Forever together?-Jednodielovka :)

Ahojky :D Takže...včera večer som mala chuť napísať jednodielovku,takže...takto to dopadlo :D Neviem...je to divné,ale tak...:D No posúďte sami :) Ja som akurát v škole a nudím saaa!Help meee!Aspoň že je tu Wifi :-P
Ak prečítate,okomentujte a ohodnoťte článok :)
With love,your writer :D Jááj,ešte som zabudla :D Dnes asi dám "WIL?" a prekvapko od jednej úžasnej baby s talentom :3  Ale "WIL?" dám iba ak stihnem,lebo musím hrať zápas -_- ...nechce sa miiiii :'(
No nič...čítajte,komentujte :D

Pohľad zatiaľ neznámej osoby:

,,Pomôž mi..."
V hlave mi stále znel jej hlas,keď zúfalo plakala a žiadala ma o pomoc...Poslal som ju preč.Spoliehala sa,že jej znovu poskytnem pomoc,zaplatím za ňu dlhy...Milovala ma niekedy?Bol som v jej živote len nejaká banka?Chcela iba peniaze?Na tieto otázky som však nepoznal odpoveď.Už som jej raz pomohol.. vytiahol som ju z problémov,v ktorých lietala,už ako malá.Mohla začať nový život...Zvolila si však inú cestu.Ozvala sa iba keď niečo potrebovala...Alebo sa neozvala...Dávno som nebol ten malý chlapec,ktorý s ňou mal domček na strome,hral sa na hrdinu a ona na princeznú.Zachraňoval som ju už ako malý...pred drakom,neskôr pred zlým hrdinom a potom pred drogami....Pred smrťou...Ako malý som jej platil zmrzlinu,neskôr kino a teraz jej život.Sľubovala mi to,čo nikdy nemohla splniť.Že budeme žiť spolu šťastne až na veky,že mi nikdy nebude klamať a že peniaze odo mňa žiada posledný krát.Je už mŕtva?Zabili ju?Alebo ju zneužili?Nahovorili ju na niečo zlé?Alebo má zabiť niekoho ona?Nevie...No jedno je isté...Svôj dlh,bude musieť splatiť...Čím,už nie je jasné.

Pohľad Kim:

Prechádzala som cez tmavú chodbu,osvetlenú,už dochádzajúcimi žiarovkami,ktoré občasne zablikali.Prečo som prešla na zlé chodníčky?Prečo som radšej nezostala v domčeku na strome,s mojim najlepším priateľom?Musela som vyrásť?Nemohla som zostať malé čiernovlasé dievčatko?Nemohla...Zhlboka som sa nadýchla,vychutnávajúc si pocit života.Viem,že ma zabijú...Tak to tu chodí.Nezaplatíš,neprežiješ...Už som neplakala.Nebála som sa smrti...skôr mi prišlo ľúto,že už nikdy neuvidím človeka,ktorého meno som si písávala po zošitoch a kreslila k nemu srdiečka.Bola som doňho blázon.Pousmiala som sa a pripravená odísť z tochto sveta,som stlačila kľučku.Chvíľu mi trvalo,kým si moje oči privykli na šero,ktoré tu vládlo.Za stolom sedel tochto všetkého-John.

,,Kim..."zapriadol a ako mačkovitá šelma,vyskočil zo stoličky a urobil kolečko okolo mňa.

,,Nemáš peniaze..."povedal posmešným hlasom a automaticky nastavil ruku pred svojho poddaného,ktorý mu do dlane vtisol ostrý nôž.

,,Nie..."sklonila som hlavu a čakala na bolesť,ktorá zatiaľ neprichádzala.

,,Vieš,ako zaobchádzame s neplatičmi..."Nôž mi priložil ku krku a bruškami prstov prechádzal po mojom líci.

,,Taká krásna...a mladá...Ako sa má tvoja sestra Pam?"rukou prechádzal od mojej tváre,až k prsiam,ktoré silno stisol.

,,M-má sa dobre..."vykoktala som zo seba.

,,Naozaj?Podľa toho,ako sa tvári,by som nepovedal,že sa má dobre..."Nechápavo som na neho pozrela.

,,Robin..."otrávene pretočil očami a ukázal na plátno,ktoré vyselo na stene.Robin pristúpil k vypnutej kamere a zapol ju.

,,Nie!"vykríkla som a automaticky sa chcela rozbehnúť k plátnu.John ma však zadržal skôr,ako by som stihla urobiť jeden krok.Po lícach sa mi kotúľali slzy veľké,ako hrachy,keď som videla moju štrnásť ročnú sestru umierať.

,,Pam…Nie,nie,nie!Ona-...ona nemôže zomrieť!"

,,Prestaň!Ona nezomrie!Teda...možno.Ale svôj dlh musíš zaplatiť a keď chceš mať sestru na žive,jej život slatíš iným životom."stisol ma ešte pevnejšie.

,,Fajn...Zabi ma."Spôsobila som,že sa John začal smiať.

,,Nie,nie...teba chcem živú...si...si výnimočná."

,,Tak teda?"
Naklonil sa ku mne a jazykom mi prešiel po krku,až k uchu.Zavrela som oči a zvraštila tvár.Jeho ruka spočinula v mojich nohaviciach.Zahrával sa so mnou...

,,Musíš zabiť toho,na kom ti najviac záleží."pošepkal mi do ucha a rukou sa dobil do nohavičiek.Nemohla som mu odporovať...zabil by Pam...Vzdychol od vzrušenia,že ma má v moci a môže si so mnou robiť,čo len chce.

,,Ale...moji rodičia sú už mŕtvy..."

,,Ach Kim...Si príliž nechápavá..."vytiahol ruku z mojich nohavíc a prekrútil očami.

,,Máš zabiť toho,koho už dávno miluješ...toho,ktorý ťa minule vytiahol z kaše..."

,,Louisa?Nie,nie....To neurobím!Zober si môj život!"odmietavo som krútila hlavou.

,,Nechcem tvôj život,hlupaňa!Vyber si!Pam,alebo Louis?!"Pohľadom som zablúdila ku plátnu,kde ležala Pam v kaluži krvi.Slzy mi zmáčali tričko a ja som sa stále nevedela rozhodnúť.Je to moja sestra...Moja krv...

,,Pusti Pam!Zabijem jeho..."snažila som sa,aby sai netriasol hlas.

,,Nie...pustím ju,až keď budem v médiách počuť,že Tomlinson je mŕtvy."

,,Fajn."odvrkla som,podišla k jeho šuflíku,odkial som vybrala pištol a zamierila som ku dverám,kde stáli jeho dve gorily.

,,Ak ho nezabiješ,Pam bude mŕtva."pripomenul mi,keď už som prechádzala cez prah dvier.Pištol som si zastrčila za opasok a schovala mikinou,keď som bežala cez mesto,aby som sa dostala k jeho domu.Zhlboka som sa nadýchla pred tým,ako som zaklopala na dvere od jeho domu.

,,Kim?"z jeho úsmevu sa mi podľamovali kolená...Nie,nemôžem ho zabiť!

,,L-Louis...Milujem ťa!"Po tvári sa mi spustili nové slzy.Louis na mňa zmätene pozrel,no po chvíli ticha povedal:

,,Vždy som ťa miloval,Kim."Hodila som sa mu okolo krku,aby sa naše pery mohli po toľkých rokoch konečne dotknúť.Vášnivo ma pobozkal a keď sa chcel odtiahnuť,pritiahla som ho na späť.Užívala som si túto chvíľu pred tým,ako urobím to,čo by som mala urobiť.Pritlačil ma ku stene a z pier sa mi presunul na krk,kde po sebe zanecháv jemné bozky.Keď sa odtiahol,usmiala som sa naňho.

,,Prečo plačeš?"zamračil sa.

,,Pretože život je taký krásny..."Rozhodila som rukami, zaklonila hlavu,aby som si užívala dopadajúce kvapky dažďa,na moju tvár.Užívala som si vôňu dažďa...

,,Ale veď život ešte nekončí.Strávime ho spolu!"usmial sa.

,,Dobre...Ja tam na teba budem čakať..."opätovala som mu úsmev a pod mikinou nahmatala pištol.

,,Čože?Kde na mňa budeš čakať?"

,,Pamätaj si,že som ťa vždy milovala...Vždy."pobozkala som ho na pery,ustúpila od neho o dva kroky,vytiahla pištol a namierila na srdce...Na moje srdce.Skôr než stačil niečo vykríknuť,stlačila som spúšť a posledné,čo mi prebehlo hlavou,bolo: Prepáč mi to,Pam...