Troubles.-5.kapitola

Hello,hello! :D S touto časťou som celkom spokojná,uvidím ako spokojné budete vy :P Potešte ma komentármi O:)
10+ komentárov a bude ďaľšia :)

,,Louis,pohni si!Za 15 minút začína tréning."zvrieskol Joe,ktorý už stál pri dverách nachystaný na tréning.

,,Veď už idem!"zbehol dole schodami,po ceste ku dverám poďakoval mojej mame a spolu s Joeom vykročili do chladného počasia.Vystúpila som po schodoch do mojej izby a s povzdychom sa zvalila ešte do rozostlaných perín.Načiahla som sa po mobil a rozhodla sa zavolať Lee.Vedela som,že bude naštvaná,no keď jej vysvetlím čo sa stalo,pochopí to....snáď.Vytočila som jej číslo a telefón si priložila k uchu.Ani po dlhšej dobe mi nezodvyhla.Za všetko môže Louis!Kopla som do steny,čo som vzápätí oľutovala a od bolesti som päsťou udrela do vankúša.Posadila som sa a pohľad uprela do okna,kde už malé kvapky dažďa kde-tu dopadali na suchú zem.Rozhodla som sa nemárniť časom a v rýchlosti na seba navliekla tmavomodré legíny a biele tričko s modro-ružovým nápisom.Vlasy som si prečesala hrebeňom,ktorý som po dlhšom hľadaní našla pod zošitom geografie a vybehla som z izby.V predsieni som si obula kotníkové biele tenisky,ktoré dúfam nepremoknú a na tričko si natiahla zelenú bundu.

,,Mami?Idem za Lee!"zakričala som a otvorila dvere.Auto som nechala zaparkované pred domom,keďže Lee nebýva vôbec ďaleko.Pridala som do kroku,keď mi na rukách naskočili zimomriavky a túžila som len po teple domova.Otvorila som železnú bránu a prešla pár krokov pozdĺž kamenného chodníčka lemovaného surfíniami,ktoré už pomaly strácali na živote a stisla zvonček hneď vedľa dvier.Počula som blížace sa kroky a bundu si pritisla tesnejšie k telu.

,,Oh,ahoj Sophie."pani Leyrová ma vítala so širokým úsmevom na tvári a automaticky odstúpila odo dverí,aby som mohla popri nej prekĺznuť dnu.

,,Dobrý deň,pani Leyrová...Je Ashley doma?"ruky som si založila za chrbtom a čakala na jej odpoveď.(*Lee sa normálne volá Ashley ,no všetci ju volajú Lee,okrem jej matky,ktorá ju volá Ashley.)

,,Samozrejme,je vo svojej izbe."venovala mi ešte jeden úsmev predtým,ako sa stratila v kuchyni spolu s Lillien,Leeinou mladšou sestrou.Pomalým vyzúvaním sa,som spomalovala chvíľu,kedy budem musieť zastaviť pred jej izbou a zaklepať na dvere.Bojím sa,že bude až príliž nahnevaná.Bundu som zavesila na vešiak v predsieni a krátkymi krokmi si to namierila k stočeným schodom.Na stene vyselo množstvo zarámovaných fotiek,na ktorých sa vynímala šťastná rodinka Leyrovcov,či už domáci miláčikovia,akými boli huňatý psík Astor a čierny kocúrik Oscar.Leena izba sa nachádzala oproti kúpeľni na začiatku malej štvorcovitej chodbyčky.Pristúpila som ku dverám a zľahka zaklepala predtým,ako som vstúpila dovnútra izby.

,,Ahoj..."pípla som a opatrne pozrela na Lee,sediacu na posteli a s kávou v ruke.

,,No ahoj...Tentokrát som ti stála za vrúcnu návštevu?"pohľad odtrhla od notebooku,kde práve pozerala nejaký film a očami si ma premerala od hlavy po päty.Nervózne som prešľapovala na mieste,postávajúc pri dverách,aby som to nemala ďaleko na chodbu,keď ma vyhodí z jej izby.

,,Lee..."vzdychla som a odvážila sa prisadnúť si ku nej na postel.,,Prišla som ti to vysvetliť.Vieš,že by som prišla,keby...keby mi to dovolila istá...hm...situácia.Nenechala by som ťa tam samú."rozhodila som rukami a pohľadom ju prosila o odpustenie.

,,Istá situácia?"nadvyhla obočie a uchlipla si z kávy.

,,No...vlastne áno."Neviem,prečo som sa neodhodlala vyklopiť pravdu.

,,Stále čakám."na hrudi si prekrížila ruky a hodila mi vankúš,ktorý som si strčila za chrbát predtým,ako som sa oprela o zelenkastú stenu.

,,Mama ma nepustila.Veľmi som chcela prísť,ver mi."Klamem až sa práši.

,,Prečo si mi nezavolala?Volala som ti snáď desaťkrát.A Alice tiež.Dokonca som vám obom objednala čokoládu a kto potom bol za blbca a platil dve nedotknuté šálky horúcej čokolády?No ja."Opäť do ruky zobrala kávu a napila sa.Na dvere sa ozvalo klopkanie a za chvíľu sa v nich zjavila Alicina hlava nakúkajúca do vnútra izby.

,,Môžem?"spýtala sa neistým hlasom a keď Lee zamračene prikývla,vstúpila dnu.Potichu sa posadila na biely koberec a dlaňami sa oprela o matrac postele.

,,Ten včerajšok...prepáč,Lee.Nemohla som prísť,nevlastný otec ma donútil ísť do divadla...Účasť povinná."pri poslednej vete prekrútila očami a prosebne sa zahľadela na Lee.

,,Viete...ak ste proste nechceli prísť,stačilo zavolať."mykla plecom a chrbtom sa oprela o stenu.

,,Lee,dobre vieš,že tak to nebolo."ozvala som sa a Alice horlivo prikyvovala.

,,Sme tvoje najlepšie priateľky,Ashley."Pousmiala som sa,keď Alice použila oslovenie jej pravým menom.Lee sa pousmiala a rukou si prehrabla vlasy.

,,Ja viem.Teraz ste tu a prosíte o odpustenie.Čo by som to bola za kamošku,kebyže vás teraz pošlem do kukurice?"Všetky tri sme sa rozosmiali na tom,čo Lee vyšlo z úst a šťuchla som ju do pleca,ako som to robievala vždy,keď som sa na ňu naoko hnevala.

,,Odpustené?"zapriadla Alice a zvalila sa na postel medzi mňa a Lee.

,,Odpustené,vy dve mrchy."rozosmiala sa a do tváre mi vletel vankúš.Šokovane som pozrela na Lee,ktorá sa na tom náramne zabávala.Sprisahanecky som pozrela na Alice a keď pochopila,čo sa chystám urobiť,uškrnula sa, rýchlosťou svetla sa prisunula k Lee a začala ju štekliť na bruchu.

,,Nie!Nie,pre-stant-te!"lapala po dychu a zvýjala sa od smiechu.Rozosmiala som sa a rozhodla sa zachrániť ju od istej smrti.

,,Alice,to stačí."povedala som so smiechom a za nohy jh odtiahla od Lee.Alice však stratila rovnováhu a s buchotom dopadla na zem.

,,Si v pohode?"Lee zadržiavala výbuch smiechu,keď sa chcela presvedčiť,či sa Alice nič nestalo.

,,Sophie!"neuvedomila som si,ako rýchlo sa to stalo,no zrazu som na nohe cítila niečie ruky a potom som už ležala na dlážke pri Alice.Lee tentokrát výbuch smiechu nepotláčala a s chuti sa rozosmiala na celý dom.Možno by som mala byť nahnevaná,no aj ja som sa pridala ku smiechu dievčat.Toto bolo presne to,po čom túži každý človek na zemi.Priateľstvo.
...Ale to som ani nevedela,ako ľahko môžem mojich priateľov stratiť.

Pondelok:

Zvyšok víkendu prebehol takým tým...študentským spôsobom.S Alice a Lee sme si zašli nakupovať,keďže na tom trvali a ja som nemala to srdce vyhadzovať im na oči,že nakupovanie ma nudí k smrti.Takže som len potichu postávala pri vešiakoch s oblečením a radila Alice,v ktorých šatách vyzerá najviac sexi.Lee sa naopak prezliekala do tých najškaredších šiat a potom sa smiala na celý obchod.Večer som strávila pri knihách,v snahe naučiť sa na biológiu,niakovsky som sa nemohla sústrediť a myšlienky mi stále zabiehali k nepodstatným veciam.
Zabuchla som dvere na aute a usmiala sa na Alice,ktorá mi už horlivo kývala z tribúny,vyjedajúc gumových medvedíkov.Pod pazuchu som zobrala niekoľko učebníc a do druhej ruky som nemotorne uchopila kávu.

,,Už si ho videla?"Alice na mňa miesto pozdravu vychrlila nezmyselnú otázku.Teda...aspoň mne nezmyselná prišla.

,,Ehm...koho či som videla?"nechápavo som nadvyhla obočie a sadla si vedľa nej.

,,Predsa toho nového študenta z Londýna!Ach Sophie...o nič sa nezaujímaš."pohoršene pokrútila hlavou a ja som mala čo robiť,aby som nevyprskla do smiechu.

,,Myslím,že si to nevystihla celkom presne,pretože ja sa zaujímam o veľa vecí...Len k mojim záujmom nepripisujem chalanov.To je všetko."pohár,z tvrdého papiera s logom miestnej kaviarne,som si priložila k perám a pomaly si odpila z kávy.Alice nad mojím názorom prekrútila očami,no rozhodla som sa tváriť,že som si to nevšimla.Zbadala som Lee,ako sa ženie po schodoch tribúny rovno k nám a za ňou sa potkýnajúc vlečie Nick.

,,Už ste ho videli?"hlasno som vzdychla nad touto otázkou a znudene si rukami podoprela hlavu,predpokladajúc,že dnes je hlavnou témou v tejto škole nový študent z Londýna.

,,Nemali sme to šťastie...čo ty?"Alice sa pomrvila na mieste a Lee si sadla o rad nižšie,aby nám videla do očí,keď sa s nami rozpráva.Nick si sadol vedľa nej a rýchlo nám kývol na pozdrav.

,,Ani ja som ho nestretla...zatiaľ!Ale Michelle vravela,že Madison vravela,že Destiny vravela,že -"

,,A už je to tu zas..."Nick skočil rozhorčenej Lee do reči a rovnako ako ja,potláčal smiech.Vlastne sme si boli s Nickom v tomto smere veľmi podobný.Neverila som klebetám tak,ako im neveril on.

,,Drž hubu,Nick!Teraz som zabudla,pri kom som skončila!"Musela som od nich odvrátiť pohľad a potichu som v sebe dusila smiech.Alice si zrejme všimla,že mi Lee prišla komická a tak ma nenápadne šťuchla lakťom do rebier.

,,To proste nemôžeš rovno povedať,že ho stretla Amelia a že je jednoducho chutnučký?"rozhodil rukami a teraz som sa už rozosmiala na plné hrdlo.Netrvalo dlho a ostatní,okrem Lee sa pridali k môjmu smiechu.Lee stále šťuchala do Nicka,že jej skazil takú dobrú klebetu,no kútiky úst jej trhalo smerom nahor,až sa napokom rozosmiala aj ona.

,,Dobre ľudia,opúšťam vás s padám na geografiu."postavila som sa z plastovej stoličky a prázdny kelímok od kávy som hodila do čierneho igelitového vreca,ktoré slúžilo ako smetný kôš.

,,Tak zatiaľ ahoj!A keby si ho náhodou stretla,očakávam informácie!"zvolala Lee a ja som sa len znovu pousmiala.Učebnice som si prechytila do druhej ruky a vstúpila som do budovy školy,kde už sa motali zaneprázdnení študenti.Podišla som k mojej skrinke a vo vrecku na svetlých jeansoch som zúfalo hľadala malý kľúčik,ktorým by som ju odomkla.

,,Prepáč...som tu nový,tak sa tu ešte veľmi nevyznám..."otočila som sa za hlasom a zbadala pred sebou stáť dobre vyzerajúceho chlapca,približne v mojom veku.,,...Nemohla by si mi prosím povedať,kde je učebňa 216?"Jeho nevinný úsmev ma úplne ohromil.Z očí si sňal slnečné okuliare,čím odhalil jeho dych vyrážajúce veľké modré oči a očakával,že mu poskytnem odpoveď.

,,Vlastne je dnes asi tvôj šťastný deň."zasmiala som sa a dodala:,Je to trieda hneď vedľa tej mojej."

,,Výborne!"usmial sa a oprel sa o skrinku vedľa."

,,Si z Londýna,všakže?"konečne som našla kľúčik od mojej skrinky a všetko okrem geografie som vopchala do skrinky.

,,Vidím,že zvesti sa tu šíria veľmi rýchlo."uškrnul sa a prekrížil si na hrudi ruky.

,,Rýchlejšie,než si dokážeš predstaviť."usmiala som sa a zabuchla dvierka na skrinke.,,Vlastne si dovolím tvrdiť,že záhadný študent z Londýna je dnes témou číslo jedna."

,,A čo je témou číslo dva?"zahryzol si do spodnej peri a pomalým krokom kráčal popri mne.

,,Pravdepodobne...ktorú nešťastnicu pretiahol niektorý z futbalistov."odvetila som,na čo sa rozosmial.Napadlo ma,že vlastne ani neviem,ako sa volá.

,,Mimochodom,som Niall."aha.

,,Ja sa volám Sophie,alebo jednoducho Phi."usmiala som sa a zastala pred učebňou 216.,,Tu je tvoja učebňa."ukázala som na dvere pred sebou.

,,Vďaka.Táto škola je jeden veľký labirint."Siahol po kľučke a otvoril dvere.

,,Nemáš za čo,Niall."riekla som a pobrala sa k učebni 215,keď som v tom do niekoho vrazila,až mi vypadla učebnica z ruky.

,,Nezavadzaj,Cluscherová."Louis ma prebodol pohľadom a drzo sa usmial.,,V tej podprsenke si bola v sobotu krajšia."

,,Musíš vždy komentovať môj výzor?"odbila som ho a zohla sa pre učebnicu.

,,Baví ma to."mykol plecom a vykročil k učebni 216.Myslím,že táto hra ešte ani poriadne nezačala a už ma prestáva baviť...

Tak :) Snažila som sa dať túto časť čo najskôr :) Viem,povedala som,že nikto z 1d okrem Louisa nebude v tejto poviedke vystupovať,ale...prečo sem nezamiešať milého a súčastne aj drzého Nialla? 3;) Trošku to všetko skomplikujem :P
Zatiaľ sa vám poviedka páči? :) Čo takto 15+ komentárov? ;)