Our Secret.

Jednodielovka pre Gabrielu :)
Je taká zvláštna,takže si nie som istá,či sa ti bude páčiť :) Ale budem v to dúfať :)
Komentáre potešia a dnes čakajte aj "WIL?" ;)

Zdvyhol som hlavu,keď som začul blížiace sa kroky.S nezáujmom som pozrel na chlapca,ktorý vošiel dnu a malú koženú tašku položil na svoju postel.

,,Ahoj.Som Leo."pristúpil ku mne a potriasol mi rukou.Iba som prikývol,no moje meno nebolo potrebné spomínať.Poznal ho už takmer každý.Chrbtom som sa oprel o studené biele steny a kolená si pritiahol k brade.Zatvoril som oči a predstavoval si Zoey,ako sedí vedľa mňa a usmieva sa.Tá predstava bola bolestivá,no mal som pocit,akoby som potreboval trpieť.Pretože jedine bolesť mi oznamovala,že žijem.Nič okrem nej som totižto necítil.

,,Koľko tu ešte budeš?"posadil sa oproti mne a skúmavo si ma prezeral.

,,Štyri roky."odpovedal som sucho,pohľad upierajúc do zeme.

,,Páni...Dostal si toľko rokov za mrežami,akoby si zabil desať ľudí...pritom si zabil len ju...Túú...Zoey,či ako sa to volala."prižmúril oči a tváril sa,akoby rozmýšľal.

,,Nebola to LEN ona!Bola to Zoey!Moja Zoey...Miloval som ju."postavil som sa a vyzrel von oknom.Každý deň som pozoroval nudné väzenské parkovisko.Ale čo iné som mal robiť?

,,Kámo,mal si vidieť tú kauzu okolo jej smrti.Svetoznámi spevák skupiny One Direction zavraždil svoju snúbenicu a vraj aj pravú lásku.....Zaujímavý popisok,však?"trpko sa usmial a končekmi prstov prešiel po mrežových dverách.

,,Nikdy by som ju nezabil...Chcel som tomu naopak zabrániť."

,,Čože?Ale veď na súde si sa priznal.Povedal si,že si ju zabil."

,,Máš pravdu...možno som to povedal jedine preto,aby nikto nezistil,ako to bolo naozaj..Možno som s ňou chcel mať len tajomstvo pred celým svetom...Posledné tajomstvo s ňou."
Sklonil som hlavu a myšlienkami sa vrátil do zasneženého Londýna.

5.Január,2014

Sedel som v kresle a premýšľal.Všetky moje myšlienky skončili pri jednej a tej istej osobe.Pri Zoey.Nevedel som o tom,no spôsoboval som jej bolesť.Nespočetne veľakrát som ju našiel kľačať na kolenách a plakať pri posteli.Vždy plakala kvôli mne.Postavil som sa z kresla a do ruky zobral čierny kabát.Následne som vybehol do chladného Londýna a bežal cez snehovú prikrývku,rovno k môjmu autu.

,,Kam ideš,Harry?"spýtal sa ma Louis,ktorý do mňa takmer narazil.

,,Musím ísť za Zoey."obišiel som ho a sadol si za volant.

,,Predsa povedala,že chce byť sama."podotkol,no viac sa neusiloval prehovárať ma.Vedel,že by to nemalo žiaden význam.Naštartoval som a vycúval z parkovacieho miesta.Šľapol som na plyn a prechádzal cez červené svetlá na semafóroch,nepovolenou rýchlosťou.Potešil som sa,keď som zaparkoval pri jej dome a zbadal,ako svieti v kúpeľni.Zamkol som auto a prebehol cez chodníček lemovaný kvetináčmi,v ktorých sa však práve nenachádzali žiadne kvety,keďže bola zima-a potichu otvoril dvere od jej domu.Vyzul som si topánky,pretože Zoey nemala rada,keď som jej zablatil dlážku a s úsmevom na perách prechádzal cez chodbu,obzerajúc si obrazy zavesené na stenách.Kráčal som hore schodmi,až som sa dostal na dlhú chodbu.Kúpeľňa bola pootvorená,a tak som si to zamieril rovno tam-k posledným dverám na chodbe.Už som takmer zvieral kľučku,keď v tom som zakopol a musel sa prichytiť steny,aby som sa nestrieskal.Vydýchol som si,keď som získal akú-takú rovnováhu a znovu siahol po kľučke.Pohľad mi však padol na darčekovú krabicu,hodenú na zemi.Čupol som si a pozorne si ju prezeral.Ozdobným písmom na nej bolo napísané:

Všetko najlepšie k narodeninám,Zoey.Dúfame,že tento darček raz využiješ.
-S láskou Kate,Sophie a Lexi.

Opatrne som podvyhol veko krabice a nakukol dovnútra.Nič tam však nebolo,a tak som ju nechal ležať tak,ako som ju našiel.Postavil som sa a vošiel do kúpeľne.Oslepilo ma prudké svetlo,a tak som prižmúril oči.Párkrát som zamrkal a až potom očami prebehol celú kúpeľňu.Otočil som sa,keď som začul zvuk stekajúcej vody a zahol za roh,kde sa nachádzala výryvka a veľká vaňa.A tam som ju zbadal...

,,Zoey!"skríkol som a rozbehol sa k nej.Zastavil prúd vody,ktorý jej dopadal na uplakanú tvár a v panike,ktorá ma pochytila,ju ťahal von z vane.

,,H-Harry....prepáč...mi-t-to...Mil-luj-em ť-ť..."zavrela oči a pousmiala sa.A v tom mi do oka padlo niečo,čo som predtým prehliadol.Nôž,zabodnutý v bruchu,s nápisom na rukoväti-Všetko najlepšie k narodeninám,Zoey.

,,Nie!Zoey,nie!Neumieraj!Je to moja vina!...všetko je to moja vina..."Slzy sa mi spustili dole tvárou a dopadali na bezvládne telo Zoey,ktorú som ešte stále držal v náručí.Kľakol som si na kolená a opatrne ju položil na studené kachličky.Vedel som,že je to moja vina.Nenávidel ju celý svet a ona len potichu trpela.Mysleli si,že ma iba využívala pre peniaze a pritom ju ani len trochu nepoznali!Na verejnosti som "chodil" s Taylor,no v skutočnosti sme sa nemilovali...Bol to len marketingový ťah.A potom som povedal pravdu,ktorá všetkých zasiahla.Pravdu o tom,koho naozaj milujem...Zoey Nightalovú.S pocitom viny som do ruky uchopil rukoväť noža,no nedokázal som ho z nej vytiahnuť.Bol som slaboch...Alebo som bol len zamilovaný do mŕtveho človeka?Nahol som sa k nej bližšie a vtisol jej bozk na pery.Následne som si ľahol vedľa nej a objal ju rukami okolo pása,ako som to vždy robieval,keď večer zaspávala vedľa mňa.No teraz to bolo iné.Uvedomoval som si,že už sa ráno neprebudí vedľa mňa a takisto mi už nikdy nepovie,ako veľmi ma miluje.Utrel som si slzy,ktoré však neprestajne padali po mojej tvári.Stále som si opakoval,že je to moja vina.Počul som buchnutie vchodových dverí a následné blížiace sa kroky.Vo dverách sa zjavila Louisova hlava.Pozrel som mu do očí a nevidel v nich nič iné,okrem strachu.Strachu zo mňa.

,,Zabil som ju,Louis."zašepkal som,hoci to nebola pravda.Zabili ju moje hlúpe činy!Moja hlúpa láska k nej!Neveriacky pokrútil hlavou a dlaň si v šoku priložil k ústam.Ani po dlhej chvíli ticha sa neodvážil nikto čo i len ceknúť.

,,No tak...Volaj políciu..."hlesol som a pohľadil Zoeyne tmavé vlasy,ktoré jej vždy padali do tváre.Louis vytiahol z vrecka mobil,priložil si ho k uchu a rozplakal sa.

***

,,Prepáč,ale neverím ti.Predsa si jasne povedal,že si ju zabil ty.A dokonca tam bol aj svedok Louis Tomlinson."Leo pokrútil neveriacky hlavou.Bolo mi jedno,čo si o tom myslí.Hlavné je,že o našom tajomstve sa nikto nedozvedel.Pousmial som sa a konečne odtrhol pohľad od okna.

,,A ty?Za čo a nakoľko si tu?"

,,Zrazil som cyklistu,ktorý po prenesení do nemocnice podľahol zraneniam.Ešte si tu posedín štyri roky,ako ty."trpko sa pousmial a zadíval sa na stenu.

,,Zaujímalo by ma,čo sa v tú Zoeynu osudnú noc naozaj stalo."poškriabal sa na brade a zakryl sa tenkou perinou.

,,Časom ti to možno rozpoviem...Teraz je to však iba moje a jej tajomatvo.Naša posledná,spoločná spomienka."pousmial som sa a pozrel na Lea,ktorý ma pozorne počúval.

,,Vieš,že už to v sebe dusíš vyše dva roky?"vychŕlil na mňa svoju otázku.

,,Tak dobre...ale poviem ti to všetko od začiatku."pousmial som sa nad predstavou našeho prvého stretnutia.

,,Dobre...zaujíma ma aj ten falošný vzťah s Taylor."

,,K tomu sa neskôr dostaneme tiež...Takže začíname."Vzdychol som a moje rozprávanie začal vetou:,,Prvýkrát sme sa stretli na pieskovisku a ona mala lepšie formičky do piesku,ako ja.Prišlo mi logické skamarátiť sa s ňou.Ona však asi vycítila,že som mal vpláne len využiť jej formičky,a tak som schytal lopatkou po zuboch......"