pondelok 17. marca 2014

My Diary- "Neviem názov?"

(AK NIEKTO PREHLIADOL, "TROUBLES.-33.KAPITOLA"  ---->  TU )

Som prekvapená,že vás naozaj zaujímajú veci,ktoré sa dejú v mojom živote :) Vážne som nečakala,že vás to bude kvázi baviť čítať o...mne. Ale samozrejme,teší ma to a možno ma zaujíma váš názor na tento príspevok,lebo mám zmiešané pocity :P

   Príspevok sa týka jedného chlapca s ktorým som strávila niekoľko času a aj keď som nechcela,niečo ma k nemu priťahovalo...možno ten jeho skúmavý pohľad,ktorým sa na mňa tak často pozeral keď uvažoval mad mojimi názormi,ktoré boli často odlišné od tých jeho.Keď som toto písala (myslím,že to bolo v pondelok) tak som mala zmiešané pocity,pretože som vedela,že on by chcel niečo viac ako len priateľstvo(v tomto prípade s výhodami,keďže sa to "párkrát" trochu zvrtlo ;D ale za to mohol alkohol :D ) ale chcem aby ste vedeli,že teraz v tom mám ako tak jasno :D No,toto sú moje zmiešané pocity:




Zobral ma na miesta,kde som nikdy predtým nebola a dokonca som ani netušila,že niečo také pôvabné a úžasné existuje aj v reálnom svete a nie len vo filmoch.Miesto odrezané od okolitého života s husto posadenými kríkmi dookola,v strede so starou lavičkou.Viem,na prvý pohľad to nevyzerá nijak zvláštne...Ale keď som zdvihla hlavu k oblohe a na tmavej ploche zbadala žiariaci mesiac obklopený množstvom hviezd,ktorý ako jediný osvetloval toto miesto,vtedy...vtedy som si nedokázala predstaviť nič krajšie.Alebo keď sedím na vysokom kopci na zelenkastej tráve a vietor mi jemne prečesáva pramienky vlasov,pričom sa nemôžem vynadívať na výhľad,ktorý sa nachádza predo mnou.Jemný úsmev sa mi pohráva na perách,ako pohľadom skenujem celé mesto rozprestierajúce sa predo mnou ako na dlani a podľa farieb budov sa snažím vyznať medzi jednotlivými časťami mesta.Životom,akým žije on,sa taktiež približuje k teen seriálu SKINS,ktorý je o drogách,párty a priateľstve.A všetky momenty,čo som s ním zažila,boli taktiež ako
diely vystrihnuté z filmu.Lenže...mám pocit,že do tohto filmu nezapadám.On nie je ako ja.Jeho svet nie je ako ten môj.A ja akoby stojím na hraniciach medzi tým jeho svetom a mojím.A netuším,na ktorý sa mám vydať.Na jednej strane ma láka okúsiť nepoznané,no na druhej strane chcem zostať nohami pevne na zemi.No dnes,dnes som pochopila,že do jeho sveta voľnosti a bezstarostnosti nepatrím.Rozhodne nie.Nechcem prekročiť tú tenkú hranicu,ktorá me delí od jeho vlastného sveta.Nikdy som nechcela,no tento chlapec sa mi dostal pod kožu viac,ako by som si želala.Nechcela som si ho pustiť k telu,nechcela som ho namotať,či už dať mu falošnú nádej.Nechcela som sa válať v tráve na súkromnom pozemku vedľa neho...Spokojne oddychujúc,nestarajúc sa o čas,alebo o povinnosti.Vtedy proste nič zo sveta zodpovednosti neexistovalo.Nezaťažovala som si hlavu tým,čo všetko treba ešte vykonať.A tento pocit som pri ňom milovala,no zároveň ma aj desil.Nedokážem to presne opísať,proste len...v hlave mi stále znel akýsi výstražný signál,že by som sa mala zodvihnúť a odísť domov,že to čo robím nie je správne,ale na to aké veci robil,on samotný nebol zlý.Dokonca vedel na prvý pohľad správne odhadnúť charakter ľudí a zaujímali ho všetky maličkosti,ktoré by sa o mne mohol dozvedieť.Ale ako som ho pozorovala,nemal rád ticho.Nedokázal len tak sedieť a ticho pozerať pred seba.Je to zvláštne...Keď som niekoľko minút nič nehovorila,pozrel sa na mňa,usmial sa a opýtal sa: ,,Čo si ticho?Čo nič nehovoríš?" a ako som mu odpovedala: ,,Čo by som mala hovoriť?" opäť sa pousmial a pozrel do zeme s tým,že nech hovorím o čomkoľvek,len nech nie som ticho.
Ale...prišla som na to,že je ťažké rozprávať sa s ním,pretože sme nemali rovnaké záľuby,nič.Páčilo sa mi však,keď rozprával o jeho bratovi,vtedy pôsobil tak inak.Akoby jeho fasáda chlapca bez citov opadla a
spomienkami sa vrátil do leta,kedy s bratom trávili veľa času.Niekedy som mu zas nerozumela...snažila som sa,ale nešlo to.On je proste ten Bad Boy,ktorý pôsobí záhadne.Teraz keď sa tak nad tým zamýšľam,možno to cítil rovnako ako ja,možno po dnešku tiež pochopil,že som iná,ako si myslel.Alebo možno nie?Neviem...

Ale jedno je isté.Nech už to cíti akokoľvek,z mojej strany je táto kapitola s ním dopísaná a ukončená.Viac žiadne blbosti.

8 komentárov:

  1. ... Fúha ... :-) tak toto som nečakala :-)... Veľmi rada čítam takéto veci :-) .... Ani neviem čo k tomu povedať tie chvíle a krásne miesta nuž muselo to byť úžasné ... :-) ... Ale ako sa hovorí je tam veru tá tenká čiara a kazdy z nás sa musí rozhodnúť či ju prekročí alebo nie :-) ... ... Takže asi tak :-) budem rada ak takéto články budeš pridávať častejšie :-) baví ma čítať to ;-) ...
    Lenka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite budem pridávať,keď budem mať o čom písať :)) Ďakujem za komentár :)

      Odstrániť
  2. Ajča, môj názor vieš :) ale napíšem ti ešte niečo k tomu na facebook :) neviem prečo si prekvapená, že nás to baví :) veď som ti povedala, že si úžasná :)* píš takéto veci každý deň :) prosím :) teším sa na My diary aj na Troubles. :) Michelle xx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to obyčajný denník, ale zato je to nádherné napísané :3 máš fakt talent :) a s tým chlapcom. Je to ťažko. No ja sa radim zväčša tým že ako si s tým človekom rozumiem. Máš ho rada, ale nemáte sa o čom baviť. No a to je problém. Neboj príde ďalší. Lepší. Taký s ktorým si budeš neskutočne dobre rozumieť a bude krásný :3 takže stačí počkať :))
    -V

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj ďakujem Viky :) Akože...ono to bolo zvláštne...ja som si s ním aj rozumela,ale....no,nedá sa to veľmi opísať :) Jasné,že príde :D ...tak o sto rokov určite :D ..ale nie :D

      Odstrániť
  4. možno je to čudné ale baví ma čítať podobné veci.. aspoň sa o tebe dozviem niečo viac.. :) a veľmi pekne si to napísala.. :) a keď sa s ním nemáš o čom baviť to asi fakt nemá význam.. no nebudem ti tu radiť.. teším sa na ďalšiu kapitolu Troubles aj na My diary.. :3 Mirka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím,že to nie je čudné :) (pretože aj mňa baví také veci čítať! :D ) asi nie :)) ďakujem za komentár :)

      Odstrániť