Jednodielovka-Madison.

Jednodielovka pre Bibš a Ronni :) Vyžiadali ste si ju,tak ju tu máte :) Ja len dúfam,že sa vám bude páčiť :D Nie som si veľmi istá,či je to dobré :/ Viac mi ide písanie smutných jednodieloviek :D
Budem rada,ak si to prečítate aj vy,moje verné čitateľky a vyjadríte svoj názor :)
Bože prosím,nech sa vám to páči! :D

Madison pozorovala deti,ktoré šťastne pobehovali po ihrisku...vždy to robila.Slnečné lúče ju príjemne hriali na tvári,čo ju donútilo k úsmevu.Život ju naučil,že v každej situácii je dôvod na úsmev.Do pľúc nabrala čerstvý vzduch a svôj pohľad presunula na osobu,ktorá rovnako ako ona,sedela na lavičke a usmievala sa.Až keď prižmúrila oči,zistila,že je to chlapec.Zdvyhol jednu ruku a zamával jej.Zmätene zažmurkala,no napokon aj ona napodobnila jeho gesto.

,,Výborne,Jason..."usmial sa,keď sa postavil z lavičky a dokráčal k chlapcom,ktorý hrali futbal.Bol to ich tréner?Madison bola zmätená.So záujmom pozorovala každý jeho pohyb.Sklonil sa k jednému z mnoha chlapcov a potľapkal ho po pleci.Ukazovákom namieril na súperovu bránku a niečo mu vysvetľoval.Následne chlapec prikývol,rozbehol sa a kopnutím do bránky,vystrelil.

,,Skvele Ray!Vidíš,aký je na teba tvôj otec pyšný?Len sa na neho pozri."rozkričal sa,pre Madison,neznámy chlapec...Ten chlapec z lavičky.Spoza lemu šiltovky mu vytŕčali blond vlasy a jeho oči sa smiali spolu s ústami.Ukázal na postaršieho pána,sediaceho na tribúne.Madison sa tým smerom pozrela tiež a zasmiala sa,keď zbadala,ako nadšene tlieska a skáče.Mala chuť rozbehnúť sa a rozbehnúť sa za ním.Rozbehnúť sa tak rýchlo,až by musela lapať po dychu.Tak veľmi si to priala,no...jej prianie sa už nikdy nesplní.
Nialla,chlapca so šiltovkou,zaujalo dievča,ktoré sedelo a neustále sa usmievalo.Bol si istý,že krajší úsmev nikdy nevidel.Kučeravé kadere jej padali na plecia.Zrejme si všimla jeho pohľad,pretože sa nesmelo usmiala a rukou si prehrabla vlasy.

,,Hej,Joe..."zavolal na čiernovlasého chlapca,ktorý šiel práve okolo,zrejme napiť sa.

,,Áno,tréner?"pousmial sa a pristavil sa pri ňom.

,,Nevieš,kto je to dievča?"kývol hlavou jej smerom.

,,Samozrejme...Chodí na každý náš tréning.To je Madison.Páči sa vám?"usmial sa a aj on sa pozrel jej smerom.

,,Má nádherný úsmev."vykĺzlo z Nialla.Joe-a to rozosmialo a prikývol.

,,Vlastne už nie je voľná.Len pre vašu informáciu,trénerko,Lucas je jej frajer."Joe sa zatváril dôležito,pretože aspoň raz bol v obraze viac,ako tréner.Tešilo ho to.Niall sa rozosmial zvonivým smiechom a "prepustil" Joe-a.

,,Strielajte na bránku,za chvíľu som späť."prikázal im s úsmevom a vybral sa rovno za Madison.Uhľa mu pohľadom a radšej sa zadívala na inú stranu futbalového  štadióna.

,,Ahoj."oprel sa o zábradlie dvierok,ktoré oddelovali štadión od cesty.Keď neodpovedala,pokračoval:,,Si Madisom,však?"

,,Ako to vieš?"od prekvapenia pootvorila ústa a podozieravo si ho premeriavala.

,,Mám svoje zdroje."poškrabal sa na zátylku a venoval jej úsmev.Madison sa skúmavo zahľadela do jeho modrých očí a pousmiala sa.

,,A ten zdroj sa volá Joe."

,,Áno,je to veľmi spolahlivý zdroj."zasmial sa a pokračoval: ,,Keď som mu povedal,že máš nádherný úsmev,prezradil mi,že u teba nemám šancu,pretože to vraj ťaháš s Lucasom."Madison sa usmiala a pobavene pokrútila hlavou.

,,Áno,Lucas je fajn."pohľadom vyhľadala asi meter dvadsať vysokého chlapca,ktorý ju považoval za jeho priateľku.

,,No,neviem či vám to klape."zasmial sa a taktiež pozrel na malého Lucasa,ktorý kopal do lopty.

,,Možno je na mňa až príliž mladý."zasmiala sa a dodala:,,Vieš moje meno...ale ja to tvoje neviem."

,,Som Niall,teší ma."nahol sa k nej a potriasol jej rukou.Madison sa potichu zasmiala nad jeho formálnym gestom a pustila jeho ruku.Aj keď si dlaň priložila na nohavice,stále na sebe cítila jeho dotyk.

,,Si ich nový tréner?Nikdy som ťa tu nevidela."pozrela mu do očí,neskrývajúc jej zvedavosť.

,,Nie...Ich tréner je môj otec...Ja iba zaskakujem."vysvetlil jej a keď pozrel na umelý trávnik,položil jej otázku.,,Čo tu však robíš ty?"

,,Tieto deti mi ukazujú,že sa mám tešiť z maličkostí.Cítim sa šťastná,keď sa môžem prizerať na radosť v ich očiach,keď behajú a kopú do lopty.Keď sa podpichujú...To všetko ma vracia do doby,kedy som bola šťastná aj ja."objasnila mu a až vtedy mu zrak padol na vozíček.Sedela na vozíčku a predsa sa dokázala stále usmievať.Očami sa vpil do jej súmernej tváre a pozoroval každý detail na jej pokožke.V tmavých očiach videl malé iskričky šťastia a bolesti zároveň.Jej plné ružové pery boli zvlnené do úsmevu a keď zistila,že ju pozoruje,do tváre sa jej nahrnula červeň.

,,Nedívaj sa na mňa tak intenzívne."hamblivo sa usmiala a zahryzla si do spodnej pery.

,,Prepáč,ale..."pokrčil ramenami a neochotne od nej odtrhol pohľad.

,,Ale čo?"zvedavo nadvyhla obočie.Chcela poznať dôvod,prečo si ju tak obzerá.Niall sa pousmial a sklonil hlavu.

,,Si krásna..."Madison prekvapene zamrkala a odvrátila od neho zrak.

,,Som na vozíčku."

,,Čo by si chcela najviac zo všetkého?"oprel sa o operadlo jej vozíčka a čakal,kým mu neodpovedala.

,,Pocítiť znovu vietor vo vlasoch,ako keď som bola malá a bežala som po chodníku,kľučkujúc pomedzi ľudí."jej smutný výraz tváre sa vytratil a znovu sa usmiala.Niall si myslel,že sa spomienkami vrátila do doby,keď ešte vozík nemala...A v tom ho niečo napadlo.

,,Madison?Chyť sa ma okolo krku."

,,Č-čože?Prečo?"Niallovi sa páčila jej nesmelá a hamblivá povaha.

,,Len sa chyť,neboj sa."Dotkol sa jej rúk,ktoré mala vzorne zložené v lone.Zatvárila sa rozpačito,no napokon ho poslúchla a ruky omotala okolo jeho krku.On naopak omotal jeho silné ruky okolo Madisoninho chrbta a vydvyhol ju na ruky.Bola tak blízko neho,až Niall cítil jej zrýchlený dych.

,,Bojíš sa?"spýtavo na ňu pozrel.

,,Nie."odvetila rozhodne.Hoci ho poznala sotva desať minút,verila mu.Nedalo sa inak.Bola odkázaná na pomoc druhých.Musela veriť.Niall ju chytil ako nevestu,keď ženích prechádza cez prah ich nového domu.

,,Veríš mi?"

,,Áno."Táto odpoveď mu úplne stačila,a tak sa rozbehol cez futbalové ihrisko,s Madison na rukách.Šťastím sa hlasno rozosmiala a keď sa s ňou Niall začal točiť,kričala,že je blázon.Keď viac nevládal utekať,zastavil sa a súsmevom na perách lapal po dychu.Madison si z tváre odhrnula vlasy,ktoré jej pri behu s Niallom popadali do tváre a opäť sa rozosmiala.Niall ju potichu pozoroval a pomyslel si,že má dokonca aj nádherný smiech.

,,Ďakujem."zašepkala a upravila Niallovi jeho rozcuchané vlasy.

,,Vieš čo je mojim prianím práve teraz?"Až teraz si Madison uvedomila,v akej tesnej blízkosti sa Niall nachádza.

,,Čo?"zaklipkala mihalnicami a pozrela mu do očí.Naklonil sa ku nej a pousmial sa.

,,Robiť ťa každým dňom šťastnejšou a šťastnejšou."Rozžiarili sa jej oči a pobozkala ho na líce.

,,Urob ma šťastnou práve teraz."Chcela,aby ju pobozkal.Tak veľmi by to chcela!Nie je to zvrátené?Pozná ho tak krátko,no...
Jemne sa obtrel o jej pery a skúmal výraz jej tváre.Keď sa usmiala,znovu sa jej prisal na pery a pokračoval,tentokrát už trochu istejšie.

,,Tréner?"Jimmy sa opieral o futbalovú bránku a znechutene na nich pozeral.Madison sa pozrela na Nialla a obaja sa rozosmiali.

,,Áno,Jimmy?"zahryzol si do spodnej pery a očkom pozrel po Madison.

,,Mám vám od Lucasa odkázať,že si Madison môžte nechať vy.Jeho vraj pobozkať na ústa nechcela."Madison vyprskla do smiechu.Prečo sa smiala?Pretože Jimmyho vážna tvár,bola blastne komická a...pretože bola šťastná.

,,A môžem si ťa nechať?"neskrýval úsmev,keď jej pozrel do očí.

,,Hm...myslím,že Lucas to nejako prežije."prikývla a pohľadila ho po líci.,,Ďakujem,Niall."dodala a v mysli si znovu zopakovala: SOM ŠŤASTNÁ!