Diary:Skončila som...

Ahojte :) Len si tu vylievam srdce zase :) Ak sa vám  nechce,nemusíte to čítať...len keby ste sa chceli o mne dozvedieť zase o čosi viac :)
Na záver pridávam ten spomínaný obrázok :) a WIL pridám pravdepodobne dnes večer :) Ak stihnem :)

Niekedy ostanú určité spomienky na udalosti,ktoré sme prežili.Pamätám si,ako som bola s Ter na pizzi,ako som zmokla,keď pršalo tak,ako už dávno nie.Už sú to iba spomienky...Myslela som si,že je moja kamarátka,na ktorú sa dá spoľahnúť...Za tie roky,za tých vydrbaných päť rokov,som až dnes prišla na to,že nebola v mojom živote absolútne ničím...Ani pravou kamarátkou a ani osobou,na ktorú sa dá spoľahnúť.Bola len obyčajná chudera,ktorá jebe s tridsaťročnými chlapmi,ktorý po ňu chodia pred školu na audine...Opovrhovala ostatnými,nadvyhovala to svoje nakreslené obočie a nikdy,NIKDY som nepočula,ako znie jej pravý smiech.Je to smutné,že klesla až tak hlboko.Kde sú tie časy,keď mala namiesto príčeskov a prefarbených vlasov,svoje bledo hnedé krátke vlasy a netrápilo ju,čo si o nej hovoria ostatní?Netrápilo ju,že na tvári nemá kilo makeupu...Často som chodievalaku nej domov,kde sme obe kreslili spoločný výkres,ktorý dodnes leží u nej v izbe.Keď tak premýšľam...Vlastne ani neviem,ako vypadala s jej hnedými vlasmi,keďže...ehm...časy sa menia...Teraz,keď už stratila všetkých priateľov,všetkých ktorý sa s ňou rozprávali...Je neskoro,že sa mi ospravedlnila.Môže ma prosiť každý deň,no aj tak si o nej budem myslieť svoje.

,,Môžem si sadnúť?"odsunula stoličku vedľa mňa,no ja som ju rázne zasunula a odvrkla:,,Môžeš,ale nie sem."Vymenila som si pohľad s mojou najlepšou kamarátkou z triedy a znovu som sa ponorila do kreslenia.

,,Je..to krásne."ukázala na papier,na ktorý som kreslila plačúce dievča.

,,Aj ty si kedysi vedela pekne kresliť."ceruzku som odložila späť do lavice a otvorila učebnicu z dejepisu.

,,Kedysi..."vzdychla a sadla si na moju lavicu.,,Pamätáš na ten tuš,čo sme vyliali na výtvarke?Ako sme sa spolu smiali a jedli pelendreky?"

,,To bolo dávno."odpovedala som jej stále chladným hlasom.

,,Prepáč...Viem,zmenila som sa...Vymenila som ťa za iných kamarátov,ktorý vedia iba drogovať a piť..."

,,Nevyčítam ti to...práve naopak...Otvorila si mi oči."Priala som si,aby už konečne tá krava vypadla...Vyhýbala som sa pohľadu na ňu,pretože...skrátka som nemala chuť,pozrieť sa na ňu.Skončila som s ňou.

,,Čo je Klaudii?"

,,Nebaví sa s tebou,ako všetci ostatný.Takže by si už mohla vypadnúť aj odo mňa."Postavila som sa a zamierila k ozajstnej kamarátke,ktorú si nesmierne vážim.Ter si sadla späť na svoje miesto a pozorovala smiacu sa skupinku,ku ktorej som sa pripojila...Je to tak...Skazila si to sama.Nikto totižto nepotrebuje falošnú kamarátku,ako je ona.Teraz sa karta otočila a všetci sa smejú z nej.Možno naozaj platí pravidlo,že keď v živote urobíš niečo zlé,vráti sa ti to desaťnásobne.Keď vás človek sklame raz,dá sa mu ešte odpustiť...no ona sklamala viackrát...