Tak,tu je konečne nová časť :) Predsa s ňou ale nie som spokojná,a tak tu máte zajtra,alebo pozajtra novú :D Uvidím,koľko komentárov mi darujete ;)
Ďaľšia bude lepšie,I promise :)
10 KOMENTÁROV +
Pohľad Nialla:(keď sa vrátil od Sophie)
,,Aký bol prvý deň v škole?"Jesamine sa rozvalila na mojej posteli,načiahla sa ku strunám gitary a následne na ne brnkla prstom.Pousmial som sa a sadol si k nej.
,,Bol zaujímavý..."odpovedal som trochu vyhýbavo,čo si samozrejme hneď všimla.
,,Zaujímavý?"nadvyhla obočie a zasmiala sa.Hlavu si položila na moju hruď a rozhodla sa vypočuť ma.Medzi prsty som uchopil prameň jej tmavohnedých vlasov a rozdelil ho na tri časti.Usmiala sa a nechala ma,aby som jej zaplietol malý vrkôčik.Myslím,že práve teraz nastala správna chvíľa,aby som jej povedal zopár informácií.
,,Jesa?"ozval som sa a pramienok jej vlasov opatrne preložil cez druhý.
,,Hm?"nadvyhla hlavu,čím na mňa upriamila veľké modré oči.
,,Louis je so mnou vo futbalovom týme."vydýchol som a pery zovrel pevne do jednej tenkej čiary.Na čele sa jej vytvorili z mračenia chvíľkové vrásky a o niekoľko sekúnd sa posadila a oprela sa o stenu izby.
,,Práve tohto som sa obávala,Niall.Vedela som,že Doncaster je oproti Londýnu malé mesto..."povzdychla si a končekmi prstov prešla po malom vrkôčiku,ktorý som jej nešikovne zaplietol.Viem,že k nemu ešte stále niečo cíti...len neviem,či je to niečo láska.Nechcem,aby sa pre neho viac trápila.
,,Ako...Ako sa má?"šepla a zvedavo na mňa pozrela.
,,Nie je taký,akého si ho poznala,Jesa."povedal som nejasným spôsobom,no takáto odpoveď jej musí stačiť.,,Cítiš k nemu niečo?"
,,Ľútosť..."šepla a pozrela mi do očí.Veril som jej.
Pohľad Sophie:
,,Vidíme sa na telesnej."zabuchla som skrinku a rýchlo mávla Alice,ktorá dlaňami tlačila do dvierok jej skrinky,v snahe zavrieť ju.Z vrecka na jeansoch som vylovila niekoľko pencí,ktoré som bola pripravená vhodiť do automatu so sladkosťami a stlačila som A12,čo bola moja obľúbená tyčinka Snickers.Následne som do malého otvoru pre mince vhodila pence.Z kolónky vypadol Snickers,a tak som sa poň načiahla.
,,Akú sladkosť mi odporúčaš?"Niall sa oprel o hranu automatu a skúmavo pozeral na pestrý výber.Pretrhla som obal od mojej tyčinky a vzápätí,už s plnými ústami,povedala:,,Jednoznačne Snickers."Niall sa na mne potichu zasmial a taktiež stisol tlačídko A12.
,,Takže Snickers."zamrmľal a zohol sa po tyčinku.Potichu som si ujedala zo sladkosti,zatiaľ čo Niall bojoval s obalom.Otvorí to aj niekedy?Je naozaj komický.Teraz už mal obal medzi zubami a snažil sa ho odtrhnúť.Zasmiala som sa a tyčinku mu vytrhla z ruky.V priebehu dvoch sekúnd som pretrhla obal a s úsmevom mu ju vrátila.
,,V otváraní tyčiniek som nebol nikdy dobrý."povedal zahanbebne a vykročil popri mne.
,,Nebyť mňa,nikdy ju neotvoríš."zachichotala som sa a prstom ho šťuchla do rebier.Urazene na mňa pozrel a zamrmľal si popod nos,že to nie je vôbec vtipné.Vyšli sme na studený novembrový vzduch,ktorý aspoň trochu ohrievali slnečné lúče,ktoré sa drali spoza mrakov.Obaja sme namierili k štadiónu,kde som už odtiaľto mohla vidieť Joea spolu s Louisom a Ianom.
,,Si s Louisom v pohode?"pozrela som na Nialla,ktorý ešte stále jedol tyčinku.Do úst si vložil posledný odhryznutý kúsok a obal pokrčil v hrsti.
,,Nikdy som s ním nebol v pohode."povedal vážne a obal odhodil do smetného koša pri futbalovom ihrisku.Jasné...ako som mohla zabudnúť na Jesamine?Možno,že Niall vie prečo ju Louis pustil k vode.
,,Niall?Prečo sa Louis rozišiel s Je-..."Pohľad sa mi stretol s Louisom,ktorý vstal z trávnika a rázne si to namieril mojim smerom.Ach nie...
,,Ide sem."ticho poznamenal Niall a venoval mi neistý pohľad.
,,Radšej choď Niall..."stisla som mu plece a bola som odhodlaná čeliť Louisovi.Niall sa povzbudivo pousmial a zamieril na trávnik k Joeovi a Ianov a spolu s nimi odišiel do šatne.Louis bol naopak stále bližšie a bližšie ku mne a mňa desila skutočnosť,že sme tu sami.
,,Dnes o siedmej."pristúpil ku mne s takýmito slovami a očami rýchlo preskúmal moju postavu.
,,Už som ti predsa povedala,že neprídem.Alebo potrebuješ písomné vysvetlenie?"totálne ma štval.
,,Pekne sa obleč.Vyzdvyhnem ťa."pousmial sa a zvrtol sa na päte.Nikdy som nemala takú veľkú chuť niekoho zabiť.Na tú párty však nepôjdem.Aj keby sa rozkrájal,nepôjdem tam.
,,Phi!"zvolal na mňa Leein hlas a následne som ju videla utekať smerom ku mne.
,,Ahoj."pousmiala som sa a pozrela smerom,ktorým kráčal Louis.
,,Čo chcel?"nechápavo na mňa pozrela a ukázala na Louisa.Mala by som jej povedať pravdu?
,,Nič,vravela som mu o literatúre."Klamárka!Lee iba prikývla a zaťahala ma ku šatniam.
×××
,,To si zo mňa robíte srandu!"zo spŕch vybehla napajedená Hannah iba v uteráku.Hneď som vedela koľká bije.
,,Neboj sa,nie je to až také zlé.Iba si z teba urobia srandu a oblečenie ti po chvíle vrátia."prehovorila som a zašnúrovala si topánky.Hannah sa chystala stisnúť kľukču a výjsť zo šatne,no niekto z vovnkajšej strany dvier, ju predbehol.Zapotácapa sa a vrazila do Niallovej hrude.
,,Prepáč."postavil ju na nohy a rozpačito sa pousmial,keď zbadal,že okolo tela má omotaný len uterák.,,Toto bude asi tvoje."do ruky jej podal Hannino oblečenie,ktoré jej ukradli futbalisti.Hlavou mi preblesla myšlienka: Prečo by to robil?Prečo by jej vracal oblečenie?
,,Sophie?"až teraz som si uvedomila,že všetky pohľady spočívajú na mne.
,,Hm?"zmätene som naňho pozrela.
,,Ideš sem na chvíľu?"hlavou ukázal na chodbu,a tak som pomaly prikývla,zabuchla skrinku s telesnou a vybrala sa za ním.Chrbtom sa oprel o bielu stenu a sklonil hlavu,akoby o niečom rozmýšľal.
,,Louis...ťa pozval na párty."skonštatoval a konečne mi pozrel do očí.Otvorila som ústa,aby som sa obhájila,že ja tam ísť nechcem,no Niall ma predbehol.
,,Vieš,som futbalista a tak ma pozval...dalo by sa povedať,že zo slušnosti.Ale to slovo mi k nemu veľmi nepasuje."usmiala som sa a čakala,čo dodá.,,A tak ma napadlo...no...Viem,že je to jeho párty,ale...čo keby si...čo keby si tam išla so mnou?"
,,Niall ja...nemám v pláne ísť tam ani s Louisom a ani s tebou.Proste zostanem doma...Prepáč."Ruky som si vopchala do vreciek.Nebola som zvyknutá odmietať chlapcov.Teda...doteraz sa mi nenaskytla žiadna príležitosť s chlapcami.Nikdy som nemusela zvažovať,či pôjdem na párty.Párty bolo pre mňa vždy niečo nepoznané a tak veľmi vzdialené...A teraz som zrazu pozvaná na najočakávanejšiu párty roka.
,,Oh,to je...v poriadku.Jasné,chápem ťa.Tak ja...už pôjdem."vykoktal,venoval mi rýchly pohľad a otočil sa na odchod.Potichu som vzdychla a keď už otváral hlavné dvere z masívneho dreva,zvolala som:,,Mimochodom,to čo si urobil pre Hannah,bolo šlachetné."
,,Aha...šlachetné."pousmial sa a zatlačil do dvier.
,,Aj s ním si sa rozprávala o literatúre?"Lee vyšla zo šatne zasmiala sa na vlastnej otázke.
,,Ehm...dajme tomu."Lee pretočila očami a spolu sme vyšli z areálu telocvične.
×××
Tašku som hodila na chodbu k veľkému zrkadlu a presunula sa do kuchyne.Pohľad mi padol na veľké nástenné hodiny,ktoré ukazovali čas štyri poobede.Z chladničky som vybrala jahodový jogurt a zo šuflíka lyžičku.S jogurtom v ruke som uchmatla tašku a vyšla hore schodmi až do mojej izby.Jogurt som položila na stôl v pláne skonzumovať ho neskôr.Vošla som do kúpeľne a odlíčila sa.Vlasy som si zopla do vysokého copu a prezliekla sa do teplákov a trička.Sadla som si za stôl a ponorila sa do hromady učenia.
Nedalo sa mi poriadne sústrediť na dané učivo,keďže Louis býva na tej istej ulici ako ja,a tak bola hlasná hudba počuť až do mojej izby.Vstala som,aby som zavrela okná a tak aspoň trochu utlmila hlasnú hudbu.Na nohy som si našuchla papuče a zbehla dole schodmi,trochu sa odreagovať pri televízore.
,,Ty si nešla k Louisovi?Joe spomínal,že robí menšiu narodeninovú oslavu."z gauča sa ozvala moja mama,ktorá v ruke držala knihu a pozorne čítala riadok po riadku.
,,Menšiu?"neveriacky som nadvyhla obočie a načiahla sa po ovladač.,,A navyše,pokiaľ viem,narodeniny má v decembri.A kto by robil oslavu v utorok?"
,,Tá oslava nie je usporiadaná pre neho.Je pre Angelu."odmlčala sa a po chvíle ticha povedala: ,,Je to od neho veľmi pekné."
,,Angela je mŕtva."povedala som sucho a šťukla tlačítko na ovladači.
,,Sophie...Angela bolo dobré dievča."hlesla a zavrela knihu.
,,Možno až príliž."šepla som a pozrela na mamu,ktorá váhavo prikývla.Zdalo sa mi však nevhodné využiť jej narodeniny k tomu,aby sa mohol poriadne opiť a prípadne niekoho dostať do postele.Naozaj si to od neho nezaslúžila.Mama sa postavila z gauča a oznámila mi,že ide nakúpiť.
,,Čo keby som šla ja?Čo potrebuješ?"vyskočila som na nohy.Nutne som sa potrebovala nejako odreagovať.
,,Tak fajn...môžeš ísť ty,keď chceš.Dám ti zoznam.Nie je to veľa vecí."
×××
Zastala som pred dverami vysvieteného obchodu a následne vstúpila dovnútra.Žetón som vopchala do nákupného vozíka a vykročila k regálom.Z vrecka na bunde som vytiahla krikľavo zelený lístok a očami prebehla zoznam.
-Šampón na vlasy
-Chlieb
-Vreckovky
-Cukor
-Múka
-Olivový olej
-Prášok do pečiva (5ks)
-Škorica
Postupne som chodila od regála k regálu a do vozíka vhadzovala potrebné potraviny.Keď v košíku bolo všetko,čo som potrebovala,zaplatila som a nákup pokladala do dvoch igelitových tašiek.Tašky boli celkom ťažké,no tú chvíľu to vydržím.Otvorila som dvere na obchode a vykročila do tmavej ulice,osvetlenej pouličnými lampami.Na lavičke pri chodníku sa črtala niečia postava,ktorá ma vzápätí zaregistrovala.V tej tme som nedokázala roznoznať,kto sedí na lavičke a pozerá mojim smerom.
Môžem vám prezradiť,že sa to ešte všetko poriadne zamotá ;) Zaujíma vás,kto je Angela a aj Jesamine?Muhahaaaah :D Postupne sa to dozviete...časom :D Niečo sa pravdepodobne dozviete v ďaľšej kapitole :P Inak čo si tak celkovo o tejto poviedke myslíte O.o?Páči sa vám vlastne?
-See ya later.
