Troubles.-24.kapitola

Máte plné právo hnevať sa na mňa.Túto kapitolu som chcela pridať už pred sto rokmi,no naozaj som nemala žiaden čas a keď som sa do toho chcela pustiť večer,nemohla som sa sústrediť lebo som bola strašne vyčerpaná :| Takže sa veľmi,veľmi,veľmi ospravedlňujem a dúfam,že do budúcna sa polepším :)
Inak novú časť už cez víkend nečakajte,pretože odchádzam na Oravu,kde nebudem mať čas písať a ani možnosť časť nejako publikovať.
Zvolila som štýl písania ako pri Save Her Life,tak dúfam,že vám zo neprekáža :) ale tak sa mi píše lepšie :)
A ospravedlňujem sa,že je to napísané tak neprehľadne,ale pridávam to na rýchlo a keď sa dostanem k notebooku,tak to opravím :)
Za tie komentáre k minulej časti vás ľúbim <3 a nie len za ne,ale naozaj za všetko :)

12+ KOMENTÁROV AK CHCETE ĎAĽŠIU :)

UŽITE SI ČASŤ :)

***

Pred očami sa mi mihajú farebné svetlá,z ktorých ma začína bolieť hlava a pretláčajúc sa pomedzi neznámych tancujúcich ľudí myslím iba na jedno.Nájsť Alice,Grace,Lee,alebo Louisa.Dobre,vlastne Louisa nájsť nechcem.To by som radšej išla domov peši.Konečne sa dostávam k oranžovým dverám,ktoré vedú preč z tohto chaosu.Rýchlo ich otvorím a ťarbavo vychádzam hore schodmi.Rukou sa musím pridržať
steny,aby som sa nezrútila rovno na ostré hrany schodov.Keď prechádzam cez zelene podsvietenú chodbou,na mobile mi naskočí jedna palička signálu a o pár sekúnd neskôr pípne sedem zmeškaných hovorov.Jeden od Joea,dva od Lee,tri od mamy a jeden z neznámeho čísla.Všetky upozornenia s úsmevom zmažem a vytočím Leeine číslo.Nedvíha.
Zrazu si uvedomím,že nemám ísť ako domov,keďže alkohol mi stále prúdi v krvi a Lee šoférovať nevie.Navyše,už asi dve hodiny som ju nevidela.Možno šla domov s Grace,alebo zohnala niekoho,kto ju odviezol.

,,Kurva!"vykríknem a mobil nahnevane strkám späť do vrecka na nohaviciach.

,,Páni.Myslím,že toto je prvýkrát,čo som Sophie Cluscherovú počul vysloviť nadávku."za chrbtom počujem až veľmi známy hlas,a tak len hlasno povzdychnem a otáčajúc sa k nemu,poznamenám: ,,Joe,si úplne na mol."

,,Však?Myslím,že sa nemám ako dostať domov."zasmeje sa a súrodenecky ma chytá okolo pliec.

,,Tak to sme dvaja.Nevidel si náhodou Lee?"spýtam sa s nádejou v hlase,no Joe len záporne pokrúti hlavou.

,,Ak ti to pomôže,videl som Alice."mrmle si popod nos a ja musím naozaj napínať uši,aby som mu porozumela.

,,Kde si ju videl?"spytujem sa okamžito a netrpezlivo vyčkávam na jeho odpoveď.Zaškerí sa a nakloní sa bližšie ku mne.

,,Na záchodoch."šepne a ja prekvapene vydýchnem.

,,Akože...?"

,,Jop."

,,Musím ju nájsť."razom zabúdam na Lee a Grace, a opúšťam Joea smerujúc opäť dovnútra.Zisťujem,že vyhadzovač už nestojí pred vchodom a na parkovisku pribudlo viacej áut.Nestihnem si všimnúť,ako rýchlo som sa dostala dnu,späť do toho chaosu,keď ma v tom niekto chytá za lakeť.Vystrašene sa pozriem na potetovanú ruku,no úprimný úsmev mi hneď napovedá,na koho sa pozerám.

,,Myslím,že ťa pri bare boli hľadať kamošky."povie Jake a zo stola berie nejaké prázdne poháre.

,,Naozaj?Dopekla,nevieš kde sú teraz?"zahryznem si do pery a obzerám sa vôkol seba.

,,Myslím,že stále tam."skonštatuje a ukáže na Lee a nejaké dievča,ako sedia pri bare a popíjajú nejaký drink.Bez
slova sa vyberiem tým smerom a predieram sa pomedzi ľudí.

,,Oh,Lee!Konečne som ťa našla,poď vypadneme odtiaľto."vydýchnem si,keď ju zbadám vedľa Alice,ktorá si o stôl podopiera hlavu.

,,Dobre,len si skočím ešte na záchod.Počkajte ma tu."hlesne Alice a pomaly sa stavia z barovej stoličky.Onedlho sa stráca v dave tancujúcich ľudí.

,,Čo jej je?"nadvihnem obočie a sadnem si tam,kde pred pár sekundami sedela Alice.

,,Louis."odpovie jednoducho a pozrie sa iným smerom.

,,To sa dalo čakať."vzdychnem.,,Čo jej spravil?"spýtam sa a zvedavo na ňu pozriem.

,,Rozdával si to s inou...vlastne s inými.Videla si ho už?Ak ti môžem poradiť,vyhni sa mu.Chová sa odporne."odpovie a znechutene nad ním pokrúti hlavou.

,,A čo Alice čakala?Že k nej cíti to čo ona k nemu?"poviem posmešne.Alice bola naozaj naivná,ak si to myslela.Každé dievča čo okolo neho poletuje si myslí,že ho dokáže zmeniť.Že sa do nich bezhlavo zamiluje a odpúta sa od všetkých problémov.Lenže tak to býva jedine vo filme so šťastným koncom.Toto je však iba hlúpa realita.
Lee mykne plecom a zamračene pozrie do davu ľudí.

,,Kde toľko trčí?"

,,Idem sa pozrieť.Zostaň tu,hej?"postavím sa a prechádzam okolo kostlivca,ktorý v rukách drží tabulku s nápisom TOALETY ,mierim na malú chodbu,ktorá sa rozdvojuje na dve a zabočím do tej naľavo,kde je šípka s dievčenskou siluetou.

,,Alice?"zvolám do prázdnej chodby a otvorím dvere na dievčenskom záchode.Jediný kto sa však v tomto priestore nachádza,sú dve dievčatá sediace na umyvadle.Dopekla,kam to dievča šlo?Povzdychnem a otočím sa na odchod,keď zrazu vrazím do svalnatej hrude a následne neudržiac rovnováhu,padám na zem.Rukami sa zapriem o podlahu v pláne postaviť sa,až mi pohľad padne o pár centimetrov ďalej,ako sú na podlahe položené moje ruky.Srdce mi začína splašene byť,keď zbadám mne až príliž známe ošúchané čierne vansy.Hlavu pomaly dvíham smerom nahor a postupne spoznávam čierne jeansy,čisto biele tričko,koženú bundu a drzý úsmev pohrávajúci sa mu na tvári.

,,Čau Sophie."prehovorí,čím si okamžite získa pozornosť dvoch dievčat.Moju však nie.Odvrátim od neho pohľad a rozhodnem sa sedieť na zemi i naďalej,ako by som mala stáť popri jeho boku.

,,Tá zem je pohodlnná,všakže?Sedel som na nej asi hodinu,keď som zvracal pri záchode."prehodí a zasmeje sa.Stiahnem sa ku stene a ignorujem ho.

,,Každopádne,hľadal som ťa."podíde ku mne a vzápätí si sadá hneď vedľa mňa do pohodlnnej polohy.

,,No,našiel si ma,takže by si zase mohol ísť."odvrknem a nahnevane na neho pozriem.

,,Au.Sophie,zraňuješ moje city,vieš to že?"dlaň si pritisne na hruď,vystrúha ublíženú grimasu a zároveň k mojej tvári načahuje druhú ruku medzi prsty uchopujúc pramienok mojich hnedých vlasov.Zvraštím čelo a surovo ho od seba odstrčím.

,,Nedotýkaj sa ma!"predsedím pomedzi zaťaté zuby a znechutene na neho pozriem.Neprekvapuje ma,keď sa pobavene zasmeje na mojom čine.Využijem jeho nepozornosti,rýchlosťou svetla sa staviam na nohy a opúšťam záchody následne odstrčujúc z cesty opitých ľudí,ktorí dychtivo tancujú na parkete.Zúfalo sa obzerám,či náhodou nezbadám Lee,alebo Alice a postupujem ku baru.V pohybe ma však zastavia silné ruky,ktoré sa mi omotajú okolo pása a chrbtom sa zrazu opieram o niečiu hruď.

,,Čo sa stalo,Sophie?"Louisov hlas sa mi ozve tesne pri uchu,až sa mi zdá,že jeho pery delia milimetre od mojej pokožky.

,,Alice sa stala!"otočím sa a pozriem mu do jeho šedomodrých očí.Opäť sa pobavene zasmeje a dlane položí na môj pás.Naštvane mu ich odhodím a založím si ruky v bok.

,,Nebodaj žiarliš na svoju najlepšiu kamarátku?"provokatívne si oblízne pery a pozrie na moju červenú blúzku cez ktorú trochu presvitá taktiež červená podprsenka.Kútiky úst povytiahne nahor a dodá: ,,Milujem tento outfit."

,,Ty si...!Ani to nedokážem vyjadriť slovami!Využil si Alice,využívaš všetky dievčatá a ty sa ma spýtaš,či žiarlim na svoju najlepšiu kamarátku?!Louis,ona si myslela,že ju ľúbiš...alebo máš aspoň trochu rád.A ty...Ty proste len..."odvraciam pohľad od toho sviniara a potláčam slzy,ktoré sa mi hromadia v očiach.

,,Bola len ďaľšou v rade,myslím že to vedela.Chcela to Sophie,tak veľmi to chcela.Stála za hovno,vieš...panna.No,aspoň ona si to užila.Ak by si si to rozmyslela,tak..."jeho monológ je prerušený fackou,ktorú mu strelím.Slzy mi stekajú po lícach,až napokon po kvapkách dopadajú na blúzku.

,,Ako môžeš byť taký hajzel?"Otočím sa mu chrbtom a rozbehnem sa k východu,zúfalo túžiac vypadnúť odtiaľto.Uľaví sa mi,keď vonku zbadám stáť Alice po boku s Lee,ktoré čakajú na mňa chbtami opreté o taxík.

***

Bundu si zapnem až ku krku,keď zaveje chladný vietor a nervózne prekročím z nohy na nohu.Konečne v diaľke zbadám blížiacu sa Lee

,,Myslela som,že príde aj Alice..."poznamenám a spolu s Lee sa poberiem na štadión.

,,Vraj sa na to necíti.Veď vieš...Musela by sa celý čas pozerať na niekoho,kto jej ublížil."objasní mi Lee a usádza sa do štvrtej rady.Zamyslene pozrem na ihrisko,kde sa usilovne rozcvičujú futbalisti oboch týmov a zaostrím na Louisa,ktorý sa ľahostajne opiera o lavičku.Jeho pohľad vyhľadá moju tvár a následne pery
skriví do nepriateľského úsmevu.Odvraciam od neho pohľad a nakloním sa k Alice.

,,Dojdem nám po pitie."usmejem sa a pretlačím sa popred sediacich ľudí.Výjdem pred štadión,kde má jedna teta rozložený stôl a na ňom potraviny všetkého druhu a vypýtam si od nej dve koly.S úsmevom mi podá dva umelohmotné poháre so slamkou a prijaté peniaze ukladá do malej krabičky.Povzdychnem a vraciam sa späť na štadión.


Tak?Vaše názory? :)