Only Memories-1.časť

5 komentárov + :) Povedala by som k tomu ešte pár slov,ale nestíham -_-
Hope u like it :)) Fotky postáv budú nabudúce :) Fakt nestíham :D A dúfam,že teraz už budete komentovať! :)


S prekríženými rukami na hrudi a s nafučaným výrazom,som sedela v aute.Otec stále vyklepkával na okno,od ktorého som sedela možno 10 centimetrov.

,,Lotte,vystúp!Nemôžeš tam ostať večne."

,,Ale môžem!Buď rád,že za takýto podraz,sa s tebou vôbec bavím!"

,,Lotte!"Viac nečakal,prudko otvoril dvere od auta a nasilu ma z neho vytiahol.

,,Kde je to tvoje "len ja a ty?!"zazrela som naňho a vytrhla mu ruku z tej jeho.

,,Lo...vždy to budeme iba ja a ty..."

,,A ona."podráždene som dodala.

,,Ja...milujem ju."

,,A čo mama?"uprela som naňho sklamaný pohľad.

,,Myslím si,že by chcela,aby som žil svoj život ďalej,s novou ženou."

,,Ale prečo s ňou?!Povec mi,prečo práve s ňou?!"

,,Ako inak ti mám vysvetliť,že ju milujem?"

,,Mohol by si začať tým,že mi o nej povieš HNEĎ a nie po polroku chodenia s ňou!"

,,Tak to by stačilo,mladá dáma!"zdrapil ma za ruku a dotiahol až ku dverám od  domu.Otvorila nám usmievavá žena,ktorá nás pozvala na večeru a dala by sa nazvať otcovou priateľkou.Prekrútila som očami a vošla dnu,až keď ma otec potiahol za ruku.V kuchyni už čakal ten,ktorého som tak strašne nechcela stretnúť.

,,Á,zdravím vás,pán Reymond."chlapsky ho potlapkal po chrbte,ako keby boli starí priatelia.

,,Harry,už som ti vravel,že mi môžeš kľudne hovoriť Robbie."usmial sa a posadil sa za stôl.Pohŕdavo som si odfrkla,so stále založenými rukami.Áno...môj otec chodí s mamou Harryho Stylesa...super...

,,Och a ty budeš asi Lotte...Tvôj otec mi o tebe veľa rozprával."na tvári sa mu vyčaril hollywoodsky úsmev,keď ku mne načiahol ruku.Miesto toho,aby som mu ňou potriasla,som sa obrátila na otca a nahnevane povedala:

,,On o tom vedel?!Aha...no...Takže za sprostú som tu zase len ja..."Podala som mu ruku a tú jeho,stisla ako som najviac vedela.

,,Áno,som Lotte....Pre priateľov Lo,ale táto informácia,ti bude asi na nič,však?"Harry ma prebodol zabijáckym pohľadom,keď som mu pustila ruku.Falošne som sa naňho usmiala a usadila sa za stôl,vedľa neho.Toto si odpikajú!

,,Ehm....Anne...Ako dlho ste s otcom spolu?"začala som s mojím podpichovaním.

,,Hm...bude to osem mesiacov."venovala mi úsmev a na vidličku si nabrala ryžu.Takže mi to tajil takmer rok?Pichlo ma pri srdci ,no snažila som sa moju bolesť zakryť otázkami.

,,A Anne,kde máte manžela?"drzo som sa opýtala.

,,Rozviedli sme sa a on šiel-"

,,Takže rozviedli..."skočila som jej do reči.

,,Ehm…zmeňme radšej tému,Lotte..."otec ma prebodol pohľadom a zapichol nôž do mäsa.

,,…Robbie ma požiadal o ruku."Anne ho pohľadila po ruke a zaľúbene sa na neho usmiala.Zatiaľ čo sa na nich Harry usmial a zagratuloval im,ja som na nich od prekvapenia vyprskla vodu a zostala pozerať s otvorenými ústami.Chcú sa brať?Po ôsmich mesiacoch?Vážne?!

,,Lotte?Si v poriadku?"V očiach ma začali páliť slzy,a tak som sklonila hlavu a odpovedala:

,,J-ja...áno...Len...potrebujem ísť na chvíľu na vzduch....G-gratulujem."Vybehla som z kuchyne a zamierila rovno na ich záhradu.Tam som si sadla pod vysoký strom,schovaná pred zrakmi ostatných,hlavu som si oprela o široký kmeň a slzám som dovolila voľne sa kotúľať,po mojej tvári.Končekmi prstov,som prechádzala po nízkej tráve a myslela na mamu.Kde sú tie časy,keď sme sa mohli s čistým svedomím,nazývať…rodina?Dala by som všetko za čo i len jedno pohľadenie od nej...Byť znovu to malé,naivné dievčatko,ktoré čaká,kým jej nepríde mama zhasnúť lampičku,napraviť jej perinu a zaželať dobrú noc.Lenže to dievčatko,malá Lotte,už mamu nemá.Je mŕtva…Zomrela,keď som mala osem.Teraz mám osemnásť,takže to bude za chvíľu presne desať rokov.Snažila som sa zabudnúť… no jej oči plné lásky a radosti,sa jednoducho nedajú vymazať s pamäte.A keď sa pozriem do zrkadla,vidím v ňom ju.Nadskočila som,keď mi niekto položil ruku na rameno a podal vreckovku.

,,Tu máš...Mala by si si utrieť tú rozmazanú špirálu a vrátiť sa k stolu.Hádam im nechceš pokaziť deň,kedy nám to oznámili."

,,Choď preč!...Chcem byť sama..."hlavu som si zaborila do dlaní a potichu vzlykala.

,,Čo ťa žerie?"prisadol si ku mne s neskrývaným záujmom.

,,Choď preč!"zvrieskla som a odstrčila ho odo mňa.,,My dvaja nikdy nebudeme kamarátmi,jasné?!Zapíš si to niekam,keď to nevieš pochopiť!A daj mi pokoj!Nie som ani náhodou jedna z tých dievčat,ktoré sa idú dosrať iba zo slova:Styles.Je mi zle z celého One Direction,tak skľudni hormón a vypáľ."zavrčala som.Harry sa na mna smutne pozrel,postavil sa a odkráčal do domu.Rozhodla som sa ísť mu príkladom,a tak som si poutierala slzy a rozmazanú špirálu,a vošla som dnu.

,,....Áno,bude to naozaj úžasné."Anne sústavne prikyvovala.

,,Mami,prosím...Nerob to."Harry ju prebodával pohľadom.

,,Prepáč,ale nepoznám lepší spôsob na spoznanie sa.Vy a my."

,,O čom sa to rozprávate?"nechápavo som sa na nich pozrela.Anne a môj otec si vymenili pohľady.

,,Ja s Anne pôjdeme bývať cez leto ku nám a ty zostaneš tu.Harry si každé leto sem pozýva kamarátov,takže budete mať možnosť spoznať sa."Znovu som onemela.Jediné,čo by som dokázala povedať,bolo ,že ho neznášam a že mi skazil celé prázdniny. A čo Dean?Čo bude s mojím priateľom?Nemienim ho opustiť.

,,A Dean?Jessy?Prázdniny?Všetko si skazil..."postavila som sa od stola a zamierila k autu.Usadila som sa na sedadlo vedľa šoféra a čakala som na otca.Keď sa rozlúčil s Anne,konečne nasadol do auta aj on.Odvrátila som od neho zrak a svoju pozornosť som upriamila na cestu.

,,Nebude to také zlé,Lo..."

,,Nevolaj ma Lo!Pre teba som odteraz Lotte.A áno,bude to až také zlé."

×××

,,Nemôžem tomu uveriť!Strčí ťa ku nim domov a aby toho nebolo málo,budú tam aj tí ostatní pajáci?!Robíš si srandu,že Lo?"Jessy,ktorá mi pomáhala s balením,ustavične rozhadzovala rukami sem-a tam.

,,Zlato,to nedovolím!"Dean ma silno objal a pobozkal na krk.

,,Ja viem...Je to zlé....Ale nič sa nedá robiť.Môj otec to neodvolá.A predsa....bude to možno len taký mesiac."silene som sa usmiala.

,,Aj tak to bez teba neprežijem."zaprotestoval Dean a zazipsoval kufor.

,,Lotte,odchádzame!"z dola sa ozval otcov hlas.

,,No....takže..."

,,Skupinové objatie!"vrhla sa na mňa Jess a Dean ju iba napodobnil.

,,Ja...už musím ísť."odtrhla som sa od nich a chcela urobiť jeden krok ku dverám,keď ma Dean strhol k sebe a vášnivo ma pobozkal.Prekvapene som zamrkala a pousmiala sa.

,,Ten bol na rozlúčku."mrkol na mňa,no to už som vychádzala z izby,s kufrom v ruke...smutná a porazená...