Troubles.-25.kapitola

Tak,tu to máte :) Pokúsim sa ešte pridať tento víkend niečo,ale neviem či sa mi to podarí,lebo sa cítim choro :D Asi som vo štvrtok o jedenástej večer nemala behať po meste v rozopnutej košeli ...ups :D

Dúfam,že časť sa vám bude páčiť a máte tu aj pohľad Louisa :)

Je to neprehladné,ale večer to napravím :)

Enjoy!

10 + komentárov a bude ďalšia ;)

,,Wow,naši si vedú naozaj skvele!Newcastle nemá šancu!"vykríkne Lee a s úsmevom nadčene zatlieska.S pohľadom upretým na zem si odpijem z koly a netrpezlivo pozriem na hodinky.Naozaj by som si priala,aby som to mohla prežívať tak ako Lee,no nemôžem si pomôcť.Futbal nikdy nepatril k športom,o ktoré by som sa zaujímala.A to nedokáže zmeniť ani Niall,ktorý sústredene kope do lopty a prihráva spoluhráčovi.



,,Lee?Koľko je do konca zápasu?"otočím sa jej smerom a ona nado mnou len pretočí očami.

,,Teba to nebaví ani trochu,že Phi?"

,,Nie,nie...tak to nie je,ja len..."snažím sa ju presvedčiť,že sa mýli,i keď má naprostú pravdu.

,,Phi,nevieš klamať.Za tento zápas si bola na záchode presne trikrát,pričom si tam strávila vyše 15 minút a potom si ešte dvakrát bola v bufete.Teraz tu sedíš desať minút a pýtaš sa ma,kedy to končí."víťazoslávne na mňa pozrie,do ruky chytí pohár s kolou a nakloní ho nad zem.Tmavohnedá tekutina sa prevalí cez oblý okraj pohára a v mláčkach sa vpíja do zeme.

,,Ups,asi budeš musieť ísť po ďaľší nápoj."usmeje sa a prázdny kelímok odkopne pod sedadlo.

,,Už som ti niekedy povedala,ako ťa zbožňujem?"zasmejem sa a dvíham sa zo sedadla .

,,Asi tak tisíckrát."zaškerí sa a následne svoju pozornosť venuje zápasu.Schádzam dolu schodmi a mierim k bufetu ,kde predo mnou stoja dvaja ľudia.Čakanie si skracujem pohrávaním sa s peňaženkou s keď na mňa o niekoľko sekúnd príde rad,vypýtam si kolu.

,,Ach dievča,keď v noci nebudeš môcť zaspať,vieš kvôli čomu,však?"pani mi podá pohár koly a ja sa pousmejem.

,,Možno v noci nechcem spať."zažartujem a otočím sa na odchod.Vybehnem hore schodmi a pohľadom nájdem Lee,ktorá nadčene vykrikuje "gól".Podídem k nej a pohár s kolou pokladám vedľa jej sedadla.

,,Ako som povedala,Newcastle nemá proti Doncasteru šancu.4:1,to je rozhodujúci stav."opriem sa o zábradlie predo mnou a zbadám Nialla,ako radosťou skáče s ostatnými spoluhráčmi.

,,Ako hral Niall?"obrátim sa na Lee,no kútikom oka stále pozorujem dianie na ihrisku.

,,Spolu s Louisom sú najlepší hráči.Joe je svojou výkonnosťou tesne za nimi."povie a zo sedadla uchopí kabelku,ktorú si prehadzuje cez rameno.Druhou rukou sa načiahne pre pohár koly a otočí sa na mňa.

,,Tak ja už idem,dobre?Mala by si za Niallom zájsť do šatne a keď už tam budeš,pozdrav ho odo mňa."usmeje sa a obíjme ma na rozlúčku.Následne sa pretlačí popred ľudí na tribúne a rýchlou chôdzou schádza schodíky.Povzdychnem,cez rameno si prevesím kabelku a pohnem sa s davom dole schodmi.Pohľad upriem na ihrisko,kde vidím stáť Nialla,ako sa rozpráva s nejakým mužom,ktorý si niečo zapisuje do notesa.Dostávam sa k nízkemu zábradliu,ktoré chráni ihrisko pred divákmi a otvorím bráničku,ktorou sa dostávam na umelý trávnik.Pomaly prechádzam priamo cez neho,až kým sa nedostanem k Niallovi.

,,Ešte raz ďakujem,určite sa vám ozvem."povie Niall s úsmevom a potrasie si s mužom rukou.

,,Rád som vás videl,dúfam,že nie naposledy."muž mu opätuje úprimný úsmev a otočí sa na odchod.Niall,akoby si ma všimol až teraz,sa otáča ku mne a ruku obmotáva okolo môjho pásu pritisujúc ma viacej k nemu.

,,Páčil sa ti zápas?"mäkké pery presúva na moje čelo a s úsmevom pozrie na obálku,ktorú drží v ruke.

,,Uhm...Kto to bol Niall?"spýtam sa a Niall mierne zaváha predtým,ako sa rozhodne odpovedať mi.

,,Jeden známy..."povie a spolu so mnou vykročí ku šatniam.

,,Čo chcel?"nadvihnem obočie a zvedavo na neho pozriem.Obálku si zastrčí za lem dresu a otvára dvere na jednoposchodovej budove so šatňami.

,,To sa dozvieš neskôr."usmeje sa a podíde ku chlapčenskej šatni.,,Počkáš tu?"
Prikývnem a chrbtom sa opriem o stenu.Viem,že mi Niall niečo tají,no ako povedal,neskôr sa to dozviem.Zo šatne následne vychádzajú Niallovi spoluhráči a dohadujú sa o nejakej párty na počesť výhry.Mám taký pocit,že ich celý život je jedna obrovská párty.Zo šatne výjde Louis a ja automaticky odvraciam pohľad od miesta,kde stojí.

,,Čakáš na Nialla?"povie posmešne a pár krokmi sa priblíži bližšie ku mne.

,,No tak na teba určite nie."odvrknem a otrávene z vrecka vyberiem mobil.

,,To je škoda...už ťa mrdal?"

,,Včerajšia facka ti nestačila Louis?Nemám problém vylepiť ti ďalšiu."moje ostré slová ho zrejme pobavia a z úst vypustí smiech.Nechápem ho.Správa sa,akoby mal rozdvojenú osobnosť,raz je normálny a raz zase neznesiteľný.

,,Si sexy,keď sa snažíš znieť ostro."vysvetlí zapne si zips na bunde.,,Zatiaľ sa maj,Cluscherová.Aj tak sa za malú chvíľu vidíme..."otočí sa mi chrbtom a odchádza.Keby tu bol nejaký kameň,už by ho mal v hlave.

,,Môžme ísť,Phi?"nadskočím od ľaku,keď sa za mnou ozve Niallov hlas.Pobavene na mňa pozrie a chytá ma za ruku.

,,Ísť kam,Niall?"vzdychnem a dochádzajú mi Louisove slová.

,,Na oslavu víťaztva k Ianovi.Samozrejme,ak tam nechceš ísť,môžme zájsť niekam inam."pozrie na mňa neistým výrazom,no ja len myknem plecom.

,,Nebudem ti meniť plány.Ak tam chceš ísť,pôjdem s tebou."Niall sa usmeje a pritiahne ma na jeho hruď.

,,Si úžasná."skloní sa ku mne a letmo ma pobozká na pery.

Z LOUISOVHO POHĽADU:

Na hlavu si natiahnem kapucňu a na čiernu mikinu navlečiem koženú bundu.Tašku s vecami na zápas hodím do kufra Joeovho auta a zohnem sa,aby som si zašnúroval tenisky.

,,Lou?Zbehneš ešte do šatne?Nechal som si tam kopačky."zvolá na mňa Joe a skloní sa k čelnému sklu rukavicou zmetajúc sneh z auta.

,,Ok."zamrmlem a aj keď sa mi tam nechce ísť,pre Joea to spravím.Ak by ma o to požiadal ktokoľvek iný,vysmial by som ho.Joea však nie.Je ako môj brat,ktorého som nikdy nemal a v niektorých veciach mi vie poradiť tak,ako nikto iný.Otvorím dvere na budove a znechutene odvrátim pohľad od Sophie a Nialla.

,,Si úžasná."chodbou sa ozve Niallov hlas a ja otrávene pretočím očami.Láska...k čomu to je?Absolútne k ničomu.Teraz jej vraví,aká je úžasná,no o nejaký čas sa všetko zmení.Jeden deň niekomu preukazujete lásku,no na druhý deň už možno nemáte komu tú lásku preukazovať.Je to tak,z lásky sa stáva nenávisť.

,,Asi vás ruším vo vyznávaní vašej nemiznúcej lásky."poviem ironicky a ignorujem Sophiin nenávistný pohľad.Viem,že ma nenávidí a ja nenávidím ju.

,,Áno,rušíš."Niall na mňa pozrie veľavravným pohľadom.Usmejem sa a jazykom si prejdem po zuboch.

,,Tak to ma strašne mrzí."chytím sa za srdce a pokračujem v ceste do šatne.Cítim na sebe ich pohľady,ktoré ma sprevádzajú až do šatne.Do ruky rýchlo zdrapím kopačky a rezkou chôdzou sa vydávam naspäť.Sophie s Niallom už na chodbe nestoja,a tak si hlasno povzdychnem.

,,Vďaka kámo."Joe si odo mňa vezme kopačky a hodí ich na zadné sedadlo auta.Následne si sadá za volant a naštartuje.Obídem auto a vleziem na miesto vedľa neho.Moje myšlienky sa dostávajú k tomu,aký význam má vlastne môj život.Celé je to o futbale,o chlaste a o mne...možno trochu o Joeovi.Som s ním však spokojný,nechcem ho meniť.Na zadné sedadlá nasadnú Peter,Oliver a Izzy a na kolená si položia všetky veci,ktoré im vzadu prekážali.

,,Počuj Joe,nemohol by si ma hodiť k Laure?"otočím sa na Joe a prosebne naňho pozriem.Naozaj nemám náladu na párty a Lauru som nevidel už celú večnosť.

,,Je to úplne na inom konci mesta ako Ianov dom."podotkne Joe,no zvrtne volant a odbočí na križovatku,ktorou sa dá dostať k Laurinmu bytu.Vďačne naňho pozriem a hlavou sa opriem o studené okno.
O nedlho zastaví na krajnici cesty a ja vystúpim z auta.Podídem k rade bytoviek a stlačím zvonček s menom
"Laura Flowr".Dvere sa s bzučaním otvoria a ja následne vchádzam dovnútra.Tentokrát sa rozhodnem ísť po schodoch,kedže momentálne už niekto vo výťahu je a trvalo by večnosť,kým by zastal na prízemí.Keď výjdem na tretie poschodie,dvere do Laurinho skromného bytu sú otvorené.Zrejme vedela,že som to ja.Prejden cez prah dverí,koženú bundu prehodím na vešiak a vzápätí vansy odkopávam pod botník.

,,Kávu?"Otočím sa za hlasom a zbadám ju opierať sa o zárubňu dverí,ako v ruke zviera malú kanvicu a jej nočná košela odhaluje tetovania po hrudi a rukách,ktoré končia až pri jej brade.Modré vlasy má mierne rozstrapatené a ľavú stranu tváre zamazanú od rozmazanej očnej linky.

,,Hej,vďaka.Zobudil som ťa?"ruky strčím do vreciek a zvedavo vyčkávam na jej odpoveď.Zaškerí sa a stratí sa vo dverách.S úsmevom ju nasledujem do kuchyne a oprem sa o kuchynskú linku,na ktorej sú poprevracané prázdne fľaše od alkoholu.

,,Čo myslíš?"uprie na mňa jej čierne oči,v ktorých sa skrýva pobavenie a zároveň krása.

,,Vieš Louis,hodili by sme sa k sebe."po linke rukou posunie pohár smerom ku mne.

,,Možno."zahryznem si do pery a následne k nim prikladám hrnček s kávou.Na jazyku pocítim sladkú chuť a keď pohľad odtrhnem od kávy,Laura sa už v kuchyni nenachádza.Z jej izby počujem tlmené zvuky otvárajúcej sa skrine a tiché nadávky,ktoré mi napovedajú,že s Laurou tu nie som sám.

,,Kurva!"Nataly,ktorá sa objaví v kuchyni,si rukou zakryje prsia a venuje mi vražedný pohľad.Preskenujem ju pohľadom a z úst mi výjde hlasný smiech keď zisťujem,že predo mnou stojí takmer nahá.

,,Louis,čo ty tu robíš?!"skríkne chrapľavým hlasom a fúkne si do blonďatej ofiny,ktorá jej padá do očí.

,,Som na návšteve,je na tom niečo zlé?A mimochodom,nemusíš si zakrývať kozy.Nie je to niečo,čo by som predtým nevidel."Usmejem sa,rukou odhrniem z kuchynského pultu prázdne fľaše a sadám si naň.Nataly pretočí očami a vyplazí mi jazyk odhalujúc tak piercing v strede jazyka.

,,Somár."otáča sa mi chrbtom a vybieha z kuchyne obliecť sa.

,,Ach,Nataly vravela som ti,že je tu Louis."povie Laura a vchádza do kuchyne s čiernym vrecom na odpadky v ruke.Čierne čmuhy z jej tváre zmizli a taktiež sa stihla prezliecť do čiernych kožených nohavíc a bieleho trička.

,,Už si raňajkoval?"spýta sa a fľaše vhadzuje do vreca.

,,Sú tri hodiny poobede,Lau.Už som stihol odohrať aj zápas."vzdychnem a nohou otvorím chladničku,ktorá stojí naproti mne.,,Ale ešte som neobedoval."

,,Louis,daj tie fety preč."capne mi po nohách a načiahne sa pre vanilkový jogurt.

,,Nataly,budeš niečo jesť?"zvolá do útrob bytu a odpoveďou je jej tiché zahmkanie.Načiahne sa teda aj pre druhý jogurt a zabuchuje chladničku.

,,A čo ja?Necháte ma o hľade?"vyčítam jej a rezihnovane si prekrížim ruky na hrudi.

,,Mám pre teba niečo iné."z vrecka na nohaviciach vytiahne sáčok s trávou a hodí mi ho.

,,Z toho sa nenajem."zamračím sa,no sáčok prijmem.

,,Nie,ale sfajčíš sa z toho."riekne Nataly,ktorá vchádza do kuchyne v čiernych legínach,ktoré jej obopínajú dlhé tenké nohy a biele tričko s farebnou potlačoz zakasané za lem legín jej tesne obopína hrudník.Blond vlasy jej v kučerách dopadajú na plecia a na perách sa pýši slaboružový lesk,ktorý vytvára kontrast s jej modrými očami.

,,Nemusela si sa kvôli mne tak nahodiť."poviem a potláčam smiech,keď sa Nataly pozrie vôkol seba hľadajúc nejaký predmet,ktorý by po mne hodila.

,,Idem fotiť ty idiot."odbije ma a z linky schytí kelímok s jogurtom.

,,Okej,okej len ma nebi."z líca si zotriem imaginárnu slzu a otvorím sáčok s trávou.

,,Ako to ide s tým dievčaťom,čo si si zaumienil,že ju pretiahneš?Ako sa to volá?Sophie?"spýta sa Laura so značným pobavením v hlase a ja sa vzápätí zatvárim namrzene.

,,Vyjebal som sa na ňu.Je to krava."zabalím si jointa a Nataly mi automaticky hodí zapalovač.

,,Kto si a čo si spravil s Louisom?"Nataly prekvapene nadvihne obočie a zanadáva,keď jej kúsok jogurtu skĺzne z lyžičky a dopadne na zem.

,,Myslela som si,že čo si zaumieniš,to dostaneš.Mýlila som sa?"povie Laura a ja si musím pripomenúť,že sa ma snaží len rozhnevať.

,,Už je zadaná."poviem na svoju obranu a potiahnem si z jointa.

,,To má byť tvoje vysvetlenie?Ale Louis,prosím ťa,odkedy ťa zaujíma,či je niekto zadaný?"riekne posmešne a prázdny kelímok od jogurtu vyhodí do koša.

,,Proste to nechajte tak,hej?!"zavrčím a Nataly pretočí očami.

,,Nemal by si sa vzdávať."šepne Laura a z ruky mi vytrhne jointa následne si ho prikladajúc k červeným perám.

ZO SOPHIENHO POHĽADU:

,,Ianov dom je vážne obrovský."poznamenám a končekmi prstov prejdem po drevenom zábradlí na schodoch.

,,Nikdy predtým si tu nebola?"spýta sa Niall začudovane a napije sa z kelímka,čo drží v ľavej ruke.

,,Nie.Prečo sa tváriš tak prekvapene?"nechápavo zvraštím čelo a zastavím sa pri krbe.

,,Neviem,Joe sem chodí stále,tak som si myslel,že..."

,,Joe ma nikdy neberie so sebou."preruším ho a sústredene pozriem na druhú stranu veľkej obývačky.

,,Nie je tamto Jesamine?"prstom ukážem na hnedovlasé dievča a Niall následuje môj pohľad smerujúci k stolu s alkoholom.

,,A fakt.Poď,ideme za ňou.Nemám ani potuchy,čo tu robí a odkiaľ vie,že ma tu nájde."prehovorí Niall a pohne sa k nej.Jesamine sa usmeje a od Alexa príjma pohár s nejakým nápojom.Vyzerá to tak,akoby sa s Alexom poznali už dlhšie.

,,Myslím si,že nevie."zamyslene pozriem na Jesamine.

,,Čože?"Niall sa na mňa otočí a tvári sa stále zmätenejšie.

,,Podľa mňa nehľadala teba,ale Alexa.Pozri,vyzerá to tak,že ju pozval."vysvetlím a on uznanlivo prikývne.

,,Asi hej.Ale aj tak za ňou idem."Pretočím očami nad jeho tvrdohlavosťou a následujem ho k Jesamine a Alexovi.

,,Ahoj Jes,čo tu robíš?"Keď sa Niallov pohľad stretne s Jesamininým,Jes sa zatvári prekvapene,čo len potvrdí moju teóriu.

,,Oh,čau Niall.Nevedela som,že tu budeš.Každopádne,pozval ma sem Alex."Alex sa hanblivo usmeje a ja dám ruku do ohňa za to,že takto sa ešte nikdy pred dievčaťom neostýchal.

,,Ahoj Phi.Nechceš sa prejsť?"pozdraví ma a veľavravne na mňa pozrie.Zmätene sa otočím na Nialla,no ten je už zabratý do rozhovoru s Alexom.Myknem teda plecom a prikývnem.

,,Ako sa máš?"spýta sa so starosťami v hlase.

,,Fajn..."odpoviem stále trochu nechápavo.

,,Vieš...myslím to s Niallom.Ako to berieš?"

,,Čože?Prepáč,ale asi ti nerozumiem."

,,Nepovedal ti?Dnes mu ktosi ponúkol,že môže hrať za uznávaný futbalový tým."zamračí sa a nervózne si zahryzne do pery.Do ruky beriem pohár s Fantou a poviem:

,,To je skvelé."usmejem sa a pohár priložím k suchým perám.

,,Čo to nechápeš Phi?Odchádza do ameriky."Pohár púšťam na zem a od prekvapenia otváram ústa.Chcem niečo povedať,no moje ústa nie sú schopné povedať ani slovko.Fanta sa vpíja do bieleho koberca a ja na to len bezducho hľadím.

Odchádza.

Odchádza preč.


Tak,čo na to hovoríte? ;)