Forever together?-Jednodielovka :)

Ahojky :D Takže...včera večer som mala chuť napísať jednodielovku,takže...takto to dopadlo :D Neviem...je to divné,ale tak...:D No posúďte sami :) Ja som akurát v škole a nudím saaa!Help meee!Aspoň že je tu Wifi :-P
Ak prečítate,okomentujte a ohodnoťte článok :)
With love,your writer :D Jááj,ešte som zabudla :D Dnes asi dám "WIL?" a prekvapko od jednej úžasnej baby s talentom :3  Ale "WIL?" dám iba ak stihnem,lebo musím hrať zápas -_- ...nechce sa miiiii :'(
No nič...čítajte,komentujte :D

Pohľad zatiaľ neznámej osoby:

,,Pomôž mi..."
V hlave mi stále znel jej hlas,keď zúfalo plakala a žiadala ma o pomoc...Poslal som ju preč.Spoliehala sa,že jej znovu poskytnem pomoc,zaplatím za ňu dlhy...Milovala ma niekedy?Bol som v jej živote len nejaká banka?Chcela iba peniaze?Na tieto otázky som však nepoznal odpoveď.Už som jej raz pomohol.. vytiahol som ju z problémov,v ktorých lietala,už ako malá.Mohla začať nový život...Zvolila si však inú cestu.Ozvala sa iba keď niečo potrebovala...Alebo sa neozvala...Dávno som nebol ten malý chlapec,ktorý s ňou mal domček na strome,hral sa na hrdinu a ona na princeznú.Zachraňoval som ju už ako malý...pred drakom,neskôr pred zlým hrdinom a potom pred drogami....Pred smrťou...Ako malý som jej platil zmrzlinu,neskôr kino a teraz jej život.Sľubovala mi to,čo nikdy nemohla splniť.Že budeme žiť spolu šťastne až na veky,že mi nikdy nebude klamať a že peniaze odo mňa žiada posledný krát.Je už mŕtva?Zabili ju?Alebo ju zneužili?Nahovorili ju na niečo zlé?Alebo má zabiť niekoho ona?Nevie...No jedno je isté...Svôj dlh,bude musieť splatiť...Čím,už nie je jasné.

Pohľad Kim:

Prechádzala som cez tmavú chodbu,osvetlenú,už dochádzajúcimi žiarovkami,ktoré občasne zablikali.Prečo som prešla na zlé chodníčky?Prečo som radšej nezostala v domčeku na strome,s mojim najlepším priateľom?Musela som vyrásť?Nemohla som zostať malé čiernovlasé dievčatko?Nemohla...Zhlboka som sa nadýchla,vychutnávajúc si pocit života.Viem,že ma zabijú...Tak to tu chodí.Nezaplatíš,neprežiješ...Už som neplakala.Nebála som sa smrti...skôr mi prišlo ľúto,že už nikdy neuvidím človeka,ktorého meno som si písávala po zošitoch a kreslila k nemu srdiečka.Bola som doňho blázon.Pousmiala som sa a pripravená odísť z tochto sveta,som stlačila kľučku.Chvíľu mi trvalo,kým si moje oči privykli na šero,ktoré tu vládlo.Za stolom sedel tochto všetkého-John.

,,Kim..."zapriadol a ako mačkovitá šelma,vyskočil zo stoličky a urobil kolečko okolo mňa.

,,Nemáš peniaze..."povedal posmešným hlasom a automaticky nastavil ruku pred svojho poddaného,ktorý mu do dlane vtisol ostrý nôž.

,,Nie..."sklonila som hlavu a čakala na bolesť,ktorá zatiaľ neprichádzala.

,,Vieš,ako zaobchádzame s neplatičmi..."Nôž mi priložil ku krku a bruškami prstov prechádzal po mojom líci.

,,Taká krásna...a mladá...Ako sa má tvoja sestra Pam?"rukou prechádzal od mojej tváre,až k prsiam,ktoré silno stisol.

,,M-má sa dobre..."vykoktala som zo seba.

,,Naozaj?Podľa toho,ako sa tvári,by som nepovedal,že sa má dobre..."Nechápavo som na neho pozrela.

,,Robin..."otrávene pretočil očami a ukázal na plátno,ktoré vyselo na stene.Robin pristúpil k vypnutej kamere a zapol ju.

,,Nie!"vykríkla som a automaticky sa chcela rozbehnúť k plátnu.John ma však zadržal skôr,ako by som stihla urobiť jeden krok.Po lícach sa mi kotúľali slzy veľké,ako hrachy,keď som videla moju štrnásť ročnú sestru umierať.

,,Pam…Nie,nie,nie!Ona-...ona nemôže zomrieť!"

,,Prestaň!Ona nezomrie!Teda...možno.Ale svôj dlh musíš zaplatiť a keď chceš mať sestru na žive,jej život slatíš iným životom."stisol ma ešte pevnejšie.

,,Fajn...Zabi ma."Spôsobila som,že sa John začal smiať.

,,Nie,nie...teba chcem živú...si...si výnimočná."

,,Tak teda?"
Naklonil sa ku mne a jazykom mi prešiel po krku,až k uchu.Zavrela som oči a zvraštila tvár.Jeho ruka spočinula v mojich nohaviciach.Zahrával sa so mnou...

,,Musíš zabiť toho,na kom ti najviac záleží."pošepkal mi do ucha a rukou sa dobil do nohavičiek.Nemohla som mu odporovať...zabil by Pam...Vzdychol od vzrušenia,že ma má v moci a môže si so mnou robiť,čo len chce.

,,Ale...moji rodičia sú už mŕtvy..."

,,Ach Kim...Si príliž nechápavá..."vytiahol ruku z mojich nohavíc a prekrútil očami.

,,Máš zabiť toho,koho už dávno miluješ...toho,ktorý ťa minule vytiahol z kaše..."

,,Louisa?Nie,nie....To neurobím!Zober si môj život!"odmietavo som krútila hlavou.

,,Nechcem tvôj život,hlupaňa!Vyber si!Pam,alebo Louis?!"Pohľadom som zablúdila ku plátnu,kde ležala Pam v kaluži krvi.Slzy mi zmáčali tričko a ja som sa stále nevedela rozhodnúť.Je to moja sestra...Moja krv...

,,Pusti Pam!Zabijem jeho..."snažila som sa,aby sai netriasol hlas.

,,Nie...pustím ju,až keď budem v médiách počuť,že Tomlinson je mŕtvy."

,,Fajn."odvrkla som,podišla k jeho šuflíku,odkial som vybrala pištol a zamierila som ku dverám,kde stáli jeho dve gorily.

,,Ak ho nezabiješ,Pam bude mŕtva."pripomenul mi,keď už som prechádzala cez prah dvier.Pištol som si zastrčila za opasok a schovala mikinou,keď som bežala cez mesto,aby som sa dostala k jeho domu.Zhlboka som sa nadýchla pred tým,ako som zaklopala na dvere od jeho domu.

,,Kim?"z jeho úsmevu sa mi podľamovali kolená...Nie,nemôžem ho zabiť!

,,L-Louis...Milujem ťa!"Po tvári sa mi spustili nové slzy.Louis na mňa zmätene pozrel,no po chvíli ticha povedal:

,,Vždy som ťa miloval,Kim."Hodila som sa mu okolo krku,aby sa naše pery mohli po toľkých rokoch konečne dotknúť.Vášnivo ma pobozkal a keď sa chcel odtiahnuť,pritiahla som ho na späť.Užívala som si túto chvíľu pred tým,ako urobím to,čo by som mala urobiť.Pritlačil ma ku stene a z pier sa mi presunul na krk,kde po sebe zanecháv jemné bozky.Keď sa odtiahol,usmiala som sa naňho.

,,Prečo plačeš?"zamračil sa.

,,Pretože život je taký krásny..."Rozhodila som rukami, zaklonila hlavu,aby som si užívala dopadajúce kvapky dažďa,na moju tvár.Užívala som si vôňu dažďa...

,,Ale veď život ešte nekončí.Strávime ho spolu!"usmial sa.

,,Dobre...Ja tam na teba budem čakať..."opätovala som mu úsmev a pod mikinou nahmatala pištol.

,,Čože?Kde na mňa budeš čakať?"

,,Pamätaj si,že som ťa vždy milovala...Vždy."pobozkala som ho na pery,ustúpila od neho o dva kroky,vytiahla pištol a namierila na srdce...Na moje srdce.Skôr než stačil niečo vykríknuť,stlačila som spúšť a posledné,čo mi prebehlo hlavou,bolo: Prepáč mi to,Pam...

Byť,či nebyť?-34.časť

Táááák :D 5 komentov ste dali,takže máte právo čítať novú časť :D :D Ešte čakám na komentáre k What is Love a bude :D :D
Hope u Like it :)

-5 komentov +

Vošla som do baru,ktorý patril CeCe ,no keďže už nepatrí,nemala som na výber,či chcem byť čašníčka,alebo "tanečníčka"...

,,Hej,Emily!Choď sa rýchlo prezliecť,aby sme mohli začať."skríkol na mňa môj nový šéf John.Vzdychla som a došuchtala sa do zákulisia,za malým pódiom.

,,Ružové,alebo červené?"spýtala som sa,kým som si dávala dolu kabát.

,,Červené a čierne čižmy."odpovedala mi Tarra.Všetky dievčatá tu,som si obľúbila.Mali ťažký osud...Raz som tu videla aj Heaven...Našťastie si ma nevšimla.Z vešiaka som si zvesila červenú lesklú podprsenku,prešívanú krvavo červenými kamienkami a kratučké červené kraťasy.Obula som si čierne čižmy,ktoré mi siahali až nad kolená a presunula som sa k zrkadlu,kde som sa nalíčila.Prešla som ku čiernej opone,ktorá oddelovala šatňu od pódia a keď zaznela hudba,tanečným krokom som vyšla na pódium.Za mnou sa vlnili Tarra,Abigail a Loren.Neskúmala som,kto sedí v bare a uprene nás pozoruje.Bol to zas tanec,ktorý ma dokonale strhol do môjho sveta...hoci trochu iný druh tanca.

Po skončení show,som sa vybrala späť do šatne.S nechuťou som zo seba zhodila šatstvo a prezliekla sa do legín a trička.

,,Dnes si nechceš zarobiť?"Tarra sa zakrútila na otáčavej stoličke a skúmavo si ma premerala.

,,Uf Tarra...Dobre vieš,že túto prácu nenávidím..."vzdychla som.

,,Ale dnes si na rade ty a jeden chlapík ťa tam už čaká."sústredene si dávala dolu náušnice.Pohľad mi padol na kalendár,na políčko s dnešným dátumom,kde bolo napísané moje meno.Zúrivo som kopla do čiernych čižiem a bleskovo sa prezliekla do červených šortiek a podprsenky.

,,Veľa šťastia..."súcitne ma potľapkala po ramenách,keď som prechádzala cez dvere.O stenu sa opieral blonďatý chalan.Podišla som bližšie k nemu a..-

,,Niall?!"neveriacky som naňho pozerala.

,,E-Emily?Kde je Tarra?P-počkať...ty...ty tu pracuješ?"vykoktal zo seba,nespúšťajúc oči z mojich pŕs.

,,Niall!"otočila som sa mu chrbtom a zhlboka som dýchala.On!Zase on!

,,P-prepáč...čo tu robíš?"

,,Čo asi by som tu robila v týchto šatách?!"zúfalo som rozhodila rukami.

,,Obleč sa a pôjdeme niekam,kde sa môžme chvíľu porozprávať."

,,Nemáme sa o čom rozprávať."odvrkla som a urobila jeden krok.Stiahol ma za ruku k nemu a povedal:

,,Zaplatil som si,takže nemôžeš len tak odísť...Ale zavolaj mi prosím Tarru."

,,Čo máš s Tarrou?"nadvyhla som obočie.

,,T-to je jedno...Len ju proste zavolaj a zatiaľ sa prezleč."

,,Fajn..."pretočila som očami a vošla do šatne.

,,Tarrááá!Čaká ťa tam Niall!"zvolala som a začala zo seba zhadzovať tie štetkovské veci.Tarra sa zachvela a zamračila sa do zrkadla.

,,Tarra!Volá ťa,tak choď za ním a-"zbadala som,ako má hlavu schovanú v dlaniach a vzlyká.

,,Tarra?"zmäkkol mi hlas,keď som k nej pribehla a ruku jej položila na chrbát.

,,Nemôžem tam ísť,Emily!"rozvzlykala sa ešte viac.

,,Mám...Mám mu niečo odkázať?"spýtala som sa.

,,Povec mu,nech na mňa zabudne."

,,Tarra,mala by si si to rozmyslieť.Niall je dobrý chlapec."sklopila som zrak.

,,Čo ty o nich vieš?!Nevieš nič!Poznáš ich iba z médií!"vyštekla na mňa a zhodila mi ruku z jej pleca.

,,Máš pravdu...Naozaj o nich neviem nič...vôbec nič."vzdychla som a pri spomienke na Harryho,som zavrela oči a zadržala slzy.Prečo som utiekla?Prečo?!Milujem ho!

,,Nezabudni sa s ním vyspať...Vyhodil by ťa,ak by si si nesplnila svoju prácu."smrkla.Sklamane som nad ňou pokrútila hlavou a vyšla som zo šatne.

,,Tak čo?"pozrel na mňa Niall,plný očakávania.

,,Máš na ňu zabudnúť."

,,To neurobím!Vy ženy ste úplne rovnaké!Namotáte nás a potom všetkom,čo spolu prežijeme,máme my muži ,na vás len tak zabudnúť?!Myslíte si,že sa to dá tak ľahko?!"kričal na mňa.

,,Nemôžem za to,že ťa Tarra poslala do prdele!"Niall mi zovrel zápästie a ťahal ma von z klubu.Strčil ma do auta,zapol mi pás a keď už sedel aj on,naštvane naštartoval.

,,Ale môžeš za Harryho zlomené srdce..."

,,Nehovor mu,že som v Londýne!"prosebne som naňho pozrela.

,,Nepoviem mu to sám,no ak sa bude na teba pýtať,poviem mu pravdu."zastal na križovatke.

,,On sa na mňa nebude pýtať."vzdychla som.

,,Miluješ ho?...povec mi pravdu."uhla som mu pohľadom a mykla plecami.

,,Ja neviem...Myslela som si,že nie."

,,Povec mi,ako to bolo od začiatku."stočil volant do prava a venoval mi rýchli pohľad.

,,Začnem od začiatku...Nasťahovala som sa k Heaven a ako vieš,Harry bol môj sused.Vedela som,že je poriadny sukničkár,preto som ignorovala všetky jeho poznámky,na môj zovňajšok.Potom...Potom som ho stretla na ulici a...bozkávali sme sa...Neviem,čo to do mňa vošlo,keď som ho odstrčila a odišla na motorke s neznámim chlapom...Vlastne ich bolo viac,ale to je teraz nepodstatné.Následne som šla bývať k tete,no a tam som ho stretla znova.Boli sme na diskotéke a tam ma svojimi poznámkami naštval...Na druhý deň sa mi prišiel ospravedlniť a sľúbil mi,že zostaneme len priateľmi.No nezostali sme...pobozkal ma a ja som mu jeho bozky oplácala...Potom som utiekla,pretože som sa zľakla,že by som ho mohla naozaj milovať."hlasno som vzdychla.

,,Jedným slovom: Zamilovala si sa doňho.Ale ľúbiš ho aj teraz?"

,,Niall,ja-"

,,Mala by si za ním ísť."prerušil ma.

,,Možno...Ale...čo ty a Tarra?"Niall zaparkoval pred obrovským domom.

,,Nikdy som nikoho nemiloval viac,ako ju."pousmial sa,vystúpil z auta a otvoril mi dvere.

,,Ako sa to stalo?"

,,Trafil som ju loptou do hlavy."začervenal sa.Zasmiala som sa a rukou mu naznačila,aby pokračoval.

,,Takže...hral som s chalanmi futbal no a...trafil som ju do hlavy.Bežal som sa jej ospravedlniť a potom som ju pozval na čokoládu.No a vieš...potom to bolo pozvanie do kina,pozvanie do reštaurácie a nakoniec ku mne domov...Nevedel som,že je štetka."zaleskli sa mu oči a pozval ma dnu.

,,Takže si to nevedel...preto plakala..."povedala som si to skôr pre seba,no Niall to dokonale počul.

,,Uhm...ja...mal som tam stretnutie s Joshom...Emily?Spala si tam s niekým?"

,,J-ja...áno..."oči sa mi zaliali slzami,keď som si uvedomila,ako hlboko som klesla.

,,A Tarra?"

,,Ona nemá na výber,Niall..."pár sĺz sa mi spustilo dole tvárou.

,,Potom nemám na výber ani ja...Bude lepšie,ak ju už nikdy neuvidím."sklonil hlavu,keď chcel zakryť skutočnosť,že plače.

She doesn´t know...-1/5 časť :)

:D vy ste ma presvedčili -_- :D Tak fááájn...budem pokračovať,keď sa vám to páčilo *_* :D Čo by ste povedali na ďaľšiu časť tak zajtra? ;) Toto tu už raz bolo,ale potom som to zmazala,takže to,či si to prečítate znova,je na vás :)*

Vždy som si hovorila: ,,Mne sa to nemôže stať."Tuším práve toto bola moja celkom prvá jasná myšlienka.Počujem,ako mama kričí: ,,Taylor,spadneš!" Ďalej sa štverám po veľkom školskom schodisku,chytám sa zábradlia.Schody sú pre mňa ešte privysoké,no aj tak sa štvornožky štverám hore.Mama zbieha dolu,schytí ma,pritíska ma k sebe.,,Ty blázonko,spadneš..."opakuje.Ešte jej neviem povedať:,,Mne sa to nemôže stať,"ale tie slová mi bubnujú v hlave a rozosmejem sa.
Moja mama je učiteľka a často ju vídam na jej hodinách,ako sa rozčuľuje pre hlúposť dnešných žiakov a ako sa im márne pokúša vysvetliť gramatické pravidlá...Zase som si povedala,že také niečo,ja nebudem znášať.Ani nadávky nejakej učiteľky,ani ťažkosti tejto málo platenej práce a pravdaže,ani hlúposť žiakov.Ja budem šikovná,budem mať úžasnú prácu,hlavne dobre platenú,veľký dom...Mňa veru nikto ničiť nebude.Takto som si na každom úseku života v duchu vravievala,že ma niečo chráni pred istým osudom ľudí a často si myslela,že mne sa to nikdy nestane...Že ma čaká celkom výnimočný osud,ktorý ma určite ušetrí od všetkých väčších,či menších problémov,aké prináša život.
Ostatných ľudí som pozorovala s istým súcitom,ale nebolo mi ich veľmi ľúto.Určite museli v živote vykonať niečo zlé,keď ich prenasledujú starosti,ktoré mňa nikdy netrápili a ani trápiť nebudú...Keď niekoho prichytili pri písomke s knihou otvorenou na kolenách,alebo keď učitelia vošli na dievčenský záchod a prichytili dievčatá pri fajčení-a nebýval to len tabak-cítila som sa vždy ako divák,ktorý nevie prečo,ale určite by sa z takéhoto problému vykrútil.Pritom som odpisovala aj ja,nie viac ani menej,ako ostatné a fajčila som presne ako ony.A beztak som sa každému vedela vykĺznuť z rúk.Proste som si povedala,že mne sa to jednoducho nestane.

,,Taylor,počúvaš ma?!"Asi som mamu počúvala s dokonale ľahostajným výrazom,lebo zvýšila hlas a buchla dlaňou po stole.Na čo som vlastne myslela,keď som bola taká roztržitá,že ma myklo,akoby som ju naozaj nepočúvala?Mama sa zamračila a pokračovala.

,,Človek nikdy nevie,na koho natrafí.Čo keby ťa náhodou nemal rád?...Ako by som to bola znášala?Ublížil by ti,ako všetci ostatní.Chápeš,Taylor,chápeš to,však?"Čo som si preložila ako: Neopováž sa v tom Londýne zas na niekoho namotať!Zlomila by si mu srdce a dobre vieš,že žiadny vzťah ti nevydrží dlho...

,,Áno,mami...Neboj sa,mne sa to nestane."nevedela som,odkiaľ som brala takú istotu,že sa mi to nestane.Objala som mamu a kufor položený na zemi,som zobrala do rúk.Počula som,ako za mnou ešte kričí:

,,...A dávaj na seba pozor!"Prekrútila som očami a nastúpila do taxíka.Hlavu som si oprela o studené sklo a pozorovala okolie.

,,Slečna,sme tu."taxikárov hlas ma vytrhol z hlbokých úvahách o živote,keď sme zastali pred letiskom.Vystúpila som z auta a z kufra si vytiahla svoje veci.Zo zadného vrecka na rifliach,som vytiahla peniaze,ktoré som následne podala taxikárovi.

***

Užívala som si tú anonymitu,ktorú som spočiatku mala,keď som vystúpila z lietadla a nikto ma nespoznal.A to si len stačilo dať na oči slnečné okuliare a na hlavu kapucňu.

,,Taylor!"za ruku ma strhla ochranka,ktorá ma čakala pred letiskom.Fajn...a moja anonymita je v čudu.Naozaj...kráčať s piatimi gorilami,nie je zrovna najnenápadnejšie.Nastúpila som do auta,s čiernymi sklami,kde na mňa už čakala Roxy.

,,Teraz pôjdeš do bytu,ktorý máš prenajatý na mesiac."do ruky mi vtisla kľúče,s príveskom britskej vlajky.Pousmiala som sa.

,,Dobre...pôjdem do bytu,ale mám jednu podmienku.Nebudete mi organizovať život."zamračila som sa a zaštrngotala som kľúčami.

,,Ale Taylor,ty musíš-"

,,Nič nemusím,keď nechcem.Nenechám si skákať po hlave ešte aj tu.Berme to tak,že som tu na dovolenke."z očí som si zložila slnečné okuliare.

,,Ale ty tu nie si na dovolenke.Máš tu povinnosti."Roxy rozhodila rukami.

,,Svoje povinnosti si splním."odvrkla som a pozrela sa iným smerom.Roxyne reči som prestala vnímať od slova:musíš.
Auto zastalo pred obrovskou vilou,ktorá mala byť mojim domovom,celý mesiac.Kým som ju uprene pozorovala,jedna z goríl vyťahovala kufor z auta.

,,Ďakujem."vďačne som sa na neho usmiala a zobrala si od neho môj červený kufor.

,,Ale Roxy...Ja nechcem ochranku ešte aj tu.Som už dávno dospelá."rozhodila som rukami a otvorila čiernu bráničku od dvora.

,,Vieš,že tým nie som nadčená,keď tu zostaneš sama."vzdychla.

,,No,budeš sa s tým musieť zmieriť."mykla som plecom a keď už som stála pred vchodovými dverami,zamávala som jej s úsmevom na tvári.Vážne som kedysi túžila po takomto živote?Chcela som byť slávna,ale...To som ešte nevedela,čo to obnáša!Klúč som strčila do dverí a následne odomkla dvere.Ocitla som sa v hale,s diamantovým lustrom,ktorý sa kolísal v strede stropu.Prešla som po točivých schodoch a hľadala nejakú izbu,kde by som sa zložila.

What is Love?-13.kapitola

Tramtadadá :D Myslím,že táto časť sa vám bude páčiť ;) Viete,vy ste také úchyláčky,takže... :D Vyhrali sme nad nemcamiiii:D:D:D Húkala som ako divá,keď sme dali gól :D Ale to nič...inak som normálna :D Dajte veľa komentov a urobte mi tento deň,ešte lepším :) Prosiiiim :-* 

8 komentárov + :)


Keď Chloe otvorila oči,spočiatku nevedela,kde sa nachádza.Pripomenula jej to až bolesť na ľavom boku.Zdvyhla hlavu a keď zistila,že to mäkké pod jej hlavou nie je vankúš,ale Niall,prudko sa odtiahla a tresla si hlavu o stenu.Rukou si chytila boľavé miesto a potichu zanadávala.Zahryzla si do spodnej pery a pohľadom skúmala spiaceho Nialla.Zhlboka a pravidelne dýchal a Chloe bola zvedavá,o čom sa mu asi sníva.Hlavu si položila na voňavý vankúš,otočila sa mu chrbtom tak,aby sa ho nedotýkala.Začala uvažovať,že jej včera muselo hrabať,keď ho zavolala do postele.V zápätí si dala v duchu poriadnu facku za včerajšiu milosť k nemu.Bezducho hľadela na bielu stenu pred sebou,pritískajúc si dlaň na postrelené miesto.Niall sa vedľa nej pomrvil a automaticky jej prehodil ruku cez chrbát.Chloe naňho vyplašene pozrela a mala sto chutí zhodiť ho z postele.Odhodila mu ruku a pritisla sa ešte viac k stene.Ihla,ktorú mala zapichnutú v predlaktí,jej prekážala a tak si ju bez mihnutia oka,vytrhla.Po izbe sa rozozvučal poplašný zvonec,čo bola príčina Niallovho prebudenia sa.Keď zbadal Chloe,s ihlou v ruke,zamračil sa na ňu a kým jej stihol niečo povedať,na izbe sa rozleteli dvere a dnu nabehli doktori.

,,Slečna Weynová!Nesmiete to dávať dole!"pribehol k nej doktor,Nialla zvalil z postele a začal jej ju priliepať naspäť.

,,Ale ja už ju nepotrebujem...Chcem ísť domov."zafrflala.

,,To je ale úplne nemožné."nesúhlasne pokrútil hlavou a skontroloval grafy na prístrojoch.

,,Ale doma mi to prospeje viac.Tu som v depresii!"odula spodnú peru a otočila sa doktorovi chrbtom.

,,No...Kto by pri vás mohol byť a dávať vám lieky?"

,,Ehm..no..nikto?"pozrela naňho cez plece.Niall stál za doktorom a čítal mu cez rameno nejaký ďaľší graf.

,,Takže to znamená,že budete m-"

,,Môže bývať so mnou!"zajásal Niall a spýtavo sa pozrel na doktora.Chloe nadvyhla svoje dokonalé obočie a nevedela,čo si má o tom myslieť.

,,Ale pán Horan...Pozrite sa,v akom stave ste vy...Natrhnuté pery,monokel pod okom,škrabance na kľúčnej kosti...Nie,vám ju teda zveriť do opatery nemôžem."pokrútil hlavou a keď už stál vo dverách,pripravený na odchod,narazil do Liama,ktorý mu zastal cestu.

,,Môže bývať u nás.Postaráme sa o ňu,aj o Nialla."Chloe skoro spadla z postele...nechce u nich bývať!Nie,nie,nie!

,,No tak dobre...Keď bude slečna Weynová zbalená,môžete odísť.Ale varujem vás,musí u vás zostať viac,ako mesiac,kým sa jej poranenie nezahojí.Lieky jej dávajte dva krát za deň a..."Chloe ho prestala vnímať.Teraz prebodávala Liama zabijáckym pohľadom.Pery mala stisnuté od hnevu,do rovnej čiary,keď sa postavila,zaúpela od bolesti a nahádzala si veci,ktoré jej sem určite priniesol Niall,do tašky.

,,Slečna!Nemôžte stáť!"Chloe sa nadýchla,s úmyslom povedať niečo štipľavé,keď ju pichlo v ľavom boku a od bolesti sa prehla v páse.Niall ku nej rázom pribehol a posadil ju na posteľ.Z ruky jej vytrhol čierne šaty a úhľadne ich zložil do tašky.

,,Pán Horan,pomôžte jej obliecť sa."prikázal mu doktor a dodal:,,Ja idem zatiaľ po vozíček,pretože chodenie neprichádza do úvahy."prísne na ňu pozrel a spolu s Liamom vyšli z izby.Keď sa zaklapli dvere,Niall z tašky vytiahol šedé tepláky a fialové tričko s potlačou a načiahol ruku ku Chloe.

,,Nie,Niall...S obliekaním mi nebudeš pomáhať ani náhodou!A navyše...nemáš vkus pre módu.Toto si teda na seba nedám,ani keby som žila rok v tme."pohŕdavo otočila hlavou.

,,Chloe!Nie je čas na:toto si oblečiem,toto si neoblečiem.Jednoducho nemáš na výber."pokrčil ramenami a do lona jej hodil oblečenie.

,,Zvyhni ruky."prikázal jej a chytil jej lem nemocničnej košele.

,,Nie!Nebudeš ma vyzliekať!"capla mu po rukách.

,,Chloe!"

,,Nie!"

,,Ale-"

,,Povedala som nie!"

,,Chloe!"položil jej ruky na ramená a zadíval sa jej do očí.,,Musíš sa prezliecť a sama to nezvládneš...navyše...už som ťa videl nahú."začervenal sa.Chloe vzdychla a uhla mu pohľadom.

,,Ja viem...Rozmýšľam,čo bol väčší trapas...či to predtým,alebo teraz toto."Niall sa na ňu usmial a odvetil:

,,Myslím,že toto..."Na jeho prekvapenia,sa hlasno zasmiala a potichu povedala:

,,Môj život stojí za hovno...Vážne ma má vyzliecť svetová hviezda?"ironicky sa usmiala.

,,No,už to tak bude."prekrútila očami a ruky mu presunula na lem jej košele.,,Ale urob to rýchlo."zdvyhla ruky,keď sa na ňu Niall neisto pozrel.

,,No tak...Nech už to mám za sebou..."Niall prikývol,v rukách zovrel lem nočnej košele a pomaly jej ju vysúkával (pozn.neviem,ako sa to správne píše :D ) nahor.Chloe sa ocitla iba v nohavičkách,keď sa Niall prehrabával v taške a hľadal podprsenku.

,,Pohni si Niall...cítim sa totálne trápne..."Keď ju konečne našiel,víťazoslávne s ňou zamával ,Chloe sa medzičasom otočila chrbtom k nemu,aby jej ju mohol zapnúť.

,,Nikdy som nepochopil systém zapínania...Nemohli tam dať napríklad taký zips?Alebo suchý zips?"

,,Och,Niall...Keď si taký múdry,prečo si už takú nevyrobil?"beznádejne pokrútila hlavou a ramienka si pretiahla cez ruky.

,,Ale to tričko si odmietam obliecť."otočila sa tvárou k nemu a odmietavo pokrútila hlavou.

,,Prečo?Je tvoje,mala si ho v skrini,takže-"

,,Mala som ho v skrini s vecami,ktoré už mesiac dozadu vyšli z módy..."
Niall prekrútil očami,vyzliekol si jeho modrú mikinu cez hlavu a podal jej ju.Vzdychla,zdvyhla ruky a Niall jej ju prevliekol cez hlavu.

,,Ale tie tepláky si obliecť musíš..."

,,S teplákmi problém nemám."Vystrela nohu,aby jej ich mohol Niall navliecť.

,,To ma budeš musieť obliekať stále?"zamračila sa.

,,No to neviem,ale dúfam,že nie."Obul jej biele členkové ponožky a silnomodré vysoké adidas topánky,so striebornou značkou.

,,Hotovo."ukázal jej zdvyhnutý palec nahor a zazipsoval tašku.Do izby akurát vošiel doktor,s obväzom v ruke a sestrička,ktorá pred sebou ťahala vozík.

,,Nadvyhnite prosím tú mikinu...Musím vám obviazať ranu."pokúsil sa o úsmev a keď neochotne nadvyhla mikinu,namastil jej poranené miesto a začal obmotávať obväzom.Keď skončil,Chloe si napravila mikinu.

,,Teraz vás pán Horan prenesie na vozíček.Varujem vás,bude to bolieť."Chloe prikývla,keď k nej Niall pristúpil a zobral na ruky.Chloe zaťala zuby od bolesti a unikol jej aj jeden výkrik.

,,Prepáč..."zašomral Niall,keď ju posadil na vozík.

,,T-to nič..."zotrela si slzu,ktorá sa jej kotúľala po líci a snažila sa zhlboka dýchať.Rana ju stále pálila,no už nie tak intenzívne,ako keď s ňou Niall pohol.Niall uchopil rukoväť vozíka a potichu sa spýtal:,,Môžeme?"Chloe prikývla a zobrala si od neho tašku,ktorú si položila na kolená.Obávala sa vstúpiť so ich spoločného domu,kde budú všetci.Neznášajú ju...

Tak?Dám vám pár otázok,tak mi na ne prosím zodpovedzte v komentároch :)
1.-Ako sa bude po tomto zážitku rozprávať s Niallom?Bude milá?
2.-Ako sa k nej podľa vás budú správať v 1D dome?
3.-Nemáte nejaký dobrý nápad do tejto poviedky? ;) Ak áno,tak mi napíšte,čo by som tam mohla dať :)

To je všetko :)

What is Love?-12.kapitola

Keďže som sa včera nechala strhnúť hokejom,nestihla som vám ju sem dať,takže až tefaz :) Čo sa týka tej 5dielovky o Taylor a Harrym...Asi ju zmažem,pretože to asi nečítate kvôli Taylor,no mali by ste tomu dať šancu :) Pretože už mám druhú časť a je smutná :) Je to o tom,ako ju všetci nenávidia,pretože chodí s Harrym,ako stratí všetkých,na kom jej záleží. Tak si to skúste prečítať :) Ale teraz už čítajte toto :D Dúfam,že sa vám to bude páčiť a taktiež dúfam,že to nie je príliž akčné :D

Dáte 8 komentov? :)  (minule ste dali ;) )

Niall ťahal Kate za ruku,keď kráčali po schodoch,s úmyslom nájsť voľnú izbu.Sem-tam zakopol o vlastné nohy,keďže bol opitý.No dokázal racionálne rozmýšľať a bol si istý,že je opitý len trochu.Kate sa smiala na všetkom,čo vypustil z úst a to mu trochu vadilo.

,,Niall...Ja...Necítim sa na to,že...No veď vieš..."zastavila ho pred dverami jednej z izieb.

,,Neboj sa,Kate.O nič také mi ani nejde.Chcem sa s tebou len porozprávať bez prítomnosti tej hlasnej hudby."Kate trhlo kútikmi.Naozaj začala chápať,prečo ho majú dievčatá tak rady.Venovala mu povzbudivý úsmev a hlavou mu pokynula,aby otvoril dvere.

,,Myslím,že tu je už obsa-"Niall odstrčil Kate,ktorá ukazovala na polonahého čiernovlasého chalana a...Chloe!Nahú Chloe,ktorá ležala pod ním a dlaňami mu tlačila do hrude.

,,Chloe!"vykríkol a vrhol sa na chalana v boxerkách.

,,Niall?"nevedel,či to bola otázka,alebo len skonštatovanie.No povedala jeho meno,zlomeným hlasom.Čiernovlasého chlapca zdrapil za rameno a odhodil z Chloe.Samozrejme,Jacob si nenechal skákať po hlave a päsťou ho udrel do brucha.Niall sa prehol od bolesti,no vzápätí musel čeliť ostatným úderom.

,,Niall!"Kate sa vrhla na Jacoba a snažila sa ho od neho odtrhnúť.Jacob ju odhodil jediným pohybom ruky a pokračoval v bitke.Chloe si navliekla spodné prádlo a rozbehla sa ku nim.

,,Prestaňte!Niall!Jacob!"snažila sa ich oddeliť od seba,no Niall ju ochranársky stiahol za seba.

,,D-dosť!"kričala už zúfalo,keď sa vrhla na Jacoba a podarilo sa jej, odtrhnúť ho od Nialla.Trvalo len moment,kým si Chloe uvedomila,čo Jacob vytiahol zo šuflíka pri posteli.

,,Jacob,nie!"urobila krok k nemu,s úmyslom zastaviť ho.Zastala až keď pištol namieril priamo na ňu.

,,J-Jacob,neurob to,čo by si neskôr ľutoval."povedala silným hlasom.

,,Nikdy by som neľutoval smrť kurvy."Stlačil spúšť a keď Chloe pocítila ostrú bolesť v ľavom boku,zrútila sa na zem.Posledné,na čo si pamätala,bola krv...Veľa krvi.

×××

,,Hej,Chloe...Počuješ ma?Prišiel som ťa pozrieť...veď vieš...K-keby som tu nebol,bola by si sama a...To by si nechcela,však?Volal som tvojim rodičom,no nemohli príjsť,pretože majú vraj veľa práce.Ž-žeľajú ti skoré uzdravenie...Dnes som bol s chalanmi na skúške a...-"Niallovi sa zlomil hlas,s myšlienkou,že možno priveľa rozpráva.Ale to mu predsa kázal doktor...Pripadá si však skôr ako autista a nie Chloein priateľ.Vlastne,čo to tu trepe?On nie je Chloein priateľ.Pustil jej bezvládnu ruku a stoličku si odsunul ďalej.Vyzerala,ako keby len pokojne spala...ako anjelik...No opak je pravdou.Chloe nespí,ale bojuje o život.A nie je anjelik ani náhodou!No musel uznať,že je krásna.Blond vlasy mala rozprestrené na bielej nemocničnej plachte a ústa pevne zavreté,ako keby sa sústredila na dýchanie cez prístroje.Na dvere sa ozvalo tiché zaklopanie a keď sa následne pootvorili,vykukla z nich Harryho hlava.

,,Vedel som,že budeš ešte stále tu."zašepkal a posadil sa na stoličku,vedľa neho.Niall sa pousmial a odvetil,takisto šepotom.

,,Nechcem ju tu nechávať samú.Ak by sa prebrala...-"

,,Niall...Ja...Nechcem byť sviňa,ale..Spomínaš si,čo hovorili doktori?"

,,Ona sa preberie!"zavrčal na Harryho a pohodlnejšie sa oprel o operadlo,keď dodal: ,,Viem to..."

,,Niall...prečo si tu?Prečo to robíš?"

,,Pretože....Pretože...Ja neviem!"rozhodil rukami a schoval si tvár do dlaní.Harry mu položil ruku na plece a postavil ho na nohy.

,,Poď,Niall.Príjdeš za ňou zase zajtra."Niall bez slova prikývol a vyšiel von z izby.

Keď Chloe otvorila oči,v izbe bola úplná tma.Počula pravidelné pípanie strojov,na ktoré bola napojená.Posadila sa,čo neskôr oľutovala,pre pálčivú bolesť v ľavom boku.Kde to je?Čo sa stalo?Prečo má obviazaný ľavý bok?Spomína si,ako sa chystala...niekam...už nevie,kam to vlastne išla.Chytila sa za hlavu a pošúchala si spánky.Jacob!Áno,Jacob...Spoznala tam Jacoba.A potom...
Zavrela oči,ako by si už viac z toho večera nechcela pamätať.Stalo sa niečo aj Niallovi?Vyplašene sa poobzerala po miestnosti.Druhá posteľ bola prázdna,čo znamenalo,že je tu sama a...nachádza sa v nemocnici.Vyčerpane privrela viečka a chtiac-nechtiac,zaspala.

Niall si vyzliekol tričko,ktoré následne odhodil na zem.Hnevalo ho,že musel byť v ich spoločnom dome,kde sa to hemžilo ľuďmi.

,,Oh,Ahoj Niall."keď doňho narazila Perrie,ospravedlňujúco sa usmiala a potlapkala ho po nahom pleci.

,,V poho..."povedal ako bez duše a zaúpel,keď si chytil fialový monokel pod okom.

,,Pôjdeš zajtra za ježib-..ehm...za Chloe?"nahodila silený úsmev.

,,Nemusíš ju predo mnou volať Chloe..."zamračil sa na ňu a odstrčil ju z cesty.Perrie nad ním pretočila očami a vyšla po schodoch.Stále si myslela,že Chloe je nevďačná ježibaba.Otvorila dvere od Zaynovej izby,kde sa jej naskytol pohľad na spiaceho Zayna.Usmiala sa a po špičkách,tak aby ho nezobudila,došla až k posteli a posadila sa vedľa neho.Rukou mu prehrabla vlasy a bruškami prstov,prechádzala po tetovaniach na jeho hrudi.Zayn jej zrazu chytil ruku a stiahol k nemu,so spokojním zamrnčaním.Perrie sa usmiala a vtisla mu bozk na pery.Vyrušilo ich až zaklopanie na dvere a Liamov hlas.

,,Nevideli ste Nialla?"zamračil sa na nich a zamyslene si pošúchal bradu.

,,Nie.Možno plní stávku v nemocnici."povedala Perrie posmešným hlasom.Liam ju prebodol očami a vyšiel z izby.

≡≡≡≡≡

Chloe v sne počula známi hlas,ako ju presvieča,aby sa prebrala.Nechcelo sa jej však otvoriť oči.A napokon...ani nemohla...Nemala toľko síl.Na tvári pocítila jemný dotyk.

,,Chloe..."vedela,že ten hlas odniekiaľ pozná.

,,M-Mark?Si...t-to ty?"na túto otázku vynaložila všetky sily.

,,Nie..."jemný dotyk z jej líca sa vytratil a tak isto aj ruku,ktorú jej predtým držal,teraz pustil a postavil sa zo stoličky,na odchod.Chloe pootvorila oči a zbadala pred sebou Nialla.Usmiala sa a zašepkala jeho meno.Niall nevedel,či by mal odísť.Ranilo ho,že si myslela,že je Mark.Ale on by sa na ňu nevykašľal tak,ako on.Keď zopakovala jeho meno znovu,sadol si opäť na stoličku,no už nie tak blízko.Chloe mu pozrela do očí a predtým,než zase zavrela oči,povedala: ,,Máš poriadny monokel."

,,Uhm...no...urobil mi ho Mark."

,,Koľko je hodín?"

,,Sú tri hodiny ráno,Chloe."pousmial sa nad predstavou,že sa Chloe prebrala.

,,Aha...som strašne unavená a všetko ma ukrutne bolí."vzdychla,už so zavretými očami.

,,Tak ja teda pôjdem."postavil sa,no v momente ho stiahla Chloeina slabá ruka.

,,Nenechávaj ma tu samú.Prosím...ľahni si ku mne,miesta je tu dosť."posunula sa na kraj postele,až sa chrbtom dotýkala studenej steny.Niall vzdychol,vyzul si topánky a ľahol si vedľa Chloe.Hlavu si položika na jeho hruď,až sa jej takmer odpojil jeden prístroj,ktorý mala na seba napojený.Niall si myslel,že spí,keď sa ho zrazu spýtala: ,,Bola som v správach?"Niall sa usmial a odpovedal:,,Vlastne ani neviem...Ale postrelili ťa,takže asi áno."

,,Ak mi tam zostane jazva,zabijem ho."zavrčala,čo Nialla opäť rozosmialo.

,,Teraz už spi,Chloe..."

,,Aj ty spi."vzdychla a pomrvila sa v posteli.Ponorila sa do Niallovej vône a pocitu,že tu niekto je.Je tu on...

,,Rodičia neprišli...."zašepkala mu do hrude a udržiavala zradné slzy.

,,Nie..."hoci to nebola otázka,Niall odpovedal.Pohľadil ju po vlasoch a zavrel oči.Tu mu bude oveľa lepšie,ako doma so všetkými,ktorí Chloe neznášajú.

Chloe je k nemu milá! :D Ale nebojte sa,nie na dlho :D v ďaľšom dieli už bude zlááá :D Ak ste prečítajte,okomentujte prosím a zahlasujte v ankete,či sa vám páči blog :)

Byť,či nebyť?-33.časť

Len tak na tychlo dávam časť :D Tak komentujte a večer dám ďaľšiu :D

5 komentov +

Z POHĽADU EMILY:

,,Nie,Harry!Vráť sa do Londýna a nechaj ma na pokoji!Zabudni,čo sa tu práve stalo...Bude to tak lepšie..."zakričala som,sklonila  hlavu,aby nevidel moje slzy a utekala som popri kláštore.Zadýchaná,som sa oprela o studený múr,pochmúrneho kláštora a snažila sa upokojiť.Nemalo sa to stať!Nechcem byť zamilovaná!Nie do neho!Napokon...Dobre viem,aká som.Viem,že by som mu zlomila srdce...Ale čo ak už nechcem napáchať viacej škody?!Päsťou som buchla do steny.Krava,krava,krava!Zavrela som oči a napočítala do desať.Chrbtom ruky som si zotrela slzy a otočila sa na odchod.Musím odísť!Hneď!Rozutekala som sa cez tmavý les a zastavila až na asfaltke,kde som stála asi päť minút,úplne zadýchaná.Rýchlou chôdzou som pokračovala v ceste cez dedinu,ktorú som si za taký krátky čas obľúbila.Zastala som pred dverami tetinho domu a pevne srisla kľučku.Z nôh som skopla topánky a vybehla po schodoch,rovno do mojej izby.Zapálila som svetlo,otvorila skriňu a moju cestovnú tašku.Zo skrine som hádzala oblečenie do tašky a pomedzi to,si utierala slzy,ktoré si znova našli cestu von.Počula som vŕzganie schodov ,a tak som očakávala príchod tety.A naozaj,za pár sekúnd už stála vo dverách a ja som nečakala a hodila sa jej okolo krku.Hladkala ma po vlasoch a vravela mi upokojujúce slová.

,,Mám,ťa rada,teta."povedala som,keď som sa už trocha upokojila.

,,A predsa odchádzaš."pohľad jej padol na moju tašku plnú vecí.

,,Ja musím...Rozhodla som sa,že pôjdem na tanečnú univerzitu a...-"

,,A kde budeš bývať,Emily?Potrebuješ pomoc."ustarane na mňa pozrela.

,,To...no na internáte!"radostne som sa usmiala,keďže ma internát predtým nenapadol.

,,A z čoho ho budeš platiť?A z čoho si budeš platiť univerzitu?"

,,Nájdem si prácu.O jednej dokonca viem!"Teta prikývla a vyšla z mojej izby.Podišla som k taške,ktorú som poľahky zavrela.Sadla som si na posteľ a začala sa pomaly vyzliekať.Prespím tu už len dnes...Potom pôjdem do Londýna a pravdepodobne Harryho už nikdy nestretnem.Tak to bude najlepšie.

O dva týždne neskôr:

,,Výborne,Emily.Ak ti to takto dobre pôjde aj ďalej,nemusíš sa báť o obsadenie do hlavnej úlohy."usmiala sa na mňa učiteľka tanečnej techniky,keď som vychádzala z tanečného štúdia.Kabelku som si s povzdychom prehodila cez plece a ponáhľala sa domov...no teda na intrák...
Otvorila som dvere od izby,kde sedela Lola s Bell.Kývla som im na pozdrav a presunula sa k skrini.

,,Och,videla si túto zlatú fotku Nialla?"ozvala sa Lola a strkala notebook Belle rovno pred ksicht.Prekrútila som očami a zo skrine vytiahla kabát.Je september a už prší...no...ako keby nepršalo stále!

,,Kam ideš?Veď si len teraz prišla."spýtala sa ma Bell,keď na mňa uprela svoje šedomodré oči.

,,Do práce..."vzdychla som.Nenávidela som chodenie do práce,presnejšie povedané,do klubu...Áno,neostalo mi nič iné,ako robiť v bare štetku...Nemala by som si z čoho platiť a za tú robotu dostávam celkom slušné prachy.

,,Aha...Mala by som povedať:Tak si to uži?"trpko sa usmiala a sklopila zrak.Nenávidela skutočnosť,že jej spolubývajúca,je kurva.Venovala som jej smutný pohľad a zabuchla za sebou dvere.Zbehla som po schodoch a keď som vyšla von,kabát som si pritisla viac k sebe,aby ma neprefukoval studený vietor.Mala som v pláne ísť metrom,a tak som sa vydala po ulici plnej obchodov.

What is Love?-11.kapitola

Sľúbená časť :) Dúfam,že sa vám bude páčiť :) Ďakujem ešte raz za všetko :* A nezabite ma za ten koniec :D
7 komentov? :)



Niall nastúpil do auta a sadol si vedľa Liama.

,,Tak čo Horan?Chloe odmietla tvoje pozvanie na párty?"Louis sa zasmial a rozstrapatil Harrymu vlasy.

,,No ona...-Počkať!Ako viete,že som ju pozval?"Niall zostal zarazene hľadieť na Louisa.Harry vzdychol a povedal:

,,No...dalo by sa povedať,že ťa už ten nejaký piatok poznám.A áno,Louis,vyhral si stávku."Louis sa víťazoslávne zasmial a dodal:

,,Takže alkohol mi cvakáš celý večer."

,,Ste ako malý...Ako keby si si to nemohol zaplatiť sám."karhal ich Liam.

,,No a čo!Stávka je stávka a tuto Harold ju dodrží.Všakže?"Louis poškrabkal Harryho na brade.Zayn sa na nich zasmial a prekrútil očami.Liam zaparkoval pted obrovslou vilou,ktorá patrila Harryho kamošovi.Ulicou sa rozliehala hudba a pred domom bolo zaparkované veľa áut.Niall obdivuhodne zapískal a vyskočil z auta.Zhodnotil,že je tu veľa pekných dievčat,s ktorou by mohol stráviť tento večer.Vstúpil do domu a s úsmevom kráčal na záhradu,kde to žilo najviac.Sadol si na barovú stoličku a do pohára si nalial vodku.Na pleci pocítil niečiu ruku,ktorá ho otočila o 180 stupňov.

,,Čáuuuu."Niall zaostril na červenovlasé dievča,ktoré malo ruku položenú na jeho ramene a zvodne sa na neho usmievalo.Niall si ju premeral od hlavy po päty a zahryzol si do spodnej pery.Odsunul stoličku vedľa neho a naznačil jej,aby si sadla.

,,Tvoje meno?"palcom jej prešiel po odhalenom chrbte.

,,Kate."zapriadla a tak isto ako aj on,naliala si pohár vodky.

×××

,,Chloe!Chloe,počuješ ma?!"

,,Uf,nehuč prosím ťa!"Chloe odtiahla telefón dostatočne ďaleko.

,,Si doma?"v telefóne sa opäť ozval Markov hlas.Chloe sa snažila vyzliecť jednou rukou.

,,Nie."zaklamala a zavierala balkón od jej bytu.

,,Tak prečo práve zatváraš balkónové dvere?"Mark nadvyhol obočie a pohodlnejšie sa oprel o otcovo čierne BMWčko.Chloe ich trhnutím otvorila a zaostrila na čierne auto.

,,Prosím ťa,nestoj na tom balkóne v podprsenke a nohavičkách."keby sa neozval jeho hlas v telefóne,zabudla by,že s ním ešte stále volá.

,,Do riti.Ja sa tu kľudne aj vyzlečiem,len mi nevrav,čo mám a čo nemám robiť."odvrkla a vytratila sa z Markovho dohľadu.

,,Chystáš sa niekam?"spýtal sa jej.

,,Možno áno,možno nie."usmiala sa a vyskočila na kuchynskú linku.

,,Takže hovoríš,že nie."zasmial sa.

,,Možno---..."

,,Daj si tie tvoje čierne minišaty a opätky a príd sem dole."Zrušila hovor a mobil hodila na stôl.Zoskočila z kuchynskej linky a tanečným krokom zamierila ku skrini.Z vešiaka zvesila Markove obľúbené šaty.Vlastne ich milovala aj ona.Boli ledva po stehná,s hlbokým výstrihom a dlhými rukávmi,prešívané čiernymi korálkami,ktoré sa vo svetle leskly,ako mesačný svit.S úsmevom si ich navliekla a vybrala sa do kúpeľne,kde sa dymovo nalíčila.Blond vlasy si prečesala a nechala voľne dopadať na plecia.Pery si natrela červeným rúžom a obula si čierne topánky na vysokom podpädku.Do ruky uchopila nebadateľnú čiernu kabelku a vyšla z bytu.

,,Hej kráska,nechceš sa niekam zviesť?"

,,Si poriadny idiot,Mark."usmiala sa a následne ho objala.Nastúpila do "jeho" auta a pohodlne sa oprela.

,,Kam to vlastne ideme?"spýtala sa v strede cesty.

,,K Alexovi."usmial sa na ňu a zastal na križovarke,keďže naskočila červená.Nepoznala žiadneho Alexa a išla sa zabaviť,takže jej to bolo v podstate jedno.Mykla plecom a vypeckovala hudbu,ktorá doteraz potichu hrala v aute.Mark sa zasmial a keď naskočila zelená,pridal na rýchlosti.O dve minúty už stáli ruka v ruke pred jeho domom.Chloe sa usmiala,keď započula hlasnú hudbu a smiech hostí.

,,Oslava,alebo poriadna párty?"Pustila Markovu ruku,vkročila do domu a cez plece sa na Marka zvodne usmiala.Prekrútil nad ňou očami,no stále tu bol fakt,že ju ľúbil...Ešte stále ju ľúbi.Potichu si vzdychol a vybral sa za Chloe.Keď však vkročil do domu plných ľudí,nemohol ju nájsť.Chloe však dávno sedela za barovým pultom a bavila sa s nebezpečne vyzerajúcim chalanom.Možno to sa jej na ňom páčilo.Čierne vlasy,biely tunel,modré prenikavé oči...Podľa Chloe,kus chlapa.

,,Smiem vedieť tvoje meno?"barovú stoličku si pritiahol bližšie ku nej.

,,To si ešte rozmyslím."mrkla naňho a odpila si zo svojho koktailu.

,,Hmm...Čo tu potom robí taká krásna dáma bez chlapa?"ruku jej obmotal okolo pliec.Chloe mu ju zložila a otočila sa mu tvárou v tvár.

,,Ale ja tu mám chlapa."oprela sa o pult a čakala na jeho reakciu.

,,Vážne?Ale ja ho tu nevidím."zahryzol si do spodnej pery a usmial sa.Chloe spýtavo nadvyhla obočie a nahodila svoj namyslený výraz,čím mu ukázala,že je neprístupná.No tým ho priťahovala čoraz viac.

,,Mala by som ísť.Mark ma bude hľadať.Postavila sa,no zadržala ju jeho silná ruka,ktorá jej stisla zápästie.

,,Kto hľadá,nájde."strhol ju smerom k nemu a násilnícky posadil naspäť na stoličku.

,,Fajn,potom ho idem hľadať ja"Opäť sa postavila a zamierila na odchod.V dave rozpoznala Markove čierne vlasy,usmiala sa a kráčala k nemu.Obzeral sa na všetky strany a hľadal Chloe.

,,Mar-áá!Pomó-asdgvcn!"zo zadu ju sriahla silná ruka a keď chcela začať kričať,na ústa jej pritisol ruku.Chloe sa metala v jeho náručí.

,,Mimochodom,som Jacob.Čo keby sme si niekde našli tiché miestečko?"Chloe sa pozrela na čiernovlasého chalana s tunelom,takzvaného Jacoba a rukiu ho udrela do hrude.On sa však iba zasmial a ťahal ju za sebou,pritískajúc ruku na jej ústach.Keď ju dovliekol ku schodom,stačila chvíľka nepozornosti a Chloe sa mu vytrhla.Chcela začať bežať,keď si ju prehodil cez plece a vybehol s ňou na poschodie.

,,Pusti ma!Zažalujem ťa za znásilnenie!Nemáš poňatie,s kým sa tu zahrávaš!Som Chloe Weynová!W-E-Y-N-O-V-Á!"kričala a tajne dúfala,že ju niekto uvidí...Žiaľ,všetci sa presunuli na záhradu a v dome nikto nebol.

,,Počuješ?!Daj ma dole!"

,,Drž už tú hubu!"Surovo ju hodil na zem a následne zodvyhol za vlasy.Chloe zakričala od bolesti.Hodil ju o stenu a prilepil sa na ňu.Násilnícky ju začal bozkávať po krku a rukou jej zašiel pod vyzývavé šaty.Chloe neplakala.Skôr mala tvár skrivenú nechuťou.Rukami mu silno tlačila proti hrudi a snažila sa ho odhodiť.

,,Pusti ma ty idiot!"kolenom ho kopla do rozkroku a keď sa na ňu udivene pozrel,napľula mu do tváre.

,,Ty štetka!"zahnal sa po nej a na líce jej dopadla jeho silná ruka.Chloe sa otočila hlava a dopadla na zem.Jacob sa zasmial,potiahol ju za ruku a hodil na postel.Už nekričala...Dokonca sa ani nebrábila....