Save Her Life- "Welcome back" (5.)

Tak tu je ďalšia časť Save Her Life :) 
Zajtra by ste tu mohli mať Troubles.,ale len ak pôjde wi-fi,alebo ak mi mama požičia notebook a ak nebude mať pindy,že sa nebalím na lyžiarsky :D ...Ale naozaj sa budem snažiť :)))

Okomentujte prosím všetci,čo to čítate :)



,,Takže ty si sa predávkovala?"Jemný dievčenský hlas ma myšlienkami vracia späť do reality a pomaly obraciam hlavu naľavo,aby som sa pozrela na dievča,ktoré ku mne po dlhom čase prehovorilo.

,,Záleží na tom?"myknem plecom a potichu vzdychnem.

,,Nie.Ale viem,aký je to pocit."pousmeje sa a časopis odhadzuje na zem.Začne si pohmkávať pomalú melódiu a postaví sa z postele.Zhodí zo seba bielu nočnú košelu a ja až teraz vidím jej vyčnievajúce rebrá a jej útle telo.Cez hlavu si prevlečie žlté šaty s farebnými kvietkami a ja nad nimi znechutene skrčím nos.Prekvapene nadvihnem obočie,keď očami sklznem na jej zadnú časť stehien a zbadám ružové jazvy,ako sa rez za rezom pýšia na bledej pokožke dievčaťa.

,,Prečo si tu?"prehovorím a čakám,kým sa s nemiznúcim úsmevom obráti ku mne.

,,Záleží na tom?"mykne plecom a rukami si uhladí šaty.

NAOMI

,,Nie.Ale viem,aký je to pocit."uškrniem sa,že sme si tentokrát vymenili role,no po chvíli dodám: ,,Môžme uzavrieť dohodu.Ty sa prestaneš rezať a ja sa pokúsim nezabiť sa."Zasmeje sa a hlavu nakloní nabok,potichu si ma premeriavajúc.

,,Nie som tu kvôli pár bezvýznamným rezom,vieš?...ale to by si nepochopila."Zohne sa po tašku a prevesí si ju cez plece.Popraví po sebe postel a s úsmevom vykročí ku dverám nemocničnej izby.Zastaví sa pri dverách a rukou si prehrabne vlasy,následne sa otáčajúc ku mne.Ja však sledujem slnečné lúče odrážajúce sa od lyžičky položenej na stole a na strope vytvárajú spleť svetla.Hlavu zabáram do mäkkého vankúša a zrak upriem do stropu.

,,Ako ti je?"pery skriví do veľmi dobre nacvičeného úsmevu a ruku presúva na kľučku.

,,Nikdy mi nebolo lepšie."poviem bezvýrazne.Rukou sklzne pozdlž kľučky a následne pociťujem,ako sa matrac pri mojich nohách mierne prehlbil.

,,Na chodbe sa bavili o tebe.Chcú tvôjmu otcovi navrhnúť,aby si navštevovala psychoša každý deň...vieš,pokus o samovraždu."

,,Ja som sa nechcela zabiť,dopekla!"vyšteknem a potom sa skleslo posadím.,,Teda...nie že by mi to vadilo,ak by som sa už nikdy nezobudila."dodám tichým hlasom a dievča sa usmeje a prikývne.,,Kurva...ako sa voláš?"

,,Viem presne ako to myslíš...Asi už radšej pôjdem.A preferujem oslovenie Naomi,nie kurva."zaškerí sa predtým,ako sa postaví a ladnou chôdzou prejde až ku dverám,ktoré opatrne pootvorí.Keď však vykukne von,čelom sa zrazí s nejakou osobou a bolestne vykríkne.

,,Oh,kurva sorry.."okamžite spoznávam Zaynov hlas a potichu sa zasmejem na Naomi,ktorá si ho pochybovačne prezrie.

,,Nevideli sme sa my už?"spytuje sa Zayn,venujúc všetku svoju pozornosť útlej Naomi,ktorá vzápätí ustúpi odo dverí a Zayn sa tak pretlačí popri nej dovnútra izby.

,,Dopekla,to si ty!"v Zaynových očiach zaiskrí hnev a Naomi sa len prešibane usmeje.

,,Rada ťa zase vidím,Nalik."

,,Vlastne som Malik."Pobavene sa opriem o vankúš a sledujem ich stále meniace sa výrazy.

,,Koho to zaujíma?"mykne plecom a zvrtne sa čelom k svôjmu lôžku.Zrejme si to s tým odchodom rozmyslela.Za Zaynovým chrbtom sa objaví Sarah a nesmelo mi kývne na pozdrav.Odvraciam od nej pohľad a sledujem Naomi,ktorá zo seba bez problémov zhodí šaty a nahá si ľahá do postele.Hlasno sa zasmejem nad jej rafinovanosťou a pohľadom vyhľadám Zayna,ktorý na ňu vražedne pozerá.

,,Opovážiš sa...veď ty vieš!"zlostne zavrčí a neodtrha od nej pohľad.

,,Neprišiel si náhodou za mnou Zayn?"ozvem sa a až teraz od Naomi odvracia zrak.

,,Eeeh,no jasné.Ahoj Effy,som rád,že žiješ."sladko sa usmeje a doslova sa hodí na posteľ vedľa mňa.Sarah nervózne prekračuje z nohy na nohu a zostáva stáť v strede izby.

,,Čo ťa to napadlo,Eff?Keby si len videla Louisa.Mal na mále,keď ťa zbadal ležať na podlahe."zaškerí sa a hravo ma drgne lakťom do rebier.

,,Louis mal na mále?Ľutujem,že som ho nevidela."vrátim mu jeho úder a s očakávaním mu ruku strčím do vrecka,snažiac sa nájsť nejaké cigarety.Konečne prstami narazím na hranatú krabičku a poľahky ju otváram.Zayn mi so smiechom chytí ruku a prehodí: ,,Neviem,či je to dobrý nápad."

,,Argh,Zayn!Budem tu trčať až do zajtra."zanariekam a prosebne na neho pozriem.

,,Ber to ako odvikaciu kúru."pretočím nad ním očami,no oproti jeho sile som bezmocná.
,,Priviedol si si kurvu,Nalik?"zasmeje sa Naomi z druhého konca izby a ruku ponorí do cestovnej tašky.Následne odtiaľ s úsmevom vyberá LSD a mne sa blažene rozšíria zreničky.

,,Dáš si Effs?"zaregistruje môj pohľad a rukou mi pokynie,aby som prišla ku nej.

,,Nie je to príliž riskantné?"miestnosťou sa ozve Sarin ustráchaný hlas,ktorý ma neskutočne vytáča.

,,Keď si taká posratá,nemusíš tu byť!Si iba na obtiaž."vybuchnem a načiahnem k Naomi ruku,aby sa so mnou podelila.

,,Zayn..."Sarah pozrie na Zayna sediaceho na mojej posteli a hľadá v ňom oporu.Zayna však poznám,nikdy by neurobil nič,čo by mohlo znížiť jeho ego.Ani v tom najlepšom sne by sa nezastal svôjho "dievčaťa",aj keby ju mal neviem ako veľmi rád.Skrátka by to neurobil.Je to Zayn.Pomrví sa na mieste a vydýchne.

,,Asi by si mala ísť,onedlho sem príde zvyšok partie."snaží sa o milý tón,no táto veta je sama o sebe nezdvorilá.Ako keby znamenala: Padaj Sarah,zavolám ti keď na teba budem mať chuť.

,,Tak to aby som teda šla."povie Sarah snažiac sa zahnať slzy,ktoré sa jej hromadia v očiach a poberie sa ku dverám.

,,Jop,padaj."zagúľam očami a keď po sebe Sarah konečne zabuchne dvere,spýtam sa: ,,Čo sa stalo medzi vami dvoma?"

,,Nalik sa so mnou vyspal,keď bol naliaty.Ráno sa zobudil a zistil,že nie som Sarah.Robila som si z neho srandu,že jej to zavesím na nos a on sa rozhodol nasrať sa na mňa."Naomi sa schuti zasmeje a perinu pozdvihne k hrudi.

,,Drž hubu."zavrčí Zayn a Naomi bez slova spustí perinu,takže sa ocitá nahá.

,,Láska,láska,láska...aké pofidérne slovo...nemyslíte?"pristupujem k Zaynovi a sadám si mu na kolená.,,Ty ju nemiluješ,však?"pozriem mu do očí,no on vzápätí uhne pohľadom.

,,Mala si niekedy pocit,že máš niekoho vážne rada,no chceš oklamať samu seba s tvrdením,že tú osobu v skutočnosti rada nemáš,a tak si dokazuješ svoju pravdu tým,že si k nej hnusná?"vydýchne a Naomi sa pousmeje,ako by presne vedela,o čom rozpráva.

,,Nie,nikdy."Jeho slová majú silnú váhu.Niekto by povedal,že na to,aby som tomu porozumela,som ešte príliž mladá a že keď budem staršia,pochopím to.Ja by som tvrdila,že v láske som neskúsená a nikto ju nikdy nepochopí.A ja sa nepúšťam do vecí,ktoré nemajú návod na použitie.
Nadskočím od ľaku,keď sa na izbe hlučne roztvoria dvere a tabletky drog rýchlo strčím pod perinu.

,,Ahoj Eff!"

,,Hlupáci!"zamračím sa na skupinku teenagerov stojacich vo dverách,no následne sa usmejem nad tým,že tú bandu idiotov opäť vidím.Mike sa doširoka usmeje a rozbehne sa ku mne.Vystrašene sa pritisnem ku stene,snažiac sa vyhnúť tej nečasovanej bombe.Mikeovi sa však podarí zvaliť sa na mňa celou jeho váhou a túli sa ku mne s istotou,že práve to neznášam.

,,Mike prestaň,lebo ťa podpálim!"zagánim naňho a na okraj postele si sadajú Niall s Louisom a Dylanom.

,,Vidíte,vravel som vám.Je v poriadku."zasmeje sa Mike a spolu s ním sa uškrnie aj Niall s Liamom.

,,Jop,nič mi nie je.Len som sa poriadne vyspala."blažene povytiahnem kútiky úst a zatvorím oči.Zabúdam na zmätenú Naomi mlčky sediacu vedľa mňa.

,,Jasné,preto si vyžrala celú krabičku liekov na spanie."povie Dylan dotknuto a odvracia odo mňa pohľad.Všetci sa prestanú usmievať a ustarostene preskakujú očami zo mňa na Dylana a naopak.V miestnosti chvíľu vládne trápne ticho s tým,že nikto nevie,ako ho prelomiť.Pokrčím teda plecami a z úst si vyberiem drogu v podobe tabletky.

,,Ehm...mala by som si asi trochu pospať."rieknem a všetci len prikývnu.Vstanem z postele a šuchtavo sa presúvam do tej mojej.Zaleziem si pod perinu a vytiahnem si ju až ku krku.Sledujem množstvo párov topániek,ako pomaly opúšťajú izbu, a keď posledný po sebe zavrie dvere,zašomrem: ,,Nezľakni sa,ak zo spánku začnem kričať."

***

Dylanov sveter si prtiahnem bližšie k telu,keď mi na rukách naskočia zimomriavky,ako vietor zafúka priamo na mňa.Zastanem pri bytovke,ktorá je z každej strany ozdobená grafitami a prstom zatlačím na zvonček s menom : Niall Horan.
O pár sekúnd sa v okne objaví  Greg,Niallov starší brat a ja musím uznať,že je tak isto atraktívny,ako samotný Niall.

,,Nefunguje otváranie dverí...stačí,ak do nich iba silno kopneš."zakričí z okna a ja chvíľu zvažujem,či to myslí vážne.Greg však nežartuje v jednom kuse ako Mike,a tak sa zdá,že mu môžem veriť.Pochybovačne pozriem na čierne dvere predo mnou a ustúpim o krok dozadu,aby som nohou mohla spraviť poriadny náprah,keď sa zrazu dvere otvoria a spoza nich sa na mňa usmieva Niall.

,,Asi by sa ti to nepodarilo."povie so smiechom,keď zbadá môj akčný postoj a ustúpi odo dverí.Pretočím nad ním očami a následujem ho do tmavej chodby.Podídem k výťahu a už-už sa načahujem k tlačítku,keď ma zastavia Niallove slová.

,,Nefunguje.Musíme to zobrať po schodoch."

,,Funguje vám tu ešte vôbec niečo?"poznamenám,na čo sa na mňa zamračí.Dobre viem,ako ťažko musí zarábať aj na toto málo čo má.Nie je odo mňa fér,že si ho doberám.Ospravedlňujúco naňho pozriem po tom,čo som vyriekla slová bez rozmyslu a vykročím po schodoch.

,,Stále zabúdam na to,čo ste si s Gregom prežili..prepáč."Niall sa pousmeje a po chvíle zamyslenia sa,odpovie.

,,Je to však to,čo sme si vybrali.Nemenil by som to."Zvyšok cesty ideme mlčky a keď zastane pred otvorenými dverami jeho a Gregovho bytu,uvedomím si,že ten byt k nemu neodmysliteľne patrí.

,,Ááh,Effy...Som rád,že žiješ ženská."ocitám sa v Gregovom objatí a v pozadí vidím,ako Niall nenápadne odkopne pod pohovku niečie trenky ležiace na zemi.Vzápätí Niall prichádza na to,že som zrejme videla jeho "nenápadnosť",a tak ukáže na Grega,čo značí,že trenky patria jemu.

,,Pripravil som nám palacinky."ozve sa Niall a smeruje do kuchyne.Greg ma pohladí po líci a ja sa vymaní z jeho prílišnej blízkosti.Viem,že by chcel odo mňa viac,ako by som mu dokázala dať a keď sa ma

dotýka,Nialla to svojím spôsobom zraňuje.Greg je jeho starší brat,ktorého má Niall veľmi rád a preto sa chcú chrániť navzájom.Niall ma pozná,vie aká som.Nečaká odo mňa lásku.Nie som si istá,či by to Greg pochopil.

,,Effy,ja..-"

,,Umieram od hľadu."preruším ho a rýchlym krokom sa poberám do kuchyne za Niallom.Na kuchynskej linke leží rozliate mlieko a Niall stojaci pri chladničke sa trápi s nutellou,ktorú nevie otvoriť.Vtedy prichádza Greg,ktorý mu s úsmevom berie nutellu z rúk a poľahky ju otvára.Navzájom sa doplňajú.Na tanier mi hodí dve palacinky a natrie ich nutellou.Greg zatiaľ zo šuflíka vytiahne príbor,ktorý mi následne podáva.Posadím sa k stolu,keď mi v tom vo vrecku zazvoní telefón a ja si spomeniem,že otec ma už dávno čaká pred školou,odkiaľ ma má odviezť k Stylesovi.

,,Kurva!"príbor hodím na nachystané palacinky a prudko sa postavím.

,,Mrzí ma to chlapci,ale musím bežať.V tejto chvíli som mala vychádzať zo školy.Palacinky sú určite veľmi dobré."rieknem a siaham po kľučke.

,,Effy!Zase si nebola v škole?!Sľúbili sme Charliemu,že na teba dohliadneme a-"

,,Maj sa.Niall."vyšteknem a zbieham dole schodmi.A je to tu.Oficiálne sa spolčili s mojím otcom!To

jediné,čo som od nich žiadala bolo,aby stáli na mojej strane.Nie aby robili to,o čo ich požiada otec.Rukami si popri rýchlej chôdzi upravujem vlasy a tričko,ktoré odvážne zvýrazňuje môj dekolt.Ďakujem Bohu,že Niall býva desať metrov od školy,keď zastanem pri zadnom vchode školy a ako vzorná žiačka vychádzam zo školy hlavným vchodom.Z diaľky vidím auto môjho otca a namrzene prichádzam k nemu.

,,Naozaj si nemyslím,že je potrebné navštevovať toho idiota."zašomrem,keď nasadnem do auta a zapínam si pás.Otec sa tvári,že nič nepočul a vycúva z parkoviska.

***

,,Prajem vám krásny deň pán doktor Styles."opriem sa o zárubňu dvier a s pobavením pozerám na jeho tmavo-zelenú košelu perfektne zakasanú do čiernych nohavíc.Jeho slušňácky vzhľad ma znechuťuje.

,,Oh,zdravím slečna Elizabeth."šálku s bylinkovým čajom pokladá na stôl a s tichým povzdychom si sadá do kresla.

,,Viete,naozaj by sa mi hodilo,keby sme si potikali.A som kurva Effy,nie Elizabeth.Tak ma volá jedine on."odvrknem a hodím sa do kresla.

,,Fajn,Effy...povedzte mi,čo sa stalo."

,,Som si istá,že to vieš do podrobností."

,,Chcem to počuť od vás."povie pokojne a otvorí zložku s mojím menom.

,,Požrala som lieky.A tikaj mi,lebo ma z teba jebne.Si starší o dva roky,kurva."rozhodím rukami a prekvapene nadvihnem obočie,keď sa Styles hlasno zasmeje.Šťukne perom a odstrčí ho na kraj stola.

,,Ak ťa to tak irituje,budem ti tikať.Teraz mi to povedz ešte raz."povie chrapľavo a chrbtom sa oprie o operadlo.

,,Chcela som iba spať.O nič iné mi nešlo."pretočím očami a dúfam,že už mi s tým dá pokoj.

,,Čo sa ti snívalo naposledy?Myslím tým..niečo,kvôli čomu si nemohla pokojne spať ďalej."

,,Neviem...nepamätám si to.Väčšinou je to o Cassie."na prst si natočím prameň mojich hnedých vlasov a aj keď nechcem,pred očami sa mi vynorí nočná mora,ktorá sa mi snívala túto noc.Pamätám si všetko.Do detailov.

,,V pamäti žial uchovávame spomienky dobré i tie zlé.Je však na tebe,ktoré si budeš pamätať do smrti.Tie dobré,alebo zlé Effy?"Po jeho slovách sa zamračím a z vrecka vytiahnem drogu v podobe tabletky.Vložím si ju na jazyk a pohodlnejšie sa opriem o operadlo.

,,Kto vie..."poviem a zatváram oči.

OKOMENTUJE PROSÍM :)