Troubles.-42.kapitola

Vietor rostrapatí Louisove vlasy,ako čo najrýchlejšie beží s loptou potácajúcou sa trávou,pričom sa ho snažia jeho spoluhráči zastaviť.Pripadá mi to nemožné,vždy ich nejakou kľučkou obíjde a sústredene pokračuje ďalej,až kým neprihrá spoluhráčovi,čo je a bližšie pri bránke.Onedlho lopta pristáva v sieti súpera a Louisov tým sa víťazoslávne škerí.

,,Oh,Alex...to bol naozaj lacinný gól."Ian podíjde ku chlapcovi,ktorý vzhľadom trochu pripomína Nialla.Jeho správanie je však úplne odlišné.Alex sa zasmeje a lakťom hravo šťuchne do Iana.

,,Že to hovoríš práve ty,kámo."popri tom,ako hovorí,si cez hlavu prevlečie kriklavo zelený rozlišovák,čím si postrapatí vlasy,ktoré mu inokedy priľahle dopadajú na čelo.Vedľa nich sa vzápätí ocitá aj Mike s
Oliverom,ktorí pokračujú v podpichovaní.Odvraciam od nich zrak a pomrvím sa na plastovej stoličke,ktorá je zároveň súčasťou striedačky v sektore B.Najradšej by som tu nebola,futbal som nikdy nepovažovala za zábavný šport,no ako Louis sľúbil-porozprávame sa neskôr.Takže netrpezlivo čakám,kým tréner neodpíska koniec tréningu.
Teraz už má každý loptu pevne pritisnutú k boku a čaká,kým sa nedostane na rad.Na trávniku sa ocitajú kriklavo oranžové kužele,aké bývajú na testoch z autoškoly a oni poza ne naozaj s loptou kľućkujú ako som to robila ja s autom pomedzi ošúchané kužele.Každú chvíľu sa okolo mňa niekto preženie a zaradí sa znovu do radu,aby si cvičenie mohol zopakovať.

,,Koľko je hodín?"vydýchne spotený Steve Lount,keď prechádza miernym poklusom okolo mňa.Odomknem mobil,ktorý celú dobu stískam v dlani a oznámim mu,že je 12:48.Takže do konca tréningu zostáva ešte 12 minút.

,,Netvár sa tak znudene."Louis sa zaškerí a končekmi prstov mi postrapatí vlasy.Venujem mu zabijácky pohľad a potrasením hlavou sa jednotlivé pramienky dostávajú na pôvodné miesto.

,,Keby futbal nebol taký nudný,pochopiteľne by som sa nenudila."odbijem ho,stále trochu nahnevaná na jeho správanie.

,,Oh,zabudol som,že šelmička je dnes akosi podráždená."pretočí očami a skôr ako mu stihnen tresnúť po hlave,odbehne preč.

,,Ja vôbec nie som podráždená!"zvolám,na čo sa Louis zasmeje,do úst nasaje priveľa vzduchu,takže jeho líca sú vyduté.Koniec ukazováka si priloží k lícu a so smutným pohľadom bruškom prsta zatlačí do kože,pričom všetken vzduch následne vypúšťa.Dobre viem,že mi naznačuje sfúknutý balón,zrejme ma k nemu prirovnáva.
Môj stredný palec nekontrolovane vyletí do vzduchu a so zlovestným výrazom sa sústredím teraz už iba na Louisov chrbát.Izzy prechádzajúci popri mne sa zasmeje na mojom geste a načiahne sa po fľašu vody.

,,Tým olizom si to u teba posral,čo?"Skrčím obočie nad Izzyho slovníkom,ktorý obsahuje samé slangové slová a vulgarizmy.

,,Vôbec to nebol oliz..."bránim sa,na prsiach si prekrížim ruky a pokračujem, ,,A odkiaľ to vlastne vieš?"Izzy podvihne kútiky úst pobavene nahor,ako by nechápal,prečo sa ho vôbec takú otázku s vopred jasnou odpoveďou pýtam.

,,Aby bolo jasné,klebety nepočúvam."vspriamený ukazovák varovne vystrie pred moju tvár a ja sa ovládnem,aby som nepretočila očami.,,Ale,tentokrát sa to nedalo prepočuť,keď sa Michelle rozkrikovala na celú šatňu."

,,Michelle?"zťažka preglgnem a keď Izzy nechápavo prikývne,mám chuť dať si facku,hoci som za nič nemohla.Je to jednoduché...keď to vie Michelle,vie to Claudie a tým pádom aj samotná Amelia,ktorú to zrejme naštvalo.Viem,že by som sa mala obviňovať a ak nie seba,tak toho ničomníka Louisa,no na malinkú chvíľku mojim telom prejde vlna škodoradosti.

,,Bern,nefľákaj sa!"ihriskom zahrmí trénerov hlas a Izzy sa následne preľaknuto vystrie.

,,Veď sa nefľákam!"rozhodí rukami,pohodí šticou a usmeje sa.,,Precvičujem si tvárovú gymnastiku."

,,Ak ti je málo,kľudne si môžeš precvičiť aj kondičku."tréner povie autoritatívnym hlasom,no myslím,že si z Izzyho len uťahuje.Chlapec s hnedými priateľskými očami bezmocne mykne plecami,venuje mi posledný pohľad a rozbehne sa ku kuželom.Zvyšok tréningu netrvá dlho,ale keď sa ihriskom rozozvučí trénerová píšťalka,mám čo robiť,aby som nezvolala "konečne!".

,,Prezlečiem sa a som len tvoj."prehodí Louis,keď sa s fľašou potáca do šatní.Prikývnem a postavím sa z plastového sedadla.

,,Phi?"zvolá na mňa chlapčenský hlas a keď sa otočím,zbadám Olivera,ako sa pomaly blíži ku mne.Spýtavo naňho nadvihnem obočie a on mi pokynie,aby som si sadla.

,,Ako sa má Joe?Nemôžem ho ísť navštíviť.Tréner nám zakázal rozptylovať sa jeho stavom,pretože vieš...blíži sa veľmi dôležitý turnaj."končekmi prstov prechádza po leme červeného trička a zvedavo,no zároveň súcitne na mňa hľadí.

,,Vlastne ho teraz nemôže navštíviť vôbec nikto."vzdychnem a pohľad upriamim na nízke stebielka trávy.

,,Včera takmer zomrel..."premáham sa,aby z môjho hrdla nevyšiel bolestný ston,ale nedokážem zabrániť slzám,ktoré mi vypadnú z oka.Rýchlo si ich utriem chrbtom ruky a v tom ucítim Oliverovu ruku,ako sa obtáča okolo mojich pliec.

,,Neboj sa Soph.Joe to zvládne,vždy bol silný."Prikývnem,hoci tomu verí už len polovica mňa.Tá polovica,ktorá sa snaží nepozerať sa na svet cez ružové sklá okuliarov,už pomaly ale isto opúšťa nádej,pripravuje sa na najhoršie.Ale tá druhá polovica mňa,si to nechce pripustiť a nahovára si,že nakoniec aj tak všetko dobre dopadne.Nie všetky konce sú ale šťastné.

,,Ahoj Brook."okolo krku sa mu zavesí dievča zo staršieho ročníka,ktorá zároveň prerušuje náš rozhovor.Oliver položí svoje ruky na jej pás,tesne pod lem roztlieskavačskej rovnošaty.

,,Zoe...už končíš?"smaragdovými očami si podrobne prezrie jej kratučkú sukňu a dlhé vypracované štíhle nohy.Rozhodnem sa od nich odtrhnúť pohľad a zamerať sa na niečo iné.
Keď do mňa narazí studený vietor,zachvejem sa a čierne šaty si potiahnem nižšie.Hoci je slnečne,počasie ešte nie je dosť teplé na to,aby som si mohla obliecť šaty.

,,Môžme ísť?"nadskočím,keď sa Louisov hlas ozve pri mojom uchu.Prikývnem a zmätene sa postavím.

,,Eeh,kam vlastne ideme?"kráčam popri ňom cez futbalové ihrisko.Niekoľko ľudí sa na nás čudne pozerá,určite už počuli,čo sa medzi mnou a Louisom stalo.Ach,dopekla.

,,Louis?A čo Amelia?"

,,Čo s ňou?"rozhodí rukami,akoby neporozumel mojej otázke.Pretočím očami.

,,Povedal si,že sa porozprávame.Teraz to tak nevyzerá."zamračím sa a zastanem s rukami v bok.

,,Musel som ti sľúbiť,že sa porozprávame,inak by si nešla."potiahne ma za roh riflovej bundy.Hlasno vzdychnem.

,,Zase iba osieraš."zvrtnem sa a nahnevane kráčam iným smerom ako on.Počujem jeho frustrovaný výdych a vzápätí viem,že ide za mnou.

,,Sophie,zastav sa."

,,Na čo by som to robila?Aby si si zo mňa mohol zase robiť dobrý deň?!"odfrknem si,keď v tom pocítim silný stisk okolo môjho zápästia.

,,Nemôžme proste...Ja neviem...začať odznova?"otáča ma k nemu a prosebne na mňa hľadí.

,,Začať odznova?"nadvihnem obočie.Nechápem,ako to myslí.

,,Pozri, "púšťa moju ruku a zamyslene si končekmi prstov prechádza po malom strnisku na brade. ,, Joe je tvoj brat a zároveň môj najlepší kamarát.Je teda logické,že aj my dvaja by sme mohli medzi sebou vychádzať a...hlavne teraz,keď našu podporu potrebuje,vieš?Mohli by sme byť tiež priatelia."

,,Priatelia?"šokovane otvorím ústa.Naozaj si nedokážem predstaviť mňa a Louisa ako dve osoby,ktoré sa dokážu zniesť v jednej miestnosti a nehádať sa.Sme totižto veľmi odlišní.

,,Tváriš sa,ako by som ti práve ponúkol sex za peniaze."pretočí očami a kútiky úst drží pevne pri sebe,aby sa na mojom pohoršenom výraze nerozosmial.Vedel,že by som sa urazila.

,,No,povedzme si na rovinu,to by bolo menej prekvapivé,ako to,že mi ponúkneš priateľstvo.Prepáč,ale nedokážem si to predstaviť."zasmejem sa a jemu sa očividne o čosi uľaví.

,,Tiež si to neviem predstaviť,ale to neznamená,že by sme to nemohli aspoň skúsiť."pousmeje sa a ja k nemu vystriem moju ruku.

,,Sophie Cluscherová,teší ma."Louis sa uškrnie a do mojich vystretých prstov vloží jeho studenú dlaň.

,,Ahoj,Sophie.Ja som Louis Tomlinson,ten sexy futbalista."odvetí a potrasie našimi spojenými rukami.Keď však chcem vyvliecť ruku z tej jeho,stisk silnie a on ma potiahne dopredu.Využil moju nepozornosť a teraz ma ťahá popri sebe.

,,Takže,dovoľ mi,aby som ťa pozval na drink."

,,Radšej by som išla za Joeom."zamračím sa.

,,Joe?Ty poznáš Joea Cluschera?"Louis sa tvári,ako by práve objavil Ameriku.

,,Louis,nebuď hlúpy."

,,Ty nebuď nezdvorilá."

,,Ach,bože."chytím sa za hlavu a on mi otvára dvere na mojom aute.Bez slova sa posadím za volant a sledujem,ako sa ľadne pohybuje okolo auta.

,,Navrhujem ten drink,ak sa teda ešte chceš rozprávať."povie a vrelo sa na mňa usmeje.Takže takto sa správa ku svojim priateľom?

,,Fajn.Kam teda?"nechtami poklepem po volante a očkom pozriem na jeho zamyslený profil tváre.

,,Positivo?"navrhne.

,,Neviem,kde to je."protestujem,hoci je to pri Louisovi zbytočné.

,,Budem ťa teda navigovať."mykne plecami a rukou si prehrabne vlhké vlasy,ktoré si zrejme namočil pri sprchovaní sa.Otočím kľúčom a vycúvam z parkoviska.Mojim telom sa preháňa vlna zvedavosti,či mi bude Louis ochotný niečo prezradiť.Mohol by začať s vysvetľovaním,prečo si pred každým stavia vysoké múry,ktoré nemožno preliezť.

VIEM,VIEM :) JE STRAŠNE KRÁTKA A O NIČOM,PRETO SA POKÚSIM HNEĎ ZAJTRA PRIDAŤ ĎALŠIU :) SNÁĎ MI PREPÁČITE :)
ZA KOMENTÁRE BUDEM LEN RADA :3
LOVE YOU!