What is Love?-41.kapitola

Zdravím :) Taká dlhšia kapitola ...Ste radi? :P Ešte stále sa tu ani tak veľmi nič nedeje :D Ale nechcem to unáhliť :D A vidíte?Komentáre pribudli pomerne rýchlo a hneď tu máte ďaľšiu časť!No nie je to takto výhodnejšie?Vravím,môžte mať časť aj každý deň,keby ste chceli :) Len VY musíte chcieť :)
10 KOMENTÁROV + A BUDE ĎAĽŠIA ;)
Rikki sa zhlboka nadýchla a vošla do izby s číslom 24.Lacey ležala na posteli a čítala knihu.Pohľad od malých písmeniek odtrhla v momente,keď za sebou Rikki zabuchla dvere a oprela sa o ne chrbtom.
,,Rikki!"zvolala natešene,rázom zaklapla knihu a odhodila ju na nočný stolík.
,,Lacey...Ahoj ako sa máš?"rozbehla sa ku nej a zovrela ju v náruči.
,,Teraz už lepšie...Ale vieš...napadlo ma,že ak..."zlyhal jej hlas a v rukách zovrela lem tenkej prikrývky.
,,Lacey.Nemysli na-keby sa stalo hento a tamto,tak bla,bla,bla...."zamračila sa.
,,Dlho si tu nebola...Myslela som,že už zase lietaš v nejakých problémoch...Vieš,mám už štrnásť,takže nepotrebujem,aby si tu trávila všetken svoj čas,ale...Ak sa to má stať teraz,chcem,aby si tu bola so mnou. "
,,Lacey!Nezomrieš...jasné?Za chvíľu dostanem balík peňazí a potom si budeme môcť dovoliť tvoju operáciu.Predstav si,že máme aj dom.Nemusíme viac bývať v tom polorozpadnutom jednobytovom byte."usmiala sa na ňu.
,,Vážne?Ako vyzerá?"rozžiarili sa jej oči .,,Budeme mať aj šteniatko?Prosííím."usmievala sa.
,,Je veľký,krémovej farby s tmavohnedou strechou.Na druhom poschodí je rozľahlý balkón,zladený do tmavo hneda.Ku vchodovým dverám vedie kamenný chodníček,lemovaný farebnými kvetmi.Za domom sa nachádza veľký bazén a hojdacia sieť.No bez teba je to tam prázdne.A keď sa vrátiš,určite si zadovážime aj to šteniatko."pousmiala sa.
,,Páni...Dom s bazénom?Rikki,nikoho si nezabila,však?"hlasno sa rozosmiala nad svojim vtipom.Rikki sa prinútila usmiať.
,,Nie,nikoho som nezabila.Teda...ja nie."
,,Čože?!"oči jej takmer vyskočili z jamiek.
,,Ale nie!Robím si srandu."zasmiala sa,hoci si srandu nerobila.
,,Som chvíľu preč a už lietaš v problémoch.Ja som to vedela."rozosmiala sa a pohľadila ju po pleci.Po chvíli ticha zase prehovorila.
,,Rikki,viem,že to máš tažké.Operácia stojí kopu peňazí...Len si predstav,čo všetko by si si za takú sumu mohla kúpiť...Nestojím za to."
,,Kúpila by som si teba.O tom nepochybuj."odpovedala takmer okamžite.
,,Nezabudni však,že tú operáciu nemusím prežiť.A čo ak umriem skôr,ako stihneš zaplatiť?"
,,Lacey..."Sklonila hlavu a na lícach pocítila teplé slzy.
,,Prepáč...Ale to sa môže stať."bezmocne sa prizerala na svoju 19 ročnú sestru,ako roní slzy veľké ako hrachy.Pri pohľade na ňu by sa aj ona najradšej rozvlykala,no vedela,že musí zostať silná.A každý predsa raz umrie.
,,Rikki?Môžem...Môžem ti povedať,čo by som si priala,ak by sa to náhodou stalo?"spýtala sa tichým hlasom.Rikki váhavo prikývla.Nerada počúvala morbídne reči.
,,Môj pohreb by sa konal pri mori.Všetci by boli v bielych šatách a neplakali by.Naopak,boli by radi,že odchádzam na lepšie miesto.Chcela by som sa nechať spopolniť a medzi uhlie zasadiť korienok brezy.Vyrástol by zo mňa strom,ktorý by druhým pripomínal mňa.Bola by to Laceyna breza.A na pohrebe by mi hrala pesnička The Last Day On The World.Ty by si sa usmievala a spomínala na všetky chvíle,ktoré sme spolu prežili.Neskôr by si sa pozerala na hviezdy a hneď ved'a mamičky a ocka,hľadala mňa.Budem žiariť a usmievať sa na teba,Rikki.Nikdy by si nezostala sama."Rikki pozorne počúvala každé jej slovo.Laceyn hlas sa jej zarýval do pamäte a neuvedomovala si,že začala nahlas vzlykať.Nechcela prísť aj o to posledné,čo má.Žiadna leukémia jej neukradne sestru!
,,Viem,že sa to nestane.Nie teraz.Ani nie o rok.Raz áno...A keby som ešte žila,sľubujem ti Lacey,že tvoj pohreb bude vyzerať presne tak,ako si mi to teraz opísala.Pod brezou by som sedávala celé dni,až kým by som na oblohe nezbadala tvoju hviezdu.Sľubujem."zdvyhla zrak a ich pohľady sa stretli.
,,Musíš mi však sľúbiť,že pôjdeš ďalej,za svojimi snami,keby sa stalo čokoľvek.Nesmieš sa zrútiť,pretože ty nie si troska,Rikki.Si silná."
,,Nie tak silná ako ty..."pokrútila hlavou.
,,Máš pravdu...Si silnejšia."usmiala sa a pevne ju stisla v objatí.Rikki prestala plakať a vdychovala vôňu jahôd,ktorou Lacey vždy voňala.
,,Sľubujem,že ťa zachránim."zašepkala,hladkajúc jej dlhé blond vlasy.
×××
Hľadajú ťa!Si tu dlho a nemôžeš sa dostať von!Si tu zamknutá!Zomrieš od hľadu!Nemáš čo jesť!Už si tu tri dni!Tri dni!Niall...On ťa hľadá tiež!
,,Niall!"Chloe sa prudko posadila,čo vzápätí spôsobilo,že sa jej zatmelo pred očami.Uvedomila si,že to bol iba zlý sen a spoliehala sa na svôj zrak,že sa prispôsobí tme ktorá vládla v izbe.Počkala,kým čierňava zmizne,berúc do ruky denník,zamierila do kuchyne a zažla svetlo.Pohľad jej zablúdil k hodinám,ktoré ukazovali jedenásť hodín večer.Napadlo ju,že tu prespí a späť sa vráti až zajtra,no vedela,že by ju hľadali.A tak sa obula,prečesala si cop a predtým než zamkla byt,zobrala denník,po ktorý prišla.Zbehla dole schodmi a vyšla z bytovky.Telom jej prešli zimomriavky a musela zatínať zuby,aby jej nezačali hlasno drgotať.Rozhodla sa pre beh,aby sa trochu ohriala,no zároveň kvôli čudným chlapíkom,ktorý si ju premeriavali.Posledné,čo jej chýbalo,bolo okrem haterských správ na twitteri aj ďaľšie pokazenie reputácie tým,že na ďaľší deň bude rozoberané jej znásilnenie a následná smrť,v správach.Pousmiala sa nad tou predstavou a radšej zabočila na ďaľšiu ulicu,čo značilo,že už nebola od domu ďaleko.Siahla po kľučke od brány,keď v tom začula hlasný smiech.Vošla na záhradu a vstúpila do domu.Vyzula sa a vybehla hore schodmi.Uvedomila si,že si asi ani nevšimli,že tu nie je.Pokrčila ramenami a zamierila do kúpeľne.Ujistila sa,že zamkla dvere a zhodila zo seba všetko oblečenie.Rozpustila si vlasy a gumičku položila na umývadlo.Vstúpila do sprchy,nechávajúc na seba dopadávať horúce kvapky vody.Rukami si pretrela tvár a sprchový gél si rozotrela po celom tele.Priala si,aby voda odniesla preč všetku bolesť,ktorú cítila...no nešlo to.Jediné na čo dokázala myslieť bolo,že mala zomrieť ona a nie Helen.Nezaslúžila si to.Uterákom sa utrela do sucha a natiahla na seba nohavičky a tielko.Keď usúdila,že jej je zima,vyšla z kúpeľne a obliekla si biely župan.Rukou si prečesala mokré vlasy a veci,ktoré zostali ležať v kúpeľni,pozbierala a odložila do kufra.Prečo je vlastne ešte stále tu?Niall sa rozhodol nahnevať sa na ňu a schválne ju ignorovať...A on bol predsa jediný,kto ju tu držal.Otvorila balkónové dvere a usadila sa do prúteného kresla,naproti Carrion,ktorá tam zrejme strávila trištvrtinu dňa.Do pľúc nabrala studený osviežujúci vzduch a zadívala sa na smejúcich sa ľudí,pri teplom ohni a tichej hudbe.Uprene pozorovala Nialla,ktorý sa práve na niečom zasmial a pozrel sa smerom nahor.S Chloe sa im stretli pohľady,a tak naraz odvrátili zrak a rozhodli sa pozerať niekam inam.
,,Ach,Carrion..."vzdychla a keď vyslovila meno svojej mačky,pomaly zodvyhla hlavu.Postavila sa na nohy a zamierila do tepla Niallovej izby.Carrion sa rozhodla nasledovať ju a rozvaliť sa na veľkej posteli.Chloe vzala do ruky ovladač od veľkej plazmy a zvažovala,či ju zapnúť.Napadlo jej,že iná možnosť ako zahnať nudu,jej neostáva a tak váhavo zapla červené tlačídko.Obrazovka sa rozsvietila a ďakovala bohu,že akurát nebežali správy.Poprepínala kanály,až sa zastavila na MTV a zapozerala sa do dokumentu o Demi Lovato.Nikdy ju nejak extra neobľubovala,no musela uznať,že niektoré pesničky boli úplne pravdivé.Hlasno vzdychla,keď sa v tom dvere na izbe odchýlili a dnu vstúpil Niall.Sklopila zrak a prstom prechádzala po tlačídkach na ovladači.
,,Nevedel som,že máš rada Demi."poznamenal,keď cez hlavu pretiahol tričko.
,,Nemám.No všetko je lepšie,ako sedieť sama v izbe a utápať sa v spomienkách...Alebo pozerať správy o jej smrti."vyviedla ho z omylu a nedobrovoľne odtrhla pohľad od jeho chrbtových svalov,ktoré sa pri každom pohybe napínali.
,,Prepáč..."otočil sa ku nej a prisadol si na posteľ.,,Viem,aké to musí byť pre teba ťažké."hlesol,pozerajúc sa na jej smutnú tvár.
,,To ja by som sa mala ospravedlniť...Avšak zvyknem skôr trpieť potichu,ako sa vyplakávať niekomu na ramene.Som už raz proste taká..."pousmiala sa a konečne sa odvážila pozrieť mu do očí.
,,Ako keby som to nevedel."pohľadil ju po líci,no vzápätí sa zarazil,keď na stole zbadal ležať zošit v tvrdom ružovom obale.
,,Chloe?Môžem sa ťa niečo sp-"
,,Týka sa to denníka.Takže?"prerušila ho,keď zbadala,na čo sa tak uprene pozerá.
,,Áno...Vlastne...Je mi to také blbé!Keď si bola v kuchyni,otvoril som ho aj napriek tomu,že by som nemal.Viem,no bol som až príliž zvedavý...Prečítal som si pravidlá a to jedno...S tým mesiacom...no..."Chloe ho prekvapila,keď sa začala smiať.
,,Niall Horan.Myslíš si,že pre teba tie pravidlá platia?"Uškrnul sa a prisunul sa k nej bližšie.
,,Mám taký pocit,že ani nie."
,,Niall,chcem aby si vedel,že ty nie si ako oni...Nechceš ma len preto,aby si sa mohol chvastať,že chodíš s tou Weynovou,áno s tou bohatou šľapkou.Vlastne ani neviem,prečo ma-"
,,Milujem?Pretože si to ty,Chloe.Milujem tvoje drzé správanie a aj fakt,že niekedy ani sama nevieš,kto je to blonďavé dievča,zvané Chloe.Ale ja to viem.Si to ty.Jedinečná osoba,ktorá sa chce uchrániť pred zlým svetom.No niekedy sa jej to nedarí."Usmiala sa,vtisujúc mu letmý bozk na pery a zodvyhla sa z postele,aby mu mohla podať denník.Zababušila sa do perín a tichým hlasom povedala:,,Prečítaš mi prosím nejaký deň?Chcem na ňu spomínať."Niall okamžite prikývol,obrátil stranu a spustil.
PÔVODNE SOM PLÁNOVALA,ŽE SA SPOLU NA KONCI KAPITOLY VYSPIA,ALE NEMÁM DOSŤ SÍL NA NAPÍSANIE TOHO :D UŽ TERAZ SA MI ZAVIERAJÚ OČIIIIIII! :D
-AK STE PREČÍTALI,OKOMENTUJTE A BUDE TU ČASŤ :)

A baby :) Kamarátka začala písať príbeh,bola by som rada,keby ste si pozreli :) Link je TU -->