Troubles.-31.kapitola

HEY GIRLZ! :) Ospravedlňujem sa,že už takmer týždeň nebola časť,ale viete ako to po prázdninách býva...tri písomky každý deň a nič okrem učenia sa nedá stihnúť -_-
ALE,časť je nakoniec tu a ja už sa teším na vaše komentáre :) Mimochodom,mám rozpísanú jednodielovku,ale netuším kedy ju dopíšem,kedže nemám čas :)
A ešte jeden dotaz: Páči sa vám vzhľad blogu,alebo ho mám zmeniť?
Užite si kapitolku ;)

10+ Komentárov 

Z Ameliinho pohľadu:

Na lyžičku naberiem ovsené vločky zmiešané so sušenými hrozienkami a následne ju vložím do úst.Nezáživne prežúvam,zatiaľ čo pozorujem ostatné dievčatá,ako sa prezliekajú zo spotených šiat do tesných topov,zvýrazňujúce ich prednosti.Povzdychnem a na rifliach posadených na páse si zapnem gombík.Na dózičke s jedlom zavriem veko a na nohy našuchnem čierne čižmy s vysokými podpätkami.Navlečiem sa do šedého kabáta,kabelku si prehadzujúc cez plece.


,,Tak ja idem dievčatá."zvolám a usmejem sa,keď sa jedna prekrikujúc cez druhú,zdravia.Zatlačím do dverí a výjdem zo šatne.Neprekvapuje ma,keď zbadám Louisa opierať sa o dvere môjho auta.Na jeho tvári nechýba sebavedomý úsmev a roztrhané jeansy iba podtrhujú jeho vzhľad nebezpečného chlapca.Hneď ako zbadá,že si ho prezerám,z jeho hrude výjde hlasný pobavený smiech.Pretočím nad ním očami a radšej pohľadom zablúdim do kabelky,kde naslepo šmátram rukou hľadajúc kľúče.

,,Lia,Lia,Lia..."Až blízkosť jeho hlasu ma prinúti prudko zastať a dvihnúť hlavu.Došlaka kde sú tie sprosté kľúče?!

,,Louis,čo tu zase robíš?"poviem mierne nervóznym tónom hlasu a potichu zanadávam,keď mi z kabelky vypadne fľaša vody.

,,Si dnes nejaká zbrklá."zasmeje sa a zohne sa po fľašu.

,,Neviem nájsť kľúče a tvoja prítomnosť mi v tom nijako nepomáha,ba naopak."zazriem naňho a obsah kabelky vysýpam na kapotu môjho čierneho Lexusu.Prstami sa prehrabnem pomedzi šminky,vreckovky,či už krém na ruky,no zväzok kľúčov nevidím.Zrazu na zadku cítim jeho ruky a následne jeho dlhé prsty vkĺzajúce do zadných vreciek na rifliach.Šokovane otvorím ústa pripravená vynadať mu,no jeho dotyk sa vytráca a pred tvárou mi zaštrngotá s kľúčami.Načiahnem k nim ruku,ale on je rýchlejší a schováva ich do zadného vrecka na jeho tmavých jeansoch.Potichu sa zasmeje,akonáhle na neho vykoľajene pozriem.

,,Teraz si na rade ty."Chrbátom sa oprie o okno auta a pískajúc si nejakú melódiu,ma sleduje.Beznádejne nad ním pokrútim hlavou a rozsypané veci na kapote pozhrňam do kabelky.

,,Louis ponáhľam sa."vzdychnem a pozriem na hodiny,ktorých ručička sa pomaly blíži k päťke.O pól šiestej musím byť na akejsi firemnej večeri,ktorá je pre otca až príliž dôležitá a ja som mu sľúbila svoju účasť.

,,Vlastne aj ja..."predstiera,že si zrazu spomenul na niečo ohromne dôležité a odliepa svoje telo od auta.Následne sa mi otočí chrbtom a vykročí k svojej motorke zaparkovanej na rohu parkoviska.

,,Dopekla Louis,počkaj!"vykríknem a namosúrene prejdem k nemu.Spokojne sa usmeje predtým,ako prstami prejdem po leme vrecka na jeho jeanoch a po malej chvíľke už kľúče zvieram v hrsti.

,,Vďaka."poznamenám ironicky a chcem sa otočiť,no Louis ma chytí za ruku,aby mi v tom zabránil.

,,Máš dnes čas?"púšťa moju ruku a s očakávaním na mňa pozrie.

,,Nie,idem s otcom na nejakú večeru."odpoviem a na dialkovom kľúči stlačím tlačídko červenej farby,čo spôsobí,že auto sa so zapípaním odomkne.

,,A po večeri?"pery roztiahne do úsmevu a ja si musím zahryznúť do jazyka,aby som mu nepochválila jeho dokonalý biely chrup.

,,Dopekla,Louis.Ja neviem."rozhodím rukami a teraz sa už úspešne otáčam smerom k môjmu autu.

,,Fajn,tak sa vidíme."riekne a vzápätí hlučne naštartuje svoju motorku.

Z pohľadu Sophie:

,,Panebože,tak tieto šaty sú dokonalé!Čo myslíš Phi?"Lee prstom bodne do módneho časopisu a bez toho,aby som sa na ne čo i len na sekundu pozrela,prikývnem.

,,Hej,hej sú super."ukradomky pozriem na nástenné hodiny v mojej izbe.Niall už odletel.

,,Sophie,ani si sa nepozrela!"obviní ma Lee a ja len rezignovane povzdychnem.

,,Ja len...nemám náladu."

,,No tak to vám s Alice teda pekne ďakujem.Vieš čo?Ja idem a keď budeš mať chuť opäť sa rozprávať so svojou najlepšou kamarátkou,ozvi sa mi."vyštekne a stavia sa na nohy.Inokedy by som ju zastavila a ospravedlnila sa jej,no teraz ju nechávam s pokojom odísť.Predtým ako zabuchne dvere na mojej izbe mi venuje pohľad plný sklamania,za čo čiastočne môže aj Alice,kedže od vtedy ako Claudie všetkým vytárala TO s Louisom, chodí ako bez života.Vôbec sa nečudujem Lee,že je na nás dve nahnevaná.Ale ešte predsa má Nicka,alebo nie?
Zo zamyslenia ma vytrhne klopanie na dvere a vzápätí sa na prahu mojej izby objaví útle dievča v premočených šatách.Z vlasov jej kvapká voda a vytvára pod ňou malú kaluž.Zpoza nej vykukne Joeova hlava a prosebne na mňa pozrie predtým,ako prehovorí.

,,Prosím ťa Phi,nemáš Tesse požičať nejaké oblečenie?Je celá premočená."Tessa sa na mňa jemne usmeje a ja len potichu prikývnem.Postavím sa z postele a šuchtavo podídem k šatníku,ktorý následne otváram.

,,Ďakujem,že mi niečo požičiaš,inak by som asi zamrzla."riekne a cez hlavu si pretiahne mokré fialové šaty.Na postel položím obyčajné čierne tričko a vyblednuté rifle,zatiaľ čo ona sa snaží nájsť niečo,kde by šaty položila.

,,To je v poriadku."ozvem sa a z rúk jej vezmem mokré šaty.V kúpeľni ich prevesím cez povrázok nad vaňou a zo skrinky pod umyvadlom vyberiem suchý uterák,ktorý jej následne podám.Vďačne sa na mňa usmeje a s pôžitkom zo seba zotrie všetky malé kvapky vody.Sadám si opäť na postel a svoje telo zaborím do perín.

,,Stále sa preňho trápiš?"pozrie sa mojim smerom a na nohy si naťahuje rifle.Prekvapene nadvihnem obočie a v izbe nastáva niekoľko sekundové ticho,kým tuho premýšľam nad odpoveďou na túto otázku.

,,Tak trochu...Na jednej strane ho nenávidím,no na druhej strane ho stále milujem...Viem,je divné keď k jednej a tej istej osobe pociťujem dve opačné vlastnosti."

,,Nemyslím si,že je to divné.Rozum radí tvojmu srdcu,aby si ho nenávidela,ale srdcu nerozkážeš."Tenkými prstami šikovne zapne zips a gombík a ja si až teraz všimnem jej tetovanie.Noty sa jej v spleti riadkov tiahnu cez kľúčnu kosť a končia na ľavom pleci,kde sa stáčajú na chrbát.Nevšímajúc si môj skúmavý pohľad si cez hlavu natiahne tričko a uhľadí ho rukami.Na pohľad obyčajný outfit na nej pôsobí zaujímavo.

,,Pridaj sa dnes k nám."ponúkne mi s úsmevom a ja nechápavo pokrútim hlavou.

,,Čo?"

,,Pridaj sa dnes k nám.K našej partii.Večer ideme do Jazz klubu.Dlžím ti to za tie čisté veci."poukáže na dvere od kúpeľne,kde sa sušia jej šaty a ja pochybovačne skrivím pery.

,,Nemyslím si,že je to dobrý nápad."slušne odmietnem,no ona i naďal na mňa hľadí s očakávaním.

,,Poď.Zaslúžiš si to a odreaguješ sa."pristúpi ku mne a hravo do mňa drgne lakťom.Pousmejem sa,ale opäť nesúhlasne pokrútim hlavou.Nikdy som nebola ten typ človeka,ktorý vymetá jeden bar za druhým a k tomu,musela by som byť v prítomnosti Louisa.A to nechcem.

,,Tess,už si?"spoza dvier sa ozve Joeov hlas a Tessa na mňa tázavo pozrie.

,,Jop.Joe,Sophie by sa chcela pripojiť k nám.Môže?"riekne sladkým hlasom a Joeovi sa na tvári objaví široký úsmev.Otváram ústa,že tento jej pokus ihneď zruším,no Joe ma predbehne a povie:

,,Jasné.Keď budeš pripravená,príď do mojej izby."následne berie Tessu za ruku a vychádzajú z izby.Rezignovane vstanem z postele a zamyslene zastanem pri skrini s otázkou,čo sa asi v jazzovom klube nosí?

***

Na malom pódiu stojí akási neúspešná jazzová kapela,no ľudia sa tu beztak dobre bavia.Bruškom prsta prechádzam po hrane pohára,v ktorom mám namiešaný nápoj,čo objednal Ben a s jemným úsmevom počúvam Natashinu a Laurinu výmenu názorov.Som pokojná,pretože sa tu Louis zatiaľ neobjavil,no aj tak ma vždy mykne,keď ktokoľvek prejde okolo nášho stola a každou sekundou som pripravená vziať nohy na ramená.Keď som však po Niallovej párty prišla domov,zaprisahala som sa,že voči Louisovi budem odolná.Budem sa tváriť,akoby sme sa nikdy nerozprávali a taktiež nepoznali.Nikdy však z hlavy nedostanem to,ako mi ublížil.A Niall taktiež.Oboch ich nenávidím.

,,Tak čo?Bavíš sa?"Po mojej pravej strane sa ku mne otočí John a pozrie na mňa zvodnými modrými očami.Plnšie pery priloží ku koncu slamky a hlavou pokýva do rytmu jazzovej piesne.Neubránim sa malému úsmevu a taktiež si slamku priložím k ústam.

,,Beriem to ako áno."zazubí sa a pohodlne svoje telo zaborí do čalúnenej sedačky.Prstami poklopkáva po čiernom lesknúcom sa stole a jeho tvár pôsobí naozaj príťažlivo vo farebných svetlách tohto klubu.Joe naňho výstražne pozrie,čo spôsobí,že sa John potichu zasmeje a prikývne.Viac sa nesnaží nadviazať so mnou konverzáciu.Privriem teda oči a započúvam sa do hudby nesúcej sa klubom.Predstavujem si Nialla,ako sedí oproti mne a jemne sa usmieva,pričom iskričky v jeho očiach jemne poskakujú od šťastia.Prudko otváram oči a párkrát zaklipkám mihalnicami,aby som tú predstavu dostala z hlavy.Musím si pripomenúť,že ten Niall práve odišiel ako i z Doncasteru,tak i z môjho života.

Opäť sa napijem z pohára a postrehnem Gracein hlasný smiech,ktorým si hneď získava pozornosť všetkých ostatných v našom boxe.

,,Čo je také smiešne,Grace?"Natasha si pobavene zahryzne do spodnej pery a jazykom prejde po piercingu na brade.Všetci zvedavo pozrú na Grace,ktorá si na ústa prikladá dlaň a snaží sa upokojiť.

,,Ben,ty sa pochváľ."podpichne ho a jemu sa do tváre razom nahrnie červeň.

,,Bol by som rád,keby to Maxxie už nerozprával znovu."zrak uprie do stola a uškrnie sa.

,,Bolo to predsa dávno,Ben."prehodí hlasom,do ktorý si hneď zamilujem.Maxxieho a Bena vlastne vidím po prvý krát a už na prvý pohľad sa javia ako sympatický chalani.Nechápem však,ako do tejto partie zapadá Louis.Nedokážem si predstaviť,ako sedí vedľa Grace a smeje sa spolu s ňou,ako mu tvár zdobia chvíľkové vrásky v okolí očí a box naplňa jeho smiech.

,,Fajn.S Benom sme boli spolužiaci,keď sme ešte chodili na základnú.Práve sme boli ôsmaci,keď sme šli do Londýna na akúsi divadelnú drámu.Začala hrať vážna hudba,opona sa roztiahla a všetci netrpezlivo očakávali,kým na javisko pribehnú herci.Teda...všetci až na Bena,ktorý spustil záchvat smiechu a keď sa konečne dosmial,zahlásil : Chalani,ja som sa pošťal."Hneď ako to Maxxie dopovie,boxom sa ozve výbuch smiechu.Kútiky úst sa mi samovoľne roztiahnu do úsmevu a keď hromadný výbuch smiechu ustane,rozosmejem sa zvonivým smiechom.Všetky pohľady sa nechápavo zastavia na mne,no po chvíli prichádza druhá vlna smiechu.

,,Zdravím."hneď ako započujem jeho hlas,smiech mi zamrzne v krku a pohľad sa mi stretáva s jeho šedomodrými očami.

,,Čau Louis,poď si sadnúť sem!"John ho za ruku stiahne k sebe,a tak si sadá hneď vedľa mňa.Obaja od seba odvrátime zrak a tvárime sa,že sme sa nikdy predtým nevideli.

,,Ale nezdržím sa dlho.Za chvíľu pôjdem za Ameliou."oznámi a Natashe ukradne pohár s pivom.Takže pre tentokrát je jeho obeťou Amelia?

Soooo? vaše názory ? :)) Prekvapte ma komentármi :P (v dobrom slova zmysle :D )