Byť,či nebyť?-30.časť

Ahojte :) Dnes pridávam časť pre starých čitateľov :) Uvidím,ako sa to uchytí :D Ak prečítate,okomentujte prosím,aby som vedela :P :D What is Love bude zajtra :))



Z pohľadu Emily:

Heath mal položené ruky na mojom páse,keď hrali pomalú pesničku.Na parket sa pridalo niekoľko párov,takže sme nevzbudzovali veľkú pozornosť.

,,Heath?Dám si na chvíľu pauzu."povedala som a predierala sa pomedzi zadýchaných tanečníkov.Sadla som si na lavičku a pozorovala tancujúcich ľudí.

,,Vidím,že sa bavíš."myklo ma,keď som počula Harryho hlas,tesne pri mne.Srdce mi začalo biť nepravideľne,keď položil jednu ruku na moje stehno.Obdivuhodne zahmkal a prisadol si ku mne.

,,Smiem prosiť?"nastavil mi ruku a usmial sa na mňa tým jeho typickým úsmevom.

,,Nie.Choď si za Chloe."pokrútila som odmietavo hlavou.Harry sa uškrnul.

,,Niekto tu žiarli."žmurkol na mňa a ja som mu následne vyplazila jazyk.Jeho správanie ma fakt štvalo.Vážne si myslí,že môže mať každú,na ktorú si ukáže?Odstrčila som mu ruku a zamračila sa na neho.

,,Ale,Emily.Nechcem nič viac,než jeden tanec s tebou."pousmial sa a zastal si predo mňa.

,,No vidíš...A ja chcem hodinky s vodotriskom."Harry sa zasmial a vytiahol ma na nohy.Vytrhla som sa mu a kráčala k východu.Zrazu som pocítila jeho ruky,okolo mojich nôh a zvrieskla som,keď si ma so smiechom prehodil cez plece.

,,Daj ma dolu!Počuješ?!Chcem,aby si ma pustil!"panikárila som.

,,A ja chcem hodinky s vodotriskom."zopakoval moje slová a zatočil sa so mnou.

,,Harry,prestaň!"

,,Milujem,keď ma voláš Harry."znova sa usmial a ja som si dala v duchu poriadnu facku.

,,Harold!"tento krát som si dala pozor,aby som ho neoslovila Harry a buchla som ho do chrbta.Zložil ma a chytil za boky.Dlaňami som mu tlačila proti hrudi,keď sa ku mne snažil nakloniť a drzo ma pobozkať na tvár.

,,No tak,uvoľni sa trochu."chytil ma za zadok a pritlačil si ma úplne k sebe.Už som sa neovládla a vlepila mu facku.Neveriacky na mňa zamrkal,no hneď sa mu na tvári objavili jamky,keď sa drzo usmial.

,,Ty sa nikdy nezmeníš,čo?"

,,Ako vidím,ani ty Styles.Kedy ti už konečne dopne,že nemôžeš mať každú?!"vytrhla som sa mu a otočila sa na odchod.

,,Tak toto ti vadí?Bojíš sa,že by si mi podľahla,ako ostatné?Chceš byť iná,ako ony..."
Tento krát som sa zasmiala ja.

,,Ach,bože...Tvoje ego je ešte väčšie,ako som si myslela."znechutene som sa na neho pozrela a odišla som.Prechádzala som cez bránu,keď ma zastavil vrátnik a zakričal:,,Potrebujete vrátenku,ak sa chcete potom vrátiť!"

,,Nechcem!"vykríkla som,hoci on za nič nemohol.

Z HARRYHO POHĽADU:

Pozeral som sa na odchádzajúcu Emily,ktorú som tak nahneval.Fajn,Harold...Toto si posral.Uvedomil som si,že mala pravdu.Nemôžem mať každú...ale ja inú nechcem!Chcem ju...ale práve túto jedinú,nemôžem mať.

,,Harry."za mnou sa ozval Chloein hlas a jej ruka mi pristála na ramene.Otočil som sa tak,aby som na ňu videl.Prekvapil ma jej chápavý pohľad,keď si ku mne prisadla.Inokedy by som jej provokačne položil ruku na stehno,no teraz som to neurobil.Nemal som chuť zvádzať niekoho iného,ako Emily.

,,Choď za ňou."ukázala na Emily,ktorá práve opúšťala diskotéku.Nesúhlasne som pokrútil hlavou a zadíval sa do zeme.

,,Nechce ma vidieť."zamrmlal som a ruky si zložil do lona.Zatvoril som oči a snažil sa na nič nemyslieť.

,,Je čudná."Chloe pravdepodobne nechápavo pokrútila hlavou a usmiala sa.

,,Je iná."protestoval som.

,,Ja viem...To preto ju chceš."Otvoril som oči a zadíval sa na Chloe.Trochu mi pripomínala Heaven.Bola...taká svojská...Proste Chloe.Pritiahol som si ju k sebe a zovrel v pevnom objatí.Hlavu si položila na moju hruď,takže som mohol cítiť slzy,ktoré mi zmáčali tričko.Potichu vzlykala,keď som ju hľadil po vlasoch.

,,Neplač..."zašepkal som a palcom jej zotrel stekajúcu slzu.

,,Nemôžem prestať plakať.Je príliž veľa spomienok na to,aby som prestala."Chápavo som prikývol a zadíval sa k východu zo štadióna.Emily nikdy nebudem môcť mať.

Z POHĽADU EMILY:

Sedela som na lavičke,s pokrčenými nohami,o ktoré som si opierala hlavu.Pozorovala som dievča pri telefónnej búdke,ako telefonuje s mamou.S mamou...Vždy som žiarlila na každého,kto mal rodičov,čo sa zaujímali o svoje dieťa.Vždy som si myslela,že aj ja som mala...No to som bola ešte malá.Nedokázala som si priznať,že sa o mňa nezaujímajú.Vždy som ich obhajovala a kryla pred ostatnými.Lenže to som vtedy nevedela,že otec nie je na pracovnej ceste a mama nie je vo fitku.Obaja sa odrbávali navzájom.Ale predovšetkým najviac okašlali mňa.Pozrela som sa na svietiaci mesiac na oblohe a prisahala som si,že ja sa nikdy nevydám.Nikdy nebudem,ako moja mama.