Troubles.-27.kapitola

Ak ste si všimli,včera som zmenila vzhľad blogu,ale neviem sa rozhodnúť,či sa mi páči :D Pravdepodobne ho ešte 10x zmením :D

S časťou som sa natrápila,tak snáď sa bude páčiť :)

Keď bude 10+ komentárov,máte tu ďalšiu :)

,,Meškáš."riekne Louis bez menšieho náznaku úsmevu a lenivo sa poberie do kuchyne.So stiahnutým žalúdkom sa pohnem za ním.Louis vyzerá,akoby ráno vstal z postele zlou nohou,no vzhľadom na jeho povahu aj tak netuším,čo by som mala od neho očakávať.Možno neslušné návrhy,nadávky,urážanie,alebo zamysleného Louisa,ktorý si všetky pocity drží ukryté hlboko pod zámkou.Utrápene z vrecka na jeansoch vytiahnem sieťku na vlasy a pochybovačne na ňu pozriem.

,,Snáď si to nechceš nasadiť na hlavu."povie Louis,ktorého zbadám sedieť na kuchynskej linke a keď zacíti môj pohľad,obočie povitiahne nahor a zazrie na kopu špinavého riadu.Myknem plecom,snažiac sa tváriť čo najľahostajnejšie to ide.

,,Spravila som ti niečo Louis?Pretože ak áno,daj mi radšej facku,ako by si sa mi mal posmievať."Prsty krčovito stiahnem k sebe a bruškami prechádzam po materiáli sieťky.So sklopeným pohľadom blúdim po bielych dlaždičkách,keď v tom pri sebe zacítim pohyb a na dlaždičkách sa ocitajú Louisove topánky hneď vedľa tých mojích.Bojazlivo dvíham hlavu a na malý okamih mu pozriem do očí,kým rýchlo neuhne pohľadom.

,,Pohnime si,nech to máme za sebou."povie otrávene a keď sa rukou prudko načiahne smerom ku mne,urobím rýchly krok dozadu,chrbtom narážajúc do tvrdej steny.Louis sa zamračí a do ruky berie hadicu,ktorú následne odtiahne k špinavému riadu.

,,Vážne si si myslela,že ti dám facku?"povie posmešne a otočí sa mi chrbtom.,,Slová bolia oveľa viac,ako stovky faciek.Ver mi Sophie,nikdy ťa neudriem."Po celom tele mi naskočia zimomriavky a zostávam zmätene stáť,zatiaľ čo Louis púšťa vodu a oplachuje tanier po tanieri.Nikdy ma neudrie.Nie fyzicky.Pretože ako sám povedal,slová bolia oveľa viac.Rany prebolia,zacelia sa.No slová dokážu vyvolávať bolesť celý život,zarezávajú sa pod kožu čoraz hlbšie a hlbšie.

,,Ten riad neumyjem sám."zamrmle,čím ma preberie z myšlienok a či chcem alebo nechcem,podídem k nemu.V tichosti oplachujeme riady a zvuk v miestnosti zaplňa len tečúca voda a štrngajúce taniere.V umyvadle vidím Louisov nestály odraz a spomeniem si na chlapca z fotky,ktorý sa usmieva od ucha k uchu srdečným úsmevom a šťastím naplňa dievča stojace popri jeho boku.Toho chlapca viac neuvidím.Už neexistuje.

***

Špagety polejem syrovou omáčkou a otáčajúc sa smerom k stolu vrazím do Niallovej hrude.Výjde z neho tichý,no zato pobavený smiech a vzápätí ma pobozká na čelo.Pozriem naňho naoko nahnevane,že sa tak potichu vplížil dovnútra a vystrašil ma tak na smrť.Jeho vôňa mi však zaplaví zmysly,a tak zavieram oči a chytám sa za nos.

,,Čo to robíš?"hlasno sa zasmeje,no ja sa mu otáčam chrbtom a nadýchnem sa ústami.

,,Nemôžem sa na teba pozerať,pretože ma zase oblbneš tým tvojím psím pohľadom."vysvetlím zastretým hlasom a ucítim brušká Niallových prstov,ako mi viečka nadvihujú nahor.

,,Nie!Okamžite prestaň Horan!"viečka pritisnem tesne k sebe a snažím sa vyhnúť jeho dotykom.

,,Prečo si ale držíš nos?"

,,Pretože strašne dobre voniaš a ja potom nemôžem racionálne rozmýšľať."Niall vyprskne do smiechu a keď sa jeho smiech vzďaluje,vyplašene otvorím oči,aby som sa presvedčila,či neodišiel.Zasmejem sa,keď ho zbadám vyvaleného na gauči v obývačke,zakrytého bielou dekou z ktorej mu trčia iba jeho veľké oči,ktoré na mňa hľadia spomínaným psím pohľadom a strapaté vlasy mu dodávajú na vzhľade malého chlapčeka,ktorý mame vyjedol z plechu všetky koláče.

,,Mám chuť pridať sa k tebe."ozvem sa a oprem sa o zárubňu dverí.Z okna vidím mamine auto parkujúce pred domom,čo značí,že viac v dome s Niallom nie sme sami.Niall odrhnie deku a pobavene na mňa pozrie.

,,A čo ti bráni?"Zasmejem sa a beznádejne nad ním potrasiem hlavou.

,,Phi,už si doma?!"domom sa ozve mamin hlas z predsiene.Veľavravne pozriem na Nialla a zamierim do kuchyne,kde doservírujem večeru.Z obývačky počujem Niallov zvorilý pozdrav a vzápätí mamin hlas.Taniere so špagetami pokladám na prestretý stôl,zatiaľ čo moja mama vešia na vešiak zelený kabát a oprašuje z neho poprašok snehu.

,,Aký bol deň v práci mami?"opýtam sa so záujmom sadajúc si na stoličku oproti Niallovi.Skôr ako mi však stihne odpovedať sa do kuchyne privalí Joe s Ianom.

,,Ah,chlapci už som si myslela,že neprídete.Aký bol tréning?"Zazriem na Joea,no on len prekrúti očami.

,,Vlastne bol dosť namáhavý a áno,trochu sa pretiahol.Ale vieš aký tréner dokáže byť,poznáš ho.V sobotu hráme dôležitý zápas,takže zo seba musíme vydať maximum."

,,Joe mám z vás chlapcov veľkú radosť."mama sa usmeje a sadá si za stôl.Ian si tlapne s Niallom a prehodí niečo v jazyku,ktorému nerozumiem.Niall sa hlasno zasmeje a sprisahanecky naňho pozrie.

,,Aj ja mám z vás veľkú radosť."nahodím ironický úsmev,dávajúc tak najavo,že sa mi nepáči,ako oblbujú rodičov.Hlavne moju mamu.Tréning im skončil tak pred dvoma hodinami.V skutočnosti sa len poflakovali vonku,prípadne sa zabávali s roztlieskavačkami.Opäť sa domom ozve buchnutie dverí a do kuchyne s hlukom vchádzajú Alex,Mike,Oliver a Louis.

,,Dobrý večer Anne."povedia jeden cez druhého a usadajú sa za náš veľký kuchynský stôl.Do nosa mi udrie výrazná mužská kolínska a vzápätí sa vrhajú na špagety.Moja mama sa tvári ako by jej to absolútne neprekážalo,že každý deň tu máme nasáčkovaný celý futbalový tým,no mne začína vrieť krv v žilách.

,,Domnievam sa,že som nenavarila dosť jedla...pre všetkých."poviem prerušujúc vravu.Všetci na seba zmätene pozrú,keď sa do toho s nadšením vloží mama a zvolá,že si objednáme pizzu.Všetci búrlivo súhlasia a poberajú sa do obývačky.Moje špagety tak ostávajú nedotknuté v hrnci a ja potichu vzdychnem.Taniere odložím späť do poličky a zo stola zoberiem vidličku následne k sebe prisúvajúc hrniec so špagetami.Namotávam si ich okolo vidličky a vkladám do úst.

,,Dobrú chuť."zdvíham hlavu od hrnca,keď ma prekvapí hrubý chlapčenský hlas a následne na druhom konci stola zbadám sedieť Izzyho.

,,Čo tu robíš?"spýtam sa s plnými ústami a mám čo robiť,aby mi z nich nevyklzli špagety.Izzy sa potichu zasmeje a medzi prsty uchopuje vidličku.

,,To čo vždy.Prišiel som sa najesť a potom si robiť srandu z Joeovej malej sestričky."jeho zelené oči sa zasmejú spolu s jeho perami a ja mu posuniem hrniec so špagetami.

,,Tak prajem dobrú chuť a tak isto aj zábavu."odvrknem a staviam sa na nohy.Z rúk mu vytrhnem hrniec so špagetami a jeho obsah nahnevane vysypem do koša.Hrniec tresnem do umývačky a chystám sa výjsť z kuchyne,keď ma v tom chytá za ruku a strhne ma k nemu.

,,Robil som si srandu,Sophie.Nemusíš sa hneď urážať."usmeje sa sladkým úsmevom,na ktorý zbalí každé dievča.

,,Ty si ten úsmev asi cvičíš pred zrkadlom,čo?"vzdychnem,čo Izzyho rozosmeje.

,,Ak by ma niekto hľadal,budem v izbe."rieknem a opúšťam kuchyňu.Za mnou však stále počujem Izzyho kroky,a tak sa domnievam,že si ide robiť žarty z mojej izby.Nech si poslúži...
Rozrazím dvere na mojej izbe a zohnem sa po tašku s učebniciami,zatiaľ čo sa Izzy zvalí na postel a so záujmom si prezerá izbu.Ignorujem jeho prítomnosť a sadám si za stôl otvárajúc učebnicu z geografie.

,,Kde máš Nialla?Obvykle sa drží pri tebe."Odtrhnem zrak od písmeniek a zamyslene pokrčím plecami.

,,Izzy...Ako je to vlastne?Chce ma Niall len pre... jedno?"vyslovím otázku,ktorá mi vrta v hlave od chvíle,ako to spomenula Alice s Lee.Izzy sa pousmeje.

,,Láska neexistuje,Sophie.Nie v našom veku.Keď ti 16-ročný chlapec povie,že ťa miluje,nie je to pravda.Nikdy to nie je láska.Spočiatku je to o tom,či sa mu páčiš...potom ťa má rád,veľmi rád a čaká,kým sa nerozhodneš dať mu to,prečo ťa chcel.Ak sa mu to bude páčiť,nemá dôvod odkopnúť ťa.Tak to chodí.A možno neskôr ťa bude naozaj milovať."

,,Niall ale už dávno nemá šestnásť.Má 19,niektorý ľudia sa v takom veku vydávali."protestujem a Izzy len ľahostajne pokrčí ramenami.

,,Hovorím ti len,ako to naozaj je.Z pohľadu chlapcov."Hlasno vzdychnem a zatvorím učebnicu,pretože nemám najmenšiu náladu čítať si o antipasátoch a cyklónach,ktoré prúdia od rovníka k obratníkom a rozdeľujú sa a bla,bla,bla.

,,Nie si smädný?"skúmavo naňho pozriem a Izzy hneď pochopí,že nemám namysli iba tak obyčajnú vodu.Bez váhania z tašky,ktorá mu doteraz zakrývala chrbát,vytiahne fľašu s logom minerálky,v ktorej sa však nachádza ružová tekutina a ja naňho nechápavo pozriem v dojme,že nepochopil.

,,Je v tom grepový džús.S vodkou.Alebo teda vodka s grepovým džúsom.Daj si"hodí mi ju a ja so zlým svedomím odkrútim vrchnák.Keď privoniam k hrdlu fľaše,žalúdok sa mi trikrát obráti,no i tak sa napijem a to poriadne.

,,Veľmi to neprežeň,je v tom viac ako si myslíš."zažartuje (teda aspoň myslím,že žartuje) a vytrhne mi ju z ruky,následne prikladajúc koniec fľaše k jeho plným perám.V žalúdku pociťujem príjemné teplo,no zároveň aj ťažobu,ako by som si potrebovala odgrgnúť.Rozmýšľať však môžem bez problémov a všetko vidím jasne.

Až keď sa o niekoľko minút postavím a pohybom ruky zhodím z nočného stolíka digitálne hodiny,začnem sa domnievať,že alkohol nado mnou začína preberať velenie.

,,Sophie,už si opitá."poznamená Izzy odstrčujúc ma nabok,aby sám zo zeme zdvihol hodiny.

,,Nie.Nemám poňatia,ako som ich zhodila...bola to náhoda."bránim sa a keď urobím ďalší krok,nohou zavadím o stoličku a padám na zem.

,,Opäť náhoda."zachichotám sa a stoličku odsuniem pod stôl.

,,Čo keď ti poviem,že na náhody neverím?"riekne vypočítavo a ja sa len krátko zasmejem.

,,Potom by som musela byť opitá."priznám,no nevzdávam sa môjho tvrdenia,že náhody existujú.Na dvere sa ozve tlmené zaklopanie a následne registrujem Nialla vchádzajúceho do mojej izby.

,,Tak ja vás tu nechám."riekne Izzy a fľašu vhodí do tašky,zavierajúc za sebou dvere od izby.

,,Prečo sedíš na zemi,Phi?"Niall sa musí veľmi snažiť,aby mu netrhalo kútikmi úst.

,,Spadla som na stoličke,ale akosi sa mi nechce postaviť."vysvetlím a nestihnem ani žmurknúť,keď už je Niall v sekunde pri mne a dvíha ma zo zeme.Jemne ma položí na postel a sadá si vedľa mňa.Spomeniem si na slová Izzyho a či chcem,alebo nechcem,neustále sa mi prehrávajú v hlave dokola a dokola.Ak to nespravím,nebide ma ľúbiť...Už teraz ma neľúbi.

,,Tak som premýšľal a...-"

,,Nepremýšľaj Niall.Teraz nie."preruším ho a sadám si na neho obkročmi.Tvár mu beriem do dlaní a pery drsno pritlačím na tie jeho.Niall je prekvapený mojou ráznou zmenou nálady,no to mu nebráni v tom,aby ruky obtočil okolo môjho pásu a pritlačil moju hruď na jeho.
Musím to spraviť.Musím to spraviť.Musím to spraviť.
Niall ma od neho odtrhne a obaja lapáme po dychu.

,,Čo to robíš Phi?"zasmeje sa,no ja mu nedávam ďalší priestor na smiech.Rukami sklznem po jeho hrudi a prstami sa snažím rozopnúť jeho prekliaty opasok,ktorý sa nachádza nad rázporkom.

,,Sophie."vzdychne a hlavu zakloní do zadu.Páči sa mi,akú mám nad ním moc.Teraz som ja tá,ktorá určuje pravidlá.Konečne ho rozopnem a prstami prechádzam pod jeho tričkom panvou pritláčajúc nadol.Niall trhavo dýcha a zovrie ma do tesnejšieho objatia.Perami prechádzam na jeho krk,kde sa prisajem na jeho jemnú kožu a zubami ju jemne potiahnem k sebe.

,,Sophie."snaží sa ma zastaviť,ja som však neodbytná.Potichu sa zasmeje a v údive sa spytuje: ,,Čo ťa to popadlo?"Keď ignorujem jeho otázku,chytí mi ruky a zastaví ma.

,,Sophie."povie nadvihujúc obočie,stále očakávajúc vysvetlenie.

,,Ty ma...nechceš?"do očí sa mi nahrnú slzy a zrazu sa cítim ako totálna krava.Odvraciam od neho zrak,neschopná pozrieť sa mu do očí.Moju bradu však chytí medzi dva prsty a donúti ma pozrieť sa na neho.

,,Samozrejme,že ťa chcem.Ani si nevieš predstaviť ako veľmi.Ale dokážem počkať na chvíľu,kedy budeš chieť aj ty mňa tak,ako ja teba."načiahne ku mne ruku a pramienok vlasov mi opatrne zasunie za ucho.Usmejem sa a pobozkám ho na pery.Nie tak chtivo,ako pred malo chvíľou.Naopak,teraz pery priložím na tie jehi tak jemne a opatrne,akoby bol z porcelánu a každou chvíľou by sa mal rozbiť na malé kúsky. 

,,Sophie...v minulosti som znásilnil dievča."touto vetou ma vytrhne z neskutočnej lásky,ktorú k nemu cítim a potichu vzdychnem.

,,Ja viem,Niall.V minulosti."privriem viečka a na líci cítim slzy,ako pomaly stekajú nadol.V tom ich však zotrie Niallov prst a pri uchu počujem tiché : ,,Milujem ťa."

Aj ja teba,Niall.Viac ako si dokážeš predstaviť.

*Ja mám také diabolské plány,že koniec :D Strašne sa teším,keď už ich budem môcť realizovať :D *