Byť,či nebyť?-33.časť

Len tak na tychlo dávam časť :D Tak komentujte a večer dám ďaľšiu :D

5 komentov +

Z POHĽADU EMILY:

,,Nie,Harry!Vráť sa do Londýna a nechaj ma na pokoji!Zabudni,čo sa tu práve stalo...Bude to tak lepšie..."zakričala som,sklonila  hlavu,aby nevidel moje slzy a utekala som popri kláštore.Zadýchaná,som sa oprela o studený múr,pochmúrneho kláštora a snažila sa upokojiť.Nemalo sa to stať!Nechcem byť zamilovaná!Nie do neho!Napokon...Dobre viem,aká som.Viem,že by som mu zlomila srdce...Ale čo ak už nechcem napáchať viacej škody?!Päsťou som buchla do steny.Krava,krava,krava!Zavrela som oči a napočítala do desať.Chrbtom ruky som si zotrela slzy a otočila sa na odchod.Musím odísť!Hneď!Rozutekala som sa cez tmavý les a zastavila až na asfaltke,kde som stála asi päť minút,úplne zadýchaná.Rýchlou chôdzou som pokračovala v ceste cez dedinu,ktorú som si za taký krátky čas obľúbila.Zastala som pred dverami tetinho domu a pevne srisla kľučku.Z nôh som skopla topánky a vybehla po schodoch,rovno do mojej izby.Zapálila som svetlo,otvorila skriňu a moju cestovnú tašku.Zo skrine som hádzala oblečenie do tašky a pomedzi to,si utierala slzy,ktoré si znova našli cestu von.Počula som vŕzganie schodov ,a tak som očakávala príchod tety.A naozaj,za pár sekúnd už stála vo dverách a ja som nečakala a hodila sa jej okolo krku.Hladkala ma po vlasoch a vravela mi upokojujúce slová.

,,Mám,ťa rada,teta."povedala som,keď som sa už trocha upokojila.

,,A predsa odchádzaš."pohľad jej padol na moju tašku plnú vecí.

,,Ja musím...Rozhodla som sa,že pôjdem na tanečnú univerzitu a...-"

,,A kde budeš bývať,Emily?Potrebuješ pomoc."ustarane na mňa pozrela.

,,To...no na internáte!"radostne som sa usmiala,keďže ma internát predtým nenapadol.

,,A z čoho ho budeš platiť?A z čoho si budeš platiť univerzitu?"

,,Nájdem si prácu.O jednej dokonca viem!"Teta prikývla a vyšla z mojej izby.Podišla som k taške,ktorú som poľahky zavrela.Sadla som si na posteľ a začala sa pomaly vyzliekať.Prespím tu už len dnes...Potom pôjdem do Londýna a pravdepodobne Harryho už nikdy nestretnem.Tak to bude najlepšie.

O dva týždne neskôr:

,,Výborne,Emily.Ak ti to takto dobre pôjde aj ďalej,nemusíš sa báť o obsadenie do hlavnej úlohy."usmiala sa na mňa učiteľka tanečnej techniky,keď som vychádzala z tanečného štúdia.Kabelku som si s povzdychom prehodila cez plece a ponáhľala sa domov...no teda na intrák...
Otvorila som dvere od izby,kde sedela Lola s Bell.Kývla som im na pozdrav a presunula sa k skrini.

,,Och,videla si túto zlatú fotku Nialla?"ozvala sa Lola a strkala notebook Belle rovno pred ksicht.Prekrútila som očami a zo skrine vytiahla kabát.Je september a už prší...no...ako keby nepršalo stále!

,,Kam ideš?Veď si len teraz prišla."spýtala sa ma Bell,keď na mňa uprela svoje šedomodré oči.

,,Do práce..."vzdychla som.Nenávidela som chodenie do práce,presnejšie povedané,do klubu...Áno,neostalo mi nič iné,ako robiť v bare štetku...Nemala by som si z čoho platiť a za tú robotu dostávam celkom slušné prachy.

,,Aha...Mala by som povedať:Tak si to uži?"trpko sa usmiala a sklopila zrak.Nenávidela skutočnosť,že jej spolubývajúca,je kurva.Venovala som jej smutný pohľad a zabuchla za sebou dvere.Zbehla som po schodoch a keď som vyšla von,kabát som si pritisla viac k sebe,aby ma neprefukoval studený vietor.Mala som v pláne ísť metrom,a tak som sa vydala po ulici plnej obchodov.