Tento príspevok nie je vymyslený príbeh...Práve skutočné udalosti,ktoré sa mi pred chvíľou prehrali pred očami a zanechali vo mne pocity ľútosti,ma prinútili napísať tento článok.
Premet,otočka,premet dozadu...Na pohľad také krásne,také neuveriteľné...Desať ročné dievčatká s tehličkami na bruchu a s odhodlaním v očiach,ktoré sa snažia prekonať sami seba...No ich snahu veľa ľudí neoceňuje.
,,Nie!Znovu...Pri premete dozadu sa viac uvoľni."Ich trénerka sa opierala o stenu a úpenlivo pozorovala dievča,s dvomi dlhými vrkočmi hnedej farby.Dievča vzdychlo a snažila sa urobiť to podľa trénerkinych predstáv,no...ako som už spomínala,snahu veľa ľudí"neocení.
,,Nie!Máš poslednú šancu urobiť to správne!"Hoci som stála za sklom a bola som tam iba ako pozorovateľ,veľmi dobre som vedela,ako sa cíti to dievča,ktorému sa hrnuly do očí slzy.Zhlboka sa nadýchla a keď sa otočila chrbtom ku trénerke stretli sa nám pohľady.Smutne sa na mňa usmiala a zotrela si neposlušnú slzu,ktorá sa jej skotúľala po líci.Priala som si,aby stena,ktorá ma od nej oddelovala zmizla a mohla by som ju ísť utešiť...
,,Nie,nie,nie!Je to hrozné!Nemám na toto nervy!Tu máš rádio a nacvičuj si to!Za 5 minút si to príjdem pozrieť a ak sa to dovtedy nenaučíš,nepôjdeš na žiadnu súťaž!Trénerka sa pobrala do druhej miestnosti a dievča ostalo v telocvični samo.Hlavu si zložila do dlaní a bojovala...snažila sa nerozplakať.Dobre som vedela,ako sa cíti,pretože aj ja som chodila na tanečnú,kde som mala niekedy sto chutí tresnúť dverami a viac sa tam nevrátiť...kašľať na vystúpenia v opere,na námestí...Zamračila som sa a dáždnik,ktorý som doteraz držala v ruke,som položila na parapetu.No tak!Bojuj!Nevzdávaj sa!Neskláňaj hlavu!Neplač,ale tancuj dievča...
,,No tak...Poď,pomôžem ti s tým."sympatická blondínka v jej veku,ju povzbudivo potlapkala po ramene.Usmiala som sa,pretože sú to práve priatelia,ktorý vás vždy podržia.Jej kamarátka pustila hudbu a zatancovala svoji choreografiu.Najradšej by som tam zostala stáť s otvorenými ústami...tak úžasne..ehm...tancovala?Nie...Bol..Bol to tanec,no robila gymnastiku...premety,šnúru,mlynské kolá,kotrmelce.Ale súčastne tancovala.
,,Tak a teraz ty."keď dokončila jej tanec,prepla na druhú pesničku a postrčila hnedovlasé dievča na "pódium".Začala perfektne,no zrejme bolo ťažké urobiť mlynské kolo a hneď za tým premet dozadu...
,,Neviem to!Nejde mi to!"kopla do koberčeka a zúfalo sa zvalila na zem.
,,Všetko sa dá!Musíš to len chcieť!Čo nechceš vyhrať?Chceš!Tak poď,výjde ti to!Skús to ešte raz."Blondavé dievča pustilo hudbu odznova a vytiahlo na nohy hnedovlasé dievča.Znovu jej to nevyšlo,no teraz sa len zhlboka nadýchla a začala odznova,až kým to neurobila správne.
,,No vidíš!"radovala sa jej kamarátka.
,,Poďte sem.Zoberte rádio a ukážete mi to."trénerkin hlas sa ozval spoza dvier.Rádio vytiahli zo zástrčky a utekali do druhej telocvične.Keď sa rozoznela hudba,mala som nervy aj za ňu :)...Nedokážem opísať,prečo...
,,Pf...Nie!Vôbec sa nesnažíš...zbaľ sa a choď domov,keď ťa to tu nebaví."započula som trénerkin hlas.
,,Ale...mne to išlo,len teraz-"
,,Choď."Z dvier vyšlo hnedovlasé dievča so sklonenou hlavou a slzy jej dopadali na čierne legíny.Do telocvične vletel blondavý chlapec,ktorý po nej hodil cvičku a vysmial sa jej...Tak strašne som si priala povedať jej,že to bolo to najúžastnejšie gymnastické číslo,aké som kedy videla.No niekedy...snaha nestačí.
PS: Nudila som sa v škole na...hmm...asi na biológii? :D Alebo na literatúre! :D Áno! Začala som proste kresliť oko a...no...moja predstavivosť vyprodukovala toto :D (obr.dole)
Čo na to hovoríte? :D Príliž hororové? :D Všetci v triede sa hádali,komu ten obrázok pôjde a nakoniec vyhrala spolužiačka,ktorá mi za to ponúkla jahodovú milku :D ...ehm... :D a to som chcela schudnúť,aby som mala presne 50 kg -_- ...Asi kašlem na to :D Ja som proste čokoládožrút :D
PS2:A teraz som práve dokreslila zmes obrázkov :D Zase som Will kreslila :D ale tak dobre sa kreslí :D
PS3:Zajtra očakávajte WIL? :) Máte sa na čo tešit! :3 Love,Love,Love :D
PS4:Keď už som sa s tými fotkami tak rozohnila,pridávam aj moje dve zlatíčka :) Molly a Garfielda :D...nemusíte mi vravieť,že meno Garfield je pre ryšavého kocúra veľmi originálne :D ...to už som POČULA! :D
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPríbeh zaujímavý :DDDDD hlavne smutný :DD obrázky krásne ;))) úžastne kreslíš ;) to som ti už myslím hovorila ale nevadí ;DD Molly a Garfield sú taký ňuňaví ;DD a inak aj ja som mala mačku Grafielda :DDDD a WIL? - neviem sa dočkať ;DDD a inak2 celý budúci týždeň tu niesom ( ideme do ŠVP ) takže nebudem môcť čítať ale inak3 keď sa vrátime doženiem to ;DDDDD
OdpovedaťOdstrániť... Krutá pravda :-\ krásny príbeh ;-) .. A WAU Kreslíš uplnec fantasticky ... Úžasná kresba .. A WIL neviem sa dočkať :-P ;-)
OdpovedaťOdstrániťLenka ;-)
Smutné:/ Ale hodně pravdivé:/ Nechápu takový lidi://
OdpovedaťOdstrániťA ty obrázky? Nemám slov, úžasně kreslíě!!:))
Už se hrozně těším na další část WIL!!:3
Denisa