Byť,či nebyť?-35.časť

Tramtadadá!Normálne že...Nová časť! :D Už presne viem,ako ten príbeh bude pokračovať :D Takže  keď ste tak chceli,aby som pokračovala s týmto príbehom--->

8komentárov +

,,A Tarra?"

,,Ona nemá na výber,Niall..."pár sĺz sa mi spustilo dole tvárou.

,,Potom nemám na výber ani ja...Bude lepšie,ak ju už nikdy neuvidím."sklonil hlavu,keď chcel zakryť skutočnosť,že plače.

,,Nie Niall...To nerob.Ona ťa miluje."

,,A spáva s inými chlapmi!"zlostne na mňa pozrel.

,,Nič o nej nevieš.Prežila si ťažký život a-"

,,A ty?Čo o nás vieš ty?!Nevieš vôbec nič,Emily!Nepoznáš ma..."

,,Máš pravdu..."smrkla som,utrela si slzy a došla až ku dverám.,,Nepoznám ťa..."Pevne som stisla kľučku ,buchla dverami a vyšla z jeho domu.Zavolala som si taxík,nastúpila do auta a nadiktovala šoférovi adresu internátu.Keď sme dorazili pred vysokú bielu budovu,zaplatila som mu a vystúpila z auta.Výťahom som sa vyviezla na štvrté poschodie,no nezamierila som do izby,ako som mala v pláne.Prechádzala som dlhou chodbou,nevediac,kde by som sa zastavila.Prišla som až na rozľahlý balkón,kde som sa oprela o zábradlie a vychutnávala si výhľad na mesto.Stretnutie s Niallom vymažem s pämete...Takisto aj Harryho.On má svoj život a ja mám zas svoj.Ja som štetka a on je superhviezda.Príliš veľa rozdieľov,aby dve osoby mohli byť spolu.Nadýchla som sa studeného vzduchu a vyfúkla obláčik pary,čo spôsobila zima.Mala by som ísť spať...Zajtra mám dôležitú skúšku...

Z POHĽADU TARRY:

Keď som sedela v kúte špinavej miestnosti,nemohla som uveriť,že som sa do Nialla zamilovala.Klamala som mu...No urobila som to preto,že som ho milovala.Proste som ho nechcela stratiť!Je na tom niečo zlé?!Čelom som sa oprela o kolená a prizerala sa na Less.

,,Tarra...On ťa zbije.Znovu."podotkla Less,keď sa ostražito obzerala po miestnosti.

,,To mi je jedno...Nech ma kľudne zabije."odvrkla som a zotrela si slzy.Po dome sa rozľahlo buchnutie vchodových dvier,čo znamenalo,že sa Fred vrátil.

,,Mala si mu tie peniaze dať!"vyčítala mi,kým sa prikrčila v druhom kúte.

,,Žiadne peniaze na zvyš nemám."mykla som plecom a keď sa vo dverách objavila Fredova hlava,vstala som zo zeme a urobila k nemu tri váhavé kroky.

,,Splať svoj dlh."ruku vystrel smerom ku mne a čakal,kým mu nepodám peniaze,ktoré som mu dlžná.

,,Rada by som,no nemám ho čím splatiť."sklonila som hlavu a čakala na prvý úder...Na prvú bolesť...

Emily:

,,Dobré ráno."vošla som do malej kuchynky,kde sa zhovárali Lola a Bell.

,,Čau..."zazreli po mne a stíchli.Z chladničky som vybrala jogurt a sadla si na kuchynskú linku.

,,Emily...Nemôžeš robiť dve veci naraz.Spala si najviac tri hodiny.Pozri sa na seba,ako vyzeráš."Lola ma prebodla pohľadom.

,,Dajte mi pokoj!Nie som ako vy!"jogurt som tresla o linku a vybehla z izby.Usilovne som mrkala,aby som sa nerozplakala,zatiaľ čo som bežala cez chodbu,plnú študentov.Oprela som sa o stenu a zhlboka dýchala.

,,Slečna?Nie ste náhodou Emily Watson?"Oslovila ma postaršia pani na vrátnici.Váhavo som prikývla.Z krabice vybrala obálku,ktorú mi následne vtisla do ruky.Otvorila som ju,posadila sa na lavičku pred internát a začala čítať.

Ahoj Emily,
Viem,ako sa teraz musíš cítiť...Myslíš si,že sme nejakí zradcovia,no nie...Minule sme to s otcom prehnali.Prosím,vráť sa domov.Alebo o sebe daj aspoň vedieť.Kde si?Čo robíš?Máš peniaze?Robím si o teba starosti.Prosím,ozvi sa mi.
-S láskou Mama.

Vážne?Starosti?Je neskoro...príliž neskoro,mama.Z obálky som vybrala zväzok bankoviek a hodila ich do koša.Nechcem a ani nepotrebujem jej peniaze!Tašku som si prehodila cez plece a pomalým krokom som sa vydala ku škole.Vlasy mi strapatil jemný vánok a z toho,že rovno zo školy poletím do klubu,sa mi dvýhal žalúdok.Vstúpila som do budovy vynovenej školy a nastúpila do výťahu.

×××

Stála som na špičkách a z okna pozorovala ľudí,ktorí sa pohybovali v mojom zornom uhle.Vžila som sa do hudby,ktorá vychádzala z klavíra a do jemneho hlasu profesorky,ktorá nám vravela,čo máme robit.

,,Releve,piata pozícia.Spevniť brucho,Elissa...."Jej hlas som prestala vnímať a predstavovala som si,že som dievca,ktoré práve na ulici objíma chlapec...Také krásne...

,,Harry..."Moje pery zašepkali jeho meno,keď som z okna zbadala známu postavu.To nie!Čo tu dočerta robí?!

,,Pani profesorka?Mohla..Mohla by som odísť na intrák?Ostalo mi nejako zle.."zaklamala som a automaticky som podišla k mojej taške.

,,Dobre,Emily...Ale zajtra príjď na generálku."usmiala sa na mňa,no to už som videla iba periférne.Bežala som po chodbe,ako zmyslov zbavená.Nevnímala som nič,okrem jedinej myšlienky,vypadnúť odtiaľto skôr,ako stretnem Harryho.Obzrela som sa za seba,v pláne zistiť,koľko je hodín,keď v tom som do niekoho vrazila.Spadla som na zem a celý obsah kabelky sa mi vysypal.

,,Dávaj,pozor dopekla!"vyštekla som a bleskovo si začala baliť do tašky rozsypané veci.

,,Emily?Č-čo tu robíš?"zostala som zarazene sedieť a pomalým pohybom hlavy som očami pristála na osobe,do ktorej som vrazila.

,,Prepáč,poznáme sa?"rýchlo som sa  postavila,schmatla kabelku,no než som stihla urobit čo i len malý krôčik,pevne mi stisol zápästie a strhol ma smerom k nemu.

,,Emily,čo za hru to tu hráš?"nechápavo pokrútil hlavou a ruku mi stisol ešte silnejšie.

,,Žiadna hra,Harry.Bude lepšie,ak o sebe budeme tvrdiť,že sme sa nikdy nepoznali."odvrátila som pohľad od jeho zelených očí,v ktorých som sa utápala.Od jeho smutného pohľadu...Od jeho pier,ktoré boli inokedy zvlnené do úsmevu.

,,A čo ten bozk?Nič neznamenal?!"

,,Ten prvý bozk nič...neznamenal..."pokrčila som plecami.

,,A ten druhý?Ten pri jazere?"zaiskrili mu oči.

,,Možno...No až Niall mi dokázal,že vás nepoznám...A nie len Niall.Takisto aj Tarra a-"Harry ma pritisol o stenu a pobozkal ma.Neprotestovala som,ako som mala v pláne..dokonca som mu jeho bozky opätovala.

,,A teraz?Čo pre teba znamenal ten bozk teraz?"spýtal sa,keď sa odo mňa odtiahol.

,,A čo znamenal pre teba,Harry?"chrbtom som sa pritisla viac ku stene,aby som medzi nami udržala aspoň desať centimetrový odstup.

,,Dopekla,milujem ťa..."pousmial sa a rukou mi zašiel do vlasov.

,,Miluješ ma tak,že si schopný nezlomiť mi srdce?"

,,Áno...,ale mala by si-"

,,Harry,musím ísť...Nesmie nás tu vidieť profesorka baletu."Zo zeme som zobrala kabelku,ktorá mi medzičasom skĺzla z ramena a utekala som cez dlhú chodbu.

Tak?Ste spokojné? :D Nebojte sa...ešte sa to pokazí :D Nabudúce bude Harryho pohľad a bude dosť dôležitý :D Máte sa na čo tešiť,pretože Harry jej nestihol povedať niečo dôležité :D