Troubles.-2.kapitola

Ďaľšia kapitola je tu.Ak chcete ďaľšiu,komentujte,inak to nemá cenu písať,ak to nikto nečíta.
10 KOMENTÁROV + !!!!!!!!!!!!!!!!!!

,,P-prepáč."zahanbene som sklonila hlavu,keď som už asi po tretí krát odbila loptu niekomu do hlavy.Tentokrát to bola Amelia,ktorá schytala bolestivú ranu.Alice spolu s Lee sa snažili potlačiť výbuch smiechu,takže si na ústa pritískali ruku.Pribehla som k Amelii,ktorá nevyzerala najšťastnejšie a neveriacky sa chytala za nos,ktorý si na tvári už zrejme necítila.
,,Fakt ma to mrzí,ja..."zmätene som na ňu hľadela,pripravujúc sa na poriadny krik.
,,Dokelu,Sophie!Nauč sa už konečne odbíjať tú posratú loptu."zazrela na mňa, odpochodovala na lavičku a usadila sa vedľa Iana a Mikea,ktorí sa nesnažili ani štipku,zakryť výbuch smiechu.
,,Som fakt neschopná."najradšej by som teraz skočila z útesu.Toto je teda poriadne zlý deň a to ešte ani poriadne nezačal.
,,Tak na toto si daj placák!"pristúpila ku mne hihňajúca sa Michelle.
,,Michelle,prosím ťa..."schladila som ju pohľadom a hoci hra pokračovala ďalej,rozhodla som sa neprizabiť ešte niekoho ďaľšieho,a tak som zamierila k východu z telocvične.Dlaňami som zatlačila do dvier a ocitla som sa na dlhej chodbe.Končekmi prstov som prechádzala po hľadkej bielej,míňajúc chlapčenské šatne,odkiaľ sa ozývali hlasné výbuchy smiechu.
,,Stavíme sa,že ju pretiahnem?"ozval sa hrubý chlapčenský hlas a ja som len znechutene pretočila očami.Neznášam ich!Je to pre nich len zábavná hra s ich pravidlami.Vošla som do šatne, zhrabla oblečenie spolu s uterákom a pokračovala v ceste do spŕch,ktoré boli práve v tejti chvíli prázdne.Suché oblečenie som položila na skrinku pri dverách a zhodila zo seba smradľavý úbor.Zmizla som za závesom a následne na seba púšťala horúcu vodu.Mám pocit,akoby sa moje telo uvoľnilo a potláčam chuť zatvoriť oči a zaspať tu.No myslím,že zaspať nahá v školských sprchách,nie je práve najideálnejšie.Popadla som preto do ruky voňavé mydlo a zastavila prúd vody.Mydlom som si prešla po ruke,keď som v tom započula zvuk zaklapujúcich sa dvier.Nevenovala som tomu však veľkú pozornosť,a tak na seba pustila znovu prúd vody,ktorý zmyl všetky stopy po mydle.Zabalila som sa do malého uteráka a pomaly odhrnula zäves,vychutnávajúc si ticho,ktoré tu vládlo...Tento pokoj.Keď mi však pohľad padol na poličku,kde ešte pred chvíľou ležalo moje oblečenie,pokoj vyprchal.
Čo.
To.
Dokelu...
,,Idioti!"skríkla som,vybiehajúc zo spŕch rovno do šatne.Samozrejme,za moje zmiznuté oblečenie obviňujem tých futbalistických idiotov.Myslím,že používam dosť často slovo idiot,no pre nich iné pomenovania snáď nejestvuje!Vybehla som zo šatne,uterák si v zúfalstve poťahujúc čo najviac na stehná.Naštvane som podišla ku dverám s nápisom: Šatňa-CH a bez zaklopania vtrhla dnu.Na parapetnej doske sa rozvaloval Alex a keď ma zbadal na tvári sa mu objavil malý úškrn.
,,Čo potrebuješ,sestrička?A prečo si tu len v uteráku?"Joe potláčal výbuch smiechu a s úsmevom fľochol pohľadom po ostatných v miestnosti.
,,Vráťte mi veci.Hneď!"uterák som si nervózne pritiahla k telu.Už ma tu nebaví stáť,pozerajúc sa na nevychovaných teenagerov,ktorý majú záľubu v kradnutí oblečenia.
,,Neviem,o čom to hovoríš Cluscherová..."ozval sa Mike,kopajúc do futbalovej lopty,ktorá sa s buchotom odrážala od steny.
,,Už ma to nebaví!To ste až taký dementní?!Vráťte mi veci!"skríkla som,približujúc sa k Alexovi.Dvere na šatni sa otvorili a dnu vstúpil Tomlinson.Najskôr zostal zarazene stáť,pri pohľade na mňa,no potom sa len pousmial a zvalil sa na lavičku vedľa Joea.
,,Niečo za niečo."Riekol Alex a postavil sa,aby z jeho skrinky mohol zobrať moje oblečenie.Zamračila som sa a sklamane pozrela na Joea,ktorý teraz už znudene ležal na lavičke.
,,Dajte jej to oblečenie,nech už konečne vypadne."prekvapilo ma,keď sa šatňou ozval Tomlinsonov hlas.Myslím,že som ho nikdy predtým nepočula rozprávať.Cítila som na sebe jeho  skúmavý pohľad,a tak som sklonila hlavu,zakrývajúc moju rozpačitú tvár.Pri nohách mi odrazu pristála kopa oblečenia a ja som sa opatrne zohla,aby som ho mohla uchopiť,no aby mi nespadol uterák.Tomlinson sa na mojom pohybe hlboko zasmial a postavil sa z lavičky.Urobil dva kroky ku mne a z ruky mi vytrhol nejaký kus odevu,ktorý som si v tom šoku nestihla všimnúť.Až keď obdivuhodne zahmkal,zbadala som,ako medzi prstami opatrne drží moje čierne nohavičky.Zčervenela som po korienky vlasov a okamžite mu so zlosťou moje nohavičky vytrhla z rúk.Zasmial sa a pozrel sa mi hlboko do očí.
,,Počul som,že si ešte panna."pobavene povedal,na čo sa ostatní zasmiali.
,,Vážne?Ja som o tebe počula zas niečo iné."odvrkla som,hoci som neverila vlastným slovám.Nikdy som na nikoho nebola taká drzá,ako na neho.Cúvla som,keď som si uvedomila,ako blízko sa pri mne nachádzal.Nespúšťal zo mňa oči a nezdalo sa,že by sa chystal odvrátiť odo mňa pohľad.Nadýchol sa,že niečo povie,no to som už mojim nohám prikázala vycúvať zo šatne.Rozbehla som sa cez chodbu práve vtedy,keď zazvonilo na koniec hodiny.Z telocvične sa vyhrnuli upotené spolužiačky a keď ma zbadali stáť na chodbe iba v uteráku a s oblečením v ruke,domysleli si,čo sa práve stalo.Alice sa rozbehla ku mne a s pobaveným výrazom tváre sa oprela lakťom o moje plece.
,,Sprcha bola fakt výtečná."umelo som sa usmiala a pokračovala v chôdzi spolu s Alice.
,,Toľko irónie v jednej vete."zasmiala sa zvonivým smiechom,ktorý dokázal rozosmiať vždy aj mňa.
,,Bolo to totálne trápne..."pousmiala som sa a vošla do šatne,ktorá voňala rôznymi druhmi sprejov a voňaviek.Sadla som si k mojej skrinke a zatiaľ čo sa ostatné dievčatá sprchovali,navliekla som na seba oblečenie.Do šatne sa vrútila Lee a s povzdychom sa zvalila na lavičku vedľa mňa.
,,Neznášam telesnú."zamračila sa a so skrinky vytiahla sprchový gél a uterák.Potichu som prikývla a svoje veci nahádzala do tašky.
,,Ja už idem na literatútu,dobre?"tašku som si prehodila cez plece a skontrolovala,či som si niečo nezabudla pod lavičkou.
,,Dobre.Ja mám teraz matiku,takže...Vidíme sa potom."usmiala sa a vkročila do spŕch.Prekľučkovala som pomedzi lavičky a vyšla zo šatne,s plánom vyhýbať sa futbalistom po zvyšok dňa.
Vošla som do triedy,kde by mala prebiehať hodina literatúry a posadila sa do prednej lavice,aby som mala čo najlepší výhľad na tabuľu.Otvorila som si zošit a očami prebehla poznámkami z minula,keď niekto odsunul stoličku vedľa mňa a sadol si ku mne do lavice.Odtrhla som pohľad od poznámok a zmätene pozrela na Tomlinsona,ako pokojne sedí vedľa mňa a v taške hľadá zošit.Tak to teda nie!Tento blbec nebude sedieť vedľa mňa!A vôbec...čo tu robí?Je predsa o dva roky starší!
,,Som rád,že už si oblečená."nahol sa ku mne a pousmial sa.Vystrašene som na neho pozrela a postavila sa zo stoličky,berúc svoje veci a hľadajúc voľnú lavicu čo najďalej od neho.Dvere na triede sa otvorili a dnu vstúpil profesor literatúry.
,,Slečna Cluscherová,už ste mali dávno sedieť na mieste."preniesol chladne a posadil sa za stôl.
,,Prepáčte..."hlesla som a sadla si do poslednej lavice.Otvorila som si zošit a z kabelky vybrala pero,zatiaľ čo profesor diktoval poznámky.Do vzduchu vystrelila Tomlinsonova ruka,čím prerušil profesorov výklad.
,,Pán profesor,mohol by som si ísť sadnúť dozadu?Dámy za mnou nevidia na tabuľu."oslnivo sa usmial a niektoré dievčatá sa rozpačito obzerali okolo seba.Ja som však iba prekrútila očami nad jeho "šarmom" a ďalej písala poznámky.Stolička pri mne sa odsunula a on si sadol vedľa mňa.
,,Čo to robíš?!"šepla som v návale zlosti.
,,Sedím?"nevinne mykol plecami a aj on otvoril zošit.Odsunula som sa na kraj lavice a začala si písať poznámky.Neustále som na sebe cítila jeho pohľad a keď som hlavu pootočila jeho smerom,videla som,že sa ani neunúval písať poznámky.Ruky mal prekrížené na hrudi a neslušne si ma premeriaval pohľadom.Keď konečne zazvonilo,z triedy som sa pakovala ako prvá.Neviem,čo to dopekla skúša,ale nech prestane!
Z LOUISOVHO POHĽADU:
,,Pán profesor?Budem musieť na túto hodinu chodiť celý rok?"pristavil som sa pri šedivom profesorovi a dlaňami sa oprel o katedru.
,,Opakovanie je matka múdrosti,pán Tomlinson."Znamená to teda,že keď som nespravil skúšku z literatúry,budem sem musieť chodiť?Nedáva to zmysel.
,,Ahoj,Louis."otočil som sa za hlasom a zbadal pred sebou stáť útlu blondínku.
,,Ahoj."usmial som sa a premeral si ju od hlavy po päty.Bola jedlá.Ruku som omotal okolo jej pliec,na čo sa zachichotala.
,,Nevidela si niekoho z futbalového týmu?"položil som jej otázku a pritiahol ju ešte bližšie k sebe.Skôr než stihla odpovedať,znovu som sa spýtal ja.
,,Si roztlieskavačka,všakže?"Spokojne sa usmiala nad mojím odhadom a prikývla.
,,Prečo s nami chodíš na literatúru?Si predsa v treťom ročníku,nie?"pozrela na mňa čokoládovými očami a nervózne sa usmiala.
,,Pretože sa mi páči Cluscherová."zasmial som sa a ona sa po chvíli pridala ku mne.
,,Fajn,Louis.Vidíme sa potom."vytrhla sa mi a rozbehla sa ku svojej skrinke na konci chodby.
,,Louis!"na plece mi dopadla Joeova ruka a vzápätí už kráčal vedľa mňa.
,,Chystáš sa na párty,že?"spýtal som sa ho a zabočil na futbalový trávnik,kde už sa vyvalovali ostatni.
,,Jasné!Je predsa piatok,vole."odvetil a vyzliekol si tričko.
,,Poriadne si to užijeme.A vieš čo?Zober aj sestru.Potrebuje,aby ju tam niekto pretiahol."zasmial som sa spolu s Joeom.
,,Vieš,že pani dokonalá na párty nechodieva."
,,Nikto sa jej kurva nebude pýtať,či tam chce ísť.Nebude mať na výber."
,,Louis,ja viem,že je hrozná,ale je to moja sestra.A nechcem,aby sa jej niečo stalo."otočil sa ku mne.
,,Viem...aj ja som mal sestru."chápavo som prikývol,na čo sa on smutne pousmial.Všetci si predsa moju sestru pamätajú...no nikto ju nepoznal tak dobre,ako ja.
,,Ale Sophii musí niekto ukázať,ako žiť."
Tak,od tejto časti to bude už len lepšie a lepšie :D
KOMENTUJTE,AK CHCETE ĎAĽŠIU!MYSLÍM TO VÁŽNE.