Troubles.-32.kapitola

Ahojte žienky :) Mrzí ma,že zase pridávam kapitolu takto neskoro,ale včera sa vyskytli...ehm...nazvime to veci,ktoré mi zabránili písať novú kapitolu :D 

V tejto kapitole je prevažne Ameliin pohľad,zatiaľ sa nezaťažujte prečo,pretože vám to nepoviem :D Ale je dosť dôležitý,i keď sa to nezdá :D (áno,rozbiehajú sa moje diabolské plány :D )

Ak by tu bol niekto,kto nevie,kto dopekla Amelia je,pripomínam,že je to roztlieskavačka,kamarátka Claudie a Michelle ( to sú tie tri potvory,ktoré v jednej z kapitol urážali Alice za to,že sa vyspala s Louim)

Tak,dúfam,že sa na mňa až tak nehneváte,ale naozaj nemám čas :/ 

Snáď sa vám kapitola bude páčiť a prosím,zanechajte komentár,keď dočítate :))

10+ KOMENTÁROV

Sophie:

 Pomrvím sa v posteli a perinu si pritiahnem na plecia,a tak mi slúži ako ochranný štít pred čerstvým a hlavne chladným vzduchom valiaceho sa z otvoreného okna.Joe vzápätí vychádza z kúpeľne,odetí len do pyžamových nohavíc,ktoré má stiahnuté na bedrách.Pousmeje sa,keď sa nám stretnú pohľady a svoje telo zvalí do perín hneď vedľa mňa.Mokrými vlasmi sa obtrie o vankúš a zanechá na ňom stopu po vode.
,,Bavila si sa dnes?"vyriekne po chvíli príjemného ticha a zvedavo na mňa pozrie tmavými očami.Rozmýšlajúc nad odpoveďou si zahryznem do spodnej pery.

,,Asi áno...neviem.Proste som len...prežívala."zachichotám sa a on nad mojou odpoveďou pokrúti hlavou.Opriem sa o chladnú stenu,ktorá vyvoláva príjemný pocit na mojej rozhorúčenej pokožke a svoju pozornosť presuniem na lampičku nachádzajúcu sa na nočnom stolíku,ktorá bola práve jediným zdrojom svetla v Joevej izbe.

,,Mala by si na Nialla zabudnúť.Vieš,len tak si užiť.Vykonať niečo bláznivé a spontánne."usmeje sa a ukradne mi časť periny.

,,Ako napríklad odviesť sa na letisko najbližším autobusom a nasadnúť na prvé lietadlo?"keď to vyslovím nahlas,znie to lákavu a pár sekúnd naozaj zvažujem,že to urobím.

,,Uhm,napríklad.Ale skôr som mal na mysli nejaké reálne bláznovstvo."pobavenie na jeho hlase je očividné.

,,Fajn,čo by si spravil ty?"lakťom postrčím do ráma okna,ktoré sa následne privrie.Joe si prejde prstami cez strapaté vlasy a miestnosťou sa ozve jeho tiché ,,Hmmm..."

,,Práve teraz by som asi pretiahol našu angličtinárku...Ale najprv by som ju opil."Chvíľkové ticho preruší môj náhli výbuch smiechu a predstavu Joea a Flitserovej sa urýchlene snažím vytlačiť z mysle.

,,Nepovedal si pred chvíľou,že si mal namysli skôr nejaké reálne bláznovstvo?Prepáč,ale toto má od reálnych možností na míle ďaleko."doberám si ho,no jemu to nevadí.Poznám ten pohľad odhodlania,ktorým sa na mňa práve pozerá,a tak viem,že sa to v najbližšej dobe pokúsi zrealizovať len preto,aby mi dokázal,ako som ho podcenila.

,,Ale to je reálne.Veď je iba o šesť rokov staršia odo mňa.Stav sa Phi,nakoniec aj tak všetci skončia v posteli Joea Cluschera."strčí do mňa prstom a z mojich úst unikne krátky chichot dokazujúc,že s ním nezdieľam jeho názor.

,,Ja v nej neskončím...Teda ak by si ma náhodou nechcel znásilniť."

,,Si v nej práve teraz,Sophie.A vidíš,nemusel som ťa ani opiť."zasmeje sa a uloží sa vedľa mňa.Pod hlavu si podložím mäkký vankúš a s nemiznúcim úsmevom si pohodlnne vystriem nohy.Joe sa načiahne k lampičke a následne zhasne svetlo.Na malú chvíľu ma oslepí tma,no netrvá dlho,kým opäť nemám možnosť vidieť šedé obrysy.Joe má viečka zovreté k sebe a potichu vydychuje.

,,Máš pravdu."hlesnem a pobavene povytiahnem kútiky úst nahor,keď podrobne preskúmam Joeov navonok nevinný vzhľad.Zrakom prejdem cez celú miestnosť a zastavím sa pri plagátoch na stene,kde sa snažím rozoznávať siluety postáv vytlačené priamo na nich.Z vedľajšej (mojej) izby započujem smiech a tlmené hlasy prechádzajúce cez stenu.Nechápem,prečo mala Laura námietky spať s mojim bratom...ako keby to bol rozdiel spať v mojej izbe na jednej posteli s Benom.Vduchu pretočím očami a vdychujúc Joevu vôňu vody po holení,zaspávam.

***

,,Čo sa to včera vlastne stalo?"Laura si pošúcha tvár a s kyslím výrazom do seba vleje už druhý pohár vody.

,,Najebala si sa."skonštatuje vysmiaty Joe a do misky naleje mlieko,no po niekoľkých minútach ho nakoniec vyleje do umývadla a krabicu s cereáliami vopchá do kredenca.

,,Oh vážne?Vďaka za informáciu."poznamená ironicky a prstami si prečeše modrú ofinu.Joe sa pousmeje a následne lakťom štuchne do Bena sediaceho na kuchynskej linke.

,,V noci ste mohli byť s Laurou tichšie,cez tie vzdychy som nemohol pokojne spať."Nadvihnem obočie,pretože som si istá,že v noci okrem ich smiechu iné zvuky z vedľajšej izby nezazneli.Laura sa hlasno zasmeje a pohodí rukou.

,,Na to aby si počul vzdychy,by som musela mať medzi nohami kára.Že Ben?"Laura má ostrý jazyk a hovorí všetko,čo si naozaj myslí.Stále som si na ňu akosi nezvykla a jej chovanie ma udivuje stále viac a viac.

,,No,asi tak."Ben ukáže svoje žiarivo biele zuby a akoby moju prítomnosť zaregistroval až teraz,rozpačito sa na mňa usmeje a pohľadom sa zavrta do zeme.Načiahnem sa po toasty,ktoré zrejme pripravil Joe a sadnem si s tanierikom za vrch našeho dlhého stola.Pohľadom prechádzam po kuchyni a zisťujem,že sme včera po príchode z baru urobili v našom dome bordel.Našťastie sa rodičia vracajú z Londýna až dnes večer,a tak si s upratovaním zatiaľ nemusím lámať hlavu.Z dumania ma vytrhne Joeove skríknutie "Tu nie!" a keď naňho upriamim zrak,jointa hasí o kuchynský drez,pričom naňho Laura nahnevane zazerá.Svoju pozornosť opäť sústredím na dobre vyzerajúce toasty a s chuťou do jedného zo štyroch zahryznem.

Louis :

,,Čo tu robíš?"Amelia preľaknuto odskočí nabok a vzápätí sa poobzerá vôkol seba,či nás niekto nevidí.Následne ma stiahne do miestnosti plnej povešaných kabátov a otrávene nado mnou pretočí očami.

,,V týchto šatách máš dobré kozy."neunúvam sa dávať si servítku pred ústa a aj tak...k Amelii sa všetci správajú neúctivo.Mykne plecom a ruky obmotá okolo vlastného pásu.Biele šaty bez ramienok jej siahajú do polovice stehien a kamienky na nich sa ligocú v odraze svetla.Dokonalo krojené pery natreté ružovým leskom jej klesajú smerom nadol a oči nehrajú farbami ako inokedy.

,,Radšej choď Louis,kým ťa tu nezbadá môj otec."riekne po chvíli a ja s malým prikývnutím opúšťam miestnosť.Ameliu môžem dostať do postele aj po tejto snobskej večeri.

Amelia:

Skleslo sa posadím na lavičku a tenké stehná pritiahnem k sebe.Chlad mi zachváti postupne celé telo,no som lenivá načiahnuť sa po niektorom z kabátov.Zrazu sa na miestnosti roztvoria dvere a do tlmeného svetla započujem otcov hlas.

,,Lia,čo tu robíš?Mala by si sa baviť s hosťami."láskavo sa na mňa usmeje a posádza sa ku mne.Rozhorúčenou dlaňou ma pohladí po chrbáte,až sa pohľadom zastaví na prívesku,ktorý sa pohojdáva na mojom krku.

,,Si ako ona.Tiež sa zvykla zašívať v nejakých vedľajších miestnostiach ako by mala celý večer počúvať tie snobské reči."poznamená s jemným úsmevom a vlasy ktoré mi padajú do tváre,jemne zastrčí za ucho.

,,Vidíš to...a nakoniec sa zašila v Španielsku.Nezazlievam jej to,žije nový život."spomeniem si,ako celá natešená opúšťala Doncaster,keď vyhrala týždenný pobyt v Španielsku.Lenže z týždna sa stali dva a z dvoch tri mesiace,až napokon prišla v bielej obálke žiadosť o rozvod a o týžden na to pozvanie na svatbu.Nenávidela som ju za to.Dlho som ju za to nenávidela.No ako roky postupne pribúdali,nenávisť k nej ustupovala,až sa napokon vytratila celkom.

,,Choď domov,Lia.Vďaka,že si vôbec prišla."ukazovákom mi prejde po tvári a ja poslušne prikývnem.Nemá zmysel vrátiť sa do honosnej jedálne a tváriť sa ako šťastná dcéra úspešného podnikateľa.Postavím sa teda a chvíľu sa prehrabávam medzi kabátmi,kým nenájdem ten môj s lístkom 204.Nasúkam sa doň a vo vrecku nahmatám zväzok kľúčov.Keď výjdem z miestnosti,na pár sekúnd ma oslepí ostré svetlo kryštálových lustrov,a tak pohľad skloním k podlahe,snažiac sa zvyknúť si na ten náhli nával jasu.V kabelke mi zazvoní mobil a ja do nej rýchlo ponorím ruku a stisnem v nej biely dotykový samsung.Bruškom ukazováka prejdem po zelenom sluchádku a telefón si vzápätí prikladám k uchu.

,,Skončila už tá nudná párty?So Chelle potrebujeme tvôj názor na moje nové šaty."okolitú hudbu prebije Claudin silný sebavedomý hlas a to posledné na čo mám dnes náladu,je riešiť jej nové šaty.V skutočnosti jej na mojom názore nijako extra nezáleží,len potrebuje počuť,aká je v nich úžasná aj od niekoho iného,ako je ona sama.

,,Vlastne som dosť unavená,takže mierim domov... ľahnuť si."plece pritlačím ku krytu telefónu a z kabátu vylovím kľúče od auta.Claudie rozhorčene zalapá po dychu a ja z chuti pretočím očami nad jej idiotskou reakciou.Sú dni kedy mám chuť otrieskať jej o hlavu čokoľvek prvé mi príde pod ruku,no na druhej strane...kto iný okrem Claudie a Chelle mi ešte ostáva?

,,Amelia!Lia,toto mi nemôžeš urobiť.Kamarátky si majú pomáhať a byť jedna druhej vždy nablízku a ja ťa práve urýchlene potrebujem.P-O-T-R-E-B-U-J-E-M."Kabelku hodím na sedadlo spolujazdca a mobil chytím pevne do pravej ruky.Zabuchnem za sebou dvere a aby som sa upokojila,zhlboka sa nadýchnem vône kože.

,,Som naozaj unavená,Clau.Nepočká to do zajtra?"vydýchnem a kľúčom otočím v zapalovaní.Motor potichu zapradie a svetlá osvetlia tmavé parkovisko.

,,Nie!Potrebujem ťa tu teraz.Nie o hodinu,nie zajtra.Skrátka teraz."zamrnčí a ja od zlosti zatnem zuby.

,,Fajn....Fajn!Do desiatich minút som u teba."ľavou rukou si pošúcham spánky a následne prsty obtočím okolo volantu.

,,Si najlepšia!Ľúbim ťa,lasic."radostne zvolá.Namrzene zruším hovor a telefón vhodím do tašky,pričom sa autom ozve malý cinkot,keď kryt mobilu narazí o kľúče.Zapnem rádio a pridám na zvuku,až sa mi jednotlivé slová piesne nepríjemne zarezávajú do uší.Z priestoru pri dverách vytiahnem ručne zabalený šúľok tabaku a priložím si ho k perám,zatiaľ čo jednou rukom stískam volant a o pár sekúnd zase páku.Načiahnem sa po zapaľovač a sústredene pozerajúc sa na cestu si zapálim cigaretu.Blažene do pľúc vsiaknem nikotín a o niekoľko sekúnd z úst vyfúknem takmer priehľadný dym.

Zaparkujem pred krémovou vilou Petersonovcov a s povzdychom vystupujem z auta.Následne zamierim na už dobre známy chodníček,ktorý vedie cez rozľahlý typický anglický trávnik až k bielym dverám terasy.Nastavím ruku stiahnutú do päste a chystám sa zaklopať na dvere,keď sa odrazu otvoria a Claudie ma stisne v objatí.

,,Už som ťa vyzerala z okna.Poď,s Michelle na teba čakáme."za ruku ma vtiahne dovnútra a do nosa mi hneď udrie vôňa vanilkovej sviečky.Z nôh strasiem topánky a následujem ju cez dokonalo upratanú kuchyňu až na točivé schody,kde sa na stene nachádzajú fotky rodiny Petersonovej.Claudie natešene preskáče cez štvorcovú chodbu a roztvorí dvere na jej veľkej izbe,kde na manželskej posteli zladenej do červena už sedí Michelle a zaujato listuje v módnom časopise.Na dverách od kúpeľne zbadám visieť čierne šaty prešívané striebristými kamienkami a ich farba ku koncu sukne bledne až do stratena.Claudie sa nedočkavo pomrví popri mojej pravej strane a vyhŕkne : ,,No nie sú nádherné?"Jej zelené oči žiaria ako kamienky na šatách,čo spôsobí,že sa mi pery roztiahnu do jemného úsmevu.Koľko málo stačí,aby bol človek šťastný.

,,Sú."prikývnem a zvedavo ku nim natiahnem prsty.,,No tak,vyskúšaj si ich princezná."pohladím ju po pleci a unavene si prelnem oči.Chelle mi venuje malý úškrn a narovná sa na posteli,aby sa opäť mohla kochať Claudienou krásou.