Troubles.-14.kapitola

S touto časťou nie som ani prinajmenšom spokojná :/ ale budem dúfať,že vám sa bude páčiť aspoň trochu :) Už mám mobil! :D To znamená,že pridávanie častí sa vracia do normálu :3 KOMENTUJTE

11+ Komentárov.

,,Kam ideš?"Louis ma zdrapil za ruku a potiahol tvárou k nemu.

,,Neviem,možno si zabudol,ale v triede prebieha hodina literatúry a my tam chýbame.Sme na záchode,spomínaš?"vytrhla som si ruku z jeho silného stisku a otvorila dvere na triede.Louis otrávene pretočil očami,no rozhodol sa následovať ma do poslednej lavice.Znudene si rukami podoprel hlavu a drzo ma pozoroval.Prinútila som sa jeho provokatívne gestá ignorovať a čítať povinnú literatúru.Zazvonilo na koniec hodiny a Louis bol v tom momente na nohách,zbalený a pripravený ako prvý opustiť triedu.

,,Ideš?"zvolal a prešiel pomedzi lavice až ku dverám.Postavila som sa,pozatvárala som učebnicu a knihu,ktoré som následne hodila do tašky a vykročila smerom k nemu.Až keď som prechádzala popri Alisoninej lavici,zistila som že to nekričal na mňa,ale na Ashley,ktorá so strojeným úsmevom prichádzala rovno k nemu.Aha.Zarazene som zastala a Louis mi venoval nechápavý pohľad.Sklonila som hlavu a vyšla z triedy.Zamierila som ku skrinkám v pláne zobrať rozvrh a zistiť,akú máme hodinu.Literatúru som položila na hromadu kníh a zhrabla malý papier s rozvrhom hodín.Nasledujúcu hodinu ma čaká chémia.

×××

Otvorila som dvere od domu a potichu vkĺzla dnu.Z obývačky sa ozýval chlapčenský smiech,no na počudovanie mi to tentokrát neprekážalo.Možno sila zvyku...
Vošla som do kuchyne a do skleneného pohára naliala vodu,ktorú som následne po dúškoch pomaly pila.Z chladničky som vybrala jogurt a s taškou na pleci vyšla z kuchyne.Mlčky som prešla cez obývačku a zistila tak,že dnes im robí spoločnosť Ashley s Ameliou.Nikdy ich asi nepochopím.Ako sa môže olizovať s Louisom a potom čeliť rôznym urážkam,ktorými ju obsypávajú študenti?Azda len nemá dosť rozumu.

,,Neprisadneš si,Sophie?"Louis potlapkal na miesto vedľa neho a s očakávaním na mňa pozrel.Trpko som sa zasmiala nad jeho hlúpim nápadom a pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.Louis na mňa škaredo pozrel,no ja som len pokračovala v ceste do mojej izby.Zabuchla som za sebou dvere a unavene sa rozvalila na posteli.Zavrela som oči a ponorila sa do úvah o Alice a Lee.Mala by som ísť za nimi a vymyslieť si niečo?Nie...nemôžem im už zase klamať.Nikdy som nikomu neklamala,pretože som na to skrátka nemala dôvod.Vždy som všetko spravila tak,ako sa odo mňa očakávalo.Počula som,ako sa na mojej izbe otvorili dvere,a tak som bola nútená otvoriť oči a pozrieť tým smerom.

,,Louis?Čo tu robíš?"posadila som sa a zostala na neho nechápavo hľadieť.

,,Idem na záchod."ukázal na biele dvere,ktoré viedli do mojej kúpeľne a následne ich otvoril.

,,Ako keby nikde inde záchod nebol."zamrmlala som a postavila sa z postele.Louis sa šibalsky usmial a vstúpil do kúpeľne.Počula som ako si rozopína opasok,no dvere za sebou nezavrel.

,,Keď už ideš na ten záchod,aspoň za sebou zavri dvere."zvolala som a posadila sa na stoličku k písaciemu stolu.Z tašky som vybrala matiku a v učebnici si nalistovala učivo,ktoré dnes preberali na hodine s tým,že do zajtra sa to musím naučiť.

,,Nehanbím sa pred tebou,Sophie.Kľudne vojdi ďalej a môžme spolu niečo podniknúť."len čo to dopovedal,vyprskol do smiechu a spláchol po sebe.Ja som nad ním iba hlasno vzdychla a začala čítať poučku z matematiky.Na pleciach som zrazu pocítila jeho dotyk horúcich rúk a v tom ma niečo napadlo.

,,Umyl si si ruky?!"prudko som sa otočila smerom k nemu a zhodila zo mňa jeho ruky.Louis na mňa pozrel vážnym pohľadom,no nedalo sa prehliadnuť,ako mu trhalo kútikmi úst.Vzápätí to nevydržal a vybuchol do smiechu.

,,Sophie,ty si strašný prípad.."smial sa a sadol si na postel.

,,Nie,myslím to vážne.Chytal si...no veď ty vieš čo a potom si chytil mňa."odvetila som s vážnym výrazom tváre,čo Louisa ešte viac pobavilo.

,,Môžeš byť pokojná,Sophie.Umyl som si ruky."uistil ma a postavil sa z postele.

,,Oh a mal som ti povedať,že už prišla tvoja mama.Čierne šaty,čo má dnes na sebe sú neskutočne sexy."žmurkol na mňa a otvoril dvere od mojej izby.

,,Ako môžeš byť taký nechutný,Louis?"vzdychla som a zdvyhla som sa zo stoličky,aby som mohla ísť privítať mamu.Spolu s Louisom sme zišli dole schodmi a zamierili do kuchyne,kde teraz sedel iba Joe a moja mama.Zrejme sa už všetci ostatní pobrali domov.

,,Ahoj mami."usmiala som sa a dala jej pusu na líce.Oprela som sa o kuchynskú linku a pozorovala ju,ako valká cesto.

,,Ahoj,Sophie.Aký bol deň?"opätovala mi srdečný úsmev a rozvalkané cesto položila na plech.

,,Celkom...fajn."zaklamala som a varovne pozrela na Louisa,aby zostal aspoň raz v živote ticho.

,,Fajn?To že sa s tebou Alice a Lee nebavia pokladáš za fajn ?"ozval sa Louis,čo spôsobilo šokovaný výraz na tvári mojej mami.Zabijem ho!

,,Čo sa stalo,srdiečko?"mama sa otočila tvárou ku mne,zabúdajúc na plech s cestom.Joe pretočil očami a z košíka na stole si zobral dobre vyzerajúce jablko.

,,Nič vážne,mami.Naozaj."prinútila som sa usmiať,čo ju aspoň trochu upokojilo.Patrične som zazrela na Louisa a posadila sa ku stolu.Louis nevinne pokrčil plecom a pousmial sa.

,,Pani Cluscherová,chcel som zobrať Sophie na menšiu prechádzku,aby sa trochu odreagovala."znovu sa ozval Louis a ja som mala čo robiť,aby som nespadla zo stoličky.Prosebne som pozrela na mamu a perami naznačila:nie.Ona ma však úplne odignorovala,na tvári vyčarovala úsmev od ucha k uchu a riekla: ,,Samozrejme,že môžeš Louis.A už minule som ti povedala,aby si mi tikal."Z tejto konverzácie sa mi dvýhal žalúdok.

,,Ďakujem,Anne."žeby ten šarm pôsobil aj na moju mamu?

,,Prepáč Louis,ale som unavená.Pôjdem si ľahnúť."

,,Unavená?Ale veď je iba päť hodín poobede,Phi."mama si ma podozieravo premerala.

,,Tak fajn...malá prechádzka po čerstvom vzduchu mi zrejme neuškodí."vzdychla som a otrávene sa postavila od stola.Louis ma s úsmevom následoval do predsiene,kde si v tichosti našuchol vansy a cez plecia prehodil kabát.Taktiež som sa obula a zips na bunde potiahla až ku krku.Vyšli sme na chladný vzduch a len čo sa za nami zabuchli dvere,sykla som: ,,Čo to malo znamenať?!"

,,Vôbec nič,Sophie..."zasmial sa a z vrecka na kabáte vytiahol cigarety spolu so zapalovačom.,,To ťa nemôžem len tak pozvať na cigaretu?"

,,Vieš,že nefajčím."schladila som ho mojim nadurdeným výrazom a nedobrovoľne som sa potkýnala za ním.Neodpovedal,len si cigaretu vložil medzi pery a malý plamienok priložil k jej koncu.Otočil hlavu tak,aby na mňa nefúkal dym.Aspoň v tomto smere bol trochu ohľaduplný.

,,A ocenila by som,keby si prestal opantávať moju mamu sladkými úsmevmi a rečičkami."Louis roztiahol pery do pobaveného úsmevu a odklepal si z cigarety.

,,Vieš,potom sa myľne domnieva,že si dobrý chlapec a podporuje ťa vo všetkom,čo robíš."dodala som,keď nič nehovoril.

,,A nie som?"zastal a sadol si na studenú lavičku.Z mojich úst sa vydral tichý povzdych,keď ma donútil odpovedať na jeho otázku.Sadla som si vedľa neho a na hrudi si prekrížila ruky,aspoň mi tak nebola veľká zima.

,,Myslím si,že ty sám o sebe nie si zlý.Len chceš,aby ťa tak všetci vnímali."povedala som mu presne to,čo si myslím.

,,Ver mi,je lepšie každého odstrkovať,ako naviazať sa na neho.Je to ako druh nejakej strategickej hry."pery stisol do rovnej čiary a kútikom oka na mňa pozrel.

,,Vždy si v nej víťazom ty,však?"

,,Ako sa to vezme..."mykol plecom a premrznuté ruky si strčil do vrecka.Vedela som,že táto odpoveď mi musí stačiť.

,,Môžem ešte jednu otázku?"s očakávaním som na neho pozrela.Odpoveďou mi bolo nesúhlasné kývnutie hlavy.

,,Si príliž zvedavá."zasmial sa a ohorok odhodil na chodník.Mala som chuť vynadať mu za to,no rozumnejšie mi prišlo mlčať a zostať sedieť na mieste.

,,A ty nie si?Nie si zvedavý,akú otázku by som ti položila?"zamrvila som sa a pozrela na jeho súmernú tvár,ktorá bola osvetlená len svetlom z pouličnej lampy.

,,Nie."odpovedal pokojne a hlavu otočil smerom ku mne.

,,Ale prečo nie?"moja zvedavosť prekračovala hranice zvedavosti.Priznávam.

,,Viem,že by to bola hlúpa otázka."pery sa mu roztiahli do drzého úsmevu a pohľadom skúmal každý detail na mojej tvári.

,,Alebo sa len bojíš odpovedať na moje otázky."víťazoslávne som sa usmiala a on napokon tiež.

,,Alebo."zahryzol si do spodnej pery a postavil sa z lavičky.Načiahol ku mne ruku a ja som trochu zaváhala predtým,ako som mu podala tú moju.Zrazu mi moja dlaň pripadala útla,keď sa takmer strácala v tej jeho.Končekmi prstov mi prešla triaška,ktorá prechádzala celým telom.Hneď som mu teda ruku pustila a strčila ju do vrecka na zelenej bunde.Louis sa na mojom čine potichu zasmial a krabičku od cigariet vhodil späť do vrecka na kabáte.Pomalým krokom sme sa mlčky vracali ku mne domov a ja som si bola vedomá toho,že Louis ma na polceste opustí.

,,Mal by som ísť domov."zastal pri odbočke na ulicu,kde sa nachádza jeho dom.Prikývla som a povedala: ,,Tak zatiaľ sa maj..."určite sa vidíme zajtra...

-Vaše pocity z časti?Okomentujte prosím všstci,ktorí to čítate :)