Louanne - 1.Kapitola

Ako som sľúbila, prvá kapitola je na svete. Snáď sa bude páčiť a pevne verím, že ďalšiu pridám čo najskôr.

Rozhorúčené telo si priložila na studené zrkadlo, ktoré sa tiahlo pozdĺž celej chodby. Cítila jemné vibrácie spôsobené silnými basami a hlučnou hudbou. Zhlboka sa nadýchla a privrela oči. Z alkoholu jej bolo akosi nevoľno, pach cigaretového dymu to vôbec nezlepšoval. 

,,Louanne, tak tu si. Hľadala som ťa takmer všade." Tenké prsty jej zovreli zápästie. Otvorila oči a snažila sa spamätať. Je to len stav mysle, opakovala si v duchu.
,,Prepáč, medzi toľkými ľuďmi som sa cítila trochu nesvoja." Pokúsila sa vykúzliť úsmev, ale tvár jej skrútilo v bolestnú grimasu. Sústreď sa Louanne, dočerta.
,,To je v poriadku, Oliver ma poriadne vykrútil," zasmiala sa, hlavu zakláňajúc dozadu. Aj Livia bola opitá, zatiaľ však vedela stáť na vlastných nohách. To bolo dobre.Louannae sa odlepila od zrkadla a párkrát si prehrabla čierne upotené vlasy. Po jej horúcej pokožke na ňom zostala zarosená stopa. Tmavými očami pozrela na Liviu a plné pery sa jej roztiahli v úsmev. Pritiahla si ju k sebe a ruky omotala okolo jej štíhleho krku. Livia sa k nej privinula a vdýchla Louanninu vôňu vanilky, ktorú prebíjal cigaretový dym. Nežne pritisla pery na jej krk a rukami zišla na jej osí pás.
,,Vypadnime odtiaľto," šepla do jej pokožky a vzápätí sa hneď odtiahla. Ani Louanne sa tu nechcelo trčať, sľúbila však Oliverovi, že ho nenechá samého, ako to urobila minule, keď jej robil spoločnosť v istom bare. Medzi prsty uchopila pramienok ryšavých vlasov Livie a palcom jemne prešla po jej líci až k perám,kde svoj pohyb zastavila. 
,,Nemôžem, drahá. Oliver ma potrebuje, sľúbila som, že zostanem." Livia chápavo prikývla, otočila sa k šatniam a po pulte posunula papierik s jej číslom vešiaka staršej pani. Zatiaľ čo pracovníčka hľadala krémový kabát, Louanne strhla k sebe, až sa ich telá dotýkali. Našpúlené ústa priložila na jej čelo a na chvíľu prestala vnímať hlasnú hudbu. Cítila len rozhorúčenú pokožku pod jej pulzujúcimi perami. Nahla sa k jej uchu, ľavou rukou sa načiahla po kabát. 
,,Dobrú noc," zapriadla a sebavedomím krokom sa vydala k východu. Louanne sa zachichotala a vrhla na ňu ešte posledný pohľad predtým, ako sa jej stratila v dave ľudí. Vydýchla, akoby čakala, že alkohol v krvi sa zníži. Šaty si potiahla smerom nadol a zamierila k baru. Keďže poznala, kedy má dosť, sadla si na barovú stoličku a chvíľu čakala, kým si objednala kolu. Tentokrát bez rumu. Upravenými nechtami do rytmu piesní klepkala po bare, pričom zrakom prechádzala po bohatom výbere alkoholu. Prestala, keď si uvedomila, že jej to nerobí dobre na žalúdok. Pod každým názvom totiž cítila odpornú chuť vodky, brandy, whisky a rumu. Radšej odvrátila zrak k parketu a sledovala tancujúcich ľudí. Niektorí tancovali naozaj otrasne. Prvá kategória tanečníkov sa pohybovala, ako keby ich postihol epileptický záchvat, iný zas prestupovali z nohu na nohu a vôbec nezáležalo, aká pesnička práve vychádzala z reproduktorov. Všetko to bolo na jedno kopyto. Ľudia sú zvláštni, najskôr oblbnú svoj mozog alkoholom a potom skackajú do rána na parkete. Také nezmyselné, pomyslela si Louanne. Aj ty si nezmyselná, tiež si bezduchá opitá ovca. Zasmiala sa na vlastných myšlienkach a nenápadne skontrolovala či ju niekto nepozoruje. Musela vyzerať ako idiot. Zrazu pred ňou pristál pohár na tenučkej stopke. Do polovice bol zaplnený ľadom a červená tekutina obmývala tenký okraj skla. Nadvihla jedno obočie a spýtavo pozrela na barmana, ktorý sa už venoval druhému zákazníkovi. Odkašľala si a snažiac sa prehlušiť hudbu, povedala zastretým hlasom: 
,,Prepáčte, ale ja som si nič neobjednala."
,,Ja áno," ozvalo sa za jej chrbtom. Louanne vytreštila oči a zvedavo sa otočila na stoličke. Pozrela do tváre muža, ktorý sa odvážil získať si ju hlúpym drinkom. Trpko sa zasmiala. Čakala by od neho zmätený výraz tváre, jeho úsmev sa však ešte viac prehĺbil. Iskry z jeho zelených očí, ktoré vytvárali kontrast s jeho čiernymi strapatými vlasmi a strniskom, priam sálali a rozpalovali všetko v miestnosti. Ale Louanne nie. Drzo sa načiahol po barovú stoličku a so škripotom ju pritiahol tesne k Louanninej.
,,Ethan, teší ma." Ruku s očakávaním natiahol pred seba.
,,Tvoje ego je vskutku obdivuhodné." Nepredstavila sa. O to viac sa Ethanovi zapáčila. Všimol si ju, keď zachytil jej prsty, ako rytmicky dopadajú na hladký povrch baru. Pohojdávala nohami a tvárila sa zamyslene. Netancovala, užívala si každý jeden tón, ktorý sa rozliehal starou budovou prerobenou na bar. Nemohol si pomôcť, Louanne mu prišla zaujímavá.
,,Dobre vyzerajúci muži majú vždy obdivuhodné ego. A nie len to." Piercingom v jazyku si kovovou časťou prešiel po pere a s výzvou v očiach sa pozrel na dievča sediace vedľa neho. S úškrnom si ho premeriavala.
,,Ale čo," prehodila a drink za stopku pritiahla k sebe. Nechcela už piť, ale absint bol jeden z drinkov, z ktorého ju nenadrapovalo. A navyše, bol zadarmo. Vzala ho medzi prsty a zosunula sa z koženej stoličky nohami na zem. Ethan ju automaticky nasledoval. Rezkým krokom zahla za roh do odľahlejšej časti podniku a vybehla na vrchný schod, ktorý viedol len k zamrežovaným dverám. S výdychom sa posadila a nohy vystrela pred seba. Vôbec jej nevadilo, že má na sebe šaty a Ethan môže vidieť časť jej čipkovaných nohavičiek.
,,Daj mi cigaretu." Nohou sa dotkla jeho predkolenia a on sa zasmial.
,,Čo ak žiadnu nemám?" Ramenom sa oprel o stenu a nohy vsunul medzi tie jej. Zaklonila hlavu, aby sa mu pozrela rovno do očí.
,,V tom prípade sa pre mňa stávaš ešte menej zaujímavým, ako teraz." Odbila ho s úsmevom. Ethan sa hlasno zasmial na jej sarkazme a zo zadného vrecka vytiahol krabičku,ktorú jej následne podal.
,,Ty vieš teda presviedčať." Na tvári mal ešte stále pokrivený úsmev. Pozrel sa na Louanne, prstami blúdila po cigarete, zľahka si ju premeriavala, pričom jej mihalnice vytvárali malé tiene pod očami. Pramene čiernych kratších vlasov jej zakrývali okraj tváre a z jej plných pier vychádzalo nezrozumiteľné mrmlanie. Ethan usúdil, že si pravdepodobne niečo pospevuje.
,,Nikdy som ťa tu nevidel," snažil sa nadviazať konverzáciu, keď tlmená hudba v pozadí začala byť neznesiteľná. Louanne na neho ani nepozrela.
,,To pretože sem nechodím." Filter si vložila medzi pery a k druhému koncu cigarety priložila zapaľovač. Ethanovi sa páčila, prišla mu arogantná, no zároveň akási zaujímavá. Áno, vedel by ju opísať jedným slovom. Výzva.
,,Čo ťa zaujíma, Louanne?" Zvýraznil jej meno, nemusela mu prezradiť, ako sa volá. Vedel to dávno predtým, ako sa rozhodol, že jej zaplatí drink. Vyfúkla dym a usmiala sa. Nebol to ten arogantný, nezaujatý úsmev, ktorý doteraz používala. 
,, Umenie, ľudia a ich zvyky, pozorovanie sveta okolo mňa." Pri svojej odpovedi nezaváhala a Ethana opäť dokázala očariť. Akosi tušil,že v tejto žene sa ukrýva viac než sa zdá.