Byť,či nebyť?-31.časť

Ahojte :) Konečne som sa donútila napísať ďaľšiu časť :D Teší ma,že aj nový čitatelia to začali čítať a že si to podstivo prečítali od prvej časti :) Patrí vám moja vďaka :) Tak si užite časť :) Hope u like it :)

Potichu som za sebou zaklapla dvere na izbe.Podišla som k oknu,ktoré som následne otvorila a nadýchala sa čerstvého vzduchu.Mala som sa vtedy hodiť pod vlak,alebo som mala nastúpiť na iný!Nikdy som ich nemala stretnúť...Ale čo je vlastne medzi mnou a Harrym?Raz sme sa bozkávali.Povedal,že ho priťahujem,no nič viac.Potom som odišla na motorke s úplne neznámim človekom,ktorý ma nadrogoval.Harryho som nikdy nemala rada,tak prečo mi spôsobil v hlave taký zmätok?Potrebovala som sa s niekým porozprávať...Pomalým krokom som zišla dole schodmi.Teta ešte v izbe svietila a to mi oznamovalo,že nespí.Pootvorila som dvere od jej izby a nakukla dnu.

,,Ahoj,Emily.Čakala som,že príjdeš."vrelo sa na mňa usmiala a poklepala na miesto,vedľa nej.Vstúpila som do izby,kde rozvoniavala škorica s vanilkou.Zhlboka som sa nadýchla a spomenula si,ako dobre som sa kedysi mala pri dedovi.

,,O čom rozmýšľaš,Emily?"do ruky uchopila hrebeň a začala si česať šedé vlasy.

,,O dedovi...Rozmýšľam,aké by to bolo,nenasadnúť na ten prekliaty vlak...nestretnúť Harr-"uvedomila som si,čo som práve povedala,sklonila som hlavu a čakala,ako zareaguje.

,,Aké by to bolo?Možno by si bola šťastná niekde inde,no možno by si sa nikdy nezamilovala."

,,Ale ja predsa nikoho nemilujem."usmiala som sa.

,,Vieš,si presne ako tvoja mama."

,,Tiež sa zamilovala?"sadla som si pohodlnejšie a vdychovala úžasnú vôňu...vôňu láskavosti.

,,Áno,ale...nebol to obyčajný chlapec.Bol starší a chcel...no...chcel..."

,,Chcel sa s ňou vyspať."dokončila som za ňu.Prikývla a odložila hrebeň,späť do skrinky.

,,Teraz však nejde o tvoju matku,Emily.Ide o teba...niečo ťa trápy."zamračila sa.

,,Harry...Jeden chlapec...neobyčajný chlapec...Nahneval ma."

,,Čo spravil?"

,,On-on...tvári sa,ako majster sveta,ktorý môže mať každú!"Teta sa zasmiala.

,,Presne tieto slová mi povedala tvoja matka,pred 15timi rokmi."

,,A ako to dopadlo?Chodili nakoniec spolu?"pramienok vlasov som si obtočila okolo prstu a pomaly sa zdvyhla z postele...teta je už určite unavená.

,,Nie.Kým ona bojovala sama so sebou,vybral si inú."Keby to tak bolo aj v mojom prípade...

***

Pootvorila som jedno oko,keď som počula,ako teta volá moje meno.Prekrútila som očami a pretočila sa na druhý bok.

,,Emily!Keď neodpovedáš,posielam ho hore!"Hore?Koho?Určite nejaký balíček od rodičov...Nechápem,na čo mi to vlastne posielajú...ako keby nevedeli,že to aj tak vyhodím do koš...-

,,Harry?!"perinu som si vytiahla až po bradu,keďže som včera zaspala iba v nohavičkách.,,Č-čo tu robíš?!"panikárila som...Neviem,či to bolo tým,že som bola pod perinou takmer nahá a Harry,najväčší úchyl na svete,stál dva metre odo mňa,alebo to bolo tým,že som sa s ním nechcela rozprávať.Zahryzol si do spodnej pery,čím sa snažil potlačiť svoj úsmev a založil si ruky za chrbtom.

,,Prepáč,že som ťa tu takto prepadol,ale...chcem sa ti ospravedlniť za ten včerajšok."vzdychol a prisadol si ku mne na postel.Perinu som zovrela ešte väčšmi.

,,T-to je v pohode...."vypotila som zo seba a pritisla sa úplne ku stene.

,,Takže...Čo keby sme začali od začiatku?"milo sa usmial a roztvoril ruky.

,,Ja som Harry,teší ma."čakal,že mu vpadnem do náruče,no ja som sa len naňho nemo prizerala a napokon ospravedlňujúco povedala:,,Aj mna teší,ale keď by som ťa chcela objať,spadla by mi perina a...no povecme,že na sebe nemám skoro nič."Harrymu zaiskrili oči,keď sa usmial.Nechcela som vedieť,čo sa mu práve odohráva v hlave.

,,Vieš,chcela by som sa...ehm...obliecť."Harry pretočil očami a rukou si prikryl oči.

,,Opovážiš sa pozrieť a si mŕtvy!"varovala som ho a rýchlim pohybom zo seba zhodila perinu.Zo skrinky som vytiahla podprsenku a tričko,ktoré som si následne obliekla.

,,Už?"spýtal sa znudený Harry,ktorý mal ešte stále ruku na očiach.

,,Môžeš."odpovedala som mu,keď som na sebe mala iba nohavičky a tričko.Zo stoličky som uchmatla riflové kraťasy a rýchlo si ich obliekla.Harry nado mnou nechápavo pokrútil hlavou a zasmial sa.

,,Nikdy nepochopím ženskú logiku...Vadí vám,keď sa máte pred chlapmi vyzliecť do podprsenky a nohavičiek,no v plavkách vám to nevadí."

,,Harry,pri tebe by som sa cítila blbo aj v plavkách."zasmiala som sa a prisadla si k nemu na postel.

,,Tak to budeš musieť risknúť,pretože dnes sa ideme kúpať k jazeru."zahlásil.

,,Aký si si istý..."podpichla som ho a stále uvažovala,či ho poslať preč,alebo mu dovoliť ostať celý deň...

No,nie som si istá,či je to dobré,pretože ma vôbec nenapadalo,ako mám pokračovať :D Ale tak dúfam,že sa vám to páči :) Budem rada,ak okomentujete,keď ste prečítali ;)