Troubles.-21.kapitola

Sooo girls :) Včera sa mi nepodarilo pridať novú časť,lebo som o tretej poobede zaspala a zobudila sa až večer a strašne ma bolela hlava...
Páči sa vám nová poviedka Save Her Life? Neviem,či mám písať ďaľší diel,alebo čo…Aj tak,je tam zatiaľ iba 7 komentárov,pritom 100 zobrazení,takže neviem,či je to až taký problém okomentovať.
Skúste sa k tomu vyjadriť :)
10+ KOMENTÁROV AK CHCETE ĎAĽŠIU KAPITOLU
,,Takže...Vidíme sa zajtra v škole?"moja ruka spočinula na kľučke od dverí nášho domu.Louis si zahryzol do spodnej pery a potichu prikývol.Obzrel sa za seba a zistil tak,že Joe už sedí na sedadle spolujazdca v aute Louisovho otca a usmial sa.
,,Už ma od seba neodháňaš?"
,,Sama neviem,čo vlastne robím."odvrkla som podráždene a zamračila sa nad týmto pravdivým faktom.Je možné,že so mnou manipuluje?

,,Robíš to,čo chceš robiť,Sophie."poznamenal a odlepil sa od zárubne dverí,o ktorú sa doteraz opieral chrbtom.Nadskočila som od ľaku,keď sa okolím ozvalo hlasné zatrúbenie a Louis následne podráždene zavrčal.
,,Kurva,neznášam keď musím jazdiť autom."zanadával a končekmi prstov mi prešiel po líci.Naklonil sa ku mne a ja som sa zháčila,keď som na tvári pocítila jeho pokojný dych.Aj ja som sa snažila dýchať pravidelne,no pri jeho prílišnej blízkosti to nebolo veľmi jednoduché.Potichu sa zasmial a perami sa jemne obtrel o moju rozhorúčenú pokožku na líci.
,,Zajtra si ťa nájdem."šepol,zvrtol sa a rýchlym krokom odkráčal k autu.
,,Dopekla,čo to robím?"vykríkla som,hneď ako som za sebou zabuchla vchodové dvere.Som naštvaná,že so mnou dokáže manipulovať!Nie...nie nedokáže.Nesmie.Predsa som odmietla jeho pozvanie na futbalový tréning.
Vyzula som sa a kabát zavesila na vešiak.Urobila som krok do chodby,keď sa v tom domom ozval zvuk zvoniaceho zvončeka a ja som povzdychla kráčajúc ku dverám.Ostala som zarazene stáť,keď som pred dverami zbadala stáť zamračeného Nialla.
,,Čo tu robíš,Niall?"stále som len tak bez pohnutia stála vo dverách.
,,Ehm...Nepozveš ma dnu?"znervóznela som,keď prehovoril odmeraným tónom hlasu.Nemal byť na ceste na tréning?
,,Uh..áno,prepáč.Poď ďalej."odstúpila som nabok a zavrela som vstupné dvere čo najpomalšie ako to len šlo,a tak som odďaľovala moment,kedy sa budem musieť znova spýtať,čo tu robí.Niall medzi časom prešiel popri mne a vyzliekol si koženú čiernu bundu.To nie je dobré!Má v pláne zdržať sa tu dlhšie?
,,D-dáš si niečo na pitie?"vykoktala som a vôbec som si nevedela vysvetliť,prečo som taká nervózna.Nečakala som na jeho odpoveď,vykročila som do kuchyne,keď ma v tom zdrapil za zápästie a otočil tvárou k nemu.Až teraz mu zrak padol na moju obviazanú ruku a ja som mohla sledovať,ako sa jeho krásna súmerná tvár zvrašťuje a mení sa na veľmi nahnevanú.
,,Čo to máš s rukou?!"zvýšil hlas a pritiahol ma bližšie k nemu.Po chrbte mi prešiel mráz,keď som si uvedomila,že sa ho bojím.Jeho chladné modré oči mi naháňajú strach.Strach,že mi ublíži.Nebol to ten typ strachu,ktorý som cítila pri Louisovi.Pri Louisovi to bol strach z neznámeho...strach,že sa neovládne a niekomu od zlosti ublíži.Nie však mne.
,,J-ja...nič."sklopila som pohľad a nepatrne urobila maličký krok vzad.
,,To ti urobil on,však?!Sophie,ja...Dopekla!"pustil ma a nahnevaný sám na seba prešiel na koniec obývačky,kde zastal pri okne a tvár si zaboril do dlaní.Nerozumela som mu.Práve teraz som mu nerozumela...
,,Vieš čo je na tom všetkom najhoršie?"ruky zosunul z jeho tváre,no nepozrel na mňa.
,,Nie..."šepla som,no nebola som si ani istá,či to chcem vedieť.
,,Že ja som bol presne taký istý,ako on...Ba dokonca aj horší.Sophie,ja...tak sa hanbím!Urobil som...toľko zlých vecí.Nemal by som tu byť..."jeho hnev postupne vyprchával a môj strach z neho takisto.Potichu som vzdychla a podišla k nemu.Položila som mu ruku na jeho svalnaté rameno a opatrne naňho pozrela.
,,Nespravil mi to Louis...To ja.Porezala som sa na kúskoch skla."Na jeho perách som zachytila malý náznak úsmevu a potom potichu poznamenal: ,,Si také nemehlo,Phi..."Taktiež som sa usmiala a prstami sklzla k jeho dlani,ktorú mal pokojne spustenú popri jeho tele.Preplietla som si s ním prsty a potichu sa nadýchla.
,,Povedal si,že by si tu nemal byť,no...si tu.A už nie si taký,aký si býval.Zmenil si sa."chcela som ho presvedčiť,že sa v sebe mýli.Chcela som ho uistiť,že ho mám rada...že minulosť je už navždy iba minulosťou.
,,Ľudia sa menia.Spomienky nie."hlesol a voľnou rukou si ma pritlačil k hrudi a pevne ma objal.Vdýchla som jeho vôňu  a privrela oči.
,,Nikto nedokáže zmeniť minulosť.Ale budúcnosť áno.Ty si sa zmenil,Niall."
,,Nikto tomu neverí."povedal podráždene,akoby si dával všetko,čo sa deje vo svete,za vinu sebe.
,,Ale ja áno!"povedala som hlasnejšie,naliehavejšie,ako som mala v pláne.Pozrel na mňa a pousmial sa.
,,Nepoznám lepšieho človeka,ako si ty,Phi."Tvár mi zobral do dlaní a zadíval sa mi do očí.Vedela som,že mi hovorí pravdu.A teraz som taktiež vedela,že by mi nikdy neublížil.
,,Niall?Urobíš pre mňa niečo?"šepla som a on ma chcel pustiť,no aby som mu v tom zabránila,svoje dlane som priložila na tie jeho.
,,To záleží od toho,čo by si chcela."jeho dych som cítila na tvári a srdce mi bilo rýchlejšie,ako by som si priala.
,,Chcem..."netrúfala som si nahlas vysloviť,čo od neho chcem.
,,Čo chceš?"nadvyhol obočie a potichu sa zasmial,čelo si opierajúc o to moje.Je tak blízko.
,,Pobozkaj ma."šepla som takmer nečujne a Niall iba opäť nadvyhol obočie.
,,Naozaj chceš,aby som to urobil?"Cítila som,že ma chce pobozkať.Neviem,či to chcem aj ja tak,ako on,no...Prikývla som a sama som spojila naše pery.Niall zaboril ruku do mojich vlasov a druhou skĺzol na môj pás,čím si ma pritiahol naozaj blízko k nemu.Ja som ruky omotala okolo jeho krku a snažila sa nájsť v tom nejaký systém.Potichu sa zasmial do mojich pier,zrejme nad mojou neskúsenosťou,a svojimi perami ma donútil pootvoriť ústa.Jazykom vklzol do mojich úst a spojil ho z mojím.Snažila som sa prispôsobiť moje pohyby úst k tým jeho,no nebolo to také jednoduché,ako sa zdalo.Zrazu som chrbtom narazila o operadlo gauča a uvedomila si náš možný pohyb po obývačke.Prerušila som náš bozk a pohľad trápne zabodla do zeme.Niall mi ukazovákom a palcom nadvyhol bradu a donútil ma tak pozrieť naňho.Cítila som,ako sa červenám.Bola som to predsa ja,čo ten bozk začala.
,,Ty sa ma teraz hanbíš?"usmial sa,sadajúc si vedľa mňa na gauč.
,,Ja neviem...neviem,čo by som mala spraviť.Nikdy predtým som nikoho-..."
,,Stačí,keď ma znovu pobozkáš."prerušil ma a nahol sa ku mne,preberajúc velenie.Prisal sa na moje pery,no tento raz som približne vedela,čo bude následovať.Jeho telo ma pritlačilo na gauč tak,že som ležala a on sa skláňal nado mnou.S radosťou som mu opätovala jeho bozky a rukami blúdila po jeho hrudi.Odtiahol sa odo mňa a pousmial sa sadajúc si.
,,Toto som chcel urobiť už vtedy,ako som ťa prvýkrát zbadal."Usmiala som sa a preplietla si s ním prsty na ruke.
,,Oh a...nemal si byť na tréningu?A prečo si sem vlastne pôvodne prišiel?"
,,Nie.Tréning bol hneď po škole.Stretol som Louisa a ten mi rozprával,že si bola u neho doma....Nahnevalo ma to."mykol plecami,no mňa zarazila jedna vec.
,,Tréning bol po škole?Ale veď...Louis ma chcel zobrať na tréning približne pred pól hodinou.Išiel tam aj Joe."povedala som zmetene.
,,Nie.Išli k Ianovi.Vraj má alkohol a cigarety...Volal aj mňa,ale...Nechcem sa vrátiť k tomu,aký som býval predtým."
,,Takže on ma chcel zobrať k Ianovi?!Bože,ako som len rada,že som odmietla."povedala som trocha nahnevane na Louisa a zamračila sa.Opäť mi klamal...A nie len mne,ale aj mojej mame.
,,No...Budem musieť ísť.Jesamine ma čaká s večerou."usmial sa a zdvyhol sa z gauča.Prikývla som a vydala sa ho odprevadiť ku dverám.Otvorila som dvere,zatiaľ čo sa Niall obúval.Prešiel popri mne von a otočil sa ku mne.
,,Chcel by som ťa pozvať v sobotu na zápas,ktorý budeme hrať."prehodil a priblížil sa viac ku mne.
,,Určite prídem.Možno sa mi podarí vziať so sebou aj Alice s Lee."usmiala som sa nad tou predstavou a chrbtom sa oprela o zárubňu na dverách.
,,Budem rád,ak ťa tam uvidím."taktiež sa usmial a naklonil sa ku mne.Letmo ma pobozkal na pery a otočil sa na odchod.Vedela som,že ak Louis zistí,že som pobozkala Nialla a že medzi nami bude možno čosi viac,veľmi sa nahnevá...Viem,že by bol schopný ublížiť mu.Už to predsa raz spravil.
Muhahaaaaa skomplikovala som to trošku ;)