Troubles.-47.kapitola

,,O čom si sa so mnou chcel rozprávať?"Spýtam sa,keď sa za Adelaine zatvoria dvere.Louis odtiahne pery od porcelánovej šálky,ako by si až teraz spomenul,prečo som tu.Napokon však potichu vzdychne a šálku položí na stôl.

,,O Amelii.Mám pocit,že som to dosral..vieš,tá pusa s tebou."Pohľad odtrhne od podlahy a pozrie mi rovno do očí. ,,Mrzí ma to,naozaj ma to mrzí.Aj to s tou tequilou ...Zvrtlo sa to,neviem prečo...Ja len,je to zložité."Pokrúti hlavou,vidím,že hľadá tie správne slová.

,,Vysvetli mi to Louis.Aspoň sa pokús,pretože potom sa v tebe absolútne nevyznám."Rozhodím rukami.Viac nevydržím čakať.


,,Si pre mňa iná ako ostatné dievčatá.Mala by si byť tou,ktorej sa nemôžem dotknúť,môžem sa len pozerať.Sprvu to bolo o tom,že som ťa chcel pretiahnuť,nič viac.Zle som ťa odhadol.V skutočnosti si svojou povahou popierala všetko,čo som si o tebe myslel.Chcem,aby to takto zostalo.Aby si bola pre mňa iná.Aby si bola tou,čo ma vypočuje.Kamarátka."Pri rozprávaní rozhadzuje rukami a vyhýba sa môjmu pohľadu.Trochu sa zamračím.

,,Budem inou,keď ku mne budeš úprimný,Louis.Tak úprimný,ako si teraz."Prudko zodvihne hlavu mojim smerom a spodnú peru zovrie medzi zuby.Rozmýšľa o tom.

,,Skúsiť to môžem."Pousmeje sa a chrbtom sa oprie o stenu.

,,Tak,prejdime k tej Amelii."Usmejem sa a do ruky uchopím šálok s čajom.Louis sediaci vedľa mňa sa pomrví a ticho preruší svojím hlasom.

,,No,ako som už spomínal,dosral som to."Pripomenie mi,prechádzajúc rovno k veci.Práve to sa mi na Louisovi páči,nechodí okolo horúcej kaše.

,,Chceš to napraviť,predpokladám."Pery stisnem k sebe a horúčkovito rozmýšľam nad spôsobom,ako by to mohol vyžehliť.

,,No nie."Pretočí očami,opäť plný irónie.Louis Ameliu chce,vidno to.Chce ju až tak veľmi,že ma požiadal o pomoc.Mňa,človeka ktorý sa v ženách a ani v mužoch vôbec nevyzná.Len...stále neviem,či mu za to stojí.Amelia je namyslená krava.Spolu s Claudie a Michelle kraľujú v mojom rebríčku debility na prvých priečkach.

,,Prečo sa tak mračíš?"Z nenávistných myšlienok ma vyruší jeho podozieravý hlas a ja len záporne pokrútim hlavou,aby to nechal tak.Radšej by som mala niečo vymyslieť a nie nadávať na tie diablove pomocníčky.

,,Mal by si k nej byť úprimný.Povedať jej,ako to s ňou myslíš.A Louis...Ak má byť len ďalšou z tvojich chvíľkových zábaviek,radšej ju nechaj tak.Je to síce mrcha,ale myslím,že zlomené srdce bolí každého rovnako."

***

Nasledujúce dni boli,dalo by sa povedať,pokojné.Každý deň som chodila do školy,zúčastňovala sa povinných rozhovorov Alice a Lee a snažila sa zmieriť so skutočnosťou.Nebolo to ľahké.Louis stále obletoval Ameliu,no ani on to v tomto smere nemal ľahké.Stále ho niečim odbila,a tak som nadobudla dojem,že to dievča si predsa len zdravý rozum nenechala doma.Za Joem som nechodila.Nemala som silu a napokon,bol to práve Louis,ktorý mi rozprával,aké pokroky Joe robí.

,,Mňa asi porazí."Louis sa skleslo posadí vedľa mňa a knihu literatúry rázne zavrie,čím si získa moju pozornosť,ktorá bola doteraz sústredená na Tenessee Williamsa.

,,Zase ti dala košom?"Na tvári sa mi objaví malý úškľabok a keď na mne profesor spočinie pohľadom,zatvárim sa vážne.

,,Pff,to určite.Mne ešte nikto nedal košom."Ohrnie nos a urazene pred seba posunie učebnicu literatúry.Pretočím nad ním očami.Skrátka si nevie priznať,že je na ňho Amelia nasraná a tie jeho sladké rečičky na ňu neplatia.

,,Nuž,zlyhal si Louis.Priznaj to."Šepnem,prebodávajúc ho pohľadom.

,,Slečna Cluscherová,predpokladám,že sa bavíte o Thomasovi Lanierovi."Všetci študenti sa so záujmom otočia práve na mňa a ja nedokážem zabrániť návalu tepla,ktoré sa mi hrnie do tváre.

,,Áno,pán profesor."Pomrvím sa na stoličke a Louis, sediaci vedľa mňa,sa krátko zasmeje.Zabilo by ho,keby ma podporil?Veď aj tak je na vine on.

,,Výborne.Tak nám teda porozprávajte o jeho tvorbe."Chrbtom sa oprie o tabuľu,čím zmaže niekoľko slov písaných fiksou.Snažím sa nenápadne nahliadnuť do otvorenej učebnice,pretože o akejsi tvorbe nemám ani poňatia.

,,No,on bol....ehm...Americký dramatik a básnik á ešte...prozaik," odmlčím sa a pod lavicou kopnem do Louisovej polorozpadnutej vansky,aby mi uhol svojou rukou.Nechápavo na mňa pozrie a ja viem,že som v koncoch.

,,Hmm,podali ste excelentný výkon slečna Cluscherová.Pán Tomlinson,máte k tomu čo dodať?"Ach,dokelu.No Louis určite "bude vedieť",o nejakom dramatikovi s blbým menom.

,,Vo Williamsových hrách je veľa násilia,alkoholizmu,drogovej závislosti a smrti.V samotnom diele ' Električka zvaná Túžba' ,je zakomponovaná postava Stanley,muž,ktorý si potrpí na imidž chlapa,nemá iné záujmy len prácu,kolky,poker a sex.Stellu miluje,ale zároveň mu nerobí problém surovo ju zbiť,keď je opitý.Blanche skrýva alkoholizmus,ktorým si lieči svoje problémy.Snaží sa...-"

,,Stačí.Je vidieť,že v tomto učive máte prehľad.Na rozdiel od slečny vedľa vás."Neviem,čo mám robiť.Polovica mňa sa túži prepadnúť pod zem a druhá polovica chce zase prekvapene vyvalovať oči na "neznámeho" chalana vedľa mňa.Teda,nevedela som,že Louis niekedy povie inteligentnú vetu a teraz ich povedal rovno niekoľko.

,,Ľahko sa mi to pamätá.Stanley je totiž to presne taký istý,ako ja.S výnimkou toho,že ja by som ženu nikdy nezbil a neznásilnil,ako to on urobil s Blanche."Niekoľko dievčat sa zachichoce a z prednej lavice sa ozve dobre známy hlas.

,,Za to si veľmi dobrý v lámaní ženských sŕdc."Louis viditeľne tuhne,keď pohľadom spočinie na modrých očiach,ktoré si ho ľahostajne premeriavajú.Chystá sa niečo odvrknúť,no ja ho v momente chytám za ruku a stisnem mu ju.Krátko na mňa pozrie a rezignovane sa zosunie nižšie po obvode stoličky.

,,Na tvojom mieste by som držala zobák.Tvoj brat sa tiež nemá čím chváliť.Oprav ma,ak sa mýlim."Som to nakoniec ja,čo odvrkne a umlčí tak hnedovlasé dievča.Ako to,že som si ju predtým nevšimla?Ako to,že som si nevšimla Jesamine Horan,sediacu v prvej lavici od okna?

,,Slečna Cluscherová,zastavte sa po hodine v riaditeľni.Myslím,že cestu dôverne poznáte."Z rozhorčenia ma vyruší profesorov hlas a jeho úškľabok ma irituje asi zo všetkého najviac.

,,Choďte už kurva všetci do prdele!"Prudko sa staviam,zhadzujem knihu literatúry na zem.Do pravej ruky zdrapím tašku a zachytím prísny pohľad Louisa.

,,A ty tiež."zašomrem a zvtnem sa na päte.Svet predo mnou sa postupne rozmazáva,ako behom opúšťam triedu a potom cítim slzy,ako mi po lícach stekajú v jednom prameni nadol.Postupne sa dostávajú na záhyb pier,kde chvíľočku zaváhajú,no nakoniec sa aj tak spustia na mäkké pery.Potláčam vzlyk a bežím dlhou chodbou,náhliac sa von z budovy školy.Túžba po čerstvom vzduchu a miernom vánku je priam neznesiteľná.Chvíľu zastanem na parkovisku a do pľúc naberám vzduch.

,,Sophie..."Za mojím chrbtom sa ozve Louisov,pre tentokrát,tichý hlas.Pohľad zabodnem do zeme,zatiaľ čo zvuk dopadajúcich topánok na chodník silnie.

,,Louis,prosím ťa."Vyhnem sa jeho dotyku a ustúpim o krok.

,,Joe sa na teba pýtal."Poznamená a ja s údivom zdvíham hlavu.Jeho tvár je vážna a v ruke zviera balíček vreckoviek.Sledujem jeho prsty,ako jednu šikovne vytiahne a následne vystrie ruku smerom ku mne.

,,Ani si nepamätá moje meno,"vyrieknem na protest,neschopná uveriť jeho slovám.Samozrejme,musím vyzerať dosť úboho,preto sa ma len snaží nejako utešiť.

,,To nemôžeš vedieť.Mala by si stáť pri ňom."Na čele sa mu objaví niekoľko vrások a ruky si po chvíľkovom tichu založí na hrudi.Keď nič nehovorím,zvrtne sa na päte a kráča k svojej motorke.

,,Kam ideš?"Zvolám,rozhodnutá vybrať sa za ním,hoci som ho pred malou chvíľou poslala kade ľahšie.Louis si na hlavu založí prilbu a obkročmo si sadne na motorku.

,,Za Joeom.A ty ideš so mnou."

***

,,Takže...Ako na tom je?"Nervozitou si hryziem spodnú peru,keď zastaneme pred dverami jeho izby.Konečne mu pridelili novú ,takže to tu pôsobí príjemnejším dojmom.Steny sú natreté na zeleno a na konci chodby je spoločenská miestnosť.Ani si nestihnem všimnúť,kedy sa dvere  pred nami otvoria a mladá zdravotná sestra vrazí priamo do Louisovej vyšportovanej hrude.Vymenia si medzi sebou zmätené pohľady a napokon sa zdravotná sestra zapýri.Premeriam si ju prísnym pohľadom,zdá sa mi,že až príliš kriví ústa do koketného úsmevu.Čierne kučery jej dopadajú na plecia a zelené oči dokonale kontrastujú zo snedou perfektne čistou pleťou.Hannah Bhaumik- vyčítam z menovky umiestnenej na náprsnom vrecku.

,,Prepáčte."Ustúpi o krok vzad a Louis sa na ňu usmeje.Úprimne,predpokladala som,že na ňu vyletí,ale neurobil to.

,,Sophie?"Hlavu prudko otočím za hlasom môjho brata.Vidím ho sedieť na posteli.Popri boku má položenú akúsi knihu a jednou nohou veselo pohojdáva vo vzduchu.Druhú má naopak pevne zafixovanú a položenú na matraci.

,,Ahoj."Prinútim sa vyprodukovať chabý úsmev,za to Louis nabehne do vnútra miestnosti v plnom štýle.

,,Čau,Joe!"Zvalí sa vedľa neho a do rúk berie knihu.Na moje prekvapenie mu však nevenuje veľkú pozornosť a odzdraví sa s pohľadom prilepeným na mne.

,,Ako ide život?"Louis pretočí ošúchanú stranu a ja si všimnem,že v ruke drží šlabikár.Chcela by som sa vedieť správať tak nenútene a uvoľnene ako sa správa on.Vidieť pred očami zase toho starého Joea,rozprávať sa s ním o nepodstatných veciach a predsa takých podstatných.Avšak,stojím strnulo na mieste a pozerám sa na toho cudzinca v jeho koži.

,,Ja neviem.Asi dobre.Hannah je veľmi milá."Usmeje sa a pohodlnejšie sa oprie o vankúše. ,,Nesadneš si?"Nadvihne obočie,pričom viem,že aj ja som pre neho len cudzinka.No napokon sa rozhodnem urobiť mu po vôli a sadnem si do prúteného kresla čo je umiestnené vedľa balkónových dvier.

,,A aj pekná."Louis sa uškrnie.Snažím sa ignorujem tlkot srdca,ktorý sa po jeho slovách na chvíľu zastaví.Desím sa pomyslenia na to,že by mi azda vadilo,ak by Louisa tá zdravotná sestra zaujala.Inštiktívne sa zamračím,pohoršená nad vlastnými myšlienkami.Musím sa prinútiť myslieť na niečo iné.Predsa to nemôže byť až také ťažké!

,,Pekná?Ja neviem...Dôležité je,ako sa správa..Vzhľad je druhoradý."Splašený tlkot môjho srdca preruší Joeov názor,ktorý mi pre zmenu vyrazí dych.Áno,tento Joe je lepší ako Joe pred nehodou.Tak prečo chcem stále toho Joea,ktorý sa túži vyspať s celým Doncasterom?

,,Sračka."Louis pretočí očami,čím dá jasne najavo jeho názor.Jasné,neprekvapuje ma to.Niektoré veci sa nikdy nezmenia.

,,A čo Laura?Už je konečne zdravá?"A je to tu.Otázka týkajúca sa Laury.Čakala som,že skôr či neskôr sa na ňu spýta,len neviem s akou odpoveďou by bol spokojný.Teda,samozrejme,že to viem.Ale nie som schopná povedať mu pravdu.Ranilo by ho to.Preto prosebne pozriem na Louisa,ktorý ma v tom momente prepaľuje pohľadom a hľadá odpoveď na jeho otázku.Respektíve sa rozhoduje,či klamať alebo povedať pravdu.

,,Odišla."Riekne sucho,akosi nezaujato.Láme mi to srdce aj za Joea.Nie Louis,buď ticho!

,,Aha."Joe sa zamračí a prestane pohojdávať nohou.Nechcem si ani predstaviť ten chaos v jeho hlave.

,,Som rád,že si tu."Povie s pohľadom upretým na stenu,takže neviem,komu je toto skonštatovanie adresované.Predpokladám však,že Louisovi.

,,Bože!Musím ísť na tréning,nemôžem meškať."Louis vystrelí z postele,ako keby mu horelo za zadkom a do ruky mi vtisne knihu s abecedou na prednej strane.Stiahne mi žalúdok,nechcem tu byť sama s Joeom.Je to predsa tvoj brat!

,,Majte sa a sorry Soph."Vybehne z izby a zavrie za sebou dvere.Joe sa na mňa v tichosti otočí

,,Už si sa naučil nejaké písmená?"Spýtam sa,aby som prerušila ticho medzi nami.Wow,nikdy by ma nenapadlo,že sa toto niekedy spýtam 21 ročného chlapca.Nie,nie chlapca.Muža.

,,Hej.Takmer všetky."Pravou rukou poklepkám po opierke na kresle a sklopím zrak.Čo mu mám na to odpovedať?Ach,keby tu bol Louis,vedel by ako reagovať.

,,Si smutná však?"Nadvihnem hlavu a pokrčím plecom.

,,Trochu."

,,Bol som zlý brat?"Zamračí sa,premýšľajúc nad odpoveďou.

,,Vôbec nie!"Ubezpečím ho a hovorím pravdu.Áno,boli tu chvíle,kedy by som ho vyhodila cez zavreté okno a ja si na jednu takú veľmi jasne spomínam.Usmejem sa.

,,Louis hovoril niečo iné.Vraj som ti robil zle."

,,Louis má plno rečí.Videl iba jednu stránku nášho vzťahu.Veľakrát si ma zachránil.Ale aj naštval."

,,Má plno rečí hlavne o tebe.Je možné,že by ťa miloval?Vieš,aj ja som zmýšľal o Laure tak,ako on o tebe."Prudko sa nadýchnem,vstrebávajúc informáciu.

,,Nie,to teda nie je.Ešte som nevidela zamilovaného Louisa.Navyše,chce Ameliu.Jasne mi to vysvetlil."

,,Vraj ťa pobozkal."Namieta.

,,Každý robí chyby."Zamračím sa.Joe to nechápe.

,,On to nepovažoval za chybu.Práve naopak,Sophie.Chcel to spraviť už dlho."

,,Joe...nechaj to tak.Sme priatelia."Usmejem sa,hlavne aby som ho uistila v mojom tvrdení.Louis ma nikdy nechcel pobozkať,proste sa to z ničoho nič stalo.Sme priatelia a tak to aj navždy zostane.On bude mať Ameliu a ja,...ja...budem tu s Joeom.Budem žiť ako doteraz,teda...ak sa ospravedlním profesorovi za môj dnešný výkon na hodine literatúry.

,,Chápem."Usmeje sa a vzápätí jeho tvár ozdobia chvíľkové vrásky.

,,Budem musieť ísť na obed.Pomôžeš mi?"

,,Jasné."Postavím sa na nohy a pár krokmi už stojím pri ňom.Načiahnem sa pre vozík a prisuniem ho k posteli.Joe sa k nemu opatrne posúva,pričom pevne zatína sánku.Bolesť musí byť neznesiteľná.Pridržím ho a on sa posadí na vozík.Na túto pomôcku bude odkázaný ešte asi hodný čas.

,,Poď,odveziem ťa.Len ma musíš navigovať."Prsty obtočím po obvode rúčiek a zatlačím do nich,čo spôsobí,že kolieska na vozíčku sa roztočia a spolu s Joeom sa pohneme vpred.

,,Dobre.Budem kapitán tohto stroja.A ty vodič."Zasmejem sa na jeho slovách a on spolu so mnou.Takmer som zabudla,ako pekne znie náš spoločný smiech.



O ničom kapitola,ja viem.Absolútne som nevedela,o čom písať a ani som nemala čas.Všetko okolo mňa je teraz trochu hektické a komplikované.Hlavne komplikované.
Budem ale dúfať,že vám sa kapitola aspoň trochu páčila a že ďalšia tu už pribudne čoskoro :) Inak,mám pre vás na leto jedno prekvapenie :)

Poprosím každého čo prečítal o komentár,nech mám motiváciu :)
Love You! <3