Troubles.-10.kapitola

Áno,áno viem...Som úžasná :D Vidíte?Keď rýchlo komentujete,tak na ďaľší deň tu máte novú kapitolu :) Všetko sa dá,keď sa chce :) Táto kapitola je už podľa mňa zaujímavejšia :) No posúďte sami

10+ KOMENTÁROV

Otvorila som dvere na obchode a vykročila do tmavej ulice,osvetlenej pouličnými lampami.Na lavičke pri chodníku sa črtala niečia postava,ktorá ma vzápätí zaregistrovala.V tej tme som nedokázala roznoznať,kto sedí na lavičke a pozerá mojim smerom.Pomalým krokom som sa vydala po chodníku,čo znamenalo,že musím presť okolo lavičky.Čím bližšie som k nej bola,tým viacej som rozlišovala strapaté vlasy,smutné oči a napokon aj tetovanie pod kľúčnou kosťou.

,,Louis?Čo tu robíš?"zostala som zarazene stáť a pozerať na neho.

,,To by som sa mal spýtať skôr ja teba.Je nebezpečné potulovať sa po uliciach takto večer a navyše sama."oponoval mi.Podľa jeho hlasu som hneď spoznala,že je opitý.

,,Louis.Si opitý...povedz mi,čo tu dopekla robíš."obišla som lavičku a sadla si vedľa neho.

,,Neprišla si...."šepol a pozrel kamsi do neznáma.

,,A ty sa divíš?"nadvyhla som obočie a nechápavo nad ním pokrútila hlavou.Pozrel na mňa šedomodrými očami a pokrútil hlavou,že nie.

,,Čo tu teda robíš?"Louis stisol pery do rovnej čiary a zamyslel sa.Ticho ktoré medzi nami práve vládlo,bolo príjemné.Louis však hľadal spôsob,ako ho prelomiť.

,,Nebolo ľahké byť t-tam.Kurva, vôbec to nie j-je divoká párty,Sophie."

,,Louis,hudbu počuť až do mojej izby.Takže tam nie si,pretože to nie je divoká párty?...Prosím ťa,Louis."povedala som posmešne a následne sa postavila z lavičky.Urobila som pár krokov od neho,keď ma zastavili jeho slová.

,,Čo to nechápeš?Všetci tam kurva spomínajú na Angelu!Domom sa ozýva hlasná hudba.Všetky jej obľúbené pesničky!Zarývajú sa mi pod kožu a ty si ani nevieš predstaviť tú skurvenú bolesť!Nevieš-š...nevieš si to predstaviť."rozkričal sa a pozrel mojim smerom.Z očí mu blčal hnev.Otvorila som ústa,aby som niečo povedala,no vzápätí som ich hneď zavrela.Nebolo čo povedať.Všetky slová sa mi zasekli v hrdle.Do ruky som uchopila nákup a keď už som sa otáčala na odchod,vyletelo zo mňa:,,Nemôžem ťa tu nechať v takomto stave."

POHĽAD JESAMINE:
(pustite si)

Predtým ako som stisla kľučku na dverách som sa zhlboka nadýchla.V dome hlasno hrala pesnička od Coldplay a aj keď som sa usilovne obzerala,nikde som nevedela nájsť Nialla.Ktosi mi do ruky vtisol farebný kelímok s priehľadnou tekutinou,no nestarala som sa o to,kto to bol.Položila som ho na najlbližšiu poličku a poťukala na plece nejakému chalanovi,ktorý sa následne otočil ku mne.

,,Nevidel si Louisa?"nervózne som si zahryzla do spodnej peri a pozrela na pekného vysokého chlapca.

,,Myslím,že je v posteli."odvetil a usmial sa na mňa.

,,Oh...v posteli?Predpokladám,že nespí..."skonštatovala som a predsa len opäť zobrala kelímok s alkoholom do ruky.

,,No sám určite nie."hlasno sa zasmial a štrngol svôj kelímok o ten môj.Sklopila som zrak.Kedy sa stihol takto zmeniť?Kde sa podel ten Louis,ktorého som kedysi milovala?Zmizol...Zmizol presne tak,ako moja láska k nemu.Pozrela som na početnejšiu skupinku teenagerov,ktorý sedeli po zemi,alebo na gauči a pozerali domáce videá.Pristúpila som k nim a oprela sa o hranu steny.Na obrazovke sa vinímala Angela,ktorá hrala na klavíri v Louisovej izbe.Ten deň si pamätám,akoby to bolo včera.

~Flashback~

,,Ahoj Jesa."pozdravila ma Angela a končekmi prstov prešla po klavíri.

,,Ahoj."usmiala som sa a sadla si na postel.

,,Kde si nechala Louisa?"opätovala mi úsmev a začala si potichu pohmkávať jej najoblúbenejšiu pesničku.

,,Je v kuchyni.Pripravuje nám jedlo."odpovedala som a potichu si vzdychla.

,,Môj brat je dobrý chlapec...Len niekedy nevie,čo chce."vstala od klavíra a prisadla si ku mne.

,,Ako to myslíš,že nevie čo chce?"zvedavo som na ňu pozrela,no ona sa len usmiala a opäť sa presunula ku klavíru.

,,Ktorá je tvoja najoblúbenejšia pesnička?"Angela bola vždy tak trochu nad vecou.Možno preto jej Louis veril viac,ako komukoľvek inému.

,,Wild Horses."Angela sa zasmiala a po chvíle zamyslenia,povedala:

,,To je príliž deprimujúce.Čo tak Last Friday Night?"Pokrútila som nad ňou hlavou a započúvala sa do prvých tónov pesničky.Vo dverách sa medzitým objavil Louis a v jednej ruke držal kameru.Angela mu vyplazila jazyk a začala sa blázniť.

~KONIEC FLASBACKU~

,,Si v pohode?"vedľa mňa stál zase ten čiernovlasý chalan.Zahnala som slzy,ktoré sa mi počas videa vtlačili do očí a potichu som prikývla.

,,Náhodou si tu nevidel takého blonďáka v jeansoch a bielom tričku s čiernou koženou bundou?"Chlapec vedľa mňa sa hlasno zasmial.

,,Prišla si sem každého hľadať?...Náhodou som ho videl na záhrade pri hojdačke."

,,Vďaka."prameň vlasov som si zastrčila za ucho a pretlačila sa okolo neho rovno na záhradu.

,,Konečne som ťa našla."pozrela som na Nialla,ktorý sa hojdal na hojdačke spolu s dvoma dievčatami.Usmial sa a vyhupol na nohy.Zaťahal ma za ruku a viedol na koniec záhrady.

,,Vďaka,že si po mňa prišla.Nevedel som,že je to Angelina oslava,prepáč."pohľadil ma po líci a ospravedlňujúco na mňa pozrel.

,,No,je pravda,že sa tu necítim práve najlepšie.Ale táto oslava pre Angelu sa mi vidí ako dobrý nápad."mykla som plecom a skleslo dodala:,,Určite by sa jej to páčilo."

,,Keď myslíš...Videl som ju iba raz,keď som ťa prišiel vyzdvyhnúť u Louisa."povedal zamyslene a keď zbadal,že v ruke zvieram pohár s alkoholom,vystrašene mi ho vytrhol a vlial do seba.,,Nezabúdaj,že ešte stále si moja mladšia sestra."

,,Neboj sa.Nepila som z toho.Som tu autom,spomínaš?"prekrútila som očami a po chvíli rozmýšlania povedala: ,,A kde je Louis?Ešte som ho tu dnes nestretla."

,,Neviem.Bol tu,keď som sem prišiel.Potom sa kamsi vyparil."rozhodil rukami a chytil ma za plece.,,Poďme domov."
Prikývla som a držiac ho za zápästie som sa začala predierať pomedzi ľudí.

Pohľad Sophie:

,,Počkaj tu a ničoho sa nechytaj.Hneď som späť."Zatlačila som do Louisovej hrude a proti jeho vôli ho posadila na moju postel.Rýchlo som zbehla dolu schodmi a ako tank sa vrútila do kuchyne,keď som sa potkla o Joeovu tréningovú tašku.Mala som šťastie,že moja mama má naozaj tvrdý spánok a je veľmi ťažké zobudiť ju.Otvorila som chladničku a do skleneného pohára naliala trochu mlieka.Krabicu od mlieka som vrátila do chladničky a zo skrinky som vytiahla nejaké pečivo ešte z rána.To mu bude musieť stačiť.Spolu s "potravinami" som opäť vybehla hore schodmi a plecom zatlačila do dverí,ktoré sa následne pootvorili a ja som mohla vôjsť dovnútra.Naskytol sa mi pohľad na Louisa,ako stojí pri mojom šatníku a v jednej ruke drží moje čierne čipkované spodné prádlo a v druhej krémové minišaty,ktoré mi pred tromi mesiacmi kúpila mama,no na môj vkus sú príliž odvážne,a tak som ich ešte na sebe nemala.Pohár s pečivom som položila na stôl,následne rýchlo pribehla k Louisovi a vytrhla mu moje oblečenie.

,,Keby si si to obliekla,asi by som ťa pretiahol hoc aj na verejných záchodoch."šibalsky sa usmial a poslal mi vzdušný bozk.

,,Ako keby si niečo také už s nejakou štetkou nevyskúšal...A povedala som,ničoho sa nechytaj.Ktorej časti tej vety si
neporozumel?!"

,,Si prudko sexy,keď sa hneváš."na tvári sa mu opäť objavil drzý úsmev a chrbtom sa oprel o môj šatník.Zahryzla som si do jazyka,aby som mu nevynadala.Spodné prádlo som vhodila do šuflíka a šaty zavesila na vešiak presne na to miesto,kde vyseli nedotknuto tri mesiace.Zatvorila som dvierka od šatníka a presunula sa ku stolu,odkiaľ som zobrala pohár a ruku s pohárom načiahla k Louisovi.

,,Tu máš.Vypi to,bude ti lepšie."Zobral si odo mňa pohár s mliekom a priložil si ho k nosu.Zrejme bol presvedčený o tom,že ho chcem niečim otráviť.Nieže by som nechcela...Napokon si ho priložil k perám a kúsok si z toho odpil.

,,Je to mlieko."poznamenal s odporom v tvári a pohár tresol o písací stôl.,,Ja mlieko nerád."

,,Oh,Louis!Vypi to!"načiahla som sa pre pohár,s cieľom donútiť ho všetko to vypiť,keď som zrazu okolo pásu pocítila jeho veľké dlane a v momente som bola na ňom pritisnutá.Pozeral na mňa žiadostivým pohľadom a dlaňami zišiel po mojom chrbte až na bedrá.

,,Louis,prestaň.Nevieš čo robíš."odstrčila som ho od seba a zo stola zobrala pohár s mliekom.,,Vypi to."

Už ste trošku pochopili,kto je Angela? :) Nebojte sa,ešte o nej budete veľa počuť.Mám s ňou plány.Ako s ňou,tak aj s Niallom a Jesamine :D
Vaše názory?
A čo hovoríte na nový vzhľad blogu?Páči/nepáči?

Troubles.-9.kapitola

Tak,tu je konečne nová časť :) Predsa s ňou ale nie som spokojná,a tak tu máte zajtra,alebo pozajtra novú :D Uvidím,koľko komentárov mi darujete ;)
Ďaľšia bude lepšie,I promise :)

10 KOMENTÁROV +

Pohľad Nialla:(keď sa vrátil od Sophie)

,,Aký bol prvý deň v škole?"Jesamine sa rozvalila na mojej posteli,načiahla sa ku strunám gitary a následne na ne brnkla prstom.Pousmial som sa a sadol si k nej.

,,Bol zaujímavý..."odpovedal som trochu vyhýbavo,čo si samozrejme hneď všimla.

,,Zaujímavý?"nadvyhla obočie a zasmiala sa.Hlavu si položila na moju hruď a rozhodla sa vypočuť ma.Medzi prsty som uchopil prameň jej tmavohnedých vlasov a rozdelil ho na tri časti.Usmiala sa a nechala ma,aby som jej zaplietol malý vrkôčik.Myslím,že práve teraz nastala správna chvíľa,aby som jej povedal zopár informácií.

,,Jesa?"ozval som sa a pramienok jej vlasov opatrne preložil cez druhý.

,,Hm?"nadvyhla hlavu,čím na mňa upriamila veľké modré oči.

,,Louis je so mnou vo futbalovom týme."vydýchol som a pery zovrel pevne do jednej tenkej čiary.Na čele sa jej vytvorili z mračenia chvíľkové vrásky a o niekoľko sekúnd sa posadila a oprela sa o stenu izby.

,,Práve tohto som sa obávala,Niall.Vedela som,že Doncaster je oproti Londýnu malé mesto..."povzdychla si a končekmi prstov prešla po malom vrkôčiku,ktorý som jej nešikovne zaplietol.Viem,že k nemu ešte stále niečo cíti...len neviem,či je to niečo láska.Nechcem,aby sa pre neho viac trápila.

,,Ako...Ako sa má?"šepla a zvedavo na mňa pozrela.

,,Nie je taký,akého si ho poznala,Jesa."povedal som nejasným spôsobom,no takáto odpoveď jej musí stačiť.,,Cítiš k nemu niečo?"

,,Ľútosť..."šepla a pozrela mi do očí.Veril som jej.

Pohľad Sophie:

,,Vidíme sa na telesnej."zabuchla som skrinku a rýchlo mávla Alice,ktorá dlaňami tlačila do dvierok jej skrinky,v snahe zavrieť ju.Z vrecka na jeansoch som vylovila niekoľko pencí,ktoré som bola pripravená vhodiť do automatu so sladkosťami a stlačila som A12,čo bola moja obľúbená tyčinka Snickers.Následne som do malého otvoru pre mince vhodila pence.Z kolónky vypadol Snickers,a tak som sa poň načiahla.

,,Akú sladkosť mi odporúčaš?"Niall sa oprel o hranu automatu a skúmavo pozeral na pestrý výber.Pretrhla som obal od mojej tyčinky a vzápätí,už s plnými ústami,povedala:,,Jednoznačne Snickers."Niall sa na mne potichu zasmial a taktiež stisol tlačídko A12.

,,Takže Snickers."zamrmľal a zohol sa po tyčinku.Potichu som si ujedala zo sladkosti,zatiaľ čo Niall bojoval s obalom.Otvorí to aj niekedy?Je naozaj komický.Teraz už mal obal medzi zubami a snažil sa ho odtrhnúť.Zasmiala som sa a tyčinku mu vytrhla z ruky.V priebehu dvoch sekúnd som pretrhla obal a s úsmevom mu ju vrátila.

,,V otváraní tyčiniek som nebol nikdy dobrý."povedal zahanbebne a vykročil popri mne.

,,Nebyť mňa,nikdy ju neotvoríš."zachichotala som sa a prstom ho šťuchla do rebier.Urazene na mňa pozrel a zamrmľal si popod nos,že to nie je vôbec vtipné.Vyšli sme na studený novembrový vzduch,ktorý aspoň trochu ohrievali slnečné lúče,ktoré sa drali spoza mrakov.Obaja sme namierili k štadiónu,kde som už odtiaľto mohla vidieť Joea spolu s Louisom a Ianom.

,,Si s Louisom v pohode?"pozrela som na Nialla,ktorý ešte stále jedol tyčinku.Do úst si vložil posledný odhryznutý kúsok a obal pokrčil v hrsti.

,,Nikdy som s ním nebol v pohode."povedal vážne a obal odhodil do smetného koša pri futbalovom ihrisku.Jasné...ako som mohla zabudnúť na Jesamine?Možno,že Niall vie prečo ju Louis pustil k vode.

,,Niall?Prečo sa Louis rozišiel s Je-..."Pohľad sa mi stretol s Louisom,ktorý vstal z trávnika a rázne si to namieril mojim smerom.Ach nie...

,,Ide sem."ticho poznamenal Niall a venoval mi neistý pohľad.

,,Radšej choď Niall..."stisla som mu plece a bola som odhodlaná čeliť Louisovi.Niall sa povzbudivo pousmial a zamieril na trávnik k Joeovi a Ianov a spolu s nimi odišiel do šatne.Louis bol naopak stále bližšie a bližšie ku mne a mňa desila skutočnosť,že sme tu sami.

,,Dnes o siedmej."pristúpil ku mne s takýmito slovami a očami rýchlo preskúmal moju postavu.

,,Už som ti predsa povedala,že neprídem.Alebo potrebuješ písomné vysvetlenie?"totálne ma štval.

,,Pekne sa obleč.Vyzdvyhnem ťa."pousmial sa a zvrtol sa na päte.Nikdy som nemala takú veľkú chuť niekoho zabiť.Na tú párty však nepôjdem.Aj keby sa rozkrájal,nepôjdem tam.

,,Phi!"zvolal na mňa Leein hlas a následne som ju videla utekať smerom ku mne.

,,Ahoj."pousmiala som sa a pozrela smerom,ktorým kráčal Louis.

,,Čo chcel?"nechápavo na mňa pozrela a ukázala na Louisa.Mala by som jej povedať pravdu?

,,Nič,vravela som mu o literatúre."Klamárka!Lee iba prikývla a zaťahala ma ku šatniam.

×××

,,To si zo mňa robíte srandu!"zo spŕch vybehla napajedená Hannah iba v uteráku.Hneď som vedela koľká bije.

,,Neboj sa,nie je to až také zlé.Iba si z teba urobia srandu a oblečenie ti po chvíle vrátia."prehovorila som a zašnúrovala si topánky.Hannah sa chystala stisnúť kľukču a výjsť zo šatne,no niekto z vovnkajšej strany dvier, ju predbehol.Zapotácapa sa a vrazila do Niallovej hrude.

,,Prepáč."postavil ju na nohy a rozpačito sa pousmial,keď zbadal,že okolo tela má omotaný len uterák.,,Toto bude asi tvoje."do ruky jej podal Hannino oblečenie,ktoré jej ukradli futbalisti.Hlavou mi preblesla myšlienka: Prečo by to robil?Prečo by jej vracal oblečenie?

,,Sophie?"až teraz som si uvedomila,že všetky pohľady spočívajú na mne.

,,Hm?"zmätene som naňho pozrela.

,,Ideš sem na chvíľu?"hlavou ukázal na chodbu,a tak som pomaly prikývla,zabuchla skrinku s telesnou a vybrala sa za ním.Chrbtom sa oprel o bielu stenu a sklonil hlavu,akoby o niečom rozmýšľal.

,,Louis...ťa pozval na párty."skonštatoval a konečne mi pozrel do očí.Otvorila som ústa,aby som sa obhájila,že ja tam ísť nechcem,no Niall ma predbehol.

,,Vieš,som futbalista a tak ma pozval...dalo by sa povedať,že zo slušnosti.Ale to slovo mi k nemu veľmi nepasuje."usmiala som sa a čakala,čo dodá.,,A tak ma napadlo...no...Viem,že je to jeho párty,ale...čo keby si...čo keby si tam išla so mnou?"

,,Niall ja...nemám v pláne ísť tam ani s Louisom a ani s tebou.Proste zostanem doma...Prepáč."Ruky som si vopchala do vreciek.Nebola som zvyknutá odmietať chlapcov.Teda...doteraz sa mi nenaskytla žiadna príležitosť s chlapcami.Nikdy som nemusela zvažovať,či pôjdem na párty.Párty bolo pre mňa vždy niečo nepoznané a tak veľmi vzdialené...A teraz som zrazu pozvaná na najočakávanejšiu párty roka.

,,Oh,to je...v poriadku.Jasné,chápem ťa.Tak ja...už pôjdem."vykoktal,venoval mi rýchly pohľad a otočil sa na odchod.Potichu som vzdychla a keď už otváral hlavné dvere z masívneho dreva,zvolala som:,,Mimochodom,to čo si urobil pre Hannah,bolo šlachetné."

,,Aha...šlachetné."pousmial sa a zatlačil do dvier.

,,Aj s ním si sa rozprávala o literatúre?"Lee vyšla zo šatne zasmiala sa na vlastnej otázke.

,,Ehm...dajme tomu."Lee pretočila očami a spolu sme vyšli z areálu telocvične.

×××

Tašku som hodila na chodbu k veľkému zrkadlu a presunula sa do kuchyne.Pohľad mi padol na veľké nástenné hodiny,ktoré ukazovali čas štyri poobede.Z chladničky som vybrala jahodový jogurt a zo šuflíka lyžičku.S jogurtom v ruke som uchmatla tašku a vyšla hore schodmi až do mojej izby.Jogurt som položila na stôl v pláne skonzumovať ho neskôr.Vošla som do kúpeľne a odlíčila sa.Vlasy som si zopla do vysokého copu a prezliekla sa do teplákov a trička.Sadla som si za stôl a ponorila sa do hromady učenia.

Nedalo sa mi poriadne sústrediť na dané učivo,keďže Louis býva na tej istej ulici ako ja,a tak bola hlasná hudba počuť až do mojej izby.Vstala som,aby som zavrela okná a tak aspoň trochu utlmila hlasnú hudbu.Na nohy som si našuchla papuče a zbehla dole schodmi,trochu sa odreagovať pri televízore.

,,Ty si nešla k Louisovi?Joe spomínal,že robí menšiu narodeninovú oslavu."z gauča sa ozvala moja mama,ktorá v ruke držala knihu a pozorne čítala riadok po riadku.

,,Menšiu?"neveriacky som nadvyhla obočie a načiahla sa po ovladač.,,A navyše,pokiaľ viem,narodeniny má v decembri.A kto by robil oslavu v utorok?"

,,Tá oslava nie je usporiadaná pre neho.Je pre Angelu."odmlčala sa a po chvíle ticha povedala: ,,Je to od neho veľmi pekné."

,,Angela je mŕtva."povedala som sucho a šťukla tlačítko na ovladači.

,,Sophie...Angela bolo dobré dievča."hlesla a zavrela knihu.

,,Možno až príliž."šepla som a pozrela na mamu,ktorá váhavo prikývla.Zdalo sa mi však nevhodné využiť jej narodeniny k tomu,aby sa mohol poriadne opiť a prípadne niekoho dostať do postele.Naozaj si to od neho nezaslúžila.Mama sa postavila z gauča a oznámila mi,že ide nakúpiť.

,,Čo keby som šla ja?Čo potrebuješ?"vyskočila som na nohy.Nutne som sa potrebovala nejako odreagovať.

,,Tak fajn...môžeš ísť ty,keď chceš.Dám ti zoznam.Nie je to veľa vecí."

×××

Zastala som pred dverami vysvieteného obchodu a následne vstúpila dovnútra.Žetón som vopchala do nákupného vozíka a vykročila k regálom.Z vrecka na bunde som vytiahla krikľavo zelený lístok a očami prebehla zoznam.

-Šampón na vlasy
-Chlieb
-Vreckovky
-Cukor
-Múka
-Olivový olej
-Prášok do pečiva (5ks)
-Škorica

Postupne som chodila od regála k regálu a do vozíka vhadzovala potrebné potraviny.Keď v košíku bolo všetko,čo som potrebovala,zaplatila som a nákup pokladala do dvoch igelitových tašiek.Tašky boli celkom ťažké,no tú chvíľu to vydržím.Otvorila som dvere na obchode a vykročila do tmavej ulice,osvetlenej pouličnými lampami.Na lavičke pri chodníku sa črtala niečia postava,ktorá ma vzápätí zaregistrovala.V tej tme som nedokázala roznoznať,kto sedí na lavičke a pozerá mojim smerom.

Môžem vám prezradiť,že sa to ešte všetko poriadne zamotá ;) Zaujíma vás,kto je Angela a aj Jesamine?Muhahaaaah :D Postupne sa to dozviete...časom :D Niečo sa pravdepodobne dozviete v ďaľšej kapitole :P Inak čo si tak celkovo o tejto poviedke myslíte O.o?Páči sa vám vlastne?

Som fakt nemožná...

Lásky Moje,
prepáčte,že už dlho nebola časť,ale ja som v prdeli .__. vôbec ma nič nenapadá,nekope ma múza a novú kapitolu som už skúsila  napísať najmenej 5x :'( Ale stále som to zmazala s myšlienkou,že tá kapitola je na hovno :/ Neviem,dnes sa pokúsim dáko zresetovať,alebo čo a zajtra by teoreticky mohla byť nová kapitola :)
Prosím nehnevajte sa,ale fakt by bola tá kapitola zlá :/
Love Ya <3

Troubles.-8.kapitola

Včera som novú kapitolu pridať nestihla,ale dnes som sa premohla,pretože som vám sľúbila,že ak budete dobré,tak pridám :D Akože...nasrala som sa na moju lenivú sestru!Včera mi SĽÚBILA,že mi dnes stiahne diel Pretty Little Liars a ja som sa ako tá najväčšia krava tešila,že si to večer pozriem...Ako keby som ju nepoznala...Takže môžem ísť rovno spať,lebo nemám čo robiť.LIKE!Ale najviac ma sere proste,že mi povedala včera (citujem) : ,,Stiahnem ti to zajtra...Sľubujem." Uhm...
Posnažím sa časti pridávať čo najčastejšie,možno že aj každý druhý deň :) Uvidím,ako rýchlo budete komentovať a ako to všetko postíham.
Neviem,či je kapitola dobrá :D posúdte vy. :D A prosím si dlhé komentáre :D

10+ KOMENTÁROV

,,Neboj sa,Phi."usmial sa a pozrel mi rovno do očí.Mala som pocit,ako keby mi nepriamo sľúbil,že sa mi nič nestane.Louis bol však známy tým,že nikdy nič a nikomu nesľuboval.Presne tak,ako nikdy nikoho nemiloval.Jedného času randil s Jesamine,ktorá však bývala niekde mimo Doncasteru.Mysoím,že ju mal naozaj rád,ale to už bolo dávno.Smutne som sa pousmiala,keď sa mi v pamäti vybavili dávne spomienky.Vždy dosiahne to,čo si zaumieni,no ja  s ním jeho hru hrať nebudem.

,,Obaja vieme,že by bolo veľmi zlé,keby som ti uverila,Louis."šepla som a jednoduchým pohybom si dala dole prilbu.Postavila som sa z jeho motorky a prešla pár krokov k tabuli na zastávke.Malé dažďové kvapky začali dopadávať na chodník,a tak som sa schovala pod striešku s lavičkou.Louis prilbu odložil do železného boxu na konci motorky a šikovne si sadol za korman.

,,Vidíme sa u vás,Sophie."zakričal a naštartoval.O niekoľko sekúnd sa stratil za zákrutou.Sadla som si na drevenú lavičku a učebnicu angličtiny otvorila na strane 24,kde bol súhrn učiva za posledný mesiac.

×××

Celá premrznutá som otvorila domové dvere a vstúpila do domu.Vyzula som si topánky a položila ich k radiátoru.Bundu som prevesila na vešiak a taktiež ho zakvačila o radiátor.Vonku teraz naozaj lialo a kým som prešla od zastávky až domov,do nitky som zmokla.Do ruky som uchopila učebnicu a vyšla som hore schodami až do mojej izby.Pohľad mi padol na rozhádzané veci na stole a na otvorené dvere do kúpeľne.Nechápavo som podišla ku kúpeľni a nakukla som dnu.V zrkadle som sa stretla s Louisovým pohľadom,ktorý stál nad umývadlom a spokojne si mydlil ruky.

,,Čo tu robíš?"Zľahka som kopla do dvierok skrinky,kde som mala balenia tampónov.Louis sa pousmial a pozrel na teraz už zavretú skrinku.

,,Umývam si ruky."mykol plecom a mokré ruky si utrel do môjho čisto-bieleho uteráka.

,,Oh,vážne?Asi by som na to nikdy neprišla."riekla som ironicky a otvorila dvere na kúpeľni dokorán.,,Ak si už vykonal základnú hygienu,mohol by si odísť."ukázala som na východ a pohľadom blysla po rozhádzanom stole.,,A nabudúce sa mi láskavo nehrab vo veciach."

,,Ale...zrazu aká odvážna a drzá.Avšak v škole ťa musel zachraňovať Niallko,že?"zastavil sa blízko pri mne a hravo mi ukazovákom a palcom nadvyhol bradu.Bol príliž blízko.Odstrčila som ho a v pamäti zúfalo hľadala odpoveď,ktorú by som mu mohla poskytnúť.

,,Nechaj ma Louis."-bolo jediné,na čo sa môj kurací mozoček zmohol.V niektorých situáciach by sa zišlo tlačítko PAUSE.
Na pokožke som cítila miernu páľavu na miestach,kde sa ma dotkol.Končekmi prstov prešiel od brady po mojom krku,až na kľúčnu kosť,kde svoj pohyb zastavil.Hruď sa mi nadvyhovala v nepravidelných intervaloch,hoci som sa snažila dýchať normálne.Skrátka sa to nedalo...Jeho dotyky bolo niečo...niečo nepoznané.Spôsobovali mi zimomriavky a nepatrnné chvenie.Všetko to boli dotyky príjemné a to ma desilo.Prinútila som sa zodvyhnúť ruku a tú jeho odhodiť z mojej hrudi.Kútiky úst nadvyhol nahor a pohľadom si ma celú premeral.Odvrátila som od neho zrak a pozrela sa do zeme.

,,Ako zajtra pôjdeš do školy,keď máš na aute prepichnuté gumy?"rozhodla som sa výjsť z kúpeľne a posadiť sa na okno.

,,Neviem...Možno ma zvezie Joe."mykla som plecom a načiahla sa po zošit z biológie.Louis prešiel ku dverám mojej izby,stisol kľučku a otvoril dvere.

,,Možno."povedal a vyšiel na chodbu.

×××

Uterákom som si osušila mokré vlasy a už v župane si ľahla na postel.Učebnice som pečlivo odložila na nočný stolík a zhasla malú lampičku,ktorá bola doteraz jediným zdrojom svetla v mojej izbe.Perinu som si pritiahla na hrudník a zavrela som oči.Z obývačky sa ozýval tlmený smiech,či už niečie pokrikovanie.Myslím,že sú opití z toľkých plechoviek piva,čo stihli popiť.Na dvere od mojej izby sa ozvalo tiché klopanie,a tak som si perinu pritisla k telu.Na koberci sa vytvoril malý pás svetla,ktoré prenikalo z chodby a vzápätí sa v mojej izbe objavila osoba.V tme neviem rozoznať,kto ma poctil svojou návštevou a tak vidím iba obrys,opierajúci sa o zárubňu dverí.Posadila som sa a chrbtom sa oprela o studenú stenu.

,,Môžem ďalej?"izbou sa ozval Niallov hlas.Prikývla som,no po chvíli mi došlo,že môj súhlas nemal šancu vidieť.

,,Áno...poď."potľapkala som na miesto vedľa mňa,čo spôsobilo Niallov pohyb smerom ku mojej posteli.Matrac sa mierne prehol,keď si sadol vedľa mňa do tureckého sedu.

,,Tak aký bol tvôj prvý deň v meste Doncaster?"prstami som prešla po skrčenej prikrývke,ktorá mi zakrývala telo.

,,Tento deň,no...bol fajn."moje oči si privykli na tmu a tak som mohla vidieť jeho úsmev,s ktorým na mňa pozeral.Keď som nič nehovorila,tentokrát prerušil ticho v miestnosti on.

,,Máte naozaj pekný dom."rozhliadol sa po tmavej izbe a prižmúril oči,snažiac sa rozoznať nejaký predmet,ktorý bol položený na stole.Prečo vlastne nezapálime svetlo?

,,Ďakujem...Dole ťa to nebavilo?"

,,Hm...Povedzme,že už ma nebavilo stále vylievať alkohol do kvetináča."Usmiala som sa a postavila sa,aby som mohla zažnúť svetlo,no Niall ma rýchlo chytil za ruku,v pláne posadiť ma späť na postel.Namiesto toho však len ticho držal moju ruku.Palcom jemne prešiel po mojich hánkach a pritiahol ma späť tak opatrne,akoby som bola nejaký drahý porcelán,ktorý sa veľmi ľahko môže rozbiť.Moju ruku však nepustil.

,,Prečo si mi nepovedala,že Joe je tvôj brat?"pustil moju ruku a oprel sa o stenu.

,,Nerada sa s tým chválim."Niall sa zasmial a zadíval sa do stropu.

,,Aj ja mám sestru."Prekvapene som nadvyhla obočie a zamrvila sa na posteli.

,,Vážne?Ako sa volá?"

,,Jesamine."venoval mi vážny pohľad,ktorý hovoril za všetko.Jesamine.Jeho sestra je Jesamine.Teraz to všetko dáva zmyseľ.

×××

Cez biele tričko som si natiahla rifľovú vestu a s kabelkou v ruke zbehla dole schodmi.

,,Dobré ráno."pozdravila som mojich rodičov,ktorí sedeli pri stole a spoločne raňajkovali.

,,Ahoj,Sophie.Tak aký bol včerajší deň?Zvládla si to bez nás?"Mama odložila dnešnú tlač a venovala mi láskyplný pohľad.

,,Dobrý."odpovedala som stroho a z doštičky na krájanie uchopila do ruky krajec chleba.Položila som ho na biely tanier a načiahla sa po maslo a marmeládu.,,Ako bolo u Angely?"Príborový nožíkom som prešla po masle a následne ho rovnomerne rozotrelapo chlebe.

,,Výborne.Večer prišiel aj Bob,takže bola zábava."Prisahala by som,že otec mal iskričky v očiach,keď spomenul Boba.Bob je môj strýko a zároveň aj otcov najlepší kamarát.Vždy spolu vystrájajú žartíky ako malí chlapci.Usmiala som sa a zahryzla do chleba.

,,Vážne?Ako sa má?"Do kuchyne vstúpil Joe.Na prvý pohľad bolo vidieť,že to s alkoholom "mierne" prehnal.,,Dobré ráno."zamrmľal a z kuchynskej linky schytil hrnček s kávou,ktorý si následne priložil k perám.Rozhodla som sa využiť jeho dnešnú unavenosť v môj prospech.

,,Joe?Hodil by si ma do školy?Nejaký debil mi prepichol pneumatiky"Prehltol dúšok kávy a prižmúril oči

,,Fajn."povedal napokon a pred odchodom z kuchyne ma nezabudol zabiť pohľadom.Dojedla som chlieb a tanier s  omrvinkami šupla do umývačky.Rodičom som popriala pekný deň a vyšla som z domu navliekávajúc na seba čierny kabát,ktorý sa perfektne hodil k čiernym vybíjaným čižmám.Krémovú šatku som si obtočila okolo krku a nasadla na sedadlo spolujazdca do bratovho auta.

,,Kam sa včera vyparil Niall?"Joe naštartoval a vycúval na príjazdovú cestu.

,,Neviem."zaklamala som a hlavu si oprela o studené okno auta.Niall mi včera rozprával o jeho sestre Jesamine a dokonca aj o Louisovi.Vraj Jesamine veľmi ranil,keď ju pustil k vode.Dôvod ich rozchodu však nikto nevie.Dokonca ani Jesamine.Louis si to nechal pre seba.Odvtedy ako sa s ňou rozišiel sa správa úplne inak.Ubližuje dievčatám a aj ľuďom v jeho blízkosti.Domov chodieva len zriedkavo,čo je dôvod,že s rodičmi veľmi nevychádza.Keď ma Niall vraj včera zbadal s ním,pochytila ho zlosť,že ďaľšou obeťou jeho hry by som mala byť ja a tak zakročil.Louis bol k nemu taký odporný,pretože dobre vedel,čí brat je Niall.
Z rozmýšľania ma vytrhol Joe,ktorý zastal pri krajnici cesty jeden blok od školy.Pretočila som očami a odopla si bezpečnostný pás.Samozrejme,jeho veľké ego by sa narušilo,keby ostatní videli,že ma do školy doviezol on.Zabuchla som dvere na aute a pomalým krokom sa vybrala po ceste zasypanej popadanými listami zo stromov.Za chrbtom som započula Leein tichý smiech,a tak som hlavu pootočila za zdrojom zvuku.Lee sa opierala o kmeň masívneho stromu a nad ňou sa nakláňal Nick,ktorý jej obsypával tvár jemnými bozkami.Od prekvapenia som pootvorila ústa a nechápavo pozerala na výjav predo mnou.Vždy som si myslela,že skončia presne takto!Usmiala som sa a pokračovala v ceste do školy.Nebudem ich rušiť a som si istá,že Lee nám to čoskoro povie aj sama.Vo vrecku mi pípla smska.Vytiahla som mobil a rozklikla novú správu od Alice.

Stíhaš ešte lahodnú kávu v Coffee World?
-Alice Xx

Vyučovanie začína až o hodinu,takže áno,čas by tu bol.Odpísala som jej,že som tam za tri minúty a prebehla som cez cestu na druhú stranu.Prešla som popri obchode s oblečením s veľkými tabulami SALE-70% a následne okolo pekárne a malých miestnych potravín.Zastala som pred presklenými dverami,nad ktorými blikal nápis Coffee World a vzápätí vstúpila dovnútra.Alice sa pohodlnne opierala o operadlo červenej koženej sedačky a zaujato listovala v módnom časopise.Po jej pravici sa nachádzal sklenený vysoký pohár s dvoma slamkami a v ňom svetlohnedá tekutina s bielou penou na vrchu.Ihneď som rozponala ľadovú kávu.Podišla som k bielemu pultu,ktorý sa sem dokonale hodil a počkala,kým Beth dokončí objednávku nejakej staršej panej.

,,Ahoj,čo to bude dnes?"usmiala sa na mňa žiarivým úsmevom.Žlté tričko úžasne kontrastovalo s jej snedou pokožkou a pramene vlasov jej v loknách dopadali na plecia.

,,Poprosím ťa horúcu čokoládu."opätovala som jej úsmev a peniaze položila ku kase.Prikývla a z poličky vybrala biely hrnček.Povedala,že mi objednávku donesie ku stolu a tak som jej zaďakovala a vybrala sa ku stolu,kde sedela Alice.

,,Ahoj."Vyľakane nadskočila a zavrela časopis.

,,Ahoj,Phi."objala ma a sadla si na gauč naproti mne.

,,Tak koľko sexy futbalistov bolo u pána futbalového kapitána Joea?"usmiala sa a odpila si z ľadovej kávy.Zasmiala som sa a rozpovedala jej o včerajšom dni,vynechávajúc dotyky Louisa a rozhovor s Niallom.Neviem,ale niečo mi bránilo v tom,aby som jej povedala celú pravdu.

...Čo keby ste okomentovali všetky,čo to čítate?PROSÍM,nezabije vás to a mňa to len poteší...Naozaj by ma zaujímalo,koľko vás to číta :) Určite sú tu aj také,ktoré ešte nikdy neokomentovali :)
Potešte ma,ako ja vás poteším novou časťou :)

Troubles.-7.kapitola

Tu je časť...Neviem,či sa vám bude páčiť,pretože som ju písala,ako duchom neprítomná :D Proste som nemala vôbec čas,ale už som vám sľúbila,že dnes dám :) Ak budete dobré a obdaríte ma komentármi,zajtra bude možno ďaľšia :) Ospravedlňujem sa,ak sú tam dáke chyby.Určite sú,ale radšej to po sebe dnes čítať nejdem :D
Užite si časť! :)

10+ KOMENTÁROV
,,Chce,aby si ju pustil."za Louisom sa ozval Niallov hlas a následne už stál vedľa neho.Louis s úškrnom ustúpil odo mňa ďalej.

,,Na scénu prichádza Niall záchranca...."vysmial ho a pohľadom opäť pristál na mne.,,Uvidíme sa zajtra,Sophie."Preskočil dve rady sedačiek a spokojne si pohvizdujúc sa vrátil na ihrisko.Pohľad som presunula na Nialla,ktorý ešte stále stál tesne pri mne.

,,Ďakujem."šepla som a zrak uprela do zeme.Bolo mi trápne,že som ho predtým poslala kade-ľahšie a teraz ma vlastne zachránil pred Louisom.

,,Neďakuj...videl som,že si jeho dotyky veľmi neužívaš."sadol si na operadlo sedačky o rad nižšie.Neviem,čo by som mu mala na to odpovedať a tak som iba mlčky mykla plecom.

,,Alebo som sa mýlil?"nadvyhol obočie a očakával moju odpoveď.

,,Nie,ale...Nemal si to robiť kvôli mne Niall.Si tu prvý deň a už si si pohneval Louisa.A keď si pohneváš Louisa,pohneváš si celú školu."vysvetlila som mu a s povzdychom si zaviazala šnúrku na topánke.

,,Myslíš,že som ho naštval?"zatváril sa nechápavo a zamračenú tvár obrátil na ihrisko,kde Louis sedel na zemi,obklopený roztlieskavačkami.

,,Zapamätaj si jedno.Naštve ho každý,kto sa mu postaví do cesty.Je zvyknutý dostať to čo chce."

,,A čo chce?"

,,Ja neviem..."utrápene som naňho pozrela.Pousmial sa a postavil sa z operadla.

,,Idem sa rozcvičiť...Vieš,čaká ma prvý tréning tu..."ospravedlňujúco poukázal na ihrisko a zbehol dole tribúnou.S povzdychom som otvorila knihu,ktorú som nosila v kabelke takmer každý deň a ponorila sa do čítania,zatiaľ čo sa futbalistom začal tréning.


Tréner zapískal na koniec tréningu,a tak sa futbalisti rozišli do šatne.Zaklapla som knihu a strčila ju do kabelky.Dúfam,že Joe nebude odporovať a pôjde domov.Zišla som dole tribúnou a predlakťami sa oprela o železné zábradlie,čakajúc na Joea.Po chvíli sa otvorili vchodové dvere od chodby so šatňami a telocvičnou a Joe vystúpil von.Zbadal ma opierať sa o zábradlie,a tak pridal do kroku.

,,Tak čo si chcela?"nadvyhol obočie a pobavene sa usmial.Neznášam,keď to robí.

,,Rodičia išli k tete Angele a ja nemám kľúče..."povedala som zahanbene,na čo sa  Joe pousmial a pretočil očami.

,,Neboj sa,idem domov.Ale idú ku nám aj chalani."ukázal na skupinku futbalistov,približujúcich sa čoraz bližšie a bližšie ku nám.

,,To je mi jedno...Aj tak sa zavriem v izbe a budem ich ignorovať."mávla som nad tým rukou a Joe taktiež prikývol.

,,Tak čo Joe?Skočíme do obchodu po nejaké to pivo?"Prevrátila som očami,keď sa do našej blízkosti dostali bratovi spoluhráči.Pomalým krokom som sa ich snažila striasť,čo sa mi napokon aj podarilo.Podišla som k môjmu autu a zalovila v kabelke v nádeji,že som niekde opäť nezabudla kľúče.Za mojim chrbtom sa ozvalo tiché zakašľanie,a tak som sa otočila za zdrojom zvuku.Zbadala som pred sebou stáť Nialla.Blond vlasy mal rozstrapatené a čiastočne aj mokré,zrejme ešte od sprchovania.Cez plece mal prevesenú tašku a s malým úsmevom zaštrngal kľúčami.S mojimi kľúčami od auta.

,,Nechala si ich na tribúne..."vystrel ruku smerom ku mne a do dlane mi vtisol zväzok kľúčov.Som strašná!Vždy ich niekde zabudnem!

,,Ďakujem."pousmiala som sa a odomkla auto v očakávaní,že sa poberie svojou cestou.On sa však oprel o kapotu môjho auta a na hrudi si prekrížil ruky.

,,Niall,tak ideš?"zakričal Alex,ktorý nás pozoroval zo vzdialenosti približne desiatich metrov.Spýtavo som na neho pozrela,no to už kráčal k autu môjho brata.Joe ho potlapkal po pleci a následne mu povedal zrejme niečo zábavné,keďže sa Niall uškrnul a potláčal smiech.Nasadla som do auta a načiahla sa k zapínaniu rádia.Zrazu sa na strane spolujazdca otvorili dvere a Ian si pokojne sadol do auta.Zabuchol za sebou dvere a načiahol sa po bezpečnostnom páse.

,,Ehm...čo tu robíš?"prsty som obtočila okolo volantu a pevne ho zovrela.Ian si z tašky pokojne vytiahol fľašu piva a s malým úškrnom sa rozhodol odpovedať mi.

,,Idem s tebou,pretože v Joevom aute je už plnka."

,,Prosím?"v údive som nadvihla obočie.

,,Nevieš,čo znamená,že je niekde plnka?Sophie a to myslíš vážne?"zasmial sa a ladným pohľadom preladil rádio na nejakú metalovú stanicu.

,,Nie,neviem!"prekričala som hlasnú hudbu a rádio preladila späť,znižujúc hlasitosť.Ian pretočil očami a otvoril ústa,aby mi to vysvetlil.

,,A ani to nechcem vedieť."umlčala som ho zdvihnutím ruky a naštartovala som.Ian mykol plecom a napokon sa spokojne usmial,keď som vycúvala z parkoviska.Mlčky ma pozoroval pri upíjaní si z fľaše a sem tam nadhodil nejakú poznámku na moje šoférovanie.Nemala som však chuť vyhodiť ho z auta za jazdy,ako Joea.Možno...Možno že nie je až taký idiot,ako som si myslela.Počkať.Nie!Je to futbalista!Prestaň trepať sprostosti,Sophie.

,,Si v pohode?"spýtavo na mňa pozrel a ukázal na moje ruky,silno obtočené okolo volantu.Povolila som stisk a nervózne sa na neho pousmiala.

,,Jasné...v pohode."zaparkovala som na príjazdovej ceste a následne spolu s Ianom vystúpila z auta.

,,Vďaka za zvezenie."usmial sa a vzápätí sa rozbehol k Joeovmu autu,ktoré taktiež zaparkoval ku chodníku.Cez plece som si prehodila kabelku a zamkla auto.Počkala som pri dverách,kým Joe konečne neodomkol dom a nevstúpil spolu s ostatnými dovnútra.
V predsieni som si vyzula topánky a uložila ich do skrinky.Bundu som prevesila na vešiak a berúc kabelku,som vyšla po schodoch hore,až do mojej izby.Vyčerpane som zatvorila dvere a kabelku pohodila ku posteli.Prezliekla som sa do pohodlnných voľných teplákov a trička.Rozhodne som nemala v pláne vkročiť do obývačky,odkiaľ sa celým domom ozýval smiech.Z kabelky som vybrala učebnice a pozerajúc do rozvrhu z nej vyberala tie potrebné.Dokelu...Kde mám tú sprostú angličtinu?Obsah kabelky som vysypala na stôl,no hrubú červenú učebnicu som nevidela.Zalovila som v pamäti a prišla na to,že som si ju nechala v školskej skrinke.A zajtra píšeme test!Buchla som si po hlave.Ako len môžem byť taká sprostá?Nikdy predsa nič nezabúdam!S povzdychom som si prezliekla nohavice a vybehla z izby,uchopujúc do ruky zväzok kľúčov.

,,Joe?Idem do školy po učebnicu."nakukla som do obývačky,kde sa všetci povaľovali na gauči,pili pivo,alebo fajčili.Joe prikývol a ja som sa rozbehla k autu,aby som tam stihla doraziť,kým nezamknú školu.Naštartovala som a rýchlo sa premávala skrz ulicami.
Zamkla som auto a poponáhľala sa ku vchodu,ktorý bol ešte našťastie otvorený.Prišla som na koniec chodby a v zväzku kľúčov našla ten najmenší,ktorým som následne odomkla skrinku.Započula som blížiace sa kroky,a tak som rýchlo schmatla angličtinu a zabuchla skrinku.Spoza rohu sa vynoril Louis,do ktorého som vzápätí vrazila.Čo tu on robí?!

,,Prepáč."povedala som a obišla ho.On ma však chytil za ruku a prudko otočil smerom k nemu.

,,Ideš domov?"spýtal sa a skúmavo sa mi zahľadel do tváre.Snažila som sa vytrhnúť z jeho pevného stisku.

,,Hej."odvrkla som a sykla od bolesti,keď stisk zosilnil ešte väčšmi.

,,V tom prípade ťa zveziem."Potiahol ma za sebou,akoby som nemala právo odporovať mu.Štvalo ma toto jeho správanie.Zaobchádzal so mnou ako s bábkou bez slobodnej vôle.

,,Som tu autom."povedala som trochu drsnejšie,ako som mala v pláne a vytrhla sa mu.Obočie povytiahol nahor a pobavene sa zasmial.

,,Čo..?"zamračila som sa a učebnicu si privinula na hruď.

,,Ach,Sophie...ako keby ma to zaujímalo.To chceš ísť domov takým šrotom?"opäť ma chytil za ruku a ja som sa mu znovu vytrhla.

,,Mám to auto rada,Louis."bránila som ho a vykročil dlhou chodbou,ktorá viedla k hlavnému vchodu.Rozhodol sa následovať ma a potichu zašomral,že je to aj tak šrot.Tvárila som sa,že som nič nepočula a vyšla som z budovy.Podišla som k môjmu autu a zhrozila sa,keď som uvidela jednu zo štyroch gúm prepichnutú.

,,Do pi-...va!"čupla som si a končekmi prstov prešla po mäkkom kolese.

,,Hm...Je to vážne na pivo."zasmial sa Louis a s pobavením pozeral na prepichnutú gumu na aute.
,,To nikdy nenadávaš?"spýtavo sa  na mňa zahľadel.

,,Vážne mi tu ideš dávať takéto otázky?Pozri sa,v akej sa nachádzam situácii!Ktorý idiot to len mohol spraviť?!"rozhodila som rukami a s povzdychom sa postavila.

,,Nedramatizuj,Sophie."prekrútil očami a urobil krok ku mne.Ja som automaticky o krok ustúpila a chrbtom narazila o auto.Louis sa uškrnul a prikráčal až ku mne.Dlaňami sa oprel o moje auto,takže som nemala kadiaľ utiecť.

,,Tvôj problém je vyriešený.Zveziem ťa.A aj tak idem za Joeom."povedal tichým hlasom a pohľadom prechádzal po mojej tvári.

,,Nesadnem s tebou do jedného auta.Hovorí sa,že si mnohokrát spôsobil nehodu."prebodla som ho pohľadom a Louis sa musel veľmi premáhať,aby sa nezačal s chuti smiať.

,,Vážne?O tebe sa tiež hovorí naozaj všeličo.A ja nemám auto,Sophie."Hovoril s úsmevom a končekom ukazováka mi prešiel po líci.Hoci ruku hneď odtiahol,stále som na líci cítila páliacu stopu po jeho dotyku.Nevedela som,čo je to za zvlášny pocit.Nikto sa ma tak nikdy nedotkol,aj keď to bolo len pohľadenie po líci.Bolo to...zvláštne.Spamätala som sa a spomenula si,čo práve vypustil z úst.

,,Akože nemáš auto?Ponúkol si mi predsa odvoz."Zamračila som sa a vymanila sa z jeho "objatia".

,,Ten čierny Range Rover bol otcov.Ja mám motorku."Motorku?!

,,Tak na to zabudni.Na motorku ti nesadnem ani za milión rokov!"rýchlym krokom som sa vybrala po chodníku k autobusovej zastávke.Podišla som k presklennej tabuli,kde som sa snažila v stĺpci čisel vyznať.Namiesto autobusu však na zastávke zastal Louis na motorke.

,,Nie!"povedala som rázne a ruky si prekrížila na prsiach.Nepôjdem na motorke a hlavne nepôjdem s ním.Louis vypol motor a podišiel ku mne.

,,Nie."ustúpila som,no on sa len drzo usmial a potiahol ma za ruku.

,,Louis,prestaň!"nohami som sa zapierala do zeme a vykrikovala,že to myslím vážne,zatiaľ čo on vyťahoval druhú prilbu.

,,Pomóc!Pomóc!"začala som kričať a snažila sa vytrhnúť z-teraz už- Louisovho objatia.Okoloidúci ľudia na mňa nechápavo vyvaľovali oči,nevediac,či to myslím vážne.Ale ja to myslím vážne!Nikto ma nedonúti sadnúť na tú diabolskú vec a ani za toho diabolského chlapca!Na hlavu mi nasadil prilbu a nasilu mi ju zapol.

,,Louis,prosím!Myslím to vážne."Uchopil ma za boky a vyložil bokom na motorku.Dlaňami som mu zatlačila do hrude,keď sa ku mne naklonil s úsmevom.

,,Louis."Chcela som sa postaviť,no on ma zatlačil späť.

,,Neboj sa,Phi."usmial sa a pozrel mi rovno do očí.Mala som pocit,ako keby mi nepriamo sľúbil,že sa mi nič nestane.Louis bol však známy tým,že nikdy nič a nikomu nesľuboval.Presne tak,ako nikdy nikoho nemiloval.


…POKRAČOVANIE NABUDÚCE :D

Oznam

Baby,so sorry,že som dlho nepridala časť,ale v tomto týždni sa toho udialo tak strašne veľa :/ :(
Zajtra v priebehu dňa,alebo večera určite pridám :)
PS:Nehnevajte sa na mňa,pls :)
Milujem vás :)

Happy B-Day!

Včera malo narodeniny jedno úžasné dievča,úžasná bloggerka a ten najkrajší poník na celom svete!
Pretože je to môj Poník ;) :D Alebo aj meno Martina po anglicky :D Proste mala narodeniny Maťka :)
Neľutujem deň,kedy som ťa spoznala,hoci len cez facebook :) Verím,že sa raz stretneme!
Vždy som sa s tebou veľa nasmiala,napríklad na Rahulovi (vieš ten týpek z Omegle :D ) ,alebo keď moja mama stále splietala niečo z ľadovými medveďmi :D "Aha Andrejka,pozri ako ležia.." :D Alebo minule,keď som sa snažila nájsť meno martina v anglickom znení na googli :D
Mnohokrát si mi pomohla s blogom a bola a myslím,že aj budeš mojou inšpiráciou :)
Vždy som ti mohla povedať,čo ma trápi a ty si sa mi snažila pomôcť :) Na to nikdy nezabudnem,pretože po Zemi nechodí toľko úžasných ľudí,ako si ty :)
No a keď už si mala tie narodeniny,rozhodla som sa nakresliť ti niečo :D
Chcela som ti nakresliť niečo seriózne,ale povedzme si to narovinu.... Ja a byť seriózna??Ha-Ha-Ha!
A tak som na nete našla jeden obrázok a mne to nedalo a musela som ti ho nakresliť! :D
Miluji tě!!!!!

Tak ešte raz:  Všetko Najlepšiééé! :***

Seriózny Poník pre Poníka <3