Troubles.-28.kapitola

Ahojte :) Komentáre boli a tak tu je aj časť ako som sľúbila :)
Snáď s vás potešila :)
10+ KOMENTÁROV a máte ďalšiu :)


Ráno ma prebudia slnečné lúče prenikajúce cez otvorené okno a ja sa radostne nadýchnem studeného vzduchu.Pomaly sa posadím a pohľadom prečesávam izbu,v snahe zakotviť na Niallovi.Druhá polovica postele je však prázdna a po ňom tu nezostalo ani stopy.Vzdychnem a vyhrabem sa zpod perín,keď tu zrazu zbadám vedľa seba ležať pokrčený biely papierik.Narovnám ho a zvedavo prečítam čo na ňom stojí.

Musel som ísť na tréning,neskôr sa zastav ;) .
-Niall

Povzdychnem a prejdem do kúpeľne,cestou zo seba zhadzujúc oblečenie.V spánkoch cítim miernu bolesť,za čo môže tá prekliata vodka s džúsom.Vodovodným kohútikom otočím do prava a do ruky beriem hlavicu zo sprchy.Keď horúce kvapky vody narážajú na moju pokožku,cítim sa uvoľnenejšie.Zastavím vodu a predtým,než sa zabalím do bieleho froté uteráka,zrakom zablúdim do zrkadla a prezerám si môj odraz.Slabohnedé vlasy mi v kaderách dopadajú približne po lopatky a pery mám po včerajšom večeri s Niallom sfarbené viac do červena ako zvyčajne.Kvapky vody stále stekajú nadol mojím telom,a tak
schmatnem uterák a utriem sa.Navlečiem na seba spodné prádlo a pristúpim bližšie ku zrkadlu v pláne jemne sa namaľovať.Nikdy predtým som sa nijak extra nemaľovala a tak to zostane aj teraz.Špirálou si opatrne prejdem po mihalniciach a slaborúžovým rúžom si natriem pery.Mama mi vždy chcela nanútiť červený rúž,pretože moja tvár je až príliž bledá.S ním by som sa však cítila príliž výstredne.Rukou si prehrabnem vlasy a zamierim späť do izby a zo skrine vytiahnem prvé tričko a rifle,ktoré mi príde pod ruku.Cez tričko si ešte prehodím čierny rozťahaný sveter a zohnem sa po tašku.Vyhádžem z nej nepotrebné knihy a naopak naplním ju tými čo na dnešné vyučovanie potrebujem.Keď schádzam dole schodmi spomeniem si,že na rozvrhu sa neúprosne nachádza telesná výchova a zastonám.Každý normálny človek by sa pochopiteľne z telesnej tešil,lenže ja nie som normálna.Jediné čo ma vystihuje,je slovo poleno.

,,Dobré ráno."usmeje sa mama,ktorá sa zvrta pri palacinkách do hudby vychádzajúcej z rádia.Otec zaberá celý stôl včerajšími novinami a Joe sa pohojdáva na stoličke.

,,Dobré."zamrmlem a posadím sa oproti otcovi s tým,že mu rukou odstrčím kúsok novín.

,,Héééj!"zazrie na mňa a opäť svoju pozornosť venuje včerajšej tlači.

,,Ty,drahá...Vedela si,že včera chytili tých domových podvodníkov?"riekne nadšene a ja len prekrútim očami.

,,Oci,prečo čítaš včerajšiu tlač?Každý vie,že ich chytili."poviem otrávene a Joe mi pritaká.

,,Vy dvaja do toho nestrkajte nos.Staré noviny sú zadarmo,kdežto za nové by som musel vysoliť 80 pencí."poučí nás otec a moje kútiky úst sa samovoľne nadvihnú do úsmevu.

,,80 pencí každý deň by ťa nezabilo."uškrnie sa Joe.Joe?!

,,Nemáš byť na tréningu?"zamračím sa,čo spôsobí vrásky na mojom čele.

,,Keby som mal byť,asi by som tu teraz nesedel,nemyslíš Sophie?"pretočí očami a zaujato pozrie do novín.

,,Je teda tréning,alebo nie?"nalieham a registrujem mamu,ktorá predo mňa položí tanier s dvoma palacinkami.

,,Záleží na tom?"zatvári sa otrávene až mám chuť načiahnuť sa ponad stôl a prefackať ho.Ruky zatnem do pästí a zhlboka sa nadýchnem.

,,Tak asi áno,keď sa ťa to pýtam,dofrasa!"zvýšim hlas a Joe sa na mne pobavene zasmeje.

,,Sophie Cluscherová!Žiadne nadávky v tomto dome."Napomenie ma prísne otec a konečne zloží noviny zo stola.

,,Ježiš dobre.Je tréning,ale nie pre mňa.Spokojná?"rozhodí rukami a podráždene si odkrojí z palacinky.

,,Joe!Neber Božie meno nadarmo."upozorní ho mama a sadá si k nám za stôl.Pohľad na nás musí byť naozaj komický.Štvorčlenná rodina sedí za stolom pre deväť ľudí.Spokojne sa usmejem nas Joeovou odpoveďou a aj ja si odkrojím z palacinky.V ústach mi vybuchne vynikajúca chuť cesta,čokolády a šlahačky,až spokojne zamraučím,čím rozosmejem mamu.Mamin smiech má úžasnú moc rozosmiať miestnosť plnú ľudí,a tak to je aj v tomto prípade.Všetci štyria sa smejeme s plnými ústami zamazanými od čokolády.Spoločné raňajky nebývajú často,a tak si túto chvíľu naplno užívam.Túto chvíľu nám však prekazí zvuk zvončeka ozývajúci sa domom a ja viem,že sa nám do domu nasáčkuje polovica futbalového týmu.Palacinku si teda napchám do úst a staviam sa od stola.

,,Tak ja idem."silene sa usmejem na rodičov a vôjdem do predsiene,kde si na nohy našuchnem hnedé čižmy a oblečiem sa do zelenej bundy.Z vrecka na nohaviciach vylovím zväzok klúčov a odomknem auto.Tašku položím na sedadlo spolujazdca a hneď ako sa zapášem,naštartujem.
Keď zaparkujem na mojom obvyklom mieste pred školou,Alice s Lee ma nečakajú pri štadióne ako zvyčajne.Som tu však o dosť skorej ako inokedy.Zhrabnem tašku a prehodím si ju cez chrbát,následne zamykajúc auto.Kráčam po čerstvo napadanom snehu,ktorý ale dlho nevydrží a stanú sa z neho len ďalšie nechcené mláky.Preleziem malú bráničku, podídem k zhrdzavenému zábriadlu odelujúce trávnik od tribúny a opriem sa oň.Po trávniku behajú futbalisti a ja sa snažím nájsť Nialla.Alebo na tréning v skutočnosti nešiel?

,,Ahoj kráska."za chrbtom sa mi ozve Niallov veselý hlas,až nadskočím od ľaku.Otočím sa a zbadám ho sedieť na jednej zo stoličiek v prvom rade.Čierne skinny jeany mu dokonalo ladia s červeno-čiernou kockovanou košelou,ktorú má zapnutú až ku krku a na nose má posadené čierne slnečné okuliare.Zapýrim sa,keď pohľadom zastavím na vlastnom oblečení a potom opäť na Niallovom.

,,Slovo kráska ma ani trochu nevystihuje."prstami sa dotknem môjho rozťahaného svetra a Niall sa usmeje,čím odhalí rad svojich bielych zubov.Postaví sa,okuliare si zastokne za okraj vrecka na košeli a podíde ku mne,aby ma mohol stisnúť v objatí.Nos zaborím do jeho hrude a nadýchnem sa vône akéhosi sprchového gélu.Nadvihnem hlavu a reflektívne zažmúrim oči,keď mi silné slnečné lúče udrie do tváre.Niall sa potichu zasmeje a na nos mi zavesí jeho okuliare.

,,Pristanú ti."poznamená a následne si so mnou prepletá prsty.Viem,že to hovorí len tak,no aj tak sa mimovoľne usmejem.Hlavu si opriem o jeho rameno a pomaly kráčam popri jeho boku.Niektorí študenti posedávajú na lavičkách a hoci je sneh,užívajú si slnko,ktoré jemne hreje.Okuliare sa mi zosunú na špičku nosa,a tak si ich zastoknem do vlasov.

,,Čo máš dnes v pláne?"Niall na mňa zvedavo pozriem a ja sa len uškrniem.

,,To čo vždy.Nič."poviem pravdivo a vyhnem sa veľkému kameňu,ktorý mi stojí v ceste.

,,Tak už máš."Jeho okuliare si vezme späť a nasadí si ich na oči.

,,To mi ani nedáš šancu odmietnuť tvoju spoločnosť?"zažartujem a skôr ako stihne niečo namietnuť,pred nami sa objaví Alice s plnou náručou pohárov od kávy.

,,Zdravím hrdličky."povie s úsmevom a do voľnej ruky nám strká kávu.Vďačne na ňu pozriem a papierový pohár si priložím k perám.

,,Eh,Phi...teraz by som to na tvojom mieste nepila."zakričí Lee,ktorá kráča s Nickom priamo ku nám.Nechápavo nadvihnem obočie a podradne pozriem na kávu.

,,Prečo?"

,,Prvá hodina je telesná a Anderson vravel,že ideme na gymnastiku."Stále na ňu nechápavo hľadím,a tak pokračuje: ,,Gymnastika.Kotúle,stojky,premety...-"

,,Veď dobre."pretočím očami a tvátim sa,že som nepočula Niallov pobavený smiech.

,,Mali by sme ísť,nech
nemeškáme."Lee s Alice zastanú,dávajúc mi tak priestor rozlúčiť sa s Niallom.Letmo ma pobozká na
pery,pričom Lee závistlivo vzdychne.

,,Tak neskôr."znovu sa ku mne skloní a tentokrát náš bozk trvá dlhšie.

,,Dobre.Neskôr."končekmi prstov prejdem po jeho tvári a pohľadom zastavím pri jeho goliery,odkiaľ z časti vykúka bordový fľak,ktorý som mu včera spôsobila.Keď Niall zachytí môj pohľad,v rýchlosti uhnem očami a cítim,ako sa mi červeň nahrnie do tváre.On sa však nakloní ku mne a zašepká,že by som sa opiť mohla aj častejšie. Pousmejem sa,no to už ma Alice za lakeť od neho surovo odtrhne.

,,Vážne už musíme ísť."snaží sa zakryť pobavenie a prísne pozrie na Nialla.Dopekla...že by si aj ona všimla...

,,Phi,máš čo vysvetľovať."mrkne na mňa Lee a kráčame cez futbalové ihrisko.

,,Rozprávaj,preháňaj."povzbudí ju Alice,a tak s istotou viem,že si ten fľak všimli a bohviečo sa im teraz odohráva v hlave.

,,Nie je o čom rozprávať."začervenám sa a rozrazím dvere na šatni,snažiac sa s nimi veľmi nenaväzovať oční kontakt.

,,No,nevypadá to tak."za chrbtom počujem ich chichot.Otvorím moju skrinku a vytiahnem odtiaľ skrkvané oblečenie slúžiace na telesnú.Lenivo si sadám na lavičku a oproti mne sa usádzajú Alice s Lee,ktoré chcú počuť detaily z niečoho,čo sa vlastne ani nekonalo.

,,Nespala som s ním,dobre?"vyhrknem práve vo chvíli,keď sa na šatni otvoria dvere a dnu vstupujú naše spolužiačky,ktoré celé toto priznanie počuli.Michelle nadvihne obočie a s úškrnom sa obráti na Ameliu a Claudie.Z tejto trojice mám vždy divný pocit.Skloním zrak a začnem na seba naťahovať krátke teplákové šortky.

,,No,za to Alice to s Louisom stihla,že Claudie?"prehodí Michelle štiplavo a Alice sa pobúrene pozrie na Lee a následne na mňa.

,,Čože?!Čo si to dovoluješ niečo takéto povedať?"skríkne a stavia sa na nohy.Dopekla nie,len nenaštvite Alice.

,,Nehraj tu divadielko Alice.Všetci dobre vieme,že si spala s Louisom."vyštekne Amelia a otrávene si ľahne na parapetu.Alice sa v očiach hromadia slzy a otvára ústa.

,,Ako?"šepne,hoci z nej nevýjde ani hlások.Claudie sa však usmeje a veľavýznamne pozrie na Michelle.

,,Chelle,Amelia a ja sme sa po tréningu pridali k Louisovým kamošom...Majú z teba celkom srandu Alice."zasmeje sa a obzerajúc si nechty dodá :,,Úboha Alice...malá nevinná..panna.Teda...to posledné už asi nie,však?"

Nedokážem premýšlať.Jediné čo chcem spraviť je vraziť jej.Keď sa spamätám,už stojím na nohách oproti Claudie a zabijácky na ňu pozerám.

,,Škoda,že ty si len úbohá,však?"poviem hravým tónom,schytím tašku a nasrdene vybieham zo šatne.Za sebou počujem smiech ostatných spolužiačok,ale i výkriky môjho mena.Kráčam stále rýchlejšie,až napokon bežím a míňam okolo idúcich ľudí.Nakoniec však zastanem pred tribúnov a zlostne pozriem na Louisa,ktorý si na sedadle píše nejakú úlohu.Viac nie.Viac mi nebude ubližovať.

,,Máš chvíľu Tomlinson?!"vyšteknem,čím si získam jeho pozornosť .Prekvapene nadvihne obočie a postaví sa.Zíde niekoľko schodíkov a posmešne zastaví zhruba meter predo mnou.

,,Prišla si mi ho vyfajčiť?"zasmeje sa a ku podivu,zasmejem sa tiež.

,,Nie."poviem s úsmevom a ruku si položím na jeho plece.,,Ale mám tu pre teba odkaz od Alice."Skôr ako stihne nejako zareágovať,prudko nadvihnem koleno a celou silou ho trafím medzi nohy.Louis zasyčí bolesťou,no neuhne pohľadom.Prekrížim si ruky na hrudi a poviem: ,,Myslela som si,že sa budeš aspoň brániť.Chudák."zvrtnem sa na päte,keď tu za mnou počujem jeho nenávistný hlas.

,,Už som ti povedal,že slová bolia oveľa viac,Sophie.Ale ak o tú bolesť tak stojíš..."silno ma zdrapí za zápästie a pritiahne k sebe.Perami sa prisaje na tie moje a druhou rukou schádza pod lem krátkych šortiek.Ostávam zmätene nehybne stáť,neschopná urobiť akýkoľvek pohyb.Nakoniec sa spamätám a odtrhnem sa od neho.Louis sa spokojne usmeje a otočí sa mi chrbtom pokojne si vykračujúc vpred.Chcem sa rozbehnúť za ním a urobiť čokoľvek,čo by mu ublížilo,no keď sa chystám urobiť krok k nemu,všimnem si Nialla,ktorý stojí pri bránke aj s ostatnými chalanmi týmu a prebodáva ma pohľadom.Tým krásnym pohľadom.Zlostne kopne do fľaše,z ktorej následne vyteká voda a skôr ako stihnem čokoľvek spraviť,je preč.


Muhahaaaa :D