pretočil očami predtým,ako som vystúpil a následoval ho do šatne.

Viem...o ničom a totálne na P-diel ._. Som zo seba sklamaná.
Vaše názory?