Kedy tu
bolo My Diary naposledy? ...Neviem.
Nemala som
čas rozmýšľať o mojich pocitoch a o veciach, ktoré sa okolo mňa
dejú.
Aj vy
niekedy tak strašne ľutujete niečo, čo ste mohli urobiť a všetko by bolo
inak?
Vždy keď
sa snažím napísať kapitolu, mysľou som úplne niekde inde a nedokážem sa
sústrediť. A hoci
naozaj
nechcem, prichytím sa pri tom, že rozmýšľam o jednej osobe, ktorú som
mohla mať. Keby som niečo urobila inak, keby som nebola taká odmeraná...Ale, keby bolo keby, však?
Niekedy by
som naozaj chcela vrátiť čas a zmeniť niektoré veci. Možno by som teraz
žila úplne iný život...Možno lepší alebo aj horší.
Ale som
spokojná s týmto čo mám teraz.
Prečo
dopekla sa vždy musím namotať na úplného idiota? A prečo keď nechcem, tak
naňho myslím? A prečo ho stále stretávam?!
Vlastne...on
nie je idiot. To ja som.
Je to
človek, s ktorým si tak neskutočne rozumiem a od ktorého by som sa
mala držať ďalej, ale niekedy by som pri ňom chcela byť až nebezpečne blízko.
Najhoršie je, že neviem prečo.
Snažím sa
to popierať ešte aj sama pred sebou. A na čo to všetko je dobré? No na
nič.
Moja
najlepšia kamarátka sa na mňa vždy iba usmeje so slovami, že o mne raz
napíše knihu...Teda o nás .O mne
a o ňom. A pritom neexistuje žiadne MY. Asi to vidí tak, ako to je.
Pretože
vždy keď ma stretne, rozžiaria sa mu oči a trvá na tom, aby som šla s ním.
Vraj ja sa mu nikdy neozvem a on nemá istotu, že ma ešte niekedy stretne. Asi by nemal.
Ja si
uvedomujem, že by som s ním nemala tráviť čas. Jednak preto, že to naše „kamarátske“
stretnutie sa vždy zvrtne, a jednak preto, že on má iný svet, do ktorého
nepatrím. A preto si zakazujem dvíhať mu telefóny alebo odpisovať na správy.
Rozum vyhráva nad srdcom, tak by to malo byť. Dúfam teda, že to tak aj bude.
A chcem
byť sama. Pretože všetci chalani sú kokoti, zatiaľ ma iba sklamali.
Ale
zároveň niekedy nechcem.
Tento
príspevok mal byť vlastne o prázdninách, ale čo by som o nich asi tak
napísala? Zase som bola myšlienkami inde, pri tejto téme. Tak čo sa budem
tváriť, že je všetko okej... Nerada niečo predstieram alebo sa hrám na niekoho
iného.
Mám pocit,
že to množstvo myšlienok ma za chvíľu zabije.
Keď bola
škola, nemala som čas rozmýšľať...asi to tak bolo fajn.
Každopádne,
zaujíma ma, ako sa máte vy :) Stále tu keciam iba o sebe a na váš
život sa nespýtam.
Musela som
to zo seba dostať von, vypísať sa z pocitov...sorry :)
Tak ako vy
trávite prázdniny alebo ak máte na srdci niečo iné, I am here for U guys! :)
Láásko, neľutuj nič :) ja som to tiež robila ale proste mám piči (ty vieš) :) a musím s tebou súhlasiť, keď bola škola nemala som čas rozmýšľať a mať sa na piču.. ľúbim školu :3 :D aj teba samozrejme :DD pusinký smajlík ale nebude :P (still :D) a jak sa mám ja? Šak vieš jak sa mám :D čiže vlastne ani neviem či budeš rada za môj koment ale proste som ho chcela napísať :D :)
OdpovedaťOdstrániťMichelle xx
Jasné, že som rada :* O tom nepochybuj! (pusinkový smajlík, vidíš? :***) Aj ja ľúbim škola <3 :DDD
OdstrániťPoväčšine sa riadim pravidlom, že by človek nemal ľutovať svoje rozhodnutia, lebo to v danej chvíli tak chcel... no tiež na mňa prídu chvíľky a poviem si keby bolo keby... aj keď si plánuješ budúcnosť, tak rozmýšľaš čo by ako malo byť.... preto som prestala plánovať... nikdy to nebude tak ako ty chceš... vyššia moc alebo nech si to nazve každí ako sám chce... chcem ti tým povedať, že premýšľaním nad minulosťou, už aj tak nič nezmeníš a ani plánovaním budúcnosti... dôležitá je prítomnosť... je pekné, že sa riadiš rozumom, ale možno by si mala dať príležitosť srdcu... nikto nevraví, že to bude ružové... no vyhýbať sa sklamaniu nie je riešenie... Bože to sú životné múdrosti :D ale i tak nezabránime tomu, aby sme sa nad týmito otázkami netrápili a nezamýšľali... budú tu stále, nech je naše rozhodnutie akékoľvek :) Prázdniny? mmm ja také nemám, ale bola som na dovolenke pred dvoma týždňami v Chorvátsku, bolo fajne... no teraz sa mi zdá ako keby som ani nikde nebola...plné pracovné nasadenie :D A inak prepáč, že som dlho nič nekomentovala, nie že by som nečítala... čítam a každú časť... len som lenivá... prepáč :)
OdpovedaťOdstrániťAsi áno, nemal by ľutovať svoje rozhodnutie...ale niekedy proste...niekedy sa tak rozhodnem iba preto, lebo mám strach, že a čo ak toto a hento. Presne, plánovania sa tiež nedržím :) Ono je to tak, že sa ma niekto spýta, či napríklad v piatok niekam idem a ja sa zasmejem, lebo ešte ani netuším čo bude o desať minút :) Ja žijem proste tak, že keď chcem niekam ísť, tak dakomu zavolám a poviem za desať minút tam a tam...Áno, máš pravdu...žijeme v prítomnosti! :) ...Viem, že vyhýbať sa sklamanie nie je tá najlepšia cesta, ale ak by som s ním niečo mala, tak viem, že by to sklamanie prišlo hneď na začiatku....Možno naňho časom zabudnem a on na mňa.
OdstrániťNo ja som rada, že tie prázdniny mám, aj keď na druhej strane.... :D :D Som rada, že si si užila dovolenku ako sa patrí :))
Aj som si myslela, že si prestala čítať, ale keď som tu uvidela komentár od teba, tak som sa naozaj potešila :))) Inak aj ja čítam tvoje príbehy, ale ešte som sa nedostala ku komentovaniu, lebo nikdy nebol časť, tak aspoň po sebe zanechávam reakcie! :))