Troubles.-Prológ

Prológ k novej poviedke s Louisom,je tu :) 
Prepáčte,že som bola za tajnostkárku a neprezradila vám nič o novej poviedke :D Ale chcela som,aby to bolo také prekvapenie,že o kom poviedka bude :) 
-Chcem Vás upozorniť,že v tejto poviedke neexistuje žiadne "1D" :) Čiže v poviedke sa nestretnete s iným členom,okrem Louiho :)
Pozrite si trailer :)*

Dúfam,dúfam,dúfam!
Že sa vám príbeh bude páčiť! ♥ 
PROSÍM,do komentára napíšte,čo si o tom myslíte.Kľudne aj kritiku :) 
Zostaňte mi verné :) ♥

Aspoň 13 komentárov + ak chcete 1.kapitolu.

Zoskočila som z motorky a následných päť minút ďakovala Bohu,že som prežila tú jazdu.On sa na mne len zasmial,ako to zvykol väčšinou robiť.Chytil ma za ruku,hoci predpokladal,že sa mu aj tak vytrhnem.

,,Sophie,nebuď zlé dievča."varoval ma a keď mu druhá ruka pristála na mojom zadku,nadskočila som a so zamračenou tvárou mu ju odhodila.Hlasno sa zasmial na mojom čine,až mi zahoreli líca.Vždy ma vedel dostať do rozpakov a mňa už táto jeho hra nebavila.

,,Odvez ma domov."ustúpila som od neho o dva kroky dozadu a nervózne si potiahla suknu smerom nadol.To bol fakt blbý nápad obliecť si ju.Ale nemala som inú možnosť,ak som sa chcela prezliecť v súkromí...pretože bol pri mne on.

,,Len teraz sme prišli."Schmatol ma za ruku a ťahal za sebou cez vysoké steblá trávy.

,,Kde ma to vlastne ťaháš?A prečo sme tu sami?"snažila som sa zastaviť ho,no na to som bola až príliž slabá.

,,Chcel som ti ukázať moje obľúbené miesto.Je naozaj prekrásne."Zrýchlil,nestarajúc sa o potkýnajúce sa dievča za ním-čiže mňa.Tráva postupne zmizla a vystriedali ju malé kamienky rôznych farieb.Zrazu zastal,čo spôsobilo,že som tvárou narazila do jeho chrbta.

,,Nebuď nedočkavá,Sophie.Chápem,že každé dievča by sa na mňa hneď vrhlo,ale..."opäť si zo mňa uťahoval a tak mi nezostávalo nič iné,len pretočiť očami a snažiť sa jeho reči ignorovať.Postavila som sa vedľa neho a tentokrát už naozaj striasla jeho ruku z mojej.Snažila som sa príjsť na to,kde sa pozerá a čo teda považuje za krásne.Sadol si medzi kamienky,nespúšťajúc zrak z krajiny pred sebou.Ja som zostala stáť a očkom som pozrela na jeho profil.Hoci ho nenávidím za jeho hrubosť a za tú jeho dominantnosť dostať všetko,čo si zoberie do hlavy,musím si priznať,že ma priťahuje.Jeho výrazné črty tváre boli pre tentokrát vážne,no keď na sebe zacítil môj pohľad,pery sa mu zvlnili do úsmevu a ja som odvrátila zrak a dúfala,že sa opäť nečervenám.

,,Sadni si,Sophie.A uvoľni sa."Ako by som sa mohla uvolniť,keď mám na sebe krátku suknu ,prišla som sem na motorke a som tu s ním sama?!No rozhodla som sa poslúchnuť ho,pretože protestovať pri ňom je úplne zbytočné.Vždy dosiahne čo chce.Opatrne som sa teda posadila vedľa neho,udržujúc medzi nami bezpečnú vzdialenosť,na čom sa on uškrnul a za nohy ma pritiahol bližšie k nemu.

,,Neutekaj mi stále.Raz ťa aj tak dostanem."zašepkal a prameň vlasov mi zastrčil za ucho.Striasla som sa,keď končekmi prstov prešiel po mojej tvári.Stále som na sebe cítila dotyk jeho studených rúk,čo mi pripomenulo,že on nie je chlapec pre mňa.Je to presne ten typ chlapcov,ktorým sa dievčatá,čo majú dosť rozumu,vyhýbajú na kilometer.No aj keby som od neho chcela újsť,našiel by ma znovu.A priniesol do môjho života iba ďaľšie problémy.

,,Nie.Nie si môj typ."zavrtela som hlavou na nesúhlas.Nadvyhol obočie a vybuchol do smiechu.Chrbtom narazil o malé kamienky a ja som len pozorovala jeho hruď,dvýhajúcu sa pod náporom smiechu.Vzdychla som a ukazovákom prešla po niekoľkých kamienkoch.Dobre,priznávam...toto bolo hlúpe.

,,Ale prosím ťa,Sophie...Nič lepšie ťa fakt nenapadlo?Vidím,ako sa chveješ pod mojimi dotykmi."Dostal zo seba,keď sa dosmial.V hlave som zúfalo hľadala nejakú rozumnú odpoveď,ktorou by som mu jeho tvrdenie vyvrátila.

,,To preto,že sú mi nepríjemné."hlavu som pootočila úplne iným smerom,aby mi nemal možnosť vidieť do tváre.

,,Klameš."posadil sa a rukou prešiel po mojej ľavej nohe nahor.Okamžite som mu chytila ruku a uvedomila si,že vlastne ani nedýcham.Dopekla.

,,Neklamem ti."hruď sa mi nadvyhovala v nepravideľnom rytme.Rukou jemne stisol miesto na mojom stehne a koncom ukazováka prešiel po leme sukni.

,,Nie si veľmi dobrá klamárka."Uškrnul sa a zahryzol si do spodnej peri.Nemôže sa ma proste len prestať dotýkať?Nemôže mi dať pokoj?

Hlavná postava-Sophie

-Prosím všetci vyjadrite svôj názor do komentára,aby som vedela,či pokračovať v písaní tejto poviedky. ♥