Lies.- 3.kapitola

10 komentárov A BUDE ĎAĽŠIA!
Dokážte mi,že to chcete čítať! :)

Story: Lies.
Chapter 3- Broken screen
Written by : Anna and Sofie
-|All credit and rights to Imagine1Dtexts ( wattpad.com/user/imagine1D…) the original author of the story.®|-

Annin Pohľad:

Otvorila som oči a tak som sa vrátila späť do reality.Je to len druhý deň,no bola som si istá,že toto leto bude to najhoršie aké kedy bolo.Zrazu som započula krik zo Sophienej izby.V panike som zoskočila z postele,na nohy si našuchla papuče a bežala z mojej izby cez kuchyňu a obývačku,až do jej izby.Až keď som stála pred jej dverami,som pochopila,že to nie je krik,ale spev.No spievala tak iba preto,aby ma naštvala a...áno,podarilo sa jej to!
,,Čo to robíš?!"zrevala som cez kúpeľňové dvere.Je to od nej také nezdvorilé,zobudiť ma a v tom istom momente ma aj naštvať.Ale popravde ma to vôbec neprekvapuje.
,,Nepáči sa ti moja pesnička?"nemohla som prepočuť jej diabolský podtón hlasu.
,,Vážne to neznie ako pieseň.Skôr ako kvičanie mačiek."Zašomrala som a založila si ruky v bok.
,,Nazývam ju: Sophiena uvrešťaná pieseň."povedala so smiechom.Zhlboka som sa nadýchla,aby som sa upokojila.Nenechám ju vyhrať...už nie.Tak som vyšla z izby,v pláne naraňajkovať sa.Otvorila som chladničku,vybrala z nej krabicu mlieka a zo skrinky misku.Vošla som do komory a do ruky zobrala krabicu mojich obľúbených cereálií.Pozrela som do krabice od cereálií,no bola úplne prázdna...Ale ako to?Kúpila som ju včer-...
Sophie.
,,Sophie,nevidela si moje cereálie?"Zakričala som,plná hnevu.
,,Áno,sú v skrinke pri kávovare."odkričala späť.Prišla som ku kávovaru a otvorila skrinku pod ním.Odskočila som ďalej a zvrieskla na celý dom.Bol tam pes.PES v mojej kuchyni.PES v mojom dome!
,,Sophie!Vyhoď tú vec z môjho domu!HNEĎ!"zvrieskla som a zabuchla dvierka na skrinke takou silou,až takmer odleteli.Bežala som do jej izby a zbadala Sophie ležať na posteli,pozerajúc na notebook.Prišla som ku nej a zaklapla  jej obrazovku rovno na jej prsty.
,,Hej!"skríkla a pozrela na mňa.
,,Buďem hádať.Našla si psa."usmiala sa na mňa a posadila sa.
,,No nie kurva!"Začala sa smiať,že ma vidí nahnevanú.
,,Vypadni s tým psom,hneď teraz!"zdrapila som ju za ruku.
,,Lebo čo?"pozrela na mňa tým pohľadom,s akým sa mi zvykla vysmievať  v škole.Ale viac jej to nedovolím.Schytila som jej notebook,podišla k oknu a otvorila ho dokorán.
,,Chcem mať len bezproblémové leto,takže so mnou prosím spolupracuj."pozrela spm na ňu a keď som nevidela žiadnu odozvu,ruku spolu s notebookom som vystrčila z okna.Pohľad na jej šokovaný výraz tváre bol...epický.
,,Dobre,tiež chcem len nejako prežiť toto leto."šepla,no keď som chcela jej počítač vziať späť,vyšmykol sa mi z rúk.Pokúsila som sa ho nejako zachytiť,ale už bolo príliž neskoro.Dopadol rovmo na chodník a rozbil sa na niekoľko častí.
,,Anna!"zakričala na mňa Sophie a venovala mi zabijácky pohľad.
,,Kurnik..."zasyčala som,pricapujúc si ruku na čelo.,,Kúpim ti nový."dodala som.
,,Dohodnuté."odvrkla a vyšla z izby.
,,Hej!Takmer som prišiel o život!"zakričal niekto z vonka.Vystrčila som hlavu z okna a na chodníku zbadala stáť chalana,do ktorého som vrazila asi pred dvoma dňami.
,,Ty si to dievča,s ktorým som sa zrazil!"zvolal a zasmial sa.
,,Áno...ehm...ospravedlňujem sa ti."začervenala som sa.Bože,je ešte krajší ako minule.
,,Ako je na tom tvoj zadok a ruky?"spýtal sa,ukazujúc jeho jamky v lícach,keď sa usmial.Všimla som si,že vlasy mal schované pod zelenou šiltovkou .
,,Sú v poriadku,nerob si starosti."opätovala som mu úsmev,pokúšajúc sa vyzerať cool.
,,Ale cítim sa previnilo...Mohol by som ti to nejako vynahradiť?"zaiskrilo mu v očiach.
,,N-..."začala som,no on ma prerušil a pokračoval.
,,Môj kamoš usporiadava v piatok večer párty.Neprišla by si?"Líca mu pridali na ružovej.Červená sa?
,,Áno ,iste.No...Môžem so sebou zobrať aj kamarátku?"Preboha,Sophoe bola všetko iné,len nie moja...kamarátka.
,,Je to o dve ulice ďalej."ukázal zaňho a usmial sa.,,Takže sa vidíme v piatok."povedal a žmurkol.
,,Vidíme sa."prikývla som a zatvorila okno.Vbehla som do obývačky za Sophie.
,,Prečo sa tak priblbo usmievaš?"zazrela na mňa.Svoj odraz som skontrolovala v telke a naozaj,na tvári mi kraľoval priblblý úsmev.
,,Práve sme boli pozvané na párty."oznámila som jej.

Táto časť je podľa mňa krátka,takže sa budem ponáhľať s prekladom ďaľšej časti :) Dúfam,že sa vám to zatiaľ páči :)

Komentujte! (10 komentárov +)