Troubles.-41.kapitola

Táto kapitola je...divná.Nie som s ňou spokojná -_- Neviem,či som si ňou nepokašľala plány,ale trvalo by večnosť,kým by som vymyslela niečo iné.
Snáď vám sa páčiť bude :)


Zo spánku ma prebúdzajú slnečné lúče,ktoré sa ešte stále čiastočne schovávajú za mrakmi a ja pomaly pootvorím oči.Chvíľku mi trvá,kým ma opäť nezavalí akási vnútorná ťažoba,smútok čo ma ťaží na hrudi.Najradšej by som opäť zavrela oči a prepadla sa do sveta,ktorý si riadim ja sama a možno by som sa opäť ocitla na lúke vo Violetinom tele.Nad touto predstavou sa zamračím a prinútim sa vyliezť z postele.Vlastne nie...nechcela by som opäť upadnúť do spánku,stále by sa mi mohlo snívať niečo nepekné.Bosými nohami dopadnem na podlahu a o niekoľko sekúnd na to,pocítim zimomriavky na
rukách.Načiahnem sa teda po hrubý biely župan,ktorý je na dotyk naozaj úžasne príjemný.S úľavou sa doňho zabalím a na nohy si našuchnem huňaté ponožky.Pri letmom pohľade do zrkadla sa cítim...trochu divne...hm...ako dieťa,ktorého všetka radosť spočíva v jednoduchých ponožkách a župane.Zatrasiem hlavou v snahe vyhnať odtiaľ zbytočné myšlienky a v ruke stisnem kľučku smerom nadol.Otváram tak dvere a vystupujem na chodbu.Plne si uvedomujem to ticho,ktoré ma obklopuje.To nepríjemné ticho.
Pomaly kladiem nohy pred seba a schod za schodon schádzam na prízemie.Zrazu si až príliš všímam ticho,ktoré ma ubíja čím ďalej tým viac,-a aj keď nerada-priznávam,že hluk,ktorý každodenne vystrájali Joeovi spoluhráči,mi chýba.Chýba mi tu pokrikovanie,hádanie sa o každé sústo jedla,karhanie mojej mamy a občasný smiech.A teraz?Jediným hlukom v tejto miestnosti sú moje chodidlá dopadajúce na kachličky.Hlasno povzdychnem a zháčim sa,keď sa moja ruka automaticky nahne k dvierkam od chladničky.V bruchu mi nepekne zaškvrka,no necítim,že by ma trápil hlad.Ruku teda spustím späť k telu a zamyslene sa zadívam von oknom.Cez ulicu sa kde-tu objaví auto,niekedy zas len ktosi prejde okolo našej záhrady.Zamračím sa,keď si predstavím,že týto všetci ľudia sa náhlia do práce a ja znovu vymeškám školu.Som zvedavá,kedy to chcem potom doháňať.Takmer sa mi zastaví srdce od ľaku,keď sa náhle rozozvučí malé rádio pripevnené nad sporákom a celým domom sa ozve prenikavý hlas jedného z trojice moderátorov.Stále mierne šokovaná,priložím svoju ruku na srdce a druhú priblížim k rádiu,aby som ho vypla.Napadne mi,že to bolo isto nastavené na náš hromadný budík,ale nemal ho kto vypnúť.Odtiahnem ruku a nechám ho hrať ďalej,kedže je rádio mojim jediným spoločníkom pre tento deň.Len stíšim hlasitosť a dlaňami sa zapriem do kuchynskej linky premýšľajúc,ako by sa dalo prepašovať k môjmu bratovi do izby.
Môj pohľad padne na lístok položený pri kryštálovej váze s bielymi tulipánmi,na ktorom sa vyníma úhľadné písmo.Beriem ho do ruky a zamračene očami prechádzam po jednotlivých písmenách.

S ockom sme museli ísť do práce,prídeme až večer.Aj ty by si sa mala vrátiť do školy a skús sa od všetkého nejako odreagovať :). Vytiahni von Alice s Lee,naposledy čo som ich videla mali o teba starosť.
Opatruj sa.   -Mama

Nie som pripravená vrátiť sa do školy.A taktiež nie som pripravená na Alice s Lee,hoci sú moje najlepšie priateľky.Ale mama má pravdu,potrebovala by som sa nejako odreagovať.
Mohla by som ísť na nákup,potárať sa niekde v centre.Alebo by som mala ísť radšej niekde na kľudnejšie miesto?Utriediť si moje pomiešané a chaotické myšlienky?Napríklad do Scunthorpe?
Druhý nápad zavrhnen,nemôžem sa stále vyhýbať ľuďom,preto sa rozbehnen hore schodmi aby som sa prezliekla a dala sa dokopy.Do izby prenikajú slnečné lúče,ktoré síce nie sú také intenzívne,no aj tak sa rozhodnem pre čierne šaty s čipkovaným vzorom,opásané tenučkým hnedým koženým opaskom,ktorý je na boku zauzlený a strapce sa veselo pohojdávajú vo vzduchu.Na to si oblečiem riflovú bundu,ak by vonku nebolo tak teplo,ako predpokladám a na nohy si natiahnem čierne silónky.Zamierim do kúpeľne a tvár si opláchnem studenou vodou.Na mihalnice nanesiem trocha špirály a na pery jemne rúžový rúž.Vlasy si jednoducho prehrabnem prstami,takže mi v kučerách dopadajú na lopatky.Zo stola beriem čiernu kabelku, ubezpečujem sa,že v nej mám všetko potrebné a opäť sa vydám dole schodmi.

***

,,Ďakujeme za nákup,dovidenia."predavačka v stredných rokoch sa na mna zdvorilo usmeje a ja násladne do rúk beriem dve igelitové tašky.Sú ťažšie,ako som si myslela a pútka sa mi nepríjemne zarezávajú do kože na vnútornej strane prstov.Zrýchlim krok,aby som ich niesla v čo najmenšom časovom intervale a hneď ako sa nachádzam na rozľahlom parkovisku,na kľúči od auta stlačím tlačítko pre odomknutie vozidla.Auto zabliká a tašky s nákupom pokladám na cestu vedľa pneumatík.Otvorím kufor a tašky opatrne položím vedľa seba,aby sa nákup nerozsypal po celom aute.Následne zabuchnem kufor a nasadám na predné sedadlo,keď mi v tom ktosi poklepe na okienko a upúta tým moju pozornosť.Hlavu pootočím do prava a ako zbadám predo mnou stáť dievča s nádhernou tvárou a hnedými dlhými vlasmi,zamračím sa a moja ruka vystrelí ku záchytke na dverách.

,,Nie,Phi počkaj."dlaňou sa zaprie do dverí a hlavou mi naznačí,aby som vystúpila.

,,Ponáhľam sa."zaklamem a znovu sa načiahnem ku dverám.Skrčí čelo a povzdychne si.

,,Nezdržím ťa dlho.Chcem sa porozprávať,to je všetko."

,,Nemám čas na rozhovor."trvám na svojom,no ona len pretočí očami.

,,Sophie...Vedela si,že raz stretneš buď mňa,alebo jeho,tak to prosím nekomplikuj,vystúp z toho auta a porozprávajme sa."

,,Nie."zatnem čelusť a pery stiahnem do rovnej priamky.Prstami pevne zvieram volant a zhlboka dýcham.Vzdychne,zabuchne dvere na mojej strane a obíjde auto.O pár sekúnd už sedí vedľa mňa na strane spolujazdca.

,,Ak nemáš čas,pôjdem teda s tebou a cestou sa porozprávame."povie nekompromisne a zapáše sa.Venujem jej podráždený pohľad a roztrasenou rukou strkám kľúč do zapalovania.Vážne by som sa jej radšej vyhýbala po zvyšok môjho života akoby som s ňou mala viesť rozhovor.

,,Nechápem,o čom sa chceš rozprávať,Jesamine.Niall je preč."skrčím obočie.V mysli som sa dlho vyhýbala
jeho menu,no akonáhle ho vyslovím nahlas,uvedomím si,ako mi v skutočnosti Niall chýba.

,,Tak začnime týmto."odmlčí sa a pery tisne pevne k sebe,pričom sa na jej hladkej tvári objavia vrásky od mračenia.Vycúvam z parkoviska a ona prehovorí.

,,Nepáči sa mi,že sa nerozprávate.Predsa ste sa milovali a zrazu-...Nie je možné aby z vás tá láska vyprchala zo dňa na deň."Láska...Bol naozaj mojou láskou?...nikdy som to nebrala tak vážne,akoby som bola pripravená,že sa má niečo stať.

,,Proste je to tak,Jesamine.To,že sa v tom budeš párať ničomu nepomôže."pretočím očami a keď sa dostanem ku križovatke,zháčim sa,pretože vlastne vôbec netuším,kam by som mala namieriť.

,,Nialla to mrzí.Veľmi."Takmer stočím auto do inej vozovky,keď jej pery vypustia tieto slová.,,A stále ťa ľúbi."

,,Ublížil mi."Myslím,že mu nie som schopná odpustiť.Vysmial ma,ponížil a do očí mi povedal,aká veľká je jeho nenávisť ku mne.Ale všetko to robil predsa iba preto,aby ma ranil...pretože ma miloval?

,,To ty jemu tiež."mykne plecami a mňa jej odpoveď rozčúli.Tak ja som mu ublížila?!A ako preboha?!

,,Vážne?...že o tom neviem."odfrknem si a s myšlienkami na Nialla odbočím ku škole.Ach dopekla,sem som predsa nechcela ísť.

,,A čo tá pusa s Louisom?"podozieravo na mňa pozrie,no ovládne ma pocit,že tomu sama neverí.

,,Ako keby si nevedela,aký Louis je."zamračím sa na ňu.Prečo mi neverí?Prečo mi Niall neveril?Hlasno povzdychne a na oči si založí slnečné okuliare.

,,Viem presne aký je."Zastavím na mojom obvyklom parkovacom mieste a konečne Jesamine venujem pohľad.Hlavu si podopiera ľavou rukou,ktorú má zároveň opretú o dvere auta a nepokojne si dlhými nechtami prehrabuje pramene vlasov.

,,A práve preto ti radím,aby si sa mu vyhýbala....Všetko sa pri ňom končí bolesťou,ktorá nikdy nezmizne úplne."dodá,odpáše sa a vystúpi z auta.Predtým,ako zabuchne dvere na jej strane,veľavravne na mňa pozrie a následne krátko zabodne pohľad kamsi dopredu.O niekoľko sekúnd neskôr sa stretnem s Louisovými šedými očami,ktoré preskakujú stredavo na mňa a Jesamine.Nechápavo sa mračí a odetý do futbalového dresu sa presúva k nám.Mám čo robiť,aby som si od nervov neotrieskala hlavu o volant a vystupujem z auta.Chladný vánok,ktorý naráža do môjho tela ma trochu upokojí,no stále zo seba nemôžem striasť zlý pocit z tohto zoskupenia.V duchu nad touto situáciou pretočím očami a sarkasticky dodám,že tu chýba už len Niall a Amelia.

,,Ahoj Sophie."bez náznaku úsmevu ma preskenuje pohľadom a potom sa zastaví na Jesinej prítomnosti.,,Jesamine."kývne jej a jeho tvár sa stáva ešte vážnejšou.A to som si doteraz myslela,že viac už vážny ani nedokáže byť.

,,Zdravím Louis.Dlho sme sa nevideli."obaja na seba pozerajú a sú v strehu,ako by mal zrazu jeden z nich zaútočiť.Všimnem si,že okolo nás postáva niekoľko študentov,ktorí debaty medzi sebou odkladajú bokom a venujú sa nášmu divnému zoskupeniu.

,,Chvaľabohu."povie posmešne,čím donúti Jesamine ešte viac sprísniť pohľad.
,,Mala by si ísť."ozvem sa a spravím krok k Louisovi.Ten sa uškrnie,ako keby práve vyhral nejaký jeho osobný súboj.

,,Premýšľaj nad tým,čo som ti povedala."Jesamine mi venuje krátky pohľad,nad Louisom pretočí očami a zvrtne sa na opätku.Jej slová ako by sa mi až teraz hlboko vryli do pamäti a keď ma Louis chytí za plece,jeho ruku strasiem so zamračeným výrazom.

,,Čo robila Jesamine v tvojom aute?"nechápavo pozrie tam,kde ešte pred chvíľou stála Jesa.Pokrútim hlavou na znak,že to má nechať tak a otočím sa na odchod.

,,Kurva,Sophie...Čo ti vtĺkla do hlavy?"vzdychne a vzápätí ma v pohybe zastaví jeho ruka,ktorá sa pevne omotá okolo môjho zápästia.

,,Vôbec nič."vytrhnem sa mu a urazene na neho pozriem.

,,Nemrač sa tak.Tá krava ti úplne zamotala myšlienky,mám pravdu?"vzdychne a prstami si rozstrapatí vlasy,ktoré mu doposial povievali vo vánku.

,,Prečo sa s tebou vôbec bavím Louis?!Za všetko môžeš ty!"vyšteknem a plná zlosti sa rozbehnem k autu.To on do môjho života priniesol problémy,nik iný,iba on!Načiahnem sa po kľučku,no v tom ma Louisovo telo pritlačí ku dverám.

,,Pusti ma Louis!"vykríknem.Všetken hnev čo vo mne blkotal sa teraz dostáva na povrch.Nebyť Louisa,stále by som bola s Niallom,ktorého som nikdy neprestala milovať a rozhovor s Jesou mi nejakým záhadným spôsobom otvoril oči.Keď si uvedomím Louisov dotyk na mojich oboch rukách,ten hnev sa presunie na neho.Niall predsa za nič nemohol,on mi neublížil,dokonca ho to mrzí.Ale Louis?To on bol ten,čo mi celú dobu dával rany pod pás.Nikdy sa mi neospravedlnil,za to Niall áno.Mrzí ho to.

,,Sophie,ukľudni sa.Nechápem,čo ťa tak rozčúlilo."jeho stisk silnie a ja sa prestávam metať.Zhlboka sa nadýchnem,chcem mu vykričať všetko,čo mi urobil.Ako mi ublížil.

,, Mohol by si mi dať na chvíľu pokoj a pustiť ma?Potrebujem byť sama a ty...-"moje slová a zároveň aj môj dych,sú prerušené.Tým,že jeho pery sa zrazu ocitajú na mojich,ma obral o všetky zmysly.Všetko čo v túto chvíľu dokážem vnímať,sú len jeho mäkké pery,ktoré zostávajú na tých mojich až príliž krátko.Keď sa odo mňa odtiahne a pomaly skúma moju reakciu,akoby som si až teraz uvedomila,čo vlastne spravil.Ústa otvorím od šoku dokorán.Presne toto spravil,keď sa mi chcel pomstiť za moju drzosť, vtedy na ihrisku.A ja viem,že mi chcel ublížiť aj tentokrát.

,,Musel som ťa nejako umlčať."mykne plecami,ako keby sa nič nestalo.Je tak bezcitný!Napriahnem sa,moja dlaň sa ocitá na jeho líci,čo spôsobí,že sa mu hlava prudko otočí nabok.Až keď sykne,uvedomím si,čo som spravila.Ale nemrzí ma to.Urobila by som to znovu.

,,Prepáč,som idiot."A po druhýkrát ma Louis dokáže obrať o všetky slová jednoduchým "prepáč" ,pretože toto slovo on zásadne nepoužíva.



Teraz baby poprosím NAOZAJ KAŽDÉHO,aby okomentoval.Totiž,neviem,či má ešte význam písať...myslím si,že to už nikto nečíta a tým,že nekomentujete mi len potvrdzujete moju teóriu.
Proste kapitolu komentujú stále tie isté dievčatá (Ďakujem vám,ste moje zlatíčka :3 ) a ja mám pocit,že to nikto iný okrem nich nečíta.Preto by som bola rada,ak by sa v komentároch objavili nejaké nové mená,ľudia,ktorí ešte nikdy neokomentovali kapitolu.Naozaj,nezabilo by vás to :)
Ak chcete,aby som pokračovala,okomentuje vo vlastnom záujme,pretože vy to čítate,píšem to pre vás a baví ma to písať pre vás...
Alebo len zaškrtnite reakciu na časť :)