Troubles.-27.kapitola (Ukážka)

Baby,prepáčte,ale dnes som nemala vôbec čas dopísať kapitolu,tak to odkladám na zajtra,nehnevajte sa :) 
Mám voľno celý týždeň,takže dúfam,že sa už konečne polepším :D 
A za to,že som vám dnes sľúbila časť a nie je tu,tak aspoň malú úkážku vám dávam ;) Snáď vám zamotám týmto úryvkom hlavu :D 
Pekný zvyšok večera a tým,čo majú prázdniny ako ja,tak pekné prázdniny! :P 

Troubles.-27.kapitola ( SNEAK PEEKY)

,,Spravila som ti niečo Louis?Pretože ak áno,daj mi radšej facku,ako by si sa mi mal posmievať."Prsty kŕčovito stiahnem k sebe a bruškami prechádzam po materiáli sieťky.So sklopeným pohľadom blúdim po bielych dlaždičkách,keď v tom pri sebe zacítim pohyb a na dlaždičkách sa ocitajú Louisove topánky hneď vedľa tých mojích.Bojazlivo dvíham hlavu a na malý okamih mu pozriem do očí,kým rýchlo neuhne pohľadom.

,,Pohnime si,nech to máme za sebou."povie otrávene a keď sa rukou prudko načiahne smerom ku mne,urobím rýchly krok dozadu,chrbtom narážajúc do tvrdej steny.Louis sa zamračí a do ruky berie hadicu,ktorú následne odtiahne k špinavému riadu.

,,Vážne si si myslela,že ti dám facku?"povie posmešne a otočí sa mi chrbtom.,,Slová bolia oveľa viac,ako stovky faciek.Ver mi Sophie,nikdy ťa neudriem."Po celom tele mi naskočia zimomriavky a zostávam zmätene stáť,zatiaľ čo Louis púšťa vodu a oplachuje tanier po tanieri.Nikdy ma neudrie.Nie fyzicky.Pretože ako sám povedal,slová bolia oveľa viac.Rany prebolia,zacelia sa.No slová dokážu vyvolávať bolesť celý život,zarezávajú sa pod kožu čoraz hlbšie a hlbšie.

,,Ten riad neumyjem sám."zamrmle,čím ma preberie z myšlienok a či chcem alebo nechcem,podídem k nemu.V tichosti oplachujeme riady a zvuk v miestnosti zaplňa len tečúca voda a štrngajúce taniere.V umyvadle vidím Louisov nestály odraz a spomeniem si na chlapca z fotky,ktorý sa usmieva od ucha k uchu srdečným úsmevom a šťastím naplňa dievča stojace popri jeho boku.Toho chlapca viac neuvidím.Už neexistuje.