Lies. -1.kapitola

!!!NAJSKÔR POZRITE TRAILER A AŽ POTOM ČÍTAJTE!!!:) Bude to tak lepšie pre vás.

×××××

Story: Lies.
Chapter 1-Stranger
Written by : Anna and Sofie
-|All credit and rights to Imagine1Dtexts ( wattpad.com/user/imagine1D…) the original author of the story.®|-

Pohľad-Anna:

,,Takže deti,majte pekné leto a trávte ho užitočne...Hlavne neurobte nič hlúpe."povedal riaditeľ a pozrel sa na nás študentov,s veľkým sklamaním v očiach.Nikto zo žiakov sa naozaj nezaujíma o štúdium.Sme tu len preto,že buď musíme,alebo chceme skrátka urbiť rodičom radosť aspoň v niečom.
,,Zopakuj,čo som povedal,Sophie."Nadvyhol obočie a všetci v hale upreli svoje pohľady práve na ňu-hnedovlasé dievča,ktoré sa znudene opieralo o murovanú stenu,prsty prepletené s Loganom,ktorý jej bozkával krk.Oh nie,toto sa neskončí dobre...Pomyslela som si a vzdychla.Sophie nikdy nebola veľmi populárne dievča.Práve ja do toho nemám čo veľmi kecať,keďže ja populárna nie som ani náhodou.Ale aspoň som nemala takú povesť kurvy,ako ona.Vždy som si myslela,že je štetka.A aby aj nie,keď sa vyspí so všetkými chlapcami z celého Londýna.
,,Krava..."zamrmlala som si popod nos a prekrútila očami.Vytrhla sa s Loganovho náručia a znechutene pozrela na riaditeľa.
,,Čo?"jej namyslený tón hlasu spôsobil,že sa žiaci otočili späť na riaditeľa s obavami v očiach,aby im nebodaj neušla jeho reakcia.Pery skrivil do rovnej čiary a nepekne na ňu zazrel.Stále nemôžem uveriť,že táto tu má byť moja nevlastná sestra.Argh!Moja mama s jej otcom,sa dali dokopy pred niekoľkými týždňami.Najhoršie však je,že dnes prídu ku nám domov na večeru...dokelu.Vážne v tom nevidím veľký význam...
,,Čo som povedal pred dvadsiatimi sekundami,Sophie?"znovu jej zopakoval otázku a vzdychol.
,,Neviem a po pravde ma to vôbec nezaujíma."usmiala sa štýlom -strč sa do prdele.Kurva...Pomyslela som si a otočila sa späť k riaditeľovi.Vidím to tak,že moja budúca sestrička ,sa pomaly ale isto ,dostáva do problémov.
,,Je tu niekto taký,kto by dokázal zopakovať to,čo som povedal?"hneď ako doznela otázka,moja ruka vystrelila do vzduchu,ako neriadená strela,alebo skôr neriadený šprt.Čakala som,kým ma vyvolá...vždy vyvolá mňa.
,,Anna."Vedela som to!V duchu som sa zasmiala.
,,Povedali ste,že nám želáte pekné leto a prosíte nás,aby sme neurobili nič hlúpe."hrdo som sa usmiala nad mojou odpoveďou.Mohla som počuť,ako si o mne každý šepká.
,,Niet divu,že nemá žiadnych priateľov..."povedal niekto,kto sedel za mnou a rozosmial tým väčšinu žiakov.Začervenala som sa a zahambene som sklonila hlavu.
,,Vďaka Anna."opätoval mi úsmev a pokračoval v menšom príhovore.
,,Želám každému pekné leto."rozlúčil sa a zostúpil z pódia.

Stála som na školskom dvore a ticho sa prizerala na všetkých študentov,ktorí sa veselo smiali a odchádzali domov spolu s priateľmi.Hoci si to priznám len veľmi ťažko,bolí to,keď pri sebe nemáte osobu,ktorá by sa o vás zaujímala...Nespomínam si,že by som mala niekedy v mojom nudnom živote nejakých priateľov.Vždy som bola tá bifľoška,skrčená v kúte miestnosti,ktorá nemala nikoho,s kým by sa mohla rozprávať.Nuž,vitajte v mojom živote...

Vracala som sa domov,do obrovského bytu v luxusnej štvrti a rozmýšľala som,ktorú knihu budem čítať až zakotvím v mojej izbe .Možno by som si mohla prečítať Mist,síce som to už čítala štyrikrát,ale...

Odrazu si predo mňa zastala vysoká postava a vytrhla ma z mojich myšlienok.Vrazila som do nej,zakopla dozadu a následne spadla na zadok.
,,Au..."zašomrala som a nadvyhla moju točiacu sa hlavu nahor.
,,Oh,prepáč."povedal tajomným chrapľavým hlasom a kľakol si na kolená,hneď vedľa mňa.
,,Zranila si sa?"Spýtal sa a jeho zelené ustarostené oči sa stretli s tými mojimi.Onemela som.Chlapec,ktorý kľačal vedľa mňa,bol...nádherný.Kto je to?Nikdy som nevidela krajšieho chalana,ako bol on.
,,Ahoj?"rukou mi zamával popred oči,a tak ma vytrhol z toku myšlienok.
,,Som v poriadku."zamrmľala som a sklonila hlavu,v snahe zakryť moju červenajúcu sa tvár.Načiahol ku mne ruku a jemne sa dotkol tej mojej.
,,Čo to robíš?"svoju ruku som stiahla späť k sebe.
,,Pomáham ti postaviť sa."zasmial sa,čím odhalil jamky v lícach a nezbedné iskričky v očiach.Postavil sa,podala som mu ruky a chcela sa zaprieť do nôh,aby ma vládal,no on ma poľahky vyzdvyhol do vzduchu a vytiahol ma na nohy.Pozeral na mňa a tváril sa,akoby videl strašidlo.Následovala som jeho pohľad a zamračila sa,keď som si všimla tmavočervenú krv,stekať pozdĺž mojej ruky.
,,J-ja nez-neznášam krv."triasol sa mi hlas a až teraz som pocítila pálčivú bolesť v dlaniach.
,,A-ani ja."Moju ruku jemne zobral medzi prsty.Pocítila som teplo všade,kde sa ma dotkol.
,,Nemáš vreckovku?"spýtal sa a pozrel na mňa,no ja som len záporne pokrútila hlavou.Urobil krok ku mne a skúmavo sa zahľadel na ranu.
,,Bolí to veľmi?"Naše pohľady sa znovu stretli a srdce som cítila až v krku.
,,Trochu..."zamrmľala som a pozrela na ranu.Cítila som na mne jeho spaľujúci pohľad a tak som otočila hlavu jeho smerom.Jeho hnedé kučeravé vlasy povievali v jemnom vánku hrýzol si spodnú ,jemne ružovú,peru.Zamrkal a odvrátil pohľad od mojej tváre.Bola som ním až príliž ohúrená na to,aby som mohla rozprávať.
,,Naozaj prepáč,ale už musín ísť."povedal a venoval mi malý úsmev.Stáli sme tam a pozerali si bez slov do očí,až kým to čaro neprelomil a nepozrel sa späť na moju ruku.
,,Je to dobré..."zamrmľala som a rýchlo pokračovala.,,Som v poriadku,naozaj...Bývam len tu za rohom,takže to domov nemám ďaleko.Len pokojne choď."silene som sa usmiala.Nechcela som,aby šiel...Nie teraz.Naklonil sa dopredu a drzo ma pobozkal na líce.Otočil sa na odchod,no po niekoľkých krokoch zastal a pozrel na mňa.
,,Veľmi ma to mrzí,veď vieš..."žmurkol na mňa a pokračoval v ceste,až kým sa mi nestratil z dohľadu.Mala som pocit,ako keby bolo moje líce v plameňoch na tom mieste,kde ma pobozkal.Došla som až k domu,stále myliac na bolesť v rukách.Otvorila som dvere a vstúpila do vstupej haly,kde ma už čakaka mama.
,,Ahoj..."pozdravila som ju a z nôh si zošuchla topánky.
,,Čo sa stalo?"pozrela na moje ruky s jej typickým chladným pohľadom.Nechcelo sa mi vysvetľovať jej tú story,a tak som jej zaklamala...Ako vždy.Bolo by to trápne a určite by sa o moje pocity nezaujímala...Nikdy sa nezaujímala.Tak na čo sa mám potom obťažovať rozprávať sa s ňou?Ak by ste chceli vedieť,moja mama je jedna z najvplyvnejších manažérov  v UK...aspoň sa to tak píše v časopisoch.Spolupracuje s toľkými kapelami,že sa ani neobťažujem rátať ich...Každé leto s nimi odchádza na svetové turné a práve tento rok sa ma spýtala,či nechcem ísť s ňou....A dopekla,povedala som áno! (pozn.Nebojte sa,ona tam nepôjde :D a jej mama nie je manažérka 1D ani nič s nimi,
len aby ste si nemysleli :) )

Takže tu je prvá kapitola príbehu Lies. :) Toto bola len taká úvodná časť,dalo by sa povedať :D Za chvíľu to začne naberať grády 3:) MÁTE sa na čo tešiť!
1.-Hoci prvá časť nevyzerá veľmi sľubne,príbeh začne za chvíľu naberať grády ako dom už spomínala :D Však uvidíte :D
2.-Budem pridávať každý týždeň jednu až dve kapitoly :)
3.-V ďaľšej časti bude Sophien pohľad :)
4.-KAŽDÝ,KTO PREČÍTA OKOMENTUJE!!!ABY SOM VEDELA,ČI TO MÁ CENU PREKLADAŤ!!!
5.-Bola by som rada,ak by ste o tomto príbehu povedali nejakým kamoškám,alebo zavesili link tohto príbehu na nejakú fb stránku,či už blog :)
6.-Dúfam,že sa vám to bude páčiť :)

PS: OHODNOŤTE KAPITOLU A OKOMENTUJTE :)

PS1:Včera som čítala poslednú časť a nemohla som prestať revať :D a už viem,prečo sa to volá Lies. :'( Máte sa na čo tešiť,naozaj! :D

PS2: Druhú kapitolu mám už takmer preloženú a varujem vás,v tomto príbehu bude veľa nadávok,keďže tam je jedna z hlavných postáv rebelka Sophie :D

PS3:Ak tu bude veľa komentárov,čoskoro dám ďaľšiu kapitolu :)