Lost - 3.Kapitola

Pustil moju ruku predtým, ako ju slabo stisol a usmial sa na matkiných priateľov. Pomaly som si prezerala ženu v strednom veku, ako jej blond pramienky vlasov padali z upraveného drdola a šaty lososovej farby jej sedeli až príliš perfektne. Pôsobila milo, no pohár so šampanským zvierala medzi prstami trochu kŕčovito. Po jej boku stál urastený muž, možno tak isto starý ako sympatická blondínka. Oblek šedej farby mu takisto sedel, ako keby bol ušitý na mieru. A pravdepodobne aj bol. Títo ľudia si to môžu dovoliť. Na jeho tvári ma ako prvé upútali prenikavé zelené oči. Následne sa usmial, keď zistil, že môj pohľad smeruje priamo naňho.

Otec mi ich predstavil ako Natashu a Toma Vierovcov. Obom som im podala ruku a prekvapilo ma, aký pevný stisk mala práve Natasha Vier. Znovu sa usmiala, keď odo mňa ustúpila o krok.

,,A toto je Kees, ich najstarší syn.“ Ukázal na blondiaka v obleku, s ktorým som mala tú česť spoznať sa dávnejšie na mojej párty. Teda, nezoznamovali sme sa. Len sme sa na seba pozerali a ja som mala čo robiť, aby som svoje búšiace srdce udržala pod kontrolou. A na ďalší deň som k nemu bola v podstate odporná. Nie len v podstate.

,,Rada ťa spoznávam, Kees. Ja som Kaya.“ Podala som mu ruku. Opatrne ju stisol. Z jeho dotyku šiel chlad, až ma striaslo.

,,Teší ma.“ Pozrel mi do očí a vzápätí sa mu na tvári objavil hravý úsmev, ako keby mi ním naznačoval, že už dávno vie moje meno. A tiež aj to, že som len úbohé rozmaznané dievčatko, ktoré poslúcha rodičov. Neviem či mu to prebehlo hlavou, ale ja som si predstavovala, ako ma v hĺbke duše nenávidí, zatiaľ čo si obzeral moje šaty. Si príliš paranoidná. Zase.

,,Kaya, zlato, čo keby si nášmu hosťovi ukázala kde je terasa?“ Mala som sto chutí niečo odvrknúť, ale namiesto toho som len s úsmevom prikývla. Vážne je také ťažké nájsť terasu? Panebože, veď je rovno v kuchyni. Vykročila som teda tým smerom a on sa pohol bez slova za mnou. Na šiji som cítila slabé šteklenie, vedela som, že ma pozoruje. Keď som vošla do kuchyne, hudba sa konečne zdala byť menej hlasná. Pri kuchynskom pulte stála Miranda v bielej košeli a na tácku naberala šunkovú roládu. Rozpačito som sa pozrela na hosťa a presvedčila sa o tom, že zo mňa ešte stále nespustil pohľad.

,,Ehm,“ odkašľala som si, ,,terasa je rovno tam,“ a ukázala som na presklené dvere. Aparatúra bola pedantne rozložená, ale kapela sa tam práve v tejto chvíli nenachádzala.

,,Viem kde je,“ usmial sa a načiahol sa po roládu, ako keby bol vo vlastnom dome. ,,Bol som tu na párty, spomínaš?“ Nadvihol obočie a do úst si vložil kúsok rolády. Sledovala som, ako mu lístkové cesto dopadlo rovno na jazyk. Pomaly som okolo neho prešla, ako keď si predátor obzerá svoju korisť. On však naďalej pôsobil tak uvoľnene a bezstarostne, až ma lákalo správať sa rovnako.

,,Hej, stretli sa nám pohľady,“ pritakala som a z jeho úst vyšiel tichý smiech.

,,Skôr si chcela povedať, že si ma žrala pohľadom. Nemohla si zo mňa spustiť oči, presne tak to bolo.“ Šokovane som na neho pozrela so spadnutou sánkou. Ako sa len opovažuje? A v tom sa rozosmial. Oprel sa o kuchynskú linku a zaklonil hlavu, pričom sa mu pod náporom smiechu natriasala hruď. Zvuk ktorý vychádzal z jeho úst bol unikátny. Silno som si zahryzla do spodnej pery, aby som sa nerozosmiala spolu s ním. Neviem k čomu by som jeho smiech prirovnala...možno k zomierajúcej mačke? Kútikom oka som zbadala Mirandu, ako sa potichu smeje. Rozmýšľala som či sa zabáva na tom čo mi povedal drahý Kees alebo jej príde smiešny jeho smiech. Myslím, že to bude asi druhá možnosť.

,,Si blbý.“ Zaškerila som sa a buchla som ho do hrude. Ou, to je ale pevná hruď. Ako asi vyzerá bez trička? Nemala by som mať takéto myšlienky, viem. Ale Kees bol naozaj kus a ja som to nehodlala popierať iba preto, že som sa práve hrala na urazenú.

,,Prepáč, veď ja len žartujem.“ Konečne sa dosmial, no na jeho tvári stále žiaril malý úsmev. Opätovala som mu ho a následne sa rozhodla pomôcť Mirande. Postavila som sa vedľa nej a na podnosy som ukladala kolieska rolády, ktoré zatiaľ krájala. Ďakovne nadvihla kútiky úst a načiahla sa po ostrejší nôž.

,,Prečo si chcel vlastne nájsť terasu?“ Konečne som mu položila otázku, ktorá mi už dlhšie vŕtala v hlave. Kees zmätene zažmurkal, ako keby som ho práve vyrušila z toku myšlienok. Vzápätí sa však odrazil od kuchynskej linky a dvomi krokmi už stál blízko pri mne.

,,Nechcel. Zrejme mi ťa len chceli zavesiť na krk, prepáč.“ Poškrabal sa na zátylku a prstami zašiel až do svojich blond vlasov.

,,Nuž, dobre to poznám.“ Mykla som plecom a zaplnený podnos som odsunula k ostatným, ktoré čakali len na čašníkov. Rodičov som mala rada, ale nikdy mi nevenovali dosť času. Vždy som bažila po ich pozornosti, ako malá som sa vešala po ich nohách a ťahala mamu za sukňu. Ona na mňa len sucho pozrela a povedala to čo vždy: „Zlatíčko čo keby si sa šla pohrať s Kendrinou dcérkou? Je len o rok staršia.“ Zároveň jej za to aj ďakujem, spoznala som tak veľa fajn ľudí. V tom som si spomenula na Jale, ktorú som nechala v obývačke na pospas osudu. Určite ma už preklína a ja len dúfam, že sa neopíja zo šampanského. To by na moju mamu veľký dojem neurobila. Odstúpila som od kuchynskej linky a zdrapila Keesa sa rukáv saka, ktoré mu mimochodom seklo ešte viacej ako jeho rodičom, a spolu s ním som sa vyplížila z kuchyne. Opäť ma ovalila tá príšerná hudba, ktorá vo mne vyvolávala dávivý efekt. Kees si zrejme všimol moje znechutenie, pretože nadvihol obočie a ukázal k reprákom.

,,Ty asi nemáš veľmi v láske vážnu hudbu, však?“

,,Neznášam ju,“ potvrdila som mu jeho odhad. Sledovala som, ako zastal a započúval sa do tónov, ktoré boli na môj vkus až príliš pomalé. A vzápätí sa usmial. Nedokážem si vysvetliť prečo, ale naozaj som sa do jeho úsmevu zamilovala.

,,Ja hrávam na klavír,“ povedal a znovu sa ponoril do reality. Mávla som rukou a medzi hosťami som sa snažila nájsť Jale.

,,Chápem, aj mňa rodičia nútili hrať na flautu a -...Kde dofrasa je Jale?“ Robila som rýchle kroky a naozaj som sa modlila za to, aby som ju tu ešte našla. Nedivila by som sa, ak by sa na mňa vykašlala a už dávno by tancovala v Urbane.

,,Nie, ty nechápeš...“ Počula som za chrbtom Keesov hlas, no rozhodla som sa veľmi ho nevnímať. Musím ju nájsť.

,,Milujem klavír, je to ako..“ Umlčala som ho zdvihnutím ruky do vzduchu. Zastal tesne pred mojou roztvorenou dlaňou a hneď zatvoril ústa.

,,O tvojej úchylke pre hudbu mi môžeš porozprávať nabudúce, teraz mi pomôž nájsť Jale.“ Pozrela som na neho a on krátko prikývol. Na chvíľu som sa zamyslela nad slovom, ktoré som použila. Nabudúce. To znamená, že ho chcem ešte niekedy stretnúť?

,,Fajn,“ rozhodil rukami a potom sa zamračil. Rozhodla som sa, že jeho zamračená tvár sa mi nepáči. ,,Ako ten chlapec vyzerá?“ Opýtal sa.

,,Dievča! Panebože, je to dievča,“ chytila som sa za hlavu a pokračovala: ,,Nevieš predsa, že meno Jale je čisto dievčenské?“ Ach títo chlapi, nevedia už ani rozlíšiť mužské a ženské meno. ,,A má na sebe fialové šaty, veľké kozy.“ Kees sa zasmial nad tým, ako ľahko ma dokázal rozčúliť.

,,Nie je to holandské meno. Preto sa pýtam,“ vysvetlil mi a hneď ukázal kamsi ku dverám. ,,Nie je to ona?“

Pozrela som sa smerom kam ukazoval. Samozrejme, Jale naďalej koketovala s tým čašníkom...hm akože sa to volal? Erik alebo niečo podobné, tuším.

,,Je s Ethanom.“ Ahá, takže Ethan! Počkať-...oni dvaja sa poznajú?

,,Mala by si ich nechať, vidím, že tá tvoja kamoška sa mu pozdáva. Ethana poznám už odmalička.“ Znovu prehovoril Kees. Závidela som mu, že sa mohol kamarátiť s obyčajným chlapcom. Teda, myslím to tak, že ja som sa mohla kamarátiť len s deťmi snobských rodičov a Ethan tu pracuje ako čašník, z toho usudzujem, že zrejme nepatrí medzi detí zbohatlíkov. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi ma moja mama mala pod kontrolou. Vyberala mi priateľov, kázala mi čo si mám obliekať, dokonca mi vyberala aj záujmy. Vždy som rada kreslila, no podľa jej názoru, umelci sú až na okraji spoločnosti. Pretože sú iní. Pretože nie sú ako my.

A aký sme my? Sme márnotratní.

,,Bohužiaľ, nemôžem ich nechať. S Jale máme v pláne odtiaľto zdrhnúť,“ prehovorila som po chvíli a zároveň si uvedomila, že kým som premýšľala nad mojim osudom, Kees už dávno nestál pri mne. Zmätene som sa okolo seba poobzerala a zbadala ho rozprávať sa s jeho otcom. Ruku mal položenú na jeho pleci a čosi mu hovoril. Zaujímalo by ma či Kees ešte vyrastie, je naozaj malý. Bez ďalších okolkov som zamierila k Jale a chystala sa prerušiť jej dôverný rozhovor s Ethanom. Jej pohľad zastal na mne skôr, ako som k nej stihla pristúpiť.

,,No konečne, Kaya!“ Utrápene sa na mňa pozrela a nenápadne vystrčila nohu mojim smerom, čím mi naznačovala, že opätky viac neznesie. Škodoradostne som sa zasmiala a chytila ju za ruku.

,,Prepáč Ethan, my už budeme musieť ísť,“ vysvetlila som mu predtým, ako som Jale potiahla k sebe. Prikývol a dal sa späť do práce.

,,Prečo si to urobila?“ Vyčítala mi Jale, keď bol Ethan dosť ďaleko na to, aby ju nepočul. Pretočila som očami.

,,Už je veľa hodín, myslela som, že sa chceš ísť baviť, nie?“ Kráčala som do haly a Jale za mnou. Periférne som videla, ako tento raz pretočila očami ona.

,,Bavila som sa so sexy Ethanom dostatočne dobre,“ zamrmlala a takmer vrazila do môjho chrbta, keď som zastala. Potichu zanadávala.

,,Jale, sexy chalani na teba čakajú v Urbane. A navyše, tento večer pracuje ako čašník a nechcela som, aby mu moja mama vynadala kvôli tomu, že sa s tebou zahováral.“ Videla som, ako sa moja matka viackrát pozerala ich smerom. Určite by ho dávno vyhodila, ak by sa nerozprával práve s Jale. Na druhej strane som vedela, že moju kamarátku len tak ľahko nezaujme hocijaký chalan a preto mi jej bolo trochu ľúto. ,,Zoženiem ti číslo?“ Navrhla som jej a ona sa veľavýznamne usmiala.

,,Platí. A teraz ma prosím rýchlo dostaň z týchto šiat. Mám pocit ako keby som mala za chvíľu prestať dýchať, také sú mi tesné.“ Lem sukne si s výdychom potiahla nadol.

,,Okej, potrebujeme sa dostať do mojej izby,“ zavelila som a pozrela sa či nás niekto nevidí. Matka nemá rada, keď sa niekto plíži po druhom poschodí. Schytila som Jale za ruku a bleskovo sa rozbehla po schodoch. Opätky mi v tom veľmi nepomáhali, navyše vydávali príliš hlasný buchot. Prečo mi nenapadlo dať si ich dolu? Akonáhle sme vbehli do mojej izby, zatvorila som za nami dvere a Jale sa hodila na posteľ. Vedela som, že nemáme veľa času, keďže v momente, ako si moja matka uvedomí, že chýbam na jej honosnom a veľmi zábavnom večierku, pôjde ma hľadať práve sem. Preto to musím vymyslieť tak, aby ma nešla hľadať vôbec.

,,Kam si dala tú moju cigaretu?“ Otočila som sa za hlasom a zbadala Jale, ako sa mi prehrabáva v stolíku. Panebože, naozaj je pre ňu tá cigareta tak dôležitá? Načiahla som sa k nej a šuplík od stolíka zabuchla. Zvýskla, pretože som jej tam skoro privrela prsty.

,,Ticho, Jale!“ Buchla som ju do ramena a ona urazene odula spodnú peru. Bola rozkošná, ale týmto gestom ma teda vôbec neobmäkčí. Dobre vie, že potrebujeme vypadnúť čo najskôr.

,,Vyzliekaj sa,“ rozkázala som jej a sama som si začala odopínať biele šaty.

,,Chystáš sa ma znásilniť? Úú Kaya, ty dračica.“ Smiala sa. Zobrala som to prvé, čo mi prišlo pod ruku a hodila po nej čierne tielko. To jej smiech iba posilnilo, no konečne si začala vyzliekať fialové šaty. Na posteli mala prichystané svetlé jeansy a čierne tričko s nápisom Arctic Monkeys. Poznala som od nich len jednu pesničku, za to Jale ich doslova žrala. Keď som bola už iba v spodnom prádle a čo najrýchlejšie som sa snažila nájsť moju červenú károvanú košeľu, na dvere sa ozvalo zaklopanie. S Jale sme si vymenili ustráchané pohľady a následne som pozrela na šaty, ktoré boli hodené na podlahe.

,,Ehm...Kaya?“ Vydýchla som si, keď sa spoza dverí ozval Keesov hlas. Pootvorila som dvere tak, aby sa mi medzi dvere a zárubňu vošla hlava a vykukla som na chodbu. Kees sa opieral o stenu naproti mojej izbe a pohrával sa s nezapálenou cigaretou, ktorú držal medzi prstami. Vzhliadol ku mne a nechápavo nadvihol obočie, keď som ešte stále nevyšla na chodbu.

,,Čo je?“ Vyštekla som na neho a za chrbtom počula ako niečo buchlo. Vzápätí sa za mnou ozvali nie až také tiché nadávky. Z toho som usúdila, že Jale asi do niečoho narazila.

,,Tvoja mama ťa zháňa a vravela, že ťa nájdem asi tu,“ objasnil mi a keď sa odo mňa nedočkal odpovede, netrpezlivo sa odrazil od steny a vtrhol mi do izby predtým, akoby som ho stihla varovať, že na sebe nemám šaty. Jemu to ale zjavne neprekážalo, pretože sa rozvalil na moju posteľ a na mňa ani nepozrel. Rozpačito som opäť pozrela na odhodené šaty.

,,Kam sa chystáte?“ Spýtal sa a ruku s cigaretou zdvihol nad hlavu a skúmal nápis značky tesne nad filtrom. Nie, že by som bažila po tom, aby si ma obzeral v bielom spodnom prádle, ale to, že sa na mňa ani nepozrel, značne poškodilo moje ego. Namiesto odpovede som mu položila otázku.

,,Na čo ma moja mama zháňa?“ Konečne odtrhol pohľad od cigarety a pozrel sa na mňa. Samozrejme, nepostrehla som žiadnu známku po tom, žeby si ma obzeral. Skôr sa mi pozrel priamo do očí. Začínala som mať podozrenie, že Kees je možno inak orientovaný. Mykol plecom a znovu sa venoval cigarete.

,,Neviem, len ma poprosila, aby som sa šiel pozrieť či nie si vo svojej izbe. A tadá, tu ťa máme, dokonca sporo odetú,“ žartoval a z úst mu unikol ten jeho veľmi zaujímavý smiech. Jale sa uškrnula a prisadla si k nemu. Vystrela k nemu ruku so zapaľovačom a on ho vďačne prijal. Šikovne prstom prešiel po koliesku a malý plameň si priložil ku koncu cigarety.

,,Tak to teda nie! Nebudete fajčiť v mojej izbe!“ Hodila som sa na posteľ v snahe vytrhnúť mu cigaretu. Jale sa rýchlo postavila a potiahla si z ručne ubalenej cigarety, dym následne vyfukujúc na mňa. Kees sa zasmial a načiahol k nej ruku.

,,Placák, kámo.“ Celý šťastní si ťapli dlaňami a mne nezostávalo nič iné, len sa na nich uraziť. Postavila som sa a otočila sa im chrbtom, zatiaľ čo som si na nohy navliekala obtiahnuté čierne nohavice. Jale sa stále chichotala a mávala s cigaretou medzi prstami. Ten Ethan jej určite dal ešte minimálne päť pohárov šampanského.

,,Nemali by ste fajčiť,“ zamrmlala som a cez hlavu si natiahla šedé tielko, ktoré mi bolo trochu veľké, ale cítila som sa v ňom dobre. Tiež mi pripomínalo Iana, pretože mi ho daroval. Viem, mala by som ho vyhodiť, ale nie je také ľahké zbaviť sa vecí, ktoré kedysi pre mňa znamenali celý svet.

,,Prečo? Je to potešenie,“ ozval sa Kees a bez toho, aby som sa musela na nich znovu otočiť, som vedela, že si opäť ťapli. Fajn, beriem to tak, že títo dvaja sa proti mne spolčili a odmietam sa s nimi ďalej baviť.

,,Zoberme ho so sebou, Kaya.“ Neviem či to bola z jej strany prosba alebo mi proste len oznámila, že Kees ide s nami. ,,Páči sa mi,“ dodala.

,,Kees sa na tomto večierku určite veľmi dobre zabáva.“ Otočila som sa na neho so širokým milým úsmevom. Pobavene si potiahol z cigarety a spodnú peru zovrel medzi predné zuby. No, aspoň, že je sexy, keď už nič iné.

,,Presne tak. A na rozdiel od vás dievčatá, ja sa nemusím potajme plížiť hore schodmi na to, aby som odtiaľto mohol vypadnúť. Aj keď chápem, že potrebujete istý príval adrenalínu viac, než ja.“ Vstal z postele a prešiel k balkónu, kde si odklepal z cigarety. Vďaka, že si taký láskavý, Kees. Vrelá vďaka.

,,O polnoci hrám na klavíri, takže aj tak nemôžem odísť.“

,,Oh, aká to len škoda.“ Snažila som sa, aby som dala najavo všetok nezáujem, že nejde s nami. Schmatla som košeľu a uviazala si ju okolo pása, keďže noci bývali v poslednom čase dosť teplé. Obula som si biele tenisky a do vrecka napchala mobil a pár bankoviek. Nič viac som už dnes k životu nepotrebovala. Jale tieto moje gestá brala ako znamenie, že má zdvihnúť zadok z postele a konečne odtiaľto vypadnúť. Zahasila cigaretu o parapetu okna a špak odhodila na záhradu, za čo som jej venovala pohoršený pohľad.

,,Keby niečo, nenašiel si nás. A...“ zamyslela som sa. Čo má vlastne povedať mojej mame? ,,Nie, vieš čo? Povedz, že v izbe sme neboli, ale stretol si nás vzadu na záhrade. Že sa rozprávame.“

,,Mám vás kryť?“ Zasmial sa nad tým, aká som naivná.

,,Ehm...prosím?“ Podišla som k nemu a dlane mu položila na hruď. Cítila som, ako sa mu nadvihuje a zase klesá hruď, zatiaľ čo pokojne dýchal. Ale to nebolo to jediné, čo som cítila.

,,Zadarmo to nebude.“ Mykol plecami, čím striasol môj dotyk. Odstúpil odo dverí, aby sme mohli prejsť na chodbu a zavrel za nami dvere.

,,A čo chceš? Máš predsa všetko.“ Zazrela som naňho a on sa veľavravne usmial.

,,Nie, nemám.´“ Nechápavo som nadvihla obočie a zo zadného vrecka som začala vyberať peniaze. Fajn, takže chce prachy? On mi však chytil ruku, aby ma zadržal. Pochopila som ho teda nesprávne. Čo teda chcel? Čo nemal?

,,Ja ešte nemám osemnásť a ty, drahá Kaya, mi kúpiš cigarety za to, že tvojej mame nepoviem ani slovo o tom, že práve utekáte na párty.“ Šokovane som na neho vypleštila oči. Počkať-...počujem dobre?

,,Koľko...Koľko teda máš?“ Vykoktala som zo seba a keď mi pohľad padol na Jale, všimla som si, že aj ona zostala prekvapená.

,,Sedemnásť,“ povedal a vybral sa ku schodom, ,,A ozaj, L&M červené,“ dodal predtým, ako nám zmizol z dohľadu.

,,Páni, sedemnásť...Cítim sa staro.“ Zasmiala sa Jale.

,,Máš sa prečo, sme od neho staršie o štyri roky. Rozhodne sa na sedemnásť nespráva,“ skonštatovala som a Jale sa zaškerila.

,,A ani tak nevyzerá. Bože Kaya, veď on je stelesnená dokonalosť. Chodiaci sexyboh!“ Zvolala a ruky vystrelila do vzduchu, takže som sa musela uhnúť, aby mi nezabila. Zasmiala som sa, potiahla ju za mikinu a spolu sme rýchlo zbehli po schodoch.

Ospravedlňujem sa, že kapitolu pridávam až takto neskoro, keďže už mala byť minulý víkend, ale akosi som nestíhala.

Dúfam, že poviedka sa vám zatiaľ ako-tak páči, aj keď s touto kapitolou nie som až tak veľmi spokojná.

Čo hovoríte na zajačika Keesa? Pozdáva sa vám tak ako mne? :P

Ozaj, chceli by ste aby som pridala fotky postáv, ako si ich predstavujem? :)

Komentáre ma ako vždy potešia :)

Nová kapitola by mala byť v priebehu budúceho týždňa, uvidím, ako mi to vydá s časom.